Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)II. ÚS 116/2018
PDF · 188.48 KB
No categories available
II. ÚS 116/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Spoje, s. r. o., Horná Strieborná 8,
Banská Bystrica, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Kubincovou, PhD.,
advokátska kancelária, M. Rázusa 20, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 Listiny základných práv
a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2 Er 2907/2015-85 z 15. decembra 2015
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Spoje, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára
2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Spoje, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie svojich procesných základných práv podľa čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 Er 2907/2015-85
z 15. decembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým okresný súd v exekučnom
konaní nevylúčil z konania exekútorku, ktorá je manželkou primátora mesta, pretože
námietka zaujatosti bola uplatnená oneskorene.
2. Zo sťažnosti, z jej príloh a zo súvisiacich rozhodnutí vyplýva, že sťažovateľka je
telekomunikačno-stavebná firma, ktorá dostala od mesta Banská Bystrica v režime
prenesenej štátnej správy pokutu za správny delikt, pretože vykonala stavebný zásah do
miestnej komunikácie bez povolenia cestného správneho orgánu, a to položením chráničky
v rámci realizácie stavby „Miestna prípojka optickej metropolitnej siete Metronet sídlisko
Severná ulica, Banská Bystrica“. Povolenie bolo neskôr vydané, a to približne dva mesiace
po zistení stavebného zásahu.
3. Detailnejšie uvedené, mesto Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán
podľa § 22a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „cestný zákon“) vydalo podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutie č. ZT-PR-
61890/20891/2015 z 9. apríla 2015, ktorým podľa § 22a písm. a) bodu 1 cestného zákona
uložilo sťažovateľke pokutu vo výške 1 750 €, pretože na základe zisteného a dostatočne
preukázaného stavu veci bolo správnym orgánom náležite a dostatočne preukázané, že
v presne nezistený čas do 20. júna 2014 sťažovateľka vykonala stavebný zásah do miestnej
komunikácie druhej triedy na Severnej 19 až 20 v Banskej Bystrici bez povolenia cestného
správneho orgánu. Sťažovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu.
4. Mesto Banská Bystrica ako oprávnený podalo 21. septembra 2015 u súdnej
exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej, Banská Bystrica (ďalej aj „exekútorka“), proti
sťažovateľke návrh na vymoženie pohľadávky vo výške 1 750 € na základe exekučného
titulu, už zmieneného rozhodnutia č. ZT-PR-61890/20891/2015 z 9. apríla 2015. Okresný
súd poveril 24. septembra 2015 exekútorku vykonaním exekúcie. Sťažovateľka bola
o exekúcii upovedomená 2. októbra 2015. Exekútorskému úradu bola 13. októbra 2015
doručená námietka zaujatosti sťažovateľky proti exekútorke, pretože exekútorka je
manželkou primátora mesta Banská Bystrica. Konateľ sťažovateľky sa 8. októbra 2015
dostavil na exekútorsky úrad, kde mu potvrdili, že exekútorka je manželkou primátora
mesta Banská Bystrici.
5. Okresný súd najprv uznesením č. k. 2 Er 2907/2015-35 z 26. októbra 2015
vydaným vyšším súdnym úradníkom exekútorku vylúčil, a to na základe skutočnosti, že
súdna exekútorka poverená predmetnou exekúciou je rodinným príslušníkom primátora
mesta Banská Bystrica. Na odvolanie mesta Banská Bystrica ako oprávneného rozhodol
okresný súd ústavnou sťažnosťou napadnutým uznesením, že exekútorku nevylučuje.
6. Okresný súd, ako uviedol v odôvodnení, v zmysle § 30 ods. 5 Exekučného
poriadku v prvom rade skúmal, či povinný uplatnil námietku zaujatosti v zákonom
stanovenej lehote, pretože účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr
do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo
dňa, odkedy sa mohol dozvedieť (hoci sa nedozvedel) o dôvode vylúčenia exekútora.
