Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 58/2018
PDF · 213.89 KB
No categories available
II. ÚS 58/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2018 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej
a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o.,
Šoltésovej 14, Bratislava, právne zastúpenej spoločnosťou Hudec s. r. o., Lazaretská 23,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marek Hudec, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 169/2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 C 169/2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho
zastúpenia v sume 570 € (slovom päťstosedemdesiat eur), ktorú j e Okresný súd Piešťany
p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti Hudec s. r. o., Lazaretská 23, Bratislava, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 58/2018-10 z 25. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o.
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 C 169/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplynulo:
„... Dňa 21.1.2014 sme sa obrátili na Okresný súd Piešťany s návrhom na vydanie
platobného rozkazu.
Dňa 28.3.2014 bola nášmu právnemu zástupcovi doručená výzva na úhradu súdneho
poplatku, ktorý sme uhradili bankovým prevodom dňa 4.4.2014. Podľa § 172 ods. 8 zákona
č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov mal byť vydaný
platobný rozkaz do desiatich pracovných dní od zaplatenia súdneho poplatku a splnenia
zákonom stanovených podmienok.
Nakoľko súd v predmetnom konaní nevykonal žiaden úkon viac ako jeden mesiac,
podali sme dňa 29.4.2014 prostredníctvom nášho právneho zástupcu sťažnosť na prieťahy
v konaní.
Dňa 21.5.2014 bolo nášmu právnemu zástupcovi doručené upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti, v ktorom bola naša sťažnosť vyhodnotená ako nedôvodná, nakoľko
v danom prípade dal vyšší súdny úradník previesť návrh do registra C bez vydania
platobného rozkazu, čo je samozrejme možný postup vo veci.
Následne dňa 14.7.2014 nám bola doručená výzva na zaslanie špecifikácie
uplatnenej pohľadávky a zaslanie listinných dôkazov, k čomu sme odoslali vyjadrenie dňa
12.8.2014.
Do dnešného dňa však súd v danom konaní žiadny ďalší úkon nevykonal.
... V spore vedenom OS Piešťany pod sp. zn. 15C/169/2014 bol posledný úkon súdu
vykonaný dňa 9.7.2014. Odvtedy do dnešného dňa; t.j. už viac, ako 30 mesiacov súd vecne
nekoná.
Máme za to, že v danej veci OS Piešťany porušuje naše právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy Slovenskej republiky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov svojou
nečinnosťou resp. neúčelným konaním.
Ďalej máme za to, že OS Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/169/2014
svojim (ne)konaním porušil aj článok 6 ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorí tvorí časť Európskeho dohovoru o ľudských právach, konkrétne
tým, že v primeranej lehote vo veci nespravil žiaden pre konanie účelný úkon.
... Majúc za to, že
- postupom (nekonaním a neúčelným konaním) OS Piešťany došlo k porušeniu našich
ústavných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na súdnu ochranu,
- konštatujúc, že tento stav aj k dnešnému dňu trvá,
- napriek našej snahe domôcť sa ochrany našich ľudských a občianskych práv sme
účinnú ochranu nenašli,
a preto využívajúc preto preventívno-nápravnú povahu konania
spoliehajúc sa na činnosť Ústavného súdu SR ako nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti, obraciame sa na Vážený senát so žiadosťou, aby posúdil našu sťažnosť
ako opodstatnenú a nálezom vyslovil, že
ústavné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako i právo podľa čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovateľa, postupom
Okresného súdu Piešťany v spore vedenom pod sp. zn. 15C/169/2014 porušené boli,
uložil povinnosť Okresnému súdu v Piešťanoch vo veci konať bez prieťahov,
priznal sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500 €
a náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 97/18
z 21. februára 2018 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 13. marca 2018.
3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom
v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„... Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vedeného pod sp. zn.
15C/169/2014 ako aj ústavnej sťažnosti uvádzam nasledovné skutočnosti:
... K nekonaniu súdu v období od júla 2014 do januára 2017 uvádzam, že sudca mal
v tom čase viac ako 800 vecí v senáte a z dôvodu preloženia viacerých sudcov v danom
období a prerozdelenia ich spisov do senátu sudcu, sudca vytyčoval termíny pojednávaní
podľa poradia nápadu vecí v senáte a hoci v predmetnom konaní boli vykonané všetky
procesné úkony spojené s prípravou pojednávania, nebol skôr vytýčený termín
pojednávania práve z dôvodu vytyčovania skôr napadnutých vecí.
Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti
výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu
väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,
ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolnosti prieťahov v konaní.
Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,
kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu
Hlohovec, čo len sčasti prispelo k zníženiu nápadu nových veci, avšak tunajší súd naďalej
dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace
k územnému obvodu okresu Hlohovec.
Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k.
16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov
v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho
previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby
sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal vystavoval sa nezvládnuteľným stresom
a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj
súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je
dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky
potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého
konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.
Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od
ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 odsek 2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
3.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu zaujal toto stanovisko:
«V súvislosti s prijatím našej sťažnosti na ďalšie konanie Uznesením súdu zo dňa
25.1.2018 si dovoľujeme informovať Vážený senát, že Okresný súd Piešťany medzičasom
vo veci konal - a dňa 23.3.2017, na vytýčenom pojednávaní schválil súdny zmier sporových
strán. Uznesenie súdu bolo doručené 21.4.2017, čím bolo zároveň konanie meritórne
skončené. K vyjadreniu OS PN si dovoľujeme uviesť, že preťaženie súdu nemôže byť na
ťarchu sporových strán, ktorých legitímnym očakávaním je domôcť sa priznania práva
v primeranej lehote. Prípad vedený pred OS PN je jedným z mnohých, ktoré vedie
sťažovateľ pred súdmi SR a postup OS PN je jeden z najhorších. To je aj dôvod, pre ktorý
sme sa obrátili v predmetnej veci na ústavný súd. Ak iné súdy sú schopné zvládnuť nie
náročnú agendu vymáhania pohľadávok v polovičnej (dokonca v pätinovej) lehote, mal by
byť postup OS PN sankcionovateľný a sankcionovaný. Iba tak je možné do budúcna zjednať
nápravu. V predmetnej veci si dovoľujeme zdôrazniť, že súdny poplatok bol súdu uhradený
3 roky pred tým, ako súd vo veci reálne začal konať. S ohľadom na v úvode uvedený
skutkový stav, ktorý opisuje aj OS PN, meníme návrh pre rozhodnutie súdu, pričom otázku
výšky nemajetkovej ujmy ponechávame na úvahu súdu. Zároveň predkladáme vyčíslenie
trov konania.
Zmena návrhu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenského republiky (petit)
„Ústavné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako i právo podľa čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovateľa, postupom
Okresného súdu Piešťany v spore vedenom pod sp. zn. 15C/169/2014 porušené boli,
Okresný súd v Piešťanoch je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 500 € a náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR.“»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
5. Vychádzajúc zo sťažnosti, ako aj z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu,
ktorý si ústavný súd vyžiadal, ústavný súd zistil, že napadnuté konanie sa začalo 22. januára
2014, keď bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky „na vydanie platobného
rozkazu o zaplatenie 1308,57 EUR s príslušenstvom“ proti (ďalej len
„odporkyňa“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 13 R 5/2014. Dňa 27. februára 2014
okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh a tejto
výzve sťažovateľka vyhovela 7. apríla 2014. Vec bola 30. mája 2014 prevedená do
oddelenia občianskoprávnych vecí a bola jej pridelená sp. zn. 15 C 169/2014. Dňa 9. júla
2014 súd vyzval odporkyňu, aby sa písomne vyjadrila k podanému návrhu, a sťažovateľku,
aby špecifikovala uplatnenú pohľadávku. Sťažovateľka reagovala na uvedenú výzvu
okresného súdu, avšak odporkyni sa nepodarilo zásielku doručiť. Dňa 23. júla 2014 bola
lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistená aktuálna adresa odporkyne,
ktorej boli následne doručené relevantné písomnosti. Dňa 19. januára 2017 bolo vo veci
nariadené pojednávanie na 7. február 2017, avšak tento termín bol zrušený „z dôvodu
choroby zákonného sudcu“. Nový termín pojednávania bol určený na 23. marec 2017, kedy
okresný súd uznesením č. k. 15 C 169/2014-66 schválil zmier strán sporu a toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 19. júna 2017.
III.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní „o zaplatenie 1308,57 EUR s príslušenstvom“ vedenom pod sp. zn.
15 C 169/2014 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky (ako
navrhovateľky) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.
10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom.
10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek zákonných alebo
iných relevantných dôvodov nečinný v období od 23. júla 2014 do 19. januára 2017.
Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože dva a pol
roka okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda
k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a ani správania
účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Na „objektívne okolnosti“, teda na množstvo
„vybavovaných“ vecí, na ktoré v danej veci poukázala predsedníčka súdu, nebolo možné
prihliadať. Ani tzv. „systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti“ nemožno
pripísať na vrub účastníkovi konania. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát
vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného
súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa
musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to
len v tom prípade, ak sa pre tento účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48
ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez
zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa
nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové
nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho
konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na
dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo
porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval
postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom
konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti preto
nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného
súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na
prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
11. Vzhľadom na to, že 23. marca 2017 bol v napadnutom konaní schválený súdny
zmier, a pretože sťažovateľka už netrvala na tom, aby okresnému súdu bola uložená
povinnosť „vo veci konať bez prieťahov“, ústavný súd už nerozhodoval o návrhu
sťažovateľky podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
12. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 500 €, najmä
preto, že „napriek našej snahe domôcť sa ochrany našich ľudských a občianskych práv sme
účinnú ochranu nenašli“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru
nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za
odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v požadovanej výške 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 25. januára 2017
a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 13. marca 2018). Za dva úkony
vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 € a režijný paušál v sume
dvakrát po 8,84 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 prislúcha odmena v sume 153,50 €
spolu s režijným paušálom vo výške 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 475,05 €, ku ktorej bolo treba
pripočítať 20 % DPH, teda sumu 95,01 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky
predstavujú celkove sumu 570,06 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. marca 2018