Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 80/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

obchodnou spoločnosťou IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. januára

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd ako súd odvolací rozsudkom

sp. zn. z 24. októbra 2017 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) potvrdil

rozsudok Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 30. januára 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) vo výroku o zamietnutí žaloby

a zrušil uvedený rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Sťažovateľ sa žalobou podanou na okresnom súde domáhal určenia neplatnosti

skončenia svojho pracovného pomeru u zamestnávateľa z dôvodu porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania. Nerovnaké zaobchádzanie zo strany žalovaného vo vzťahu

k sťažovateľovi vyplývalo zo skutočnosti, že si ho žalovaný v dôsledku utrpeného

pracovného úrazu a dlhodobej pracovnej neschopnosti vybral v súvislosti s u neho

prebiehajúcou organizačnou zmenou ako nadbytočného zamestnanca.

4. Rozsudkom okresného súdu bola žaloba sťažovateľa zamietnutá. O jeho odvolaní

proti rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 19. marca 2015, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu tak, že určil výpoveď

z pracovného pomeru za neplatnú a určil, že pracovný pomer trvá naďalej. Proti uvedenému

rozsudku krajského súdu podal žalovaný dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 27. júna 2017, ktorým uvedený rozsudok krajského súdu zrušil v zmeňujúcej časti a vec

vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Následne vo veci opätovne rozhodol krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 24. októbra 2017 viazaný právnym názorom

najvyššieho súdu na prejednávanú vec.

5. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ju podáva proti predmetnému rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 24. októbra 2017. Zároveň uviedol, že vo veci

bolo podané aj dovolanie z 23. januára 2018 na najvyššom súde prostredníctvom okresného

súdu. Poukázal na to, že vzhľadom na okolnosti prípadu nie je pravdepodobné,

že by najvyšší súd pripustil dovolanie, keďže s porušovaním práv sťažovateľa začal sám

najvyšší súd, a preto dovolanie sťažovateľ nepovažuje za efektívny opravný prostriedok.

Tiež uviedol, že ústavný súd napriek všeobecnému aplikovaniu zásady, že lehota na podanie

ústavnej sťažnosti je zachovaná aj v prípadoch, keď bolo dovolanie odmietnuté, postupoval

aj opačne a lehotu na podanie sťažnosti nepovažoval za dodržanú, preto z opatrnosti podal

aj ústavnú sťažnosť.

6. Sťažovateľ namieta, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo

„nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu v konaní, ktoré vyústilo do vydania

napadnutého rozhodnutia a ktorý procesný postup vychádza a nadväzuje na nesprávny

procesný postup dovolacieho súdu pri vydávaní rozhodnutia dovolacieho súdu“.

V prejednávanom prípade došlo podľa neho k situácii, „kedy dovolací súd prekročil svoju

právomoc a prijal vo veci vlastné skutkové závery, ktoré sú v rozpore so skutkovými

závermi, na základe ktorých rozhodol odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí“. Krajský

súd podľa jeho názoru prevzal v rozpore so zákonom skutkové závery dovolacieho súdu

a rozhodol na základe nezákonne zisteného skutkového stavu.

7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle ustanovenia článku 46

ods. 1 , ako aj právo na spravodlivý proces v zmysle

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Krajským súdom

v Prešove, sp. zn. , porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. októbra 2017, sp. zn. ,

sa zrušuje a vec sa v r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

390,50 € k rukám advokátskej kancelárie IURISTICO s. r. o. so sídlom Cimborkova 13,

040 01 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

10. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Sťažovateľ v sťažnosti sám uviedol, že vo veci bolo podané aj dovolanie.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ proti rozsudku krajského

súdu sp. zn. z 24. októbra 2017 podal dovolanie, ktoré bolo okresnému

súdu doručené 26. januára 2018. Jeho dovolanie ešte nebolo postúpené najvyššiemu súdu

na rozhodnutie o ňom, teda je možné konštatovať, že ku dňu rozhodovania o sťažnosti ešte

nebolo rozhodnuté o dovolaní sťažovateľa.

12. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

13. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor,

podľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych

predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom ().

14. Zistená skutočnosť podania dovolania proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 24. októbra 2017 sťažovateľom vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať

a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených práv, ak je zrejmé,

že sťažovateľ podal dovolanie, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie

konanie skončené. Sťažnosť musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože

o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu

rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.

15. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,

keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...

16. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní.

17. Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou,

aké dôsledky bude mať pre sťažovateľa prípadné posúdenie jeho dovolania najvyšším

súdom ako dovolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel

základného práva na súdnu ochranu zaručeného konštatuje, že v prípade

procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota na podanie

sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu.

18. A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľ k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.

19. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2018