Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 591/2017
PDF · 182.43 KB
No categories available
III. ÚS 591/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2018
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa
Tkáčika prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom Mgr. Róbertom Kučerom, Veľká Okružná 39, Žilina, pre namietané porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 39/2007 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 39/2007
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 39/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)
na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Róberta Kučeru, Veľká Okružná 39, Žilina, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 591/2017-12 z 28. septembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 25 ods. 3 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 39/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným
súdom, v ktorom je v procesnej pozícii žalobcu „o zaplatenie sumy 13 277,57 €
s príslušenstvom“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že žaloba bola
podaná na okresnom súde 30. augusta 2006 a vo veci stále nie je meritórne rozhodnuté.
Sťažovateľ tiež v sťažnosti uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného
súdu, pričom vytkol jeho nečinnosť a neefektívnu činnosť.
3. Sťažovateľ zdôraznil, že svojím správaním žiadnym spôsobom neprispel k vzniku
prieťahov. Zároveň podľa neho postup okresného súdu v danej veci nemožno odôvodniť jej
právnou alebo faktickou zložitosťou.
4. Sťažovateľ podal v napadnutom konaní sedemkrát sťažnosť na prieťahy v konaní.
V súvislosti s tým poukázal aj na to, že «nie je správny názor súdu, pokiaľ raz reaguje
na sťažnosť sťažovateľa tak, že táto je čiastočne dôvodná, potom následne, že ďalšia
sťažnosť je neopodstatnená, následne je zas sťažnosť čiastočne dôvodná, či potom dôvodná.
Súd by mal prihliadať na celé konanie v danej veci a nie len na určitý „úsek“ od podania
jednej sťažnosti do podania druhej, ako to v podstate vyplýva z vyjadrení Okresného súdu
Žilina k sťažnostiam sťažovateľa.».
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať
vo veci bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume
10 000 €, ako aj náhradu trov konania.
6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprS/564/2017 z 28. novembra
2017 doručeným ústavnému súdu 6. decembra 2017 vyjadrila k sťažnosti podpredsedníčka
okresného súdu, pričom k nemu priložila chronologický prehľad jednotlivých úkonov
okresného súdu v danej veci, ako aj vyjadrenie zákonnej sudkyne. Podpredsedníčka
okresného súdu vo vyjadrení uviedla:
„... K vecnej stránke prijatej sťažnosti konštatujem, že predmetné konanie považujem
za skutkovo zložitejšie vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého a kontrolného
znaleckého dokazovania. Nakoľko však k vypracovaniu kontrolného znaleckého posudku už
došlo, po doručení vyjadrení sporových strán na základe výzvy súdu je možné v dohľadnej
dobe očakávať nariadenie pojednávania za účelom meritórneho rozhodnutia v predmetnej
právnej veci.
... Z prehľadu jednotlivých procesných úkonov súdu a ich frekvencie možné
konštatovať, že konanie v právnej veci sp. zn. 8C/39/2007 je poznačené nečinnosťou súdu
v období od 12. 03. 2007 do 21. 12. 2007, od 21. 05. 2008 do 13. 01. 2009, od 30. 07. 2010
do 12. 09. 2011, od 23. 02. 2012 do 26. 07. 2012, od 28. 11. 2012 do 12. 07. 2013
a od 18. 01. 2016 do 15. 11. 2017.
... Priebeh konania čiastočne ovplyvnil aj sám sťažovateľ, ktorý ako žalobca až
na základe opakovanej výzvy súdu predložil originál plnomocenstva právneho zástupcu
žalobcu a až na výzvu súdu zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu. Rovnako sťažovateľ
ako žalobca žiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa a predloženie dôkazov
po podaní odporu žalovaného. Ostatný priebeh konania bol ovplyvnený potrebou
nariadenia znaleckého dokazovania a kontrolného znaleckého posudku. Zásadne je možné
konštatovať, že celková dĺžka konania je ovplyvnená nie vždy efektívnym postupom súdu
v predmetnej právnej veci.“
7. Podpredsedníčka okresného súdu poukázala aj na opakovane podaný disciplinárny
návrh voči bývalému zákonnému sudcovi v predmetnej veci vzhľadom na nedostatky v jeho
činnosti. Vec sťažovateľa bola pridelená novej zákonnej sudkyni.
8. Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení vyslovila súhlas s upustením
od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
9. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko
aj právny zástupca sťažovateľa. Vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu
28. decembra 2017 uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením okresného súdu v časti,
kde okresný súd poukazoval na podané disciplinárne návrhy voči bývalému zákonnému
sudcovi.
10. Právny zástupca sťažovateľa zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K porušeniu
sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
17. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6, § 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).
18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť
sťažovateľa.
19. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej
stránke ide o návrh na zaplatenie sumy 13 277,57 € s príslušenstvom, ktorý patrí
k štandardnej rozhodovacej činnosti súdov. Čo sa týka skutkovej stránky, ústavný súd
konštatuje, že možno pripustiť istú mieru skutkovej zložitosti veci vyplývajúcu z nutnosti
vykonať znalecké dokazovanie vrátane kontrolného znaleckého dokazovania.
20. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ síce predložil originál splnomocnenia
pre právneho zástupcu až na základe opakovanej výzvy súdu, a tiež žiadal o predĺženie
lehoty na vyjadrenie sa a predloženie dôkazov po podaní odporu, avšak toto nie sú závažné
okolnosti na jeho strane, ktoré by relevantne a v podstatnej miere prispeli k doterajšej dĺžke
napadnutého konania.
21. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Z vyjadrenia podpredsedníčky
okresného súdu, z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a z predloženého
súdneho spisu vyplýva, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný v období
od 12. marca 2007 do 21. decembra 2007, od 21.mája 2008 do 13. januára 2009, od 30. júla
2010 do 12. septembra 2011, od 23. februára 2012 do 26. júla 2012, od 28. novembra 2012
do 12. júla 2013 a od 18. januára 2016 do 15. novembra 2017. Nečinnosť okresného súdu
tak v tomto prípade trvala približne 5 rokov a 5 mesiacov.
22. Vychádzajúc z týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 39/2007 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
23. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 39/2007 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola
v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená.
III.
24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
25. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
26. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
27. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 10 000 €, čo odôvodnil nečinnosťou a neefektívnosťou okresného súdu a jeho
pretrvávajúcou právnou neistotou, ktorá negatívne pôsobí na jeho psychický stav.
28. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
29. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
30. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na
jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 5 rokov a 5 mesiacov, berúc do úvahy
predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa, ako aj všetky okolnosti daného
prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € pre sťažovateľa za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa
si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v sume 312,34 €, ako aj daň z pridanej hodnoty
vo výške 20 %.
32. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
33. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom
polroku 2016 v sume 884 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017
(príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €. Ďalej má právny
zástupca sťažovateľa nárok aj na režijný paušál 8,84 € za každý úkon podľa vyhlášky.
Uvedené sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca
sťažovateľa je platiteľom tejto dane. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal
sťažovateľovi, spolu takto predstavuje sumu 374,81 €.
34. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. februára 2018