Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 391/2014
PDF · 146.1 KB
No categories available
II. ÚS 391/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti
P., spol. s r. o., zastúpenej Advokátskou spoločnosťou s. r. o., Podzámska 32, Nové Zámky,
konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Tatiany Timoranskej, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26
Cb 80/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., spol. s r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2014
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,
v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou spoločnosťou s. r. o., Podzámska 32,
Nové Zámky, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Tatiany
Timoranskej, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 80/2012
(ďalej aj „namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení navrhovateľky
sa žalobou zo 7. marca 2012 (zaslanou okresnému súdu 8. marca 2012) domáha zaplatenia
sumy 14 861,87 € s príslušenstvom.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že „po podaní žaloby na súd neboli
vo veci samej vykonané dlhšiu dobu žiadne úkony, Sťažovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu listami zo dňa 04. 07. 2012, 03. 10. 2012 a 14. 01. 2013 opakovane žiadal Súd,
aby informoval Sťažovateľa o stave veci, resp. aby vytýčil vo veci pojednávanie, na tieto
listy však Sťažovateľ nedostal od Súdu žiadnu odpoveď.
Listom zo dňa 18. 01. 2013 doručeným dňa 25. 01. 2013 Súd zaslal Sťažovateľovi
vyjadrenie Žalovaného k veci, na ktorý list Sťažovateľ reagoval prostredníctvom právneho
zástupcu listom zo dňa 04. 02. 2013, v ktorom opätovne naliehal na vytýčenie termínu
pojednávania.
Pojednávanie vo veci samej ku dňu podania tejto sťažnosti nebolo Súdom stále
vytýčené, a okrem listu Súdu zo dňa 18. 01. 2013 Sťažovateľ doposiaľ neobdržal zo Súdu
žiadnu spätnú väzbu alebo informáciu týkajúcu sa konania.“.
Podľa názoru sťažovateľky „uvedený opis skutkového stavu dostatočne preukazuje
dlhodobú nečinnosť súdu, keď viac ako dva roky vo veci nebolo pojednávanie ani len
vytýčené, pričom súčasne má za to, že zaslanie listu zo dňa 18. 01. 2013 nemožno
považovať za také konanie Súdu, ktoré tento záver spochybňuje. Predmetnú vec nie je
možné považovať ani za skutkovo alebo právne tak zložitú, že by mohla odôvodňovať
prieťahy uvedeného rozsahu. Nakoľko Sťažovateľ nemá o konaní bližšie informácie, hoci o
ich poskytnutie, ako vyplýva z vyššie uvedeného, viackrát žiadal, nečinnosť Súdu v
súčasnosti iba predpokladá.“.
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti P., spol. s r. o... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb/80/2012
porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní sp. zn. 26 Cb/80/2012 konal
bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti P., spol. s r. o... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €
(slovom päťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti P., spol. s r. o... trovy
konania v sume 748,27 € na účet jej právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,
ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr.
IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch
„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme
a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za
vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny
stav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto
o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok,
ktorý mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sťažnosť na prieťahy
v namietanom konaní u predsedu okresného súdu neuplatnila.
V uvedenej súvislosti poukazuje sťažovateľka na rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 12. 6. 2012 (Ištván, Ištvánová proti Slovenskej
republike) a „s dôrazom na jeho závery“ považuje „za nadbytočné, duplicitné,
nehospodárne a neefektívne domáhať sa nápravy proti prieťahom v konaní prostredníctvom
predsedu Súdu“.
Ústavný súd konštatuje, že túto argumentáciu nemôže akceptovať, pretože uvedené
rozhodnutie ESĽP sa týkalo konania, ktorého dĺžka bola takmer 6 a pol roka, na rozdiel od
namietaného konania, ktoré od jeho začiatku až do podania sťažnosti ústavnému súdu trvá
2 roky a tri mesiace.
Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. IV. ÚS 26/2012,
IV. ÚS 93/2012) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona
o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá v prípadoch, keď
dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie
zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho
názoru bez ďalšieho konštatovať.
Sťažovateľka v konaní pred okresným súdom sťažnosť na prieťahy podľa § 62 a nasl.
zákona o súdoch na orgáne štátnej správy okresného súdu riadne nepodala. Vzhľadom na to,
že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti
sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľky
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, sťažnosť odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci za
predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júla 2014