Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 172/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátkou JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátska kancelária, Palárikova 1449, Čadca,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva zaručeného v

Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom I uznesenia

Okresného súdu Humenné č. k. -53 z 8. augusta 2017, ako aj porušenia

základných práv zaručených v ,

a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom I uznesenia Krajského

súdu v Prešove č. k. -142 z 23. novembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. Annou Mozolíkovou, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva zaručeného v (ďalej len „“) a v

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva zaručeného v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

výrokom I uznesenia Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -53 z 8. augusta 2017, ako aj porušenia základných práv zaručených

v , a v listiny a práva zaručeného v

dohovoru výrokom I uznesenia Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -142 z 23. novembra 2017.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že okresný súd

výrokom I uznesenia č. k. -53 z 8. augusta 2017 rozhodol o návrhu

sťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa

Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o rodine“) tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia

vo veci zákazu styku otca s maloletou, ktorý bol súdu doručený 17. júla 2017, zamietol,

pretože bez preukázania ďalších skutočností súd považuje zákaz styku otca s maloletou

za príliš hlboký zásah do vzájomných vzťahov medzi otcom a maloletou a je v záujme

maloletej budovať vzťah s otcom, avšak nie v prípade, keď je otec maloletej pod vplyvom

alkoholu alebo pod vplyvom inej návykovej látky, a preto sa súdu javí ako vhodnejšie

zachovať styk otca s maloletou aspoň v minimálnom rozsahu, a to jedenkrát mesačne

v sobotu od 14.00 h do 18.00 h, a to za prítomnosti matky s tým, že matka môže odmietnuť

styk otca s maloletou, pokiaľ sa otec pre maloletú dostaví pod vplyvom alkoholu alebo

pod vplyvom návykovej látky.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie sťažovateľka. Namietala podľa nej

nepreskúmateľné rozhodnutie. Poukázala na alkoholizmus otca dieťaťa a na príznaky

duševnej choroby.

Výrokom I uznesenia krajského súdu vydaným pod č. k. -142

z 23. novembra 2017 bolo potvrdené uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný

súd návrh sťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zákazu styku otca

s maloletou zamietol, pretože v danom prípade odvolací súd zastáva názor, že sťažovateľka

neosvedčila nevyhnutnosť okamžitého zákazu styku otca s maloletou, keď upravený styk

otec z väčšej časti nevyužíva.

Sťažovateľka v sťažnosti ústavnému súdu namieta, „že napadnutými rozhodnutiami

všeobecných súdov, ako aj napadnutými postupmi Krajského súdu v Prešove, boli porušené

jej základné práva, rovnako ako práva maloletej, a to práva zaručené ,

čl. 10 a čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 Európskeho dohovoru a práva na spravodlivý proces

podľa .

... Sťažovateľka namieta, že predbežným (a dočasným) nezakázaním styku maloletej

s otcom bolo zasiahnuté do jej práva, rovnako ako práva maloletej, na rodinný život,

pretože tento zákaz by splnil všetky kľúčové podmienky, a to podmienku zákonnosti (súlad

so zákonom) a podmienku primeranosti (potrebu v demokratickej spoločnosti)...

... V tejto veci dospela matka v podanom odvolaní k záveru o nepreskúmateľnosti

napadnutého výroku I. uznesenia z dvoch dôvodov. Zdôvodnenie vyhodnocuje

ako nedostatočné jednak preto, že neobsahuje konkrétnu komparáciu na písomné vyjadrenie

kolízneho opatrovníka doručenej súdu 3. augusta 2017 a jemu dostupné (a súdu vyjavené)

informácie. Ďalej súdu vytýka, že nijako nezdôvodnil záver, že považuje zákaz styku otca

s maloletou (aspoň na šesť mesiacov) za príliš hlboký zásah do vzájomných vzťahov

medzi otcom a maloletou. Záver okresného súdu neobstojí, pretože dôvod nevyhovenia

návrhu kolízneho opatrovníka, ktorý zastával názor, že je v záujme maloletej obmedziť

momentálne jej styk s otcom, a to na dobu šiestich mesiacov, keď po toto obdobie môžem

byť príčiny obmedzenia styku odstránené a styk otca s maloletou obnovené, v uznesení

nebol nijako vysporiadaný. Súd v napadnutom uznesení neopísal dôvody záveru, že aj doba

pol roka v prípade tak maloletého dieťaťa, bez toho, aby sa realizoval styk otca s maloletou,

môže mať (v tomto prípade) negatívny vplyv na vzájomné vzťahy medzi otcom a maloletou.

