Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 404/2017
PDF · 205.24 KB
No categories available
I. ÚS 404/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka o sťažnosti , zastúpeného
advokátom JUDr. Vladimírom Štefekom, Škultétyho 1, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejedanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 575/2015 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Co 575/2015 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €
(slovom päťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 468,51 € (slovom štyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov) na
účet advokáta JUDr. Vladimíra Štefeka, Škultétyho 1, Bratislava, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2017
elektronicky a 17. augusta 2017 prostredníctvom mailu doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 575/2015 (ďalej len „namietané
konanie“). Súčasťou príloh k sťažnosti bolo rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelárie
Bratislava sp. zn. 14111/2017-KaBA z 1. augusta 2017, ktorým bol sťažovateľovi priznaný
nárok na poskytovanie právnej pomoci a určený advokát JUDr. Vladimír Štefek na
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v právnej veci porušovania označených práv
postupom krajského súdu v namietanom konaní.
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že vystupuje v postavení žalobcu
v diskriminačnom konaní vedenom proti mestskej časti (ďalej len
„žalovaná“), ktorá mu opakovane svojvoľne zamietla jeho žiadosť o poskytnutie
jednorazovej dávky sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov (kúpu chladničky)
pre občana nachádzajúceho sa v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov (invalidný
dôchodca so zdravotne ťažkým postihnutím). Na základe uvedeného sa sťažovateľ žalobou
podanou 15. marca 2010 domáhal ochrany svojich práv na Okresnom súde Bratislava III
(ďalej len „okresný súd“), na ktorom bola vec vedená pod sp. zn. 44 C 32/2010. Okresný
súd žalobu sťažovateľa zamietol rozsudkom sp. zn. 44 C 32/2010 zo 16. novembra 2011.
Sťažovateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd
uznesením sp. zn. 14 Co 30/2012 z 15. októbra 2013, ktorým rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom č. k.
44 C 32/2010-1267 z 8. júla 2015 žalobu opätovne zamietol. Sťažovateľ podal proti
uvedenému rozsudku 26. augusta 2015 odvolanie. Napadnuté konanie je na krajskom súde
vedené pod sp. zn. 14 Co 575/2015.
3. Sťažovateľ argumentoval, že od postúpenia veci krajskému súdu 1. decembra 2015
nebol vo veci zo strany tohto súdu vykonaný žiadny úkon, a preto sťažovateľ podal
sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú podpredseda krajského súdu vyhodnotil vo svojej
odpovedi sp. zn. Spr. 2037/17 z 8. marca 2017 ako opodstatnenú.
4. V súvislosti s právnou a faktickou zložitosťou veci sťažovateľ zastáva názor, že
ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, nie je zložitá, a preto mala
byť ukončená v priebehu niekoľkých mesiacov, najmä keď samotné plynutie času v trvaní
niekoľkých rokov môže viesť k nenapraviteľným následkom. V súvislosti s posúdením
správania účastníkov konania sťažovateľ uviedol, že využil všetky právne prostriedky, ktoré
mu právne predpisy na ochranu jeho práv poskytovali, a žiadnym spôsobom neprispel
k vzniku prieťahov v posudzovanom konaní. Vo vzťahu k postupu krajského súdu
sťažovateľ tvrdí, že konanie sa začalo ešte v roku 2010 a doteraz nie je právoplatne
skončené. Vzhľadom na celkovú dĺžku posudzovaného konania v trvaní viac ako siedmich
rokov a zjavne neefektívnu činnosť odvolacieho súdu sťažovateľ hodnotí celé konanie ako
neefektívne a nesprávne, a to aj bez vyhodnocovania jednotlivých čiastkových úkonov
krajského súdu.
5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo , bytom upravené v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod 14 Co/575/2015
porušené bolo.
2. Základné právo , bytom upravené v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod 14 Co/575/2015 porušené bolo.
