Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 528/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom Mgr. Otom Salokym, Hlavná 94, Prešov, vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa , a Slovenskej

republiky, čl. 3 ods. 3, čl. 12 ods. 3 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. júna 2017

a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Otom Salokym, Hlavná 94, Prešov, ktorou

namieta porušenia svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 21 ods. 3 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), , a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 29. júna 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) a jemu predchádzajúcim

postupom.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne

...proti žalovanému Mestu Poprad... o určení nájomného vzťahu

a zabezpečení užívania bytu, Rozsudkom z 26. septembra 2014, č. k. , žalobu

zamietol...

Krajský súd v Prešove svojím Rozsudkom z 25. januára 2016 č. k.

potvrdil Rozsudok Okresného súdu Poprad z 26. septembra 2014, č. k. ...

Najvyšší súd... Uznesením z 29. júna 2017 odmietol dovolanie žalobkyne, pretože pred

preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia najprv zisťoval včasnosť podania dovolania,

pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne bolo podané oneskorene.“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka popisuje priebeh konania pred všeobecnými

súdmi a následne odôvodňuje namietané porušenie jej práv uznesením najvyššieho súdu

a jemu predchádzajúcim postupom: „Súdy nižších inštancií pristúpili nakoniec k žalobnému

nároku pani prísne formalisticky, bez ohľadu na ústavnosť, ľudské práva,

bez ohľadu na právne názory a závery ústavného súdu v náleze -85 a ESĽP

v rozsudku zo dňa 09.10.2007 a takisto formalisticky následne odmietol dovolanie

sťažovateľky aj Najvyšší súd SR, bez bližšieho skúmania okolností veci, len na základe toho,

že dovolanie bolo ňou podané oneskorene. Je pravdou, že lehoty na podanie opravných

prostriedkov v civilnom súdnom konaní slúžia ochrane právnej istoty. V tejto súvislosti

sa však žiada poukázať na rozsudok ESĽP vo veci Zehentner proti Rakúsku zo dňa

16.07.2009, kde jedným zo záverov je dôvodnosť prelomenia absolútneho charakteru lehôt,

ak existujú veľmi závažné okolnosti. V prípade sťažovateľky o takú situáciu ide, pretože

od jej vypratania z bytu na , ktorý bol jej obydlím, prešlo už takmer

20 rokov, od rozhodnutia ústavného súdu viac ako 15 rokov, od rozhodnutia ESĽP

10 rokov, pričom za tú dobu jej Mesto Poprad odmietlo poskytnúť bytovú náhradu bez toho,

aby musela splniť v jej prípade neopodstatnené podmienky, teda doteraz Mesto Poprad

odmieta prideliť jej priamym spôsobom náhradný byt, drží ju v poradovníku. Najvyšší súd

ako porušovateľ mal sa vecnými dôvodmi dovolania sťažovateľky zaoberať napriek

skutočnosti, že v jej prípade šlo o oneskorene podané dovolanie.“

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné práva podľa čl. 12 ods. 4. čl. 21 ods. 3 a čl. 46 ods. 1

, Čl. 3 ods. 3, a Listiny základných

práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/l 92/2016 zo dňa

29.06.2017, a postupom súdu. ktorý jeho vydaniu predchádzal, porušené holo.

3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa

29.06.2017 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť trovy

konania spolu vo výške 312,34 € (2 x 147,33 € - 1. prevzatie a príprava právneho

zastúpenia, 2. písomné podanie na Ústavný súd SR + 2 x režijný paušál 8,84 €), podľa § 11

ods. 3, vyhlášky MS SR č. na účet ustanoveného advokáta

Mgr. Ota Salokyho... do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Sťažovateľka si uplatňuje náhradu trov konania a právneho zastúpenia voči

porušovateľovi v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi platenie

a náhradu trov konania. V zmysle ust. o poskytovaní

právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, advokát ustanovený CPP je povinný uplatniť

riadne a včas právo na náhradu trov konania v konaní pred súdom.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť

aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

7. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

8. V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

9. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 4,

a , , a listiny a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu a jemu

predchádzajúcim postupom.

