Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 92/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. februára 2018 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ladislava Orosza, sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Miroslava Duriša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti Art EUROPA, s. r. o., 17. novembra 122, Prešov, zastúpenej advokátom

JUDr. Ladislavom Miklošom, Vodná 6, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 2. novembra 2017, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Art EUROPA, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. januára 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Art EUROPA, s. r. o.,

17. novembra 122, Prešov (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. Ladislavom Miklošom, Vodná 6, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 2. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom

postavení žalobkyne účastníčkou konania vedeného krajským súdom o jej žalobe vo veci

správneho trestania, o ktorej rozhodol rozsudkom sp. zn. z 30. marca 2017

tak, že žalobu zamietol a žalobkyni nepriznal právo na úhradu trov konania.

Tento rozsudok sťažovateľka napadla kasačnou sťažnosťou. Krajský súd vyzval

sťažovateľku na úhradu poplatkovej povinnosti, ktorá jej vznikla podaním

kasačnej sťažnosti, a po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku

(od 15. septembra 2017 do 24. septembra 2017, pozn.) konanie zastavil uznesením vydaným

vyšším súdnym úradníkom sp. zn. z 23. októbra 2017.

Proti uzneseniu o zastavení konania sťažovateľka podala sťažnosť, v ktorej

s poukazom na svoju práceneschopnosť počas lehoty stanovenej na úhradu poplatku žiadala

o odpustenie zmeškania lehoty a navrhla uznesenie zrušiť. Sťažovateľka 31. októbra 2017

zaplatila súdny poplatok prevodom z bankového účtu.

O sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom rozhodol krajský

súd (sudca, pozn.) napadnutým uznesením tak, že žiadosti sťažovateľky o odpustenie

zmeškania lehoty na úhradu poplatku nevyhovel a sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

Sťažovateľka v sťažnosti predovšetkým namieta:

„Domnievame sa, že postupom krajského súdu bola sťažovateľovi odňatá možnosť

na súdnu ochranu z dôvodu, že neuhradil súdny poplatok v stanovenej lehote z dôvodu, že

bol práceneschopný. Novelou sa upravila zákonná povinnosť

uhradiť súdny poplatok v lehote určenej súdom a prestala platiť možnosť, že súd pokračuje

v konaní, ak účastník konania uhradí súdny poplatok v lehote na podanie odvolania proti

uzneseniu, ktorým sa konanie zastavuje pre nezaplatenie súdneho poplatku. Táto novela

bola prijatá z dôvodu zneužívania tohto ustanovenia špekulatívnym zámerom niektorých

účastníkov konania, ktorým však sťažovateľ nie je. Sťažovateľ súdny poplatok uhradil aj

napriek prekážke na jeho strane, teda práceneschopnosti, a to dňa 31.10.2017, čo vyplýva

aj z uznesenia krajského súdu zo dňa 02.11.2017. Podľa nášho názoru súd

práceneschopnosť sťažovateľa neposúdil ako hodný osobitného zreteľa a neodpustil

zmeškanie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.

Zastávame názor, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa SR a podľa Dohovoru a aj v súlade s

Dohovoru podáva sťažovateľ túto sťažnosť. Zároveň si uplatňujeme náhradu trov konania

titulom právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, v súlade s § 11 ods. 3 a § 16 ods.

3 vyhlášky v platnom znení.“

Na základe tejto argumentácie sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby po prijatí

jej sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, ktorým vysloví porušenie jej základného práva

podľa a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením

krajského súdu, napadnuté uznesenie zruší a vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie

a prizná sťažovateľke právo na úhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46

ods. 1 ) a práva na spravodlivý proces ( dohovoru) zaručiť každému

prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi

a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu,

vo veci konať a rozhodnúť (m. m. ). Súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom

predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným

a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom

(m. m. , , , ).

Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií

procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany (porov. právnu vetu nálezu ; ďalej

napr. aj ).

Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje za potrebné

poukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do

právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou

(m. m. , ). Nie je preto zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať

zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá

príčinu doň zasahovať (m. m. , , ).

Podstatou sťažnostnej argumentácie vo vzťahu k porušeniu označených práv

sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu je odňatie možnosti konať pred

súdom, keď krajský súd neposúdil práceneschopnosť sťažovateľky ako ospravedlniteľnú

prekážku hodnú osobitného zreteľa, ktorá jej bránila v zaplatení súdneho poplatku

v stanovenej lehote a neodpustil jej z tohto dôvodu zmeškanie lehoty, ale jej sťažnosť

vyhodnotil ako nedôvodnú.