3. Ústavný súd SR prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby v konaní pod
14Co/575/2015, konal bez zbytočných prieťahov.
4. , bytom sa priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 2.500 €..., ktorý je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
6. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné
a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a preto ju
uznesením č. k. I. ÚS 404/2017-21 z 31. augusta 2017 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1
a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] v časti namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu v namietanom konaní, vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
7. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd 8. septembra 2017 predsedu
krajského súdu vyzval, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň
ho vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.
8. Predseda krajského súdu vo svojom stanovisku sp. zn. 1 SprV/439/2017
doručenom ústavnému súdu 3. októbra 2017 uviedol, že netrvá na ústnom prerokovaní veci
pred ústavným súdom a súčasne s poukazom na vyjadrenie predsedníčky senátu
14 Co uviedol:
„ uviedla, že predmetná vec bola predložená na Krajský súd
v Bratislave dňa 01.12.2015 do senátu 14Co a bola pridelená referujúcej sudkyni
. Poznamenala, že po odchode do starobného
dôchodku k 01.01.2017 bola rozvrhom práce na rok 2017 pridelená do senátu 14Co,
pričom prevzala všetky veci po . Ako predsedníčka senátu zodpovedná
za chod tohto senátu vzhľadom na najvyšší počet neskončených vecí v tomto senáte a
nutnosť vybavovania najstarších vecí, z roku 2012, 2013 a 2014 uviedla, že senát 14Co v
prvom polroku roku 2017 začal vybavovať prednostne najstaršie veci (rok 2012, 2013 a
2014). Dodala, že k mesiacu august je v tomto senáte viac ako 580 neskončených vecí,
pričom konštatovala, že vznik prieťahov v predmetnej veci je výsledkom objektívneho stavu
zaťaženia konajúceho senátu, čiastočne i skladby pridelených vecí. Ani pri dôslednom
plnení pracovných povinností nie je podľa slov predsedníčky senátu možné vybavovať veci
priebežne v primeranej lehote. Napriek tomu, vzhľadom na predmet sporu (porušenie
zásady rovnakého zaobchádzania) uvedenú právnu vec vytýčila na verejné vyhlásenie
rozhodnutia dňa 26.09.2017...“
9. Ústavný súd doručil vyjadrenie predsedu krajského súdu 4. októbra 2017
právnemu zástupcovi sťažovateľa, ktorý naň písomne reagoval vo svojom stanovisku
doručenom ústavnému súdu 17. októbra 2017. Právny zástupca sťažovateľa v danom
stanovisku uviedol:
„Vo vyjadrení na výzvu Ústavného súdu SR zo dňa 27.09.2017 pán podpredseda
Krajského súdu v Bratislave cituje vyjadrenie predsedníčky senátu zo dňa 14.09.2017,
podľa ktorého sú prieťahy v danej veci spôsobené odchodom referujúcej sudkyne do
dôchodku k 01.01.2017, tým, že senát v r. 2017 prednostne vybavuje najstaršie veci z roku
2012 a novšie a k mesiacu august je v tomto senáte 580 neskončených vecí, pričom ani pri
dôslednom plnení pracovných povinností nie je možné vybavovať veci priebežne
v primeranej lehote.
Dôvody, pre ktoré senát 14Co v r. 2016 vôbec vo veci nekonal predsedníčka senátu
neuvádza...
Senát o podanom odvolaní napokon rozhodol len 13 dní od doručenia výzvy
Ústavného súdu SR na odvolací súd, pritom po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní
14Co/575/2015 dňa 24.01.2017 bol odvolaciemu súdu poskytnutý dostatočný časový
priestor potrebný na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu.
Krajský súd v Bratislave od podania odvolania sťažovateľa pi rozsudku OS v Bratislave 3
dňom 01.12.2015, napriek sťažnosti na prieťahy v konaní, vôbec nekonal.
Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR sa za prieťah zapríčinený postupom
súdu považuje situácia, kedy s prihliadnutím na ďalšie okolnosti a osobitosti prejednávanej
veci, nebol zo strany konajúceho súdu vykonaný žiaden úkon po dobu dlhšiu ako 6
mesiacov...“
10. Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedu krajského súdu taktiež
uviedol, že súhlasí, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej
sťažnosti.
11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde
upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
13. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia jeho základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského
súdu v jeho právnej veci.
14. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne
východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú
vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.
15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 221/04).
16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva
z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania
(obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna
2016).
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,
II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť
sťažovateľa.
18. Predmetom konania pred krajským súdom je rozhodovanie o odvolaní
sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 44 C 32/2010 z 8. júla 2015, ktorým
zamietol žalobu sťažovateľa týkajúcu sa nepriznania jednorazovej dávky sociálnej pomoci
na úhradu mimoriadnych výdavkov – chladničky v sume 321 € vrátane náhrady trov
konania. Ústavný súd konštatuje, že ide o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendy
všeobecných súdov. Zo skutočností uvedených sťažovateľom a krajským súdom, ani
so zreteľom na povahu veci ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by
odôvodňovala záver o jej právnej či faktickej zložitosti.
19. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní
o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný
súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľa
pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom.
20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, bol postup krajského súdu v napadnutom konaní.
21. Zo sťažnosti a spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ podal krajskému súdu
26. augusta 2015 odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Krajský súd po takmer dvoch
rokoch nečinnosti (po doručení uznesenia o prijatí a výzvy ústavného súdu na vyjadrenie)
nariadil pojednávanie na 26. september 2017 a na pojednávaní o uvedenom odvolaní
sťažovateľa rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.
22. Ústavný súd nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení predsedu
krajského súdu (citované v bode 8 tohto nálezu), ktorý dôvodil prieťahy v súdnom konaní
vysokým nápadom nevybavených podaní a s tým súvisiacim prednostným vybavovaním
starších podaní. Ústavný súd pritom poukazuje na svoju predchádzajúcu štandardnú
judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,
v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie
alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov
na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu
byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce
zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
23. Ústavný súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 575/2015 a predovšetkým jeho
nečinnosťou v období od 1. decembra 2015 do nariadenia pojednávania a rozhodnutia
o odvolaní sťažovateľa (takmer 22 mesiacov) došlo k zbytočným prieťahom. Z toho
vyplýva, že postupom krajského súdu došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
24. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
25. V nadväznosti na bod 1 petitu sťažnosti ústavný súd neprikázal krajskému súdu
v danom konaní konať, keďže v konaní bolo 26. septembra 2017 rozhodnuté, pričom
krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
27. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
28. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požadoval finančné odškodnenie v sume 2 500 €,
ktoré odôvodňoval dlhoročnou právnou neistotou a z nej vyplývajúcou psychickou ujmou
a hmotnou núdzou, ako aj skutočnosťou, že doterajší priebeh konania vykazuje znaky
zbytočných prieťahov.
29. So zreteľom na dĺžku konania krajského súdu vedeného pod sp. zn.
14 Co 575/2015, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (povaha konania, skutočnosť,
že krajský súd v čase rozhodovania ústavného súdu už vo veci rozhodol), ústavný súd
považoval za odôvodnené priznať mu sumu 500 € ako primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľovi, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom
JUDr. Vladimírom Štefekom a ktoré uplatnil v podaní doručenom ústavnému súdu
5. septembra 2017, ako aj v doplnení petitu sťažnosti doručenom ústavnému súdu
17. októbra 2017. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
spísanie sťažnosti a jej doplnenie, vyjadrenie k stanovisku krajského súdu) v súlade s § 1
ods. 3, § 11 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po 147,33 €, t. j.
celkovo 3 x 147,33 €, ktoré spolu s režijným paušálom 3 x 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
tvoria celkovú sumu 468,51 €.
31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na
účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
CSP).
32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2017