Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 391/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

P., spol. s r. o., zastúpenej Advokátskou spoločnosťou s. r. o., Podzámska 32, Nové Zámky,

konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Tatiany Timoranskej, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26

Cb 80/2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., spol. s r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou spoločnosťou s. r. o., Podzámska 32,

Nové Zámky, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Tatiany

Timoranskej, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení navrhovateľky

sa žalobou zo 7. marca 2012 (zaslanou okresnému súdu 8. marca 2012) domáha zaplatenia

sumy 14 861,87 € s príslušenstvom.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že „po podaní žaloby na súd neboli

vo veci samej vykonané dlhšiu dobu žiadne úkony, Sťažovateľ prostredníctvom právneho

zástupcu listami zo dňa 04. 07. 2012, 03. 10. 2012 a 14. 01. 2013 opakovane žiadal Súd,

aby informoval Sťažovateľa o stave veci, resp. aby vytýčil vo veci pojednávanie, na tieto

listy však Sťažovateľ nedostal od Súdu žiadnu odpoveď.

Listom zo dňa 18. 01. 2013 doručeným dňa 25. 01. 2013 Súd zaslal Sťažovateľovi

vyjadrenie Žalovaného k veci, na ktorý list Sťažovateľ reagoval prostredníctvom právneho

zástupcu listom zo dňa 04. 02. 2013, v ktorom opätovne naliehal na vytýčenie termínu

pojednávania.

Pojednávanie vo veci samej ku dňu podania tejto sťažnosti nebolo Súdom stále

vytýčené, a okrem listu Súdu zo dňa 18. 01. 2013 Sťažovateľ doposiaľ neobdržal zo Súdu

žiadnu spätnú väzbu alebo informáciu týkajúcu sa konania.“.

Podľa názoru sťažovateľky „uvedený opis skutkového stavu dostatočne preukazuje

dlhodobú nečinnosť súdu, keď viac ako dva roky vo veci nebolo pojednávanie ani len

vytýčené, pričom súčasne má za to, že zaslanie listu zo dňa 18. 01. 2013 nemožno

považovať za také konanie Súdu, ktoré tento záver spochybňuje. Predmetnú vec nie je

možné považovať ani za skutkovo alebo právne tak zložitú, že by mohla odôvodňovať

prieťahy uvedeného rozsahu. Nakoľko Sťažovateľ nemá o konaní bližšie informácie, hoci o

ich poskytnutie, ako vyplýva z vyššie uvedeného, viackrát žiadal, nečinnosť Súdu v

súčasnosti iba predpokladá.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti P., spol. s r. o... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti P., spol. s r. o... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €

(slovom päťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti P., spol. s r. o... trovy

konania v sume 748,27 € na účet jej právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr.

, ) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch

„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za

vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny

stav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa ,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok,

ktorý mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sťažnosť na prieťahy

v namietanom konaní u predsedu okresného súdu neuplatnila.

V uvedenej súvislosti poukazuje sťažovateľka na rozsudok Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 12. 6. 2012 (Ištván, Ištvánová proti Slovenskej

republike) a „s dôrazom na jeho závery“ považuje „za nadbytočné, duplicitné,

nehospodárne a neefektívne domáhať sa nápravy proti prieťahom v konaní prostredníctvom

predsedu Súdu“.

Ústavný súd konštatuje, že túto argumentáciu nemôže akceptovať, pretože uvedené

rozhodnutie ESĽP sa týkalo konania, ktorého dĺžka bola takmer 6 a pol roka, na rozdiel od

namietaného konania, ktoré od jeho začiatku až do podania sťažnosti ústavnému súdu trvá

2 roky a tri mesiace.

Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. ,

) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona

o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá v prípadoch, keď

dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie

zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho

názoru bez ďalšieho konštatovať.

Sťažovateľka v konaní pred okresným súdom sťažnosť na prieťahy podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch na orgáne štátnej správy okresného súdu riadne nepodala. Vzhľadom na to,

že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti

sťažnosti podľa došlo zo strany sťažovateľky

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, sťažnosť odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2

).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci za

predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2014