Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 118/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2018

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

a , obaja

, zastúpených advokátskou kanceláriou EwerLegal s. r. o., Šoltésovej 2,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Viktor Everling, PhD., vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. októbra 2017 doručená sťažnosť a

(ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) o zaplatenie 3 640,10 €

v spore o vrátenie zloženej zálohy na kúpu bytu.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Dňa 25. 10. 2013 podali sťažovatelia na Okresnom súde Bratislava II žalobu

na zaplatenie čiastky 3.640,10 Eur v spotrebiteľskom spore na vrátenie zloženej zálohy

na kúpu bytu, ktorá zanikla v dôsledku odstúpenia, ako aj na náhradu súvisiacej škody,

ktorá im v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaného vznikla. Konanie je vedené

pod sp. zn. .

Súčasne s tým podali aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom súd

v zmysle vtedy účinného mal rozhodnúť do 30 dní.

O nariadení predbežného opatrenia rozhodol súd po opakovaných telefonických

a písomných urgenciách až 11. 02. 2014, teda v takmer štvornásobne dlhej lehote.

Následne po tom, ako žalovaný poskytol primerané iné zabezpečenie pohľadávky

žalobcov vo výške aktuálnej čiastky pohľadávky a príslušenstva (v tom čase 4.322,24 Eur),

konajúci súd predbežné opatrenie zrušil, nakoľko pominuli dôvody pre jeho nariadenie.

Stalo sa tak uznesením z 02. 06. 2014,

Od vydania uvedeného uznesenia, t. j. od 02. 06. 2014, až doteraz, nevykonal súd

žiadny ďalší úkon, a to napriek opakovanému telefonickému dopytovaniu sa na stav konania

na súde...

S ohľadom na prieťahy súdu pri vydávaní predbežného opatrenia ako aj následné

prieťahy presahujúce tri roky od posledného úkonu súdu a dosahujúce štyri roky od

podania žaloby bez jediného úkonu súdu vo veci samej a bez nariadenia pojednávania,

sťažovatelia ako žalobcovia stratili dôveru v súdnictvo a v realizáciu ich základného práva

na súdnu ochranu. Vzhľadom na to, napriek osvedčeniu ich práva aj pre účely nariadenia

predbežného opatrenia a napriek presvedčeniu o danosti ich nároku vyplývajúceho

zo spotrebiteľskej zmluvy v značne vysokom rozsahu, pristúpili na mimosúdne urovnanie

so žalovaným, v rámci ktorého sa vzdali približne polovice výšky ich aktuálneho nároku

voči žalovanému (teda približne až 2.500,- Eur). S ohľadom na uvedené, sťažovatelia budú

brať žalobu v krátkej dobe späť. Zdôrazňujú však, že porušenie ich práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov naďalej v čase poddania sťažnosti trvá, pričom práve tento

stav spôsobil ich rezignáciu na ďalšie pokračovanie v konaní. Pritom zdôrazňujú aj to,

že vzniknuté prieťahy by súčasne oslabili aj ich pozíciu v súdnom konaní vzhľadom

na ťažšiu dostupnosť a výpovednú hodnotu svedeckých výpovedí po takmer piatich rokoch

od priebehu rozhodných skutočností zakladajúcich ich nárok.“

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal

ich sťažnosť na ďalšie konanie a aby vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

2. Ústavný súd priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.200,- Eur (slovom tisíc

dvesto eur) samostatne každému zo sťažovateľov, ktoré im je Okresný súd Bratislava 2

povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava 2 je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia

sťažovateľom, v sume 374,81 Eur na účet ich právneho zástupcu, do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu podanej sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia napádajú postup okresného

súdu v napadnutom konaní z dôvodu, že okresný súd v napadnutom konaní je od roku 2014

nečinný.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (, , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať

sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil

protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, koná iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý má

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu,

ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať

bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti

je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až

subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie

je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou

všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až

v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd ešte poukazuje na to, že vo svojej judikatúre z ostatného obdobia,

aj vzhľadom na aktuálnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ištván,

Ištvánová proti Slovenskej republike, Bednár proti Slovenskej republike, Klinovská proti

Slovenskej republike) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl.

zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu ústavný súd v zásade už netrvá,

ale len v prípadoch, keď dĺžka napadnutého konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu je už prima facie zjavne neprimeraná (, ,

, , ), čo však v konkrétnych okolnostiach

o veci sťažovateľov nemožno bez ďalšieho tvrdiť.

Zo sťažnosti, z priloženej spisovej dokumentácie a vyžiadaného spisu vyplýva,

že sťažovatelia dva razy žiadali okresný súd, aby v súlade s § 75 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku vo veci konal, avšak sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch napriek svojmu právnemu zastúpeniu v napadnutom konaní nepodali a ani

nepreukázali, že túto podmienku nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd prihliadol aj na to, čo uviedli sťažovatelia vo svojej sťažnosti,

že „pristúpili na mimosúdne urovnanie so žalovaným, v rámci ktorého sa vzdali približne

polovice výšky ich aktuálneho nároku voči žalovanému (teda približne až 2.500,- Eur“),

a že „S ohľadom na uvedené, sťažovatelia budú brať žalobu v krátkej dobe späť.“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti z dôvodu jej neprípustnosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľmi v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2018