Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 116/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Spoje, s. r. o., Horná Strieborná 8,

Banská Bystrica, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Kubincovou, PhD.,

advokátska kancelária, M. Rázusa 20, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa , Listiny základných práv

a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -85 z 15. decembra 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Spoje, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Spoje, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojich procesných základných práv podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. -85

z 15. decembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým okresný súd v exekučnom

konaní nevylúčil z konania exekútorku, ktorá je manželkou primátora mesta, pretože

námietka zaujatosti bola uplatnená oneskorene.

2. Zo sťažnosti, z jej príloh a zo súvisiacich rozhodnutí vyplýva, že sťažovateľka je

telekomunikačno-stavebná firma, ktorá dostala od mesta Banská Bystrica v režime

prenesenej štátnej správy pokutu za správny delikt, pretože vykonala stavebný zásah do

miestnej komunikácie bez povolenia cestného správneho orgánu, a to položením chráničky

v rámci realizácie stavby „Miestna prípojka optickej metropolitnej siete Metronet sídlisko

Severná ulica, Banská Bystrica“. Povolenie bolo neskôr vydané, a to približne dva mesiace

po zistení stavebného zásahu.

3. Detailnejšie uvedené, mesto Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán

podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „cestný zákon“) vydalo podľa

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutie č. ZT-PR-

z 9. apríla 2015, ktorým podľa § 22a písm. a) bodu 1 cestného zákona

uložilo sťažovateľke pokutu vo výške 1 750 €, pretože na základe zisteného a dostatočne

preukázaného stavu veci bolo správnym orgánom náležite a dostatočne preukázané, že

v presne nezistený čas do 20. júna 2014 sťažovateľka vykonala stavebný zásah do miestnej

komunikácie druhej triedy na Severnej 19 až 20 v Banskej Bystrici bez povolenia cestného

správneho orgánu. Sťažovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu.

4. Mesto Banská Bystrica ako oprávnený podalo 21. septembra 2015 u súdnej

exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej, Banská Bystrica (ďalej aj „exekútorka“), proti

sťažovateľke návrh na vymoženie pohľadávky vo výške 1 750 € na základe exekučného

titulu, už zmieneného rozhodnutia č. ZT-PR-61890/20891/2015 z 9. apríla 2015. Okresný

súd poveril 24. septembra 2015 exekútorku vykonaním exekúcie. Sťažovateľka bola

o exekúcii upovedomená 2. októbra 2015. Exekútorskému úradu bola 13. októbra 2015

doručená námietka zaujatosti sťažovateľky proti exekútorke, pretože exekútorka je

manželkou primátora mesta Banská Bystrica. Konateľ sťažovateľky sa 8. októbra 2015

dostavil na exekútorsky úrad, kde mu potvrdili, že exekútorka je manželkou primátora

mesta Banská Bystrici.

5. Okresný súd najprv uznesením č. k. -35 z 26. októbra 2015

vydaným vyšším súdnym úradníkom exekútorku vylúčil, a to na základe skutočnosti, že

súdna exekútorka poverená predmetnou exekúciou je rodinným príslušníkom primátora

mesta Banská Bystrica. Na odvolanie mesta Banská Bystrica ako oprávneného rozhodol

okresný súd ústavnou sťažnosťou napadnutým uznesením, že exekútorku nevylučuje.

6. Okresný súd, ako uviedol v odôvodnení, v zmysle § 30 ods. 5 Exekučného

poriadku v prvom rade skúmal, či povinný uplatnil námietku zaujatosti v zákonom

stanovenej lehote, pretože účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr

do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo

dňa, odkedy sa mohol dozvedieť (hoci sa nedozvedel) o dôvode vylúčenia exekútora.

Z predložených listinných dôkazov podľa okresného súdu vyplýva, že upovedomenie

o začatí exekúcie bolo sťažovateľke ako povinnej doručené 2. októbra 2015 a námietku

zaujatosti proti exekútorke JUDr. Eleonóre Noskovej podala na poštovú prepravu

12. októbra 2015. Nedodržala teda zákonnú päťdňovú lehotu na uplatnenie námietky

zaujatosti odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

7. Okresný súd skúmal, či v danom prípade je splnená podmienka dodržania lehoty

vzhľadom na dátum, odkedy sa sťažovateľka mohla dozvedieť o dôvode, pre ktorý by mala

byť exekútorka vylúčená z vykonávania exekúcie. V tejto súvislosti okresný súd dal

v odôvodnení napadnutého uznesenia do pozornosti, že zákonodarca podmienil dodržanie

lehoty „možnosťou dozvedieť sa“, nie teda, kedy sa účastník fakticky o danej skutočnosti

dozvedel. Z vyjadrenia zamestnankyne súdnej exekútorky vyplýva, že sťažovateľka už