V relevantnej časti napadnutého uznesenia krajský súd okrem iného uvádza:

„13. Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 70

ods. 1 len vtedy, pokiaľ medzi ňou (práceneschopnosťou žalobcu v tomto prípade)

a zmeškaním lehoty je príčinná súvislosť. Na jej preukázanie treba doložiť, že k zmeškaniu

došlo len v dôsledku tejto okolnosti a že nebyť tejto prekážky, nedošlo by k zmeškaniu

lehoty. Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa vždy posudzuje podľa okolností

konkrétneho prípadu. O tom, či sú splnené uvedené podmienky (pozri vyššie podmienky pod

1. až 5. v bode 11 tohto uznesenia) rozhoduje súd na základe preukázaných skutkových

okolností. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu.

14. Podľa právneho názoru súdu práceneschopnosť žalobcu, ktorý má právneho

zástupcu z radou advokátov z dôvodu povinného právneho zastúpenia žalobcu a ktorému

výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola doručená 14.09.2017 a ktorý súdny poplatok

mal zaplatiť v zmysle ust. dňa 06.06.2017, kedy

bola podaná kasačná sťažnosť proti rozsudku tunajšieho súdu z 30.03.2017 č.k.

-50, ako účastníka súdneho konania z dôvodu dlhodobého nepriaznivého

zdravotného stavu (od 01.08.2017 do 31.10.2017 a naďalej), ktorý zdravotný stav žalobcu

sa v priebehu trvania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku (od 15.08.2017 do 24.09.2017

vrátane) nezmenil a ak súdny poplatok bol zaplatený počas práceneschopnosti žalobcu

(31.10.2017), nemožno považovať žalobcom uvedený dôvod za ospravedlniteľný dôvod pre

odpustenie zmeškania lehoty podľa ust. , pretože žalobca nepreukázal príčinnú

súvislosť medzi svojou práceneschopnosťou a zmeškanou lehotou, pokiaľ argumentoval len

svojím tvrdením o svojej práceneschopnosti od 01.08.2017, ktorú dokladoval potvrdením

o práceneschopnosti, ktorá trvala aj v čase, keď žalobca súdny poplatok zaplatil

(31.10.2017, podľa tvrdenia žalobcu dňa 30.10.2017). Z uvedeného vyplýva, že žalobca

nezmeškal úkon z ospravedlniteľného dôvodu a nebol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu

patrí, pretože taký úkon vykonal počas svojej práceneschopnosti, ktorú uviedol ako

ospravedlniteľný dôvod pre odpustenie zmeškanej lehoty na vykonanie úkonu.

15. Žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno musí preukázať príčinnú súvislosť

medzi práceneschopnosťou žalobcu a zmeškaním lehoty, teda uvedenú príčinnú súvislosť

nepreukázal, pretože jeho práceneschopnosť nebola dôsledkom vylúčenia možnosti urobiť

úkon, a teda zaplatiť súdny poplatok, ktorý úkon urobil až po súdom určenej lehote a najmä

počas svojej práceneschopnosti, teda napriek tomu že bol práceneschopný od 01.08.2017

a tvrdil, že pre svoju práceneschopnosť súdny poplatok v lehote od 15.08.2017

do 24.09.2017 vrátane nemohol zaplatiť.“

Ústavný súd po preskúmaní sťažnostnej argumentácie a napadnutého uznesenia

krajského súdu dospel k záveru, že krajský súd by síce za určitých podmienok mohol

postupovať tak, že uzná dôvody práceneschopnosti na strane sťažovateľky, ktoré viedli

k zmeškaniu lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, avšak vzhľadom na všetky súdu známe

skutočnosti (najmä správanie samotnej sťažovateľky) dôvodne nepovažoval zmeškanie

lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, keďže vznik

poplatkovej povinnosti je zo zákona viazaný na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľka

vzhľadom na obligatórne zastúpenie kvalifikovaným právnym zástupcom už pri podaní

uvedenej sťažnosti mohla a mala vedieť, že je povinná poplatok uhradiť buď priamo

pri podaní kasačnej sťažnosti (napríklad prevodným bankovým príkazom – tak ako to

urobila po súdom stanovenej lehote 31.októbra 2017), alebo účinne najneskôr do uplynutia

lehoty stanovenej súdom.

Pretože v danom prípade krajský súd pri svojom rozhodovaní nevybočil

z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov, preskúmal sťažnosťou

napadnuté uznesenie o zastavení konania po právnej i skutkovej stránke a svoje závery

dostatočným spôsobom odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľkou uplatnená

námietka odňatia možnosti konať pred súdom je zjavne neopodstatnená, takže nesignalizuje

žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti s možným porušením jej práva na súdnu

ochranu podľa , ako ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru. Nesúhlas sťažovateľky s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu

nezakladá dôvod na vyslovenie porušenia jej základných práv a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené sťažnosť sťažovateľky odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti podľa .

Záverom ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že vyhodnotil sťažnosť

sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

v nej obsiahnutými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. februára 2018