Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 404/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka o sťažnosti , zastúpeného

advokátom JUDr. Vladimírom Štefekom, Škultétyho 1, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejedanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 468,51 € (slovom štyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov) na

účet advokáta JUDr. Vladimíra Štefeka, Škultétyho 1, Bratislava, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2017

elektronicky a 17. augusta 2017 prostredníctvom mailu doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“). Súčasťou príloh k sťažnosti bolo rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelárie

Bratislava sp. zn. z 1. augusta 2017, ktorým bol sťažovateľovi priznaný

nárok na poskytovanie právnej pomoci a určený advokát JUDr. Vladimír Štefek na

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v právnej veci porušovania označených práv

postupom krajského súdu v namietanom konaní.

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že vystupuje v postavení žalobcu

v diskriminačnom konaní vedenom proti mestskej časti (ďalej len

„žalovaná“), ktorá mu opakovane svojvoľne zamietla jeho žiadosť o poskytnutie

jednorazovej dávky sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov (kúpu chladničky)

pre občana nachádzajúceho sa v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov (invalidný

dôchodca so zdravotne ťažkým postihnutím). Na základe uvedeného sa sťažovateľ žalobou

podanou 15. marca 2010 domáhal ochrany svojich práv na Okresnom súde Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“), na ktorom bola vec vedená pod sp. zn. . Okresný

súd žalobu sťažovateľa zamietol rozsudkom sp. zn. zo 16. novembra 2011.

Sťažovateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 15. októbra 2013, ktorým rozsudok okresného súdu

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom č. k.

-1267 z 8. júla 2015 žalobu opätovne zamietol. Sťažovateľ podal proti

uvedenému rozsudku 26. augusta 2015 odvolanie. Napadnuté konanie je na krajskom súde

vedené pod sp. zn. .

3. Sťažovateľ argumentoval, že od postúpenia veci krajskému súdu 1. decembra 2015

nebol vo veci zo strany tohto súdu vykonaný žiadny úkon, a preto sťažovateľ podal

sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú podpredseda krajského súdu vyhodnotil vo svojej

odpovedi sp. zn. Spr. 2037/17 z 8. marca 2017 ako opodstatnenú.

4. V súvislosti s právnou a faktickou zložitosťou veci sťažovateľ zastáva názor, že

ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, nie je zložitá, a preto mala

byť ukončená v priebehu niekoľkých mesiacov, najmä keď samotné plynutie času v trvaní

niekoľkých rokov môže viesť k nenapraviteľným následkom. V súvislosti s posúdením

správania účastníkov konania sťažovateľ uviedol, že využil všetky právne prostriedky, ktoré

mu právne predpisy na ochranu jeho práv poskytovali, a žiadnym spôsobom neprispel

k vzniku prieťahov v posudzovanom konaní. Vo vzťahu k postupu krajského súdu

sťažovateľ tvrdí, že konanie sa začalo ešte v roku 2010 a doteraz nie je právoplatne

skončené. Vzhľadom na celkovú dĺžku posudzovaného konania v trvaní viac ako siedmich

rokov a zjavne neefektívnu činnosť odvolacieho súdu sťažovateľ hodnotí celé konanie ako

neefektívne a nesprávne, a to aj bez vyhodnocovania jednotlivých čiastkových úkonov

krajského súdu.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo , bytom upravené v čl. 46 ods. 1

SR, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod 14

porušené bolo.

2. Základné právo , bytom upravené v čl. 48 ods. 2

SR a Dohovoru, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod 14 Co/575/2015 porušené bolo.

3. Ústavný súd SR prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby v konaní pod

, konal bez zbytočných prieťahov.

4. , bytom sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 2.500 €..., ktorý je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

6. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné

a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a preto ju

uznesením č. k. -21 z 31. augusta 2017 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1

a 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)] v časti namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v namietanom konaní, vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

7. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd 8. septembra 2017 predsedu

krajského súdu vyzval, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň

ho vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.

8. Predseda krajského súdu vo svojom stanovisku sp. zn.

doručenom ústavnému súdu 3. októbra 2017 uviedol, že netrvá na ústnom prerokovaní veci

pred ústavným súdom a súčasne s poukazom na vyjadrenie predsedníčky senátu

14 Co uviedol:

„ uviedla, že predmetná vec bola predložená na Krajský súd

v Bratislave dňa 01.12.2015 do senátu 14Co a bola pridelená referujúcej sudkyni

. Poznamenala, že po odchode do starobného

dôchodku k 01.01.2017 bola rozvrhom práce na rok 2017 pridelená do senátu 14Co,

pričom prevzala všetky veci po . Ako predsedníčka senátu zodpovedná

za chod tohto senátu vzhľadom na najvyšší počet neskončených vecí v tomto senáte a

nutnosť vybavovania najstarších vecí, z roku 2012, 2013 a 2014 uviedla, že senát 14Co v

prvom polroku roku 2017 začal vybavovať prednostne najstaršie veci (rok 2012, 2013 a

2014). Dodala, že k mesiacu august je v tomto senáte viac ako 580 neskončených vecí,

pričom konštatovala, že vznik prieťahov v predmetnej veci je výsledkom objektívneho stavu

zaťaženia konajúceho senátu, čiastočne i skladby pridelených vecí. Ani pri dôslednom

plnení pracovných povinností nie je podľa slov predsedníčky senátu možné vybavovať veci

priebežne v primeranej lehote. Napriek tomu, vzhľadom na predmet sporu (porušenie

zásady rovnakého zaobchádzania) uvedenú právnu vec vytýčila na verejné vyhlásenie

rozhodnutia dňa 26.09.2017...“

9. Ústavný súd doručil vyjadrenie predsedu krajského súdu 4. októbra 2017

právnemu zástupcovi sťažovateľa, ktorý naň písomne reagoval vo svojom stanovisku

doručenom ústavnému súdu 17. októbra 2017. Právny zástupca sťažovateľa v danom

stanovisku uviedol:

