Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 678/2017
PDF · 149.27 KB
No categories available
III. ÚS 678/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2017
predbežne prerokoval sťažnosť maloletej , , toho času
, zastúpenej matkou , , toho
času , vo veci namietaného porušenia jej základného práva na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, slobody pohybu a pobytu podľa čl. 23 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdom
podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušenia čl. 41 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 37 P 62/2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť maloletej o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
1. augusta 2017 doručená sťažnosť maloletej , ,
toho času bytom (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), slobody pohybu a pobytu podľa čl. 23 ods. 1 ústavy, základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na právnu pomoc v konaní
pred súdom podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, ako aj namietaného porušenia čl. 41 ods. 1
ústavy postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 37 P 62/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že 20. apríla 2017 bol na okresnom súde podaný návrh
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na maloleté dieťa,
ktorým matka sťažovateľky žiadala o jej zverenie do svojej osobnej starostlivosti
a navrhovala zaviazať otca sťažovateľky prispievať na jej výživu sumou 120 eur mesačne.
Pred podaním uvedeného návrhu bol na okresnom súde zo strany Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina podaný návrh na prípustnosť zapretia otcovstva a následne návrh
na ustanovenie opatrovníka v tomto konaní. Okresný súd vydal 20. apríla 2017 úradný
záznam o spojení uvedených vecí, ktoré boli následne vedené pod sp. zn. 37 P 62/2017.
3. V sťažnosti sa konštatuje:
„Dňa 13. 04. 2017 vydal Okresný súd v Žiline uznesenie č. 37P/62/2017-3, ktorým
súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina za opatrovníka pre mal.
na podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva. Proti tomuto uzneseniu podal otec
maloletej sťažnosť zo dňa 03. 05. 2017, ktorou žiadal uvedené uznesenie zrušiť a zároveň
postúpiť vec Okresnému súdu Bratislava IV., ktorý bude vo veci konať a rozhodovať.
O vyššie uvedenej sťažnosti otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č. 37P/62/2017-3 rozhodol Okresný súd Žilina uznesením č. 37P/62/2017-91 zo dňa
29. 05. 2017 tak, že sťažnosti otca vyhovel a napádané uznesenie zrušil, pričom následne
rozhodol o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava IV. ...
Z dôvodu, že proti uzneseniu okresného súdu Žilina č. 37P/62/2017-91 zo dňa
29. 05. 2017 nie je prípustný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, podávam túto
ústavnú sťažnosť.“
2
4. V sťažnosti je uvedená aj argumentácia, prečo by v napadnutom konaní mala byť
daná miestna príslušnosť okresného súdu. Na druhej strane je vyjadrený nesúhlas
s argumentáciou okresného súdu, že v danom prípade sa za bydlisko sťažovateľky pokladá
.
5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Základné právo mal. , nar. , trvale bytom
, t. č. bytom na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2, slobody pohybu a pobytu podľa
čl. 23 ods. 1 Ústavy SR, článku 41 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorého je manželstvo,
rodičovstvo a rodina pod ochranou zákona a zaručuje sa osobitná ochrana detí
a mladistvých, práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 a práva na právnu pomoc v konaní
pred súdom podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Žilina pod sp. zn.
37P/62/2017 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie OS Žilina č. 37P/62/2017-91
zo dňa 29. 05. 2017 ako protiústavné a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva mal. , nar. ,
trvale bytom , t. č. bytom finančné
zadosťučinenie vo výške 2.000.- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť
porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.
Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia vo výške 374,81 € za 2 úkony právnej pomoci /prevzatie,
príprava zastúpenia a podanie sťažnosti - jeden úkon á 147,33 € + 8,84 € režijný paušál
+ 62,47 € (20 % DPH)/ na účet právneho zástupcu vedený
vo , č. ú: v tvare IBAN:
do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
3
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
9. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
10. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh zistil, že k sťažnosti nie je
pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky advokátom, hoci z obsahu sťažnosti
vyplýva, že sťažovateľka má byť zastúpená advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym,
Mierová 1725, Čadca, ktorý sťažnosť sťažovateľky aj podpísal.
4
11. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 49 a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný
súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak
náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Osobitne to platí
v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd
sú zastúpené advokátom (III. ÚS 334/09).
12. Ústavný súd konštatuje, že k sťažnosti, ktorá bola doručená ústavnému súdu,
nebolo pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky advokátom v zmysle § 20
ods. 2 zákona o ústavnom súde, teda sťažnosť nespĺňa podstatnú zákonom predpísanú
náležitosť.
13. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatok zákonom predpísanej
náležitosti vyplývajúcej z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
14. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou
časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd
rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu
k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým
v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05,
III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).
5
15. V súvislosti s návrhom sťažovateľky na zrušenie uznesenia okresného súdu
č. k. 37 P 62/2017-91 z 29. mája 2017 (pozri druhý odsek petitu sťažnosti, pozn.) bez toho,
aby sťažovateľka zároveň navrhla vysloviť porušenie základného práva alebo slobody týmto
rozhodnutím, ústavný súd uvádza, že takémuto návrhu nebolo možné vyhovieť
pre nedostatok právomoci ústavného súdu, pretože predpokladom zrušenia právoplatného
rozhodnutia je vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody týmto rozhodnutím.
Vyplýva to priamo zo znenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ak sa
základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd takéto
rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Formulácia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde
jednoznačne ustanovuje predpoklad založenia právomoci ústavného súdu zrušiť právoplatné
rozhodnutie, ktorým je vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody rozhodnutím
alebo opatrením. Vzhľadom na to, že sťažovateľka do petitu svojej sťažnosti nezahrnula
návrh vysloviť porušenie základného práva alebo slobody uznesením okresného súdu
č. k. 37 P 62/2017-91 z 29. mája 2017, nebolo možné vyhovieť jej návrhu na zrušenie tohto
uznesenia okresného súdu pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažnosť sťažovateľky v predloženej podobe
vykazuje nedostatok náležitosti predpísanej zákonom o ústavnom súde, a zároveň
ústavný súd nemá právomoc zrušiť uznesenie okresného súdu č. k. 37 P 62/2017-91
z 29. mája 2017. Z týchto dôvodov sťažnosť odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. novembra 2017
6