Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 528/2017
PDF · 169.04 KB
No categories available
I. ÚS 528/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátom Mgr. Otom Salokym, Hlavná 94, Prešov, vo veci namietaného porušenia
jej základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 21 ods. 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 3 ods. 3, čl. 12 ods. 3 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 192/2016 z 29. júna 2017
a jemu predchádzajúcim postupom a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra
2017 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Otom Salokym, Hlavná 94, Prešov, ktorou
namieta porušenia svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 21 ods. 3 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 3 ods. 3, čl. 12 ods. 3 a čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 192/2016
z 29. júna 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) a jemu predchádzajúcim
postupom.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne
...proti žalovanému Mestu Poprad... o určení nájomného vzťahu
a zabezpečení užívania bytu, Rozsudkom z 26. septembra 2014, č. k. 19C/169/2008, žalobu
zamietol...
Krajský súd v Prešove svojím Rozsudkom z 25. januára 2016 č. k. 8Co/185/2015
potvrdil Rozsudok Okresného súdu Poprad z 26. septembra 2014, č. k. 19C/169/2008...
Najvyšší súd... Uznesením z 29. júna 2017 odmietol dovolanie žalobkyne, pretože pred
preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia najprv zisťoval včasnosť podania dovolania,
pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne bolo podané oneskorene.“
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka popisuje priebeh konania pred všeobecnými
súdmi a následne odôvodňuje namietané porušenie jej práv uznesením najvyššieho súdu
a jemu predchádzajúcim postupom: „Súdy nižších inštancií pristúpili nakoniec k žalobnému
nároku pani prísne formalisticky, bez ohľadu na ústavnosť, ľudské práva,
bez ohľadu na právne názory a závery ústavného súdu v náleze I. ÚS 13/00-85 a ESĽP
v rozsudku zo dňa 09.10.2007 a takisto formalisticky následne odmietol dovolanie
sťažovateľky aj Najvyšší súd SR, bez bližšieho skúmania okolností veci, len na základe toho,
že dovolanie bolo ňou podané oneskorene. Je pravdou, že lehoty na podanie opravných
prostriedkov v civilnom súdnom konaní slúžia ochrane právnej istoty. V tejto súvislosti
sa však žiada poukázať na rozsudok ESĽP vo veci Zehentner proti Rakúsku zo dňa
16.07.2009, kde jedným zo záverov je dôvodnosť prelomenia absolútneho charakteru lehôt,
ak existujú veľmi závažné okolnosti. V prípade sťažovateľky o takú situáciu ide, pretože
od jej vypratania z bytu na , ktorý bol jej obydlím, prešlo už takmer
20 rokov, od rozhodnutia ústavného súdu viac ako 15 rokov, od rozhodnutia ESĽP
10 rokov, pričom za tú dobu jej Mesto Poprad odmietlo poskytnúť bytovú náhradu bez toho,
aby musela splniť v jej prípade neopodstatnené podmienky, teda doteraz Mesto Poprad
odmieta prideliť jej priamym spôsobom náhradný byt, drží ju v poradovníku. Najvyšší súd
ako porušovateľ mal sa vecnými dôvodmi dovolania sťažovateľky zaoberať napriek
skutočnosti, že v jej prípade šlo o oneskorene podané dovolanie.“
3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné práva podľa čl. 12 ods. 4. čl. 21 ods. 3 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, Čl. 3 ods. 3, čl. 12 ods. 3 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/l 92/2016 zo dňa
29.06.2017, a postupom súdu. ktorý jeho vydaniu predchádzal, porušené holo.
3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/192/2016 zo dňa
29.06.2017 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie
konanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť trovy
konania spolu vo výške 312,34 € (2 x 147,33 € - 1. prevzatie a príprava právneho
zastúpenia, 2. písomné podanie na Ústavný súd SR + 2 x režijný paušál 8,84 €), podľa § 11
ods. 3, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. na účet ustanoveného advokáta
Mgr. Ota Salokyho... do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Sťažovateľka si uplatňuje náhradu trov konania a právneho zastúpenia voči
porušovateľovi v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi platenie
a náhradu trov konania. V zmysle ust. § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, advokát ustanovený CPP je povinný uplatniť
riadne a včas právo na náhradu trov konania v konaní pred súdom.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť
aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
7. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).
8. V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 4,
čl. 21 ods. 3 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 3 ods. 3, čl. 12 ods. 3 a čl. 36 ods. 1 listiny a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu a jemu
predchádzajúcim postupom.