Z predložených listinných dôkazov podľa okresného súdu vyplýva, že upovedomenie
o začatí exekúcie bolo sťažovateľke ako povinnej doručené 2. októbra 2015 a námietku
zaujatosti proti exekútorke JUDr. Eleonóre Noskovej podala na poštovú prepravu
12. októbra 2015. Nedodržala teda zákonnú päťdňovú lehotu na uplatnenie námietky
zaujatosti odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
7. Okresný súd skúmal, či v danom prípade je splnená podmienka dodržania lehoty
vzhľadom na dátum, odkedy sa sťažovateľka mohla dozvedieť o dôvode, pre ktorý by mala
byť exekútorka vylúčená z vykonávania exekúcie. V tejto súvislosti okresný súd dal
v odôvodnení napadnutého uznesenia do pozornosti, že zákonodarca podmienil dodržanie
lehoty „možnosťou dozvedieť sa“, nie teda, kedy sa účastník fakticky o danej skutočnosti
dozvedel. Z vyjadrenia zamestnankyne súdnej exekútorky vyplýva, že sťažovateľka už
8. októbra 2015 s istotou uviedla, že poverená súdna exekútorka je manželkou primátora
mesta Banská Bystrica ako oprávneného. V takomto prípade to podľa názoru okresného
súdu vedie k indícii, že sťažovateľka sa o predmetnom príbuzenskom vzťahu dozvedela už
skôr, ako tvrdí. Pokiaľ by sa tvrdenie zamestnankyne exekútorského úradu aj nezakladalo
na pravde, po vyhodnotení všetkých zistených skutočností súd dospel k záveru, že
sťažovateľka ako povinná námietku zaujatosti proti súdnej exekútorke JUDr. Eleonóre
Noskovej nepodala v zákonnej lehote. Meno a priezvisko štatutárneho zástupcu
oprávneného – primátora mesta Banská Bystrica totiž možno jednoznačne považovať za
všeobecne známu skutočnosť (obzvlášť, keď sídlo povinného je v Banskej Bystrici)
a pokiaľ z upovedomenia o začatí exekúcie sťažovateľka ako povinná zistila, že exekúcia je
vykonávaná súdnou exekútorkou s totožným priezviskom, v prípade, že by príbuzenský
vzťah medzi primátorom mesta Banská Bystrica a súdnou exekútorkou subjektívne
vyhodnotila ako skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na vylúčenie exekútorky z vykonávania
exekúcie, nič jej nebránilo v tom, aby si v päťdňovej lehote od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie danú skutočnosť overila (napr. dotazom na oprávneného, príp. na súdnu
exekútorku). Z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty sťažovateľkou ako povinnou na
uplatnenie námietky zaujatosti okresný súd rozhodol tak, že súdnu exekútorku JUDr.
Eleonóru Noskovú nevylúčil z vykonávania exekúcie, a to bez toho, že by sa zaoberal
samotným obsahom vznesenej námietky zaujatosti.
8. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka tvrdí, že o manželskom zväzku medzi
exekútorkou a primátorom mesta Banská Bystrica sa dozvedela až 8. októbra 2015, keď jej
to potvrdili na exekútorskom úrade. Navyše, okresný súd mal o zaujatosti rozhodnúť bez
ohľadu na lehotu, pretože samotná päťdňová lehota je v rozpore s referenčnými normami.
Sťažovateľka tiež odkazuje na nález sp. zn. III. ÚS 322/2010, ktorým ústavný súd prikázal
exekučnému súdu rozhodnúť o námietke v situácii, keď povinný neuviedol údaj, kedy sa
o námietke dozvedel.
9. Sťažovateľka sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
exekútorka na účte zablokovala sumu 2 290 €, aj keď je pohľadávka len vo výške 1 750 €.
Sťažovateľka v doplnení podania uviedla, že exekúcia už prebehla. Primerané finančné
zadosťučinenie preto žiada už len ako aposteriórnu satisfakciu za skutočnosť, že exekúcia
bola vykonaná nezákonnou exekútorkou.
10. Sťažovateľka je presvedčená, že napadnuté uznesenie znamená porušenie jej
práva na súdnu ochranu a práva na nestrannosť sudcu. Z tohto dôvodu navrhla, aby ústavný
súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a nálezom „... vyslovil, že postupom a Uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.12.2015, č.k. 2Er/2907/2015-85 došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, a preto Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
15.12.2015, č. k. 2Er/2907/2015-85 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, priznal
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 Eur a priznal náhradu trov konania.“.
II.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 i. f. zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj
návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
13.1 Podľa § 30 Exekučného poriadku účinného do 22. decembra 2015:
(1) Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2) Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe
exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na
ňu neprihliada
(3) Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to
bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také
úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(4) Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora.
(5) Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní
odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa
mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného proti
osobe exekútora nemajú odkladný účinok.
(6) V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý
má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto
dôvode dozvedel.
(7) Exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu.
O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.
(8) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu exekútor
neprihliadne, ak už o nich rozhodol súd; v tomto prípade sa vec súdu nepredkladá.
(9) Rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí oprávnenému, povinnému
a exekútorovi.
(10) Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok.
(11) Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten
exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
13.2 Podľa § 33 Exekučného poriadku (Vylúčenie exekútora):
(1) Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Svoj možný pomer k veci exekútor posudzuje sústavne a s odbornou
starostlivosťou.
(2) Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie vždy, ak
a) je spriaznenou osobou oprávneného alebo povinného,
b) spriaznená osoba exekútora je spriaznenou osobou oprávneného alebo povinného,
c) je veriteľom alebo dlžníkom povinného alebo osoby spriaznenej s povinným,
d) s ním spriaznená osoba je veriteľom alebo dlžníkom povinného, alebo veriteľom,
alebo dlžníkom osoby spriaznenej s povinným,
e) v posledných troch rokoch osobne alebo svojím majetkom zabezpečil záväzky
oprávneného alebo povinného,
f) v posledných troch rokoch s ním spriaznená osoba zabezpečovala záväzky
oprávneného alebo povinného,
g) je s oprávneným alebo s povinným v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má
rozhodnúť ich spor, ktorý nevyplýva z exekučnej činnosti,
h) poskytol oprávnenému alebo povinnému vklad alebo sa podieľal na jeho
podnikaní alebo zisku, alebo má akékoľvek práva alebo povinnosti k cennému papieru,
s ktorým sú spojené práva alebo povinnosti oprávneného alebo povinného,
i) v posledných troch rokoch prijal od povinného alebo oprávneného dar alebo inú
výhodu alebo
j) bol zamestnancom alebo zamestnávateľom oprávneného alebo povinného.
