Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 58/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o.,

Šoltésovej 14, Bratislava, právne zastúpenej spoločnosťou Hudec s. r. o., Lazaretská 23,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marek Hudec, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 570 € (slovom päťstosedemdesiat eur), ktorú j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti Hudec s. r. o., Lazaretská 23, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 25. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

„... Dňa 21.1.2014 sme sa obrátili na Okresný súd Piešťany s návrhom na vydanie

platobného rozkazu.

Dňa 28.3.2014 bola nášmu právnemu zástupcovi doručená výzva na úhradu súdneho

poplatku, ktorý sme uhradili bankovým prevodom dňa 4.4.2014. Podľa § 172 ods. 8 zákona

č. v znení neskorších predpisov mal byť vydaný

platobný rozkaz do desiatich pracovných dní od zaplatenia súdneho poplatku a splnenia

zákonom stanovených podmienok.

Nakoľko súd v predmetnom konaní nevykonal žiaden úkon viac ako jeden mesiac,

podali sme dňa 29.4.2014 prostredníctvom nášho právneho zástupcu sťažnosť na prieťahy

v konaní.

Dňa 21.5.2014 bolo nášmu právnemu zástupcovi doručené upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti, v ktorom bola naša sťažnosť vyhodnotená ako nedôvodná, nakoľko

v danom prípade dal vyšší súdny úradník previesť návrh do registra C bez vydania

platobného rozkazu, čo je samozrejme možný postup vo veci.

Následne dňa 14.7.2014 nám bola doručená výzva na zaslanie špecifikácie

uplatnenej pohľadávky a zaslanie listinných dôkazov, k čomu sme odoslali vyjadrenie dňa

12.8.2014.

Do dnešného dňa však súd v danom konaní žiadny ďalší úkon nevykonal.

... V spore vedenom OS Piešťany pod sp. zn. bol posledný úkon súdu

vykonaný dňa 9.7.2014. Odvtedy do dnešného dňa; t.j. už viac, ako 30 mesiacov súd vecne

nekoná.

Máme za to, že v danej veci OS Piešťany porušuje naše právo podľa čl. 48 ods. 2

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov svojou

nečinnosťou resp. neúčelným konaním.

Ďalej máme za to, že OS Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

svojim (ne)konaním porušil aj článok 6 ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktorí tvorí časť Európskeho dohovoru o ľudských právach, konkrétne

tým, že v primeranej lehote vo veci nespravil žiaden pre konanie účelný úkon.

... Majúc za to, že

- postupom (nekonaním a neúčelným konaním) OS Piešťany došlo k porušeniu našich

ústavných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na súdnu ochranu,

- konštatujúc, že tento stav aj k dnešnému dňu trvá,

- napriek našej snahe domôcť sa ochrany našich ľudských a občianskych práv sme

účinnú ochranu nenašli,

a preto využívajúc preto preventívno-nápravnú povahu konania

spoliehajúc sa na činnosť Ústavného súdu SR ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti, obraciame sa na Vážený senát so žiadosťou, aby posúdil našu sťažnosť

ako opodstatnenú a nálezom vyslovil, že

ústavné právo podľa SR ako i právo podľa

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovateľa, postupom

Okresného súdu Piešťany v spore vedenom pod sp. zn. porušené boli,

uložil povinnosť Okresnému súdu v Piešťanoch vo veci konať bez prieťahov,

priznal sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500 €

a náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 97/18

z 21. februára 2018 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 13. marca 2018.

3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„... Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vedeného pod sp. zn.

ako aj ústavnej sťažnosti uvádzam nasledovné skutočnosti:

... K nekonaniu súdu v období od júla 2014 do januára 2017 uvádzam, že sudca mal

v tom čase viac ako 800 vecí v senáte a z dôvodu preloženia viacerých sudcov v danom

období a prerozdelenia ich spisov do senátu sudcu, sudca vytyčoval termíny pojednávaní

podľa poradia nápadu vecí v senáte a hoci v predmetnom konaní boli vykonané všetky

procesné úkony spojené s prípravou pojednávania, nebol skôr vytýčený termín

pojednávania práve z dôvodu vytyčovania skôr napadnutých vecí.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolnosti prieťahov v konaní.

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,

kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu

Hlohovec, čo len sčasti prispelo k zníženiu nápadu nových veci, avšak tunajší súd naďalej

dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace

k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k.

-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov

v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho

previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby

sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal vystavoval sa nezvládnuteľným stresom

a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj

súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je

dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky

potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého

konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.

Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od

ústneho pojednávania v zmysle ust. , keďže od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu zaujal toto stanovisko:

«V súvislosti s prijatím našej sťažnosti na ďalšie konanie Uznesením súdu zo dňa

25.1.2018 si dovoľujeme informovať Vážený senát, že Okresný súd Piešťany medzičasom

vo veci konal - a dňa 23.3.2017, na vytýčenom pojednávaní schválil súdny zmier sporových

strán. Uznesenie súdu bolo doručené 21.4.2017, čím bolo zároveň konanie meritórne

skončené. K vyjadreniu OS PN si dovoľujeme uviesť, že preťaženie súdu nemôže byť na

ťarchu sporových strán, ktorých legitímnym očakávaním je domôcť sa priznania práva

v primeranej lehote. Prípad vedený pred OS PN je jedným z mnohých, ktoré vedie

sťažovateľ pred súdmi SR a postup OS PN je jeden z najhorších. To je aj dôvod, pre ktorý

sme sa obrátili v predmetnej veci na ústavný súd. Ak iné súdy sú schopné zvládnuť nie

náročnú agendu vymáhania pohľadávok v polovičnej (dokonca v pätinovej) lehote, mal by

byť postup OS PN sankcionovateľný a sankcionovaný. Iba tak je možné do budúcna zjednať

nápravu. V predmetnej veci si dovoľujeme zdôrazniť, že súdny poplatok bol súdu uhradený

3 roky pred tým, ako súd vo veci reálne začal konať. S ohľadom na v úvode uvedený

skutkový stav, ktorý opisuje aj OS PN, meníme návrh pre rozhodnutie súdu, pričom otázku

výšky nemajetkovej ujmy ponechávame na úvahu súdu. Zároveň predkladáme vyčíslenie

trov konania.

Zmena návrhu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenského republiky (petit)

„Ústavné právo podľa SR ako i právo podľa

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovateľa, postupom

Okresného súdu Piešťany v spore vedenom pod sp. zn. porušené boli,

Okresný súd v Piešťanoch je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 500 € a náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR.“»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

5. Vychádzajúc zo sťažnosti, ako aj z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu,

ktorý si ústavný súd vyžiadal, ústavný súd zistil, že napadnuté konanie sa začalo 22. januára

2014, keď bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky „na vydanie platobného

rozkazu o zaplatenie 1308,57 EUR s príslušenstvom“ proti (ďalej len

„odporkyňa“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. . Dňa 27. februára 2014

okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh a tejto

výzve sťažovateľka vyhovela 7. apríla 2014. Vec bola 30. mája 2014 prevedená do

oddelenia občianskoprávnych vecí a bola jej pridelená sp. zn. . Dňa 9. júla

2014 súd vyzval odporkyňu, aby sa písomne vyjadrila k podanému návrhu, a sťažovateľku,

aby špecifikovala uplatnenú pohľadávku. Sťažovateľka reagovala na uvedenú výzvu

okresného súdu, avšak odporkyni sa nepodarilo zásielku doručiť. Dňa 23. júla 2014 bola

lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistená aktuálna adresa odporkyne,

ktorej boli následne doručené relevantné písomnosti. Dňa 19. januára 2017 bolo vo veci

nariadené pojednávanie na 7. február 2017, avšak tento termín bol zrušený „z dôvodu

choroby zákonného sudcu“. Nový termín pojednávania bol určený na 23. marec 2017, kedy

okresný súd uznesením č. k. -66 schválil zmier strán sporu a toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 19. júna 2017.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní „o zaplatenie 1308,57 EUR s príslušenstvom“ vedenom pod sp. zn.

dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky (ako

navrhovateľky) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom.

10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek zákonných alebo

iných relevantných dôvodov nečinný v období od 23. júla 2014 do 19. januára 2017.

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože dva a pol

roka okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda

k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a ani správania

účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Na „objektívne okolnosti“, teda na množstvo

„vybavovaných“ vecí, na ktoré v danej veci poukázala predsedníčka súdu, nebolo možné

prihliadať. Ani tzv. „systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti“ nemožno

pripísať na vrub účastníkovi konania. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát

vyslovil (pozri napr. a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného

súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa

musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to

len v tom prípade, ak sa pre tento účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné

opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez

zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa

nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové

nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho

konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na

dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ).

Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo

porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval

postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom

konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti preto

nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného

súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

11. Vzhľadom na to, že 23. marca 2017 bol v napadnutom konaní schválený súdny

zmier, a pretože sťažovateľka už netrvala na tom, aby okresnému súdu bola uložená

povinnosť „vo veci konať bez prieťahov“, ústavný súd už nerozhodoval o návrhu

sťažovateľky podľa .

12. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 500 €, najmä

preto, že „napriek našej snahe domôcť sa ochrany našich ľudských a občianskych práv sme

účinnú ochranu nenašli“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v požadovanej výške 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

13. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 25. januára 2017

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 13. marca 2018). Za dva úkony

vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 € a režijný paušál v sume

dvakrát po 8,84 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 prislúcha odmena v sume 153,50 €

spolu s režijným paušálom vo výške 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 475,05 €, ku ktorej bolo treba

pripočítať 20 % DPH, teda sumu 95,01 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky

predstavujú celkove sumu 570,06 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2018