Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 30/2018
PDF · 98.95 KB
No categories available
III. ÚS 30/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Midas real s. r. o., Nobelova 3, Bratislava,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Krutek & Kuruczová, s. r. o., Hlavná 11, Trnava,
v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Krutek, vo veci namietaného porušenia
jej základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 25 C 216/2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Midas real s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. novembra 2017 doručená sťažnosť spoločnosti Midas real s. r. o., Nobelova 3,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jej práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 216/2016 (ďalej len
„namietané konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že pred okresným súdom bolo začaté
konanie vo veci návrhov navrhovateľa o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
a nariadenia neodkladného opatrenia, v rámci ktorého má sťažovateľka postavenia odporcu.
3. Podľa vyjadrenia sťažovateľky bolo po podaní návrhu z 21. novembra 2016
vydané uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia, pričom
prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené uznesením nadriadeného súdu z 11. júla 2016.
Sťažovateľka argumentuje, že do 11. augusta 2017 nebol vo veci určený termín
pojednávania, preto sa pokúsila domôcť potrebnej nápravy prostredníctvom sťažnosti
na prieťahy v konaní doručenej predsedovi okresného súdu. Predmetná sťažnosť však bola
zo strany okresného súdu posúdená ako nedôvodná.
4. Sťažovateľka ďalej uvádza, že jej bol 23. augusta 2017 okresným súdom doručený
návrh navrhovateľa, ku ktorému sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila
31. augusta 2017. V závere dôvodí, že napriek uplatnenej sťažnosti na prieťahy v konaní
nebol ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu určený v jej veci termín pojednávania.
5. V postupe okresného súdu sťažovateľka vidí porušenie svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež jej práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
6. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd
nálezom vyslovil porušenie jej základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu v konať v namietanom
konaní bez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume
2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie vo veci sťažovateľky bolo
začaté na základe návrhu podaného 21. novembra 2016 a vo veci boli vykonané tieto úkony:
vydanie uznesenia o neodkladnom opatrení zo 16. decembra 2016, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím nadriadeného súdu z 28. júna 2017; spisový materiál bol okresnému súdu
vrátený 4. júla 2017; v priebehu júla 2017 bolo uvedené uznesenie doručované účastníkom
konania; okresným súdom bol následne 23. augusta 2017 doručený návrh navrhovateľa
sťažovateľke, ktorá sa k nemu vyjadrila 31. augusta 2017.
11. Z informácií poskytnutých okresným súdom ústavný súd zistil, že k návrhu
navrhovateľa sa 4. septembra 2017 vyjadril žalovaný v druhom rade. Následne okresný súd
adresoval 18. októbra 2017 výzvu s možnosťou vyjadrenia navrhovateľovi, ktorý ju prevzal
10. novembra 2017, avšak na predmetnú výzvu nereagoval. Od uvedeného dátumu nebol
podľa zistení ústavného súdu k 22. januáru 2018 žiaden ďalší úkon vykonaný.
12. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter
postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví
porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04),
prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietne ako zjavne
neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
13. S odkazom na judikatúru prezentovanú v predchádzajúcom bode odôvodnenia
hodnotí ústavný súd charakter negatívneho momentu v postupe okresného súdu, ktorý ostal
od 10. novembra 2017 nečinný, ako ojedinelý prieťah, ktorý nedosahuje takú intenzitu,
ktorá by umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru o zbytočných prieťahoch v postupe
okresného súdu a o porušení označených práv sťažovateľky.
14. Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné
odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
15. Nad rámec ústavný súd dodáva, že uvedené rozhodnutie ústavného súdu
nepredstavuje procesnú prekážku, ktorá by v budúcnosti bránila sťažovateľke obrátiť sa
na ústavný súd so sťažnosťou, ak by dochádzalo podľa jej vedomia k zbytočným prieťahom
v namietanom konaní okresného súdu.
16. Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľky sa už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. januára 2018