10. Okresný súd Poprad (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 19 C 169/2008
z 26. septembra 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) zamietol žalobu sťažovateľky
o určení nájomného vzťahu a zabezpečení užívania bytu. Krajský súd v Prešove (ďalej
len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 8 Co 185/2015 z 25. januára 2016 (ďalej
len „rozsudok krajského súdu“) rozsudok okresného súdu potvrdil.
11. Najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie sťažovateľky proti
rozsudku krajského súdu ako oneskorene podané a v relevantnej časti odôvodnenia
napadnutého uznesenia uviedol:
«Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35
CSP), pred preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia najprv zisťoval včasnosť podania
dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne bolo podané oneskorene.
... Vzhľadom k tomu. že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (12. apríla 2016).
t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, platného do 30. júna 2016, dovolací súd
postupoval v zmysle vyššie citovaného prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP
a podmienky podaného dovolania posudzoval v zmysle § 240. § 57 O.s.p.
... Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného
uznesenia. Podľa § 240 ods. 2 (veta prvá) O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1
nemožno odpustiť.
... Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo
ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet. posledným dňom mesiaca.
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty
najbližší nasledujúci pracovný deň.
... V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté
rozhodnutie, t. j. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2016 sp. zn.
8 Co 185/2015, nadobudol právoplatnosť 3. marca 2016 (v tento deň bolo rozhodnutie
doručené právnemu zástupcovi žalobkyne). Vzhľadom k tomu. že v danom prípade nebolo
vydané opravné uznesenie a nepripadá teda do úvahy použitie ustanovenia § 240 ods. 1
(veta druhá) O.s.p., pripadol koniec jednomesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na 3. apríla 2016 (nedeľa), čiže došlo
k posunutiu lehoty podľa § 57 ods. 2 (veta druhá) O.s.p. a lehota na podanie dovolania
uplynula polnocou najbližšieho nasledujúceho pracovného dňa, t. j. pondelok 4. apríla
2016. Dovolanie žalobkyne však bolo podané na Pošte Kežmarok 12. apríla 2016, teda
zjavne po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty.»
12. Z argumentácie sťažovateľky uvedenej v sťažnosti vyplýva, že k porušeniu
označených práv malo dôjsť tým, že najvyšší súd posúdil jej dovolanie prísne formalisticky,
bez bližšieho skúmania okolností len na základe oneskorene podaného odvolania.
13. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže
uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j.
najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave
medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je
alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci
všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,
14. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľky posúdil a dospel k záveru, že bolo podané
oneskorene. Ústavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o oneskorenom
podaní odvolania je v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom
a presvedčivo.
15. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru
o tom, že dovolanie bolo podané oneskorene, nebol povinný vecne preskúmať v ňom
obsiahnuté argumenty sťažovateľky.
16. Pokiaľ sťažovateľka argumentuje rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva
zo 16. júla 2009 o sťažnosti č. 20082/02 vo veci Zehentner proti Rakúsku a tvrdí,
že s ohľadom na tento rozsudok mal najvyšší súd vecne preskúmať podané dovolanie
bez ohľadu na nedodržanie lehoty na jeho podanie, ústavný súd uvádza, že Európsky súd
pre ľudské práva v rozsudku Zehentner proti Rakúsku konštatoval možnosť prielomu
právoplatných rozhodnutí v konaní pred ním, a to v prípadoch, „keď to odôvodňujú závažné
okolnosti“, ktoré však v prípade sťažovateľky ústavný súd nezistil. Kým totiž v kauze, ktorá
tvorila predmet rozhodovania pred Európsky súdom pre ľudské práva, sa dodatočne zistilo,
že sťažovateľka objektívne nemohla právne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh
exekučného konania vedúceho k predaju jej bytu z dôvodu závažného psychického
ochorenia (paranoidná psychóza), v prípade, ktorý je predmetom predbežného prerokovania
ústavným súdom, takýto porovnateľný prvok, resp. objektivizujúci dôvod absentuje.
17. Sťažovateľka v sťažnosti neuvádza žiadne dôvody, ktorými by ospravedlnila
oneskorené podanie dovolania, a teda absentujú akékoľvek, nielen závažné okolnosti, ktoré
by mohli byť aspoň predmetom skúmania ústavným súdom pre účely posúdenia možného
porušenia označených práv uznesením najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom.
18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd hodnotí podanú sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2017