Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 591/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2018

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom Mgr. Róbertom Kučerom, Veľká Okružná 39, Žilina, pre namietané porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)

na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Róberta Kučeru, Veľká Okružná 39, Žilina, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 28. septembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným

súdom, v ktorom je v procesnej pozícii žalobcu „o zaplatenie sumy 13 277,57 €

s príslušenstvom“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že žaloba bola

podaná na okresnom súde 30. augusta 2006 a vo veci stále nie je meritórne rozhodnuté.

Sťažovateľ tiež v sťažnosti uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného

súdu, pričom vytkol jeho nečinnosť a neefektívnu činnosť.

3. Sťažovateľ zdôraznil, že svojím správaním žiadnym spôsobom neprispel k vzniku

prieťahov. Zároveň podľa neho postup okresného súdu v danej veci nemožno odôvodniť jej

právnou alebo faktickou zložitosťou.

4. Sťažovateľ podal v napadnutom konaní sedemkrát sťažnosť na prieťahy v konaní.

V súvislosti s tým poukázal aj na to, že «nie je správny názor súdu, pokiaľ raz reaguje

na sťažnosť sťažovateľa tak, že táto je čiastočne dôvodná, potom následne, že ďalšia

sťažnosť je neopodstatnená, následne je zas sťažnosť čiastočne dôvodná, či potom dôvodná.

Súd by mal prihliadať na celé konanie v danej veci a nie len na určitý „úsek“ od podania

jednej sťažnosti do podania druhej, ako to v podstate vyplýva z vyjadrení Okresného súdu

Žilina k sťažnostiam sťažovateľa.».

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať

vo veci bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ako aj náhradu trov konania.

6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 28. novembra

2017 doručeným ústavnému súdu 6. decembra 2017 vyjadrila k sťažnosti podpredsedníčka

okresného súdu, pričom k nemu priložila chronologický prehľad jednotlivých úkonov

okresného súdu v danej veci, ako aj vyjadrenie zákonnej sudkyne. Podpredsedníčka

okresného súdu vo vyjadrení uviedla:

„... K vecnej stránke prijatej sťažnosti konštatujem, že predmetné konanie považujem

za skutkovo zložitejšie vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého a kontrolného

znaleckého dokazovania. Nakoľko však k vypracovaniu kontrolného znaleckého posudku už

došlo, po doručení vyjadrení sporových strán na základe výzvy súdu je možné v dohľadnej

dobe očakávať nariadenie pojednávania za účelom meritórneho rozhodnutia v predmetnej

právnej veci.

... Z prehľadu jednotlivých procesných úkonov súdu a ich frekvencie možné

konštatovať, že konanie v právnej veci sp. zn. je poznačené nečinnosťou súdu

v období od 12. 03. 2007 do 21. 12. 2007, od 21. 05. 2008 do 13. 01. 2009, od 30. 07. 2010

do 12. 09. 2011, od 23. 02. 2012 do 26. 07. 2012, od 28. 11. 2012 do 12. 07. 2013

a od 18. 01. 2016 do 15. 11. 2017.

... Priebeh konania čiastočne ovplyvnil aj sám sťažovateľ, ktorý ako žalobca až

na základe opakovanej výzvy súdu predložil originál plnomocenstva právneho zástupcu

žalobcu a až na výzvu súdu zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu. Rovnako sťažovateľ

ako žalobca žiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa a predloženie dôkazov

po podaní odporu žalovaného. Ostatný priebeh konania bol ovplyvnený potrebou

nariadenia znaleckého dokazovania a kontrolného znaleckého posudku. Zásadne je možné

konštatovať, že celková dĺžka konania je ovplyvnená nie vždy efektívnym postupom súdu

v predmetnej právnej veci.“

7. Podpredsedníčka okresného súdu poukázala aj na opakovane podaný disciplinárny

návrh voči bývalému zákonnému sudcovi v predmetnej veci vzhľadom na nedostatky v jeho

činnosti. Vec sťažovateľa bola pridelená novej zákonnej sudkyni.

8. Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

9. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko

aj právny zástupca sťažovateľa. Vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu

28. decembra 2017 uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením okresného súdu v časti,

kde okresný súd poukazoval na podané disciplinárne návrhy voči bývalému zákonnému

sudcovi.

10. Právny zástupca sťažovateľa zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K porušeniu

sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6, § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľa.

19. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej

stránke ide o návrh na zaplatenie sumy 13 277,57 € s príslušenstvom, ktorý patrí

k štandardnej rozhodovacej činnosti súdov. Čo sa týka skutkovej stránky, ústavný súd

konštatuje, že možno pripustiť istú mieru skutkovej zložitosti veci vyplývajúcu z nutnosti

vykonať znalecké dokazovanie vrátane kontrolného znaleckého dokazovania.

20. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ síce predložil originál splnomocnenia

pre právneho zástupcu až na základe opakovanej výzvy súdu, a tiež žiadal o predĺženie

lehoty na vyjadrenie sa a predloženie dôkazov po podaní odporu, avšak toto nie sú závažné

okolnosti na jeho strane, ktoré by relevantne a v podstatnej miere prispeli k doterajšej dĺžke

napadnutého konania.

21. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Z vyjadrenia podpredsedníčky

okresného súdu, z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a z predloženého

súdneho spisu vyplýva, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný v období

od 12. marca 2007 do 21. decembra 2007, od 21.mája 2008 do 13. januára 2009, od 30. júla

2010 do 12. septembra 2011, od 23. februára 2012 do 26. júla 2012, od 28. novembra 2012

do 12. júla 2013 a od 18. januára 2016 do 15. novembra 2017. Nečinnosť okresného súdu

tak v tomto prípade trvala približne 5 rokov a 5 mesiacov.

22. Vychádzajúc z týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

23. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená.

III.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

26. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

27. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 €, čo odôvodnil nečinnosťou a neefektívnosťou okresného súdu a jeho

pretrvávajúcou právnou neistotou, ktorá negatívne pôsobí na jeho psychický stav.

28. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

29. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

30. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na

jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 5 rokov a 5 mesiacov, berúc do úvahy

predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa, ako aj všetky okolnosti daného

prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € pre sťažovateľa za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa

si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v sume 312,34 €, ako aj daň z pridanej hodnoty

vo výške 20 %.

32. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

33. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom

polroku 2016 v sume 884 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017

(príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €. Ďalej má právny

zástupca sťažovateľa nárok aj na režijný paušál 8,84 € za každý úkon podľa vyhlášky.

Uvedené sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca

sťažovateľa je platiteľom tejto dane. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal

sťažovateľovi, spolu takto predstavuje sumu 374,81 €.

34. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení

s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

35. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2018