(3) Spriaznenou osobou exekútora sa na účely tohto zákona rozumie jeho blízka
osoba, jeho zamestnanec, ako aj právnická osoba, v ktorej má exekútor alebo jeho blízka
osoba alebo jeho zamestnanec kvalifikovanú účasť. Kvalifikovanou účasťou sa na účely
tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom
imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť
uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom
zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie
podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ
nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
(4) Exekútor je vylúčený z exekúcie vždy, ak sa zúčastňoval na konaní, v ktorom bol
vydaný exekučný titul, najmä ako sudca, prokurátor, zástupca účastníka konania, notár
alebo iná zúčastnená osoba.
14. Podstatou veci je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd ako exekučný súd tým,
že pre oneskorenosť uplatnenia námietky zaujatosti nevylúčil exekútorku, ktorá je
manželkou primátora mesta Banská Bystrica, ktoré je oprávneným v exekučnej veci, bolo
porušené právo na súdnu ochranu a právo na nestrannosť (sudcu).
15. Ústavný súd veľmi citlivo posudzuje nestrannosť sudcov (II. ÚS 36/2012),
a z nálezu sp. zn. III. ÚS 322/1010 vyplýva, že do určitej miery aj nestrannosť exekútorov.
Vo veci sp. zn. III. ÚS 322/2010 v porovnaní s prerokúvanou vecou však k posudzovaniu
včasnosti námietok ani nedošlo.
16. Skutočnosť, že v prerokúvanej veci bola exekútorka manželkou primátora mesta
Banská Bystrica ako oprávneného, skutočne vzbudzuje rozpaky z hľadiska nestrannosti
exekútorky. Súčasná právna úprava znovu zaviedla do právneho poriadku explicitné
vylúčenie typu iudex inhabilis, na základe ktorého by bola exekútorka vylúčená (bod 13.2
uznesenia).
17. Vzhľadom na charakter, konkrétne „nemeritórnosť“ napadnutého uznesenia, musí
ústavný súd najprv priblížiť (II. ÚS 50/2015, II. ÚS 356/2016) poznatok, že ústavná
sťažnosť je na rozdiel od tradičných opravných prostriedkov budovaných „zdola“
skonštruovaná dodatočne, teda „zhora“, aby pokryla rozhodnutia a zásahy verejnej moci
v ich celej šírke a rozmanitosti. Táto v porovnaní s opravnými prostriedkami unikátna
univerzálnosť ústavnej sťažnosti umožňuje prieskum rôznych paralelných konaní vrátane
konaní, v ktorých je namietaná nestrannosť. Z uvedeného tiež vyplýva, že ústavný súd
prispôsobuje intenzitu prieskumu typu napadnutého rozhodnutia a musí vnímať aj stav veci
v čase rozhodovania a vyvažovať medzi právnou pozíciou sťažovateľov na jednej strane
a ochranou právnej istoty na strane druhej.
18. Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci berúc do úvahy dynamiku,
postupné fázy a koncentrovanosť exekučného konania možno akceptovať, že sťažovateľka
mohla (nie nutne musela) vedieť už skôr, že medzi exekútorkou a primátorom mesta Banská
Bystrica je rodinná väzba, a preto možno akceptovať, že okresný súd posúdil moment, keď
sa sťažovateľka mohla o danej skutočnosti dozvedieť, nie jednoznačne svojvoľne.
19. V prerokúvanej veci veľmi zaváži aj skutočnosť, že exekučným titulom je
nespochybnená verejnoprávna pohľadávka. Ústavný súd zistil, že po podaní ústavnej
sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 10 Sžo 50/2016 z 20. júla
2017 potvrdil rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba proti rozhodnutiu
o udelení pokuty, a z toho vyplýva ustálenie zákonnosti exekučného titulu (Rozsudok je
napadnutý inou ústavnou sťažnosťou vedenou pod sp. zn. Rvp 1903/2017). Sťažovateľka
spáchala správny delikt, za ktorý musí platiť pokutu.
20. Z hľadiska pozície sťažovateľky je dôležitá aj tá skutočnosť, že exekučné konanie
nepozná akúsi „spätnú exekúciu“, teda, že vymožené sumy by sa v tej istej exekúcii
vymáhali späť. Čiže vymožená suma by bola vymožená a vrátenia späť by sa mohla
domáhať len žalobou, resp. ani to nie, pretože mesto by si vymohlo pohľadávku
prostredníctvom iného exekútora. To si sťažovateľka uvedomila v doplnení ústavnej
sťažnosti, keď zmenila dôvod priznania primeraného finančného zadosťučinenia (porov.
bod 9 i. f.)
21. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd v predmetnej veci nevníma tak intenzívnu
relevantnú súvislosť medzi napadnutým uznesením a označenými právami, aby ju prijal na
ďalšie konanie, uprednostňuje právnu istotu, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. februára 2018