10. Okresný súd Poprad (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn.

z 26. septembra 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) zamietol žalobu sťažovateľky

o určení nájomného vzťahu a zabezpečení užívania bytu. Krajský súd v Prešove (ďalej

len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 25. januára 2016 (ďalej

len „rozsudok krajského súdu“) rozsudok okresného súdu potvrdil.

11. Najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie sťažovateľky proti

rozsudku krajského súdu ako oneskorene podané a v relevantnej časti odôvodnenia

napadnutého uznesenia uviedol:

«Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35

), pred preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia najprv zisťoval včasnosť podania

dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne bolo podané oneskorene.

... Vzhľadom k tomu. že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (12. apríla 2016).

t. j. za účinnosti , platného do 30. júna 2016, dovolací súd

postupoval v zmysle vyššie citovaného prechodného ustanovenia

a podmienky podaného dovolania posudzoval v zmysle .

... Podľa účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného

uznesenia. Podľa (veta prvá) zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1

nemožno odpustiť.

... Podľa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov

sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo

ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet. posledným dňom mesiaca.

Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty

najbližší nasledujúci pracovný deň.

... V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté

rozhodnutie, t. j. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2016 sp. zn.

, nadobudol právoplatnosť 3. marca 2016 (v tento deň bolo rozhodnutie

doručené právnemu zástupcovi žalobkyne). Vzhľadom k tomu. že v danom prípade nebolo

vydané opravné uznesenie a nepripadá teda do úvahy použitie ustanovenia § 240 ods. 1

(veta druhá) , pripadol koniec jednomesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na 3. apríla 2016 (nedeľa), čiže došlo

k posunutiu lehoty podľa (veta druhá) a lehota na podanie dovolania

uplynula polnocou najbližšieho nasledujúceho pracovného dňa, t. j. pondelok 4. apríla

2016. Dovolanie žalobkyne však bolo podané na Pošte Kežmarok 12. apríla 2016, teda

zjavne po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty.»

12. Z argumentácie sťažovateľky uvedenej v sťažnosti vyplýva, že k porušeniu

označených práv malo dôjsť tým, že najvyšší súd posúdil jej dovolanie prísne formalisticky,

bez bližšieho skúmania okolností len na základe oneskorene podaného odvolania.

13. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže

uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j.

najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave

medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis ,

).

14. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľky posúdil a dospel k záveru, že bolo podané

oneskorene. Ústavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o oneskorenom

podaní odvolania je v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom

a presvedčivo.

15. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru

o tom, že dovolanie bolo podané oneskorene, nebol povinný vecne preskúmať v ňom

obsiahnuté argumenty sťažovateľky.

16. Pokiaľ sťažovateľka argumentuje rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva

zo 16. júla 2009 o sťažnosti č. 20082/02 vo veci Zehentner proti Rakúsku a tvrdí,

že s ohľadom na tento rozsudok mal najvyšší súd vecne preskúmať podané dovolanie

bez ohľadu na nedodržanie lehoty na jeho podanie, ústavný súd uvádza, že Európsky súd

pre ľudské práva v rozsudku Zehentner proti Rakúsku konštatoval možnosť prielomu

právoplatných rozhodnutí v konaní pred ním, a to v prípadoch, „keď to odôvodňujú závažné

okolnosti“, ktoré však v prípade sťažovateľky ústavný súd nezistil. Kým totiž v kauze, ktorá

tvorila predmet rozhodovania pred Európsky súdom pre ľudské práva, sa dodatočne zistilo,

že sťažovateľka objektívne nemohla právne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

exekučného konania vedúceho k predaju jej bytu z dôvodu závažného psychického

ochorenia (paranoidná psychóza), v prípade, ktorý je predmetom predbežného prerokovania

ústavným súdom, takýto porovnateľný prvok, resp. objektivizujúci dôvod absentuje.

17. Sťažovateľka v sťažnosti neuvádza žiadne dôvody, ktorými by ospravedlnila

oneskorené podanie dovolania, a teda absentujú akékoľvek, nielen závažné okolnosti, ktoré

by mohli byť aspoň predmetom skúmania ústavným súdom pre účely posúdenia možného

porušenia označených práv uznesením najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom.

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd hodnotí podanú sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, a preto ju odmietol podľa .

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2017