„Vo vyjadrení na výzvu Ústavného súdu SR zo dňa 27.09.2017 pán podpredseda

Krajského súdu v Bratislave cituje vyjadrenie predsedníčky senátu zo dňa 14.09.2017,

podľa ktorého sú prieťahy v danej veci spôsobené odchodom referujúcej sudkyne do

dôchodku k 01.01.2017, tým, že senát v r. 2017 prednostne vybavuje najstaršie veci z roku

2012 a novšie a k mesiacu august je v tomto senáte 580 neskončených vecí, pričom ani pri

dôslednom plnení pracovných povinností nie je možné vybavovať veci priebežne

v primeranej lehote.

Dôvody, pre ktoré senát 14Co v r. 2016 vôbec vo veci nekonal predsedníčka senátu

neuvádza...

Senát o podanom odvolaní napokon rozhodol len 13 dní od doručenia výzvy

Ústavného súdu SR na odvolací súd, pritom po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní

dňa 24.01.2017 bol odvolaciemu súdu poskytnutý dostatočný časový

priestor potrebný na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu.

Krajský súd v Bratislave od podania odvolania sťažovateľa pi rozsudku OS v Bratislave 3

dňom 01.12.2015, napriek sťažnosti na prieťahy v konaní, vôbec nekonal.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR sa za prieťah zapríčinený postupom

súdu považuje situácia, kedy s prihliadnutím na ďalšie okolnosti a osobitosti prejednávanej

veci, nebol zo strany konajúceho súdu vykonaný žiaden úkon po dobu dlhšiu ako 6

mesiacov...“

10. Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedu krajského súdu taktiež

uviedol, že súhlasí, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej

sťažnosti.

11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

13. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia jeho základného práva

upraveného v a práva podľa dohovoru postupom krajského

súdu v jeho právnej veci.

14. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. , ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú

vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného do 30. júna

2016).

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľa.

18. Predmetom konania pred krajským súdom je rozhodovanie o odvolaní

sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 8. júla 2015, ktorým

zamietol žalobu sťažovateľa týkajúcu sa nepriznania jednorazovej dávky sociálnej pomoci

na úhradu mimoriadnych výdavkov – chladničky v sume 321 € vrátane náhrady trov

konania. Ústavný súd konštatuje, že ide o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendy

všeobecných súdov. Zo skutočností uvedených sťažovateľom a krajským súdom, ani

so zreteľom na povahu veci ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by

odôvodňovala záver o jej právnej či faktickej zložitosti.

19. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný

súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľa

pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom.

20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup krajského súdu v napadnutom konaní.

21. Zo sťažnosti a spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ podal krajskému súdu

26. augusta 2015 odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Krajský súd po takmer dvoch

rokoch nečinnosti (po doručení uznesenia o prijatí a výzvy ústavného súdu na vyjadrenie)

nariadil pojednávanie na 26. september 2017 a na pojednávaní o uvedenom odvolaní

sťažovateľa rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

22. Ústavný súd nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení predsedu

krajského súdu (citované v bode 8 tohto nálezu), ktorý dôvodil prieťahy v súdnom konaní

vysokým nápadom nevybavených podaní a s tým súvisiacim prednostným vybavovaním

starších podaní. Ústavný súd pritom poukazuje na svoju predchádzajúcu štandardnú

judikatúru (napr. , ), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

23. Ústavný súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a predovšetkým jeho

nečinnosťou v období od 1. decembra 2015 do nariadenia pojednávania a rozhodnutia

o odvolaní sťažovateľa (takmer 22 mesiacov) došlo k zbytočným prieťahom. Z toho

vyplýva, že postupom krajského súdu došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

24. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

25. V nadväznosti na bod 1 petitu sťažnosti ústavný súd neprikázal krajskému súdu

v danom konaní konať, keďže v konaní bolo 26. septembra 2017 rozhodnuté, pričom

krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

27. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

28. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požadoval finančné odškodnenie v sume 2 500 €,

ktoré odôvodňoval dlhoročnou právnou neistotou a z nej vyplývajúcou psychickou ujmou

a hmotnou núdzou, ako aj skutočnosťou, že doterajší priebeh konania vykazuje znaky

zbytočných prieťahov.

29. So zreteľom na dĺžku konania krajského súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (povaha konania, skutočnosť,

že krajský súd v čase rozhodovania ústavného súdu už vo veci rozhodol), ústavný súd

považoval za odôvodnené priznať mu sumu 500 € ako primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľovi, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom

JUDr. Vladimírom Štefekom a ktoré uplatnil v podaní doručenom ústavnému súdu

5. septembra 2017, ako aj v doplnení petitu sťažnosti doručenom ústavnému súdu

17. októbra 2017. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie sťažnosti a jej doplnenie, vyjadrenie k stanovisku krajského súdu) v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po 147,33 €, t. j.

celkovo 3 x 147,33 €, ktoré spolu s režijným paušálom 3 x 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

tvoria celkovú sumu 468,51 €.

31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na

účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

32. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2017