Jeho záver, že sa návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia vo veci zákazu styku

otca s maloletou zamieta, nie je možné preskúmať. Ak je okresné uznesenia

nepreskúmateľné, možno len ťažko uvažovať o jeho preskúmaní odvolacím súdom,

čo napokon vyplýva už z lingvistickej stránky veci, kedy sa nepreskúmateľné uznesenia

logicky nedajú vecne preskúmať. Nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia teda zvyčajne

bude prekážkou posúdenia ďalších odvolacích námietok...

... Vo vzťahu k údajnom porušení práva na spravodlivý proces a účinný prostriedok

nápravy sťažovateľka upozorňuje, že v odvolacom konaní sa súd nezaoberal namietanou

nepreskúmateľnosťou a čiastočnou nezrozumiteľnosťou uznesenia okresného súdu...

... Odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia je vnútorne rozporné, lebo na jednej strane

je sťažovateľke vytýkané, že nedefinovala predpoklady prípustnosti zákazu styku otca

s maloletou a že je v záujme riadneho vývoja maloletej, na strane druhej okresný súd sám

bol povinný svoje zamietavé uznesenie riadne zdôvodniť; bol povinný tiež vysvetliť, prečo sa

určitým tvrdením sťažovateľky nezaoberal. Pretože tak nepostupoval, porušil právo

na spravodlivý proces. Ak je povinnosťou okresných súdov vyplývajúce z práva

na spravodlivý proces to, aby sa vysporiadali aj s námietkami žalobcov uvádzanými

oneskorene, a to z pohľadu včasnosti ich uplatnenia, tým skôr je daná povinnosť odvolacích

súdov vysporiadať sa s tvrdeniami uvádzanými v odvolaní, teda riadne a včas. Jednou

z požiadaviek vyplývajúcich z práva na spravodlivý proces a z princípov právneho štátu

je povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť. Z odôvodnenia uznesenia musí vyplývať

vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej

a právnymi závermi na strane druhej. Pretože tomu tak nebolo, zamietavé uznesenie bolo

nepreskúmateľné, pretože nedávalo dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku

ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

Sťažovateľka opakovane vyslovuje, že ak nie je z napadnutého uznesenia okresného súdu

zrejmé, prečo súd nepovažoval za odôvodnenú vecnú argumentáciu matky v návrhu a prečo

jej návrh považuje za mylný, nutné považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov najmä vtedy, ak ide o konkrétne argumentáciu, na ktorej je postavený

základ návrhu. Súd, ktorý sa vysporiadava s takou argumentáciou, ju nemohol len pre

nesprávnosť odmietnuť, ale musí tiež uviesť, v čom konkrétne jej nesprávnosť spočíva.

Bolo povinnosťou súdu sťažovateľke ako strane sporu ozrejmiť, akými úsudkami bol vedený

a k akým záverom dospel. Pretože časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu, v ktorej

sa mal okresný súd vyjadriť k skutkovým a právnym otázkam vyplývajúcim z uplatnených

návrhových bodov, je tvorená z veľkej časti takými pasážami prevzatými bez ďalšieho

komentára z publikovaných tvrdení, bez toho, aby okresný súd zároveň vyložil, aký význam

majú tieto prevzaté závery pre jeho rozhodnutie vo veci, zostalo uznesenie okresného súdu

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Odvolací súd sa s názorom

odvolacieho súdu stotožnil, bez toho by však vysvetlil, prečo sťažovateľkinu, minimálne

sčasti nepochybne relevantnú právnu argumentáciu k otázke, či možno za danej situácie

za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť považovať uznesenie preto, že neobsahuje vôbec

právne závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových okolností a ktorých dôvody nie sú

vo vzťahu k výroku jednoznačné, odmietol ako nesprávnu, pretože iba konštatoval, že záver

súdu je v súlade s doktrínou i jeho judikatúrou.“.

Sťažovateľka žiada priznať jej finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 eur

s odôvodnením dlhotrvajúceho stavu, „keď už dávno malo dôjsť k obmedzeniu styku otca

s maloletou dcérou, tým skôr so sťažovateľkou, ktorá musí byť ich styku prítomná. Súdy

neochránili sťažovateľku, ale ani maloletú, pred spôsobovaným rozrušovaním otcom, ktorý

o svoj kontakt s maloletou v skutočnosti nestojí. Takéto situácie ovplyvňujú psychické

prežívanie a nie sú v záujme maloletej, ale ani samotnej sťažovateľky.“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„I. Základné právo sťažovateľky podľa a

slovenský republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd výrokom I. uznesenia Krajského súdu v Prešove -142

z 23. novembra 2017 porušené bolo.

II. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd výrokom I. uznesenia Okresného súdu Humenné - 53

z 8. augusta 2017 porušené bolo.