8. októbra 2015 s istotou uviedla, že poverená súdna exekútorka je manželkou primátora

mesta Banská Bystrica ako oprávneného. V takomto prípade to podľa názoru okresného

súdu vedie k indícii, že sťažovateľka sa o predmetnom príbuzenskom vzťahu dozvedela už

skôr, ako tvrdí. Pokiaľ by sa tvrdenie zamestnankyne exekútorského úradu aj nezakladalo

na pravde, po vyhodnotení všetkých zistených skutočností súd dospel k záveru, že

sťažovateľka ako povinná námietku zaujatosti proti súdnej exekútorke JUDr. Eleonóre

Noskovej nepodala v zákonnej lehote. Meno a priezvisko štatutárneho zástupcu

oprávneného – primátora mesta Banská Bystrica totiž možno jednoznačne považovať za

všeobecne známu skutočnosť (obzvlášť, keď sídlo povinného je v Banskej Bystrici)

a pokiaľ z upovedomenia o začatí exekúcie sťažovateľka ako povinná zistila, že exekúcia je

vykonávaná súdnou exekútorkou s totožným priezviskom, v prípade, že by príbuzenský

vzťah medzi primátorom mesta Banská Bystrica a súdnou exekútorkou subjektívne

vyhodnotila ako skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na vylúčenie exekútorky z vykonávania

exekúcie, nič jej nebránilo v tom, aby si v päťdňovej lehote od doručenia upovedomenia

o začatí exekúcie danú skutočnosť overila (napr. dotazom na oprávneného, príp. na súdnu

exekútorku). Z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty sťažovateľkou ako povinnou na

uplatnenie námietky zaujatosti okresný súd rozhodol tak, že súdnu exekútorku JUDr.

Eleonóru Noskovú nevylúčil z vykonávania exekúcie, a to bez toho, že by sa zaoberal

samotným obsahom vznesenej námietky zaujatosti.

8. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka tvrdí, že o manželskom zväzku medzi

exekútorkou a primátorom mesta Banská Bystrica sa dozvedela až 8. októbra 2015, keď jej

to potvrdili na exekútorskom úrade. Navyše, okresný súd mal o zaujatosti rozhodnúť bez

ohľadu na lehotu, pretože samotná päťdňová lehota je v rozpore s referenčnými normami.

Sťažovateľka tiež odkazuje na nález sp. zn. , ktorým ústavný súd prikázal

exekučnému súdu rozhodnúť o námietke v situácii, keď povinný neuviedol údaj, kedy sa

o námietke dozvedel.

9. Sťažovateľka sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia, pretože

exekútorka na účte zablokovala sumu 2 290 €, aj keď je pohľadávka len vo výške 1 750 €.

Sťažovateľka v doplnení podania uviedla, že exekúcia už prebehla. Primerané finančné

zadosťučinenie preto žiada už len ako aposteriórnu satisfakciu za skutočnosť, že exekúcia

bola vykonaná nezákonnou exekútorkou.

10. Sťažovateľka je presvedčená, že napadnuté uznesenie znamená porušenie jej

práva na súdnu ochranu a práva na nestrannosť sudcu. Z tohto dôvodu navrhla, aby ústavný

súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a nálezom „... vyslovil, že postupom a Uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.12.2015, č.k. -85 došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa

a podľa Listiny základných práv a slobôd a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, a preto Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

15.12.2015, č. k. -85 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, priznal

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 Eur a priznal náhradu trov konania.“.

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa i. f. môže ústavný súd odmietnuť aj

návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

13.1 Podľa § 30 Exekučného poriadku účinného do 22. decembra 2015:

(1) Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich

zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

(2) Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe

exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na

ňu neprihliada

(3) Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to

bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také

úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

(4) Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora.

(5) Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní

odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa

mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného proti

osobe exekútora nemajú odkladný účinok.

(6) V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý

má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto

dôvode dozvedel.

(7) Exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu.

O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.

(8) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu exekútor

neprihliadne, ak už o nich rozhodol súd; v tomto prípade sa vec súdu nepredkladá.

(9) Rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí oprávnenému, povinnému

a exekútorovi.

(10) Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok.

(11) Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten

exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

13.2 Podľa § 33 Exekučného poriadku (Vylúčenie exekútora):

(1) Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Svoj možný pomer k veci exekútor posudzuje sústavne a s odbornou

starostlivosťou.

(2) Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie vždy, ak

a) je spriaznenou osobou oprávneného alebo povinného,

b) spriaznená osoba exekútora je spriaznenou osobou oprávneného alebo povinného,

c) je veriteľom alebo dlžníkom povinného alebo osoby spriaznenej s povinným,

d) s ním spriaznená osoba je veriteľom alebo dlžníkom povinného, alebo veriteľom,

alebo dlžníkom osoby spriaznenej s povinným,

e) v posledných troch rokoch osobne alebo svojím majetkom zabezpečil záväzky

oprávneného alebo povinného,

f) v posledných troch rokoch s ním spriaznená osoba zabezpečovala záväzky

oprávneného alebo povinného,

g) je s oprávneným alebo s povinným v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má

rozhodnúť ich spor, ktorý nevyplýva z exekučnej činnosti,

h) poskytol oprávnenému alebo povinnému vklad alebo sa podieľal na jeho

podnikaní alebo zisku, alebo má akékoľvek práva alebo povinnosti k cennému papieru,

s ktorým sú spojené práva alebo povinnosti oprávneného alebo povinného,

i) v posledných troch rokoch prijal od povinného alebo oprávneného dar alebo inú

výhodu alebo

j) bol zamestnancom alebo zamestnávateľom oprávneného alebo povinného.

(3) Spriaznenou osobou exekútora sa na účely tohto zákona rozumie jeho blízka

osoba, jeho zamestnanec, ako aj právnická osoba, v ktorej má exekútor alebo jeho blízka

osoba alebo jeho zamestnanec kvalifikovanú účasť. Kvalifikovanou účasťou sa na účely

tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom

imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť

uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom

zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie

podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ

nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

(4) Exekútor je vylúčený z exekúcie vždy, ak sa zúčastňoval na konaní, v ktorom bol

vydaný exekučný titul, najmä ako sudca, prokurátor, zástupca účastníka konania, notár

alebo iná zúčastnená osoba.

14. Podstatou veci je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd ako exekučný súd tým,

že pre oneskorenosť uplatnenia námietky zaujatosti nevylúčil exekútorku, ktorá je

manželkou primátora mesta Banská Bystrica, ktoré je oprávneným v exekučnej veci, bolo

porušené právo na súdnu ochranu a právo na nestrannosť (sudcu).

15. Ústavný súd veľmi citlivo posudzuje nestrannosť sudcov (),

a z nálezu sp. zn. vyplýva, že do určitej miery aj nestrannosť exekútorov.

Vo veci sp. zn. v porovnaní s prerokúvanou vecou však k posudzovaniu

včasnosti námietok ani nedošlo.

16. Skutočnosť, že v prerokúvanej veci bola exekútorka manželkou primátora mesta

Banská Bystrica ako oprávneného, skutočne vzbudzuje rozpaky z hľadiska nestrannosti

exekútorky. Súčasná právna úprava znovu zaviedla do právneho poriadku explicitné

vylúčenie typu iudex inhabilis, na základe ktorého by bola exekútorka vylúčená (bod 13.2

uznesenia).

17. Vzhľadom na charakter, konkrétne „nemeritórnosť“ napadnutého uznesenia, musí

ústavný súd najprv priblížiť (, ) poznatok, že ústavná

sťažnosť je na rozdiel od tradičných opravných prostriedkov budovaných „zdola“

skonštruovaná dodatočne, teda „zhora“, aby pokryla rozhodnutia a zásahy verejnej moci

v ich celej šírke a rozmanitosti. Táto v porovnaní s opravnými prostriedkami unikátna

univerzálnosť ústavnej sťažnosti umožňuje prieskum rôznych paralelných konaní vrátane

konaní, v ktorých je namietaná nestrannosť. Z uvedeného tiež vyplýva, že ústavný súd

prispôsobuje intenzitu prieskumu typu napadnutého rozhodnutia a musí vnímať aj stav veci

v čase rozhodovania a vyvažovať medzi právnou pozíciou sťažovateľov na jednej strane

a ochranou právnej istoty na strane druhej.

18. Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci berúc do úvahy dynamiku,

postupné fázy a koncentrovanosť exekučného konania možno akceptovať, že sťažovateľka

mohla (nie nutne musela) vedieť už skôr, že medzi exekútorkou a primátorom mesta Banská

Bystrica je rodinná väzba, a preto možno akceptovať, že okresný súd posúdil moment, keď

sa sťažovateľka mohla o danej skutočnosti dozvedieť, nie jednoznačne svojvoľne.

19. V prerokúvanej veci veľmi zaváži aj skutočnosť, že exekučným titulom je

nespochybnená verejnoprávna pohľadávka. Ústavný súd zistil, že po podaní ústavnej

sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. z 20. júla

2017 potvrdil rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba proti rozhodnutiu

o udelení pokuty, a z toho vyplýva ustálenie zákonnosti exekučného titulu (Rozsudok je

napadnutý inou ústavnou sťažnosťou vedenou pod sp. zn. ). Sťažovateľka

spáchala správny delikt, za ktorý musí platiť pokutu.

20. Z hľadiska pozície sťažovateľky je dôležitá aj tá skutočnosť, že exekučné konanie

nepozná akúsi „spätnú exekúciu“, teda, že vymožené sumy by sa v tej istej exekúcii

vymáhali späť. Čiže vymožená suma by bola vymožená a vrátenia späť by sa mohla

domáhať len žalobou, resp. ani to nie, pretože mesto by si vymohlo pohľadávku

prostredníctvom iného exekútora. To si sťažovateľka uvedomila v doplnení ústavnej

sťažnosti, keď zmenila dôvod priznania primeraného finančného zadosťučinenia (porov.

bod 9 i. f.)

21. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd v predmetnej veci nevníma tak intenzívnu

relevantnú súvislosť medzi napadnutým uznesením a označenými právami, aby ju prijal na

ďalšie konanie, uprednostňuje právnu istotu, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2018