III. Uznesenie Krajského súdu v Prešove - 142 z 23. novembra 2017

vo výroku I. a uznesenie Okresného súdu Humenné - 53 z 8. augusta 2017

vo výroku I. zrušuje a vec vracia podľa povahy rozhodnutia buď Krajskému súdu v Prešove

alebo Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie.

IV. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,-

EUR, ktoré sú Krajský súd v Prešove a Okresný súd Humenné povinné vyplatiť sťažovateľke

spoločne a nerozdielne do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V. Krajský súd v Prešove a Okresný súd v Humennom sú povinné spoločne

a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania pred ústavným súdom sťažovateľke z titulu trov

právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľky do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona.

ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania

zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak,

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných

a účinných prostriedkov nápravy.

Uvedené vyplýva z princípu subsidiarity zakotveného v ,

obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného

práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení

sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže

v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným

súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (mutatis mutandis , , ,

).

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy

sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú (, ).

Proti sťažovateľkou napadnutému uzneseniu okresného súdu č. k. -53

z 8. augusta 2017 bolo možné podať odvolanie krajskému súdu. Oprávnenie podať

odvolanie sťažovateľka aj využila. Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu

a svojím uznesením č. k. -142 z 23. novembra 2017 rozhodnutie okresného

súdu vo výroku I potvrdil (v tejto časti sťažovateľka uznesenie okresného súdu napáda na

ústavnom súde) a zmenil vo výroku II. Preskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu

ústavným súdom by preto bolo v rozpore s princípom subsidiarity zakotveným v čl. 127

ods. 1 , lebo jeho preskúmanie na základe podaného odvolania patrilo do právomoci

krajského súdu. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej

proti uzneseniu okresného súdu odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu č. k. -142 z 23. novembra

2017 je právomoc ústavného súdu na jeho preskúmanie daná, preto ústavný súd namietané

rozhodnutie krajského súdu vo výroku I preskúmal.

Sťažovateľka vo vzťahu k namietanému výroku I a príslušnej časti odôvodnenia

namieta, že k porušeniu jej základného práva na spravodlivý proces došlo tým, že

„v odvolacom konaní sa súd nezaoberal namietanou nepreskúmateľnosťou a čiastočnou

nezrozumiteľnosťou uznesenia okresného súdu“.

Odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia považuje sťažovateľka za vnútorne rozporné,

lebo na jednej strane jej je vytýkané, že nedefinovala predpoklady prípustnosti zákazu styku

otca s maloletou, a na strane druhej okresný súd sám bol povinný svoje zamietavé uznesenie

riadne zdôvodniť. Podľa nej, ak je povinnosťou okresných súdov vyplývajúcou z práva

na spravodlivý proces to, aby sa vysporiadali aj s námietkami žalobcov uvádzanými

oneskorene, a to z pohľadu včasnosti ich uplatnenia, o to viac je daná povinnosť odvolacích

súdov vysporiadať sa s tvrdeniami uvádzanými v odvolaní. Jednou z požiadaviek

vyplývajúcich z práva na spravodlivý proces a z princípov právneho štátu je povinnosť

súdov svoje rozhodnutia odôvodniť. Z odôvodnenia uznesenia musí vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi

závermi na strane druhej. Keďže tomu tak nebolo, zamietavé uznesenie bolo

nepreskúmateľné, pretože nedávalo dostatočné záruky toho, že nebolo vydané v dôsledku

ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

Porušenie jej základného práva zaručeného v uznesením

krajského súdu sťažovateľka osobitne neodôvodnila.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Krajský súd uznesenie č. k. -142 z 23. novembra 2017 odôvodnil

takto:

«... Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva princíp, že záujem dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, vykonávaných súdmi,

správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Právo dieťaťa na styk rodiča s dieťaťom je

jednou z esenciálnych zložiek výkonu rodičovských práv.

... Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom

opatrení je rozsah dôkazných prostriedkov zúžený. Nie je potrebné, a vzhľadom na časovú

neodkladnosť ani vhodné vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako pri rozhodovaní

vo veci samej, avšak je nutné, aby boli základné skutočnosti, ktoré tvoria podklad

pre rozhodnutie, aspoň osvedčené. Za osvedčené možno považovať tie skutočnosti, o

ktorých boli predložené dôkazy, resp. sú medzi účastníkmi nesporné.

... Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba

bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. V danom prípade má odvolací súd za to,

že matka neosvedčila nevyhnutnosť okamžitého zákazu styku otca s maloletou.

... Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky,

pričom otec má s maloletou upravený styk rozsudkom Okresného súdu Michalovce

č. k. zo dňa 22. 4. 2016 a to každú párnu sobotu od 9,00 do 17,00 a každý

nepárny utorok od 13,00 do 17,00 za prítomnosti matky. Ako matka sama uviedla, takto

upravený styk otec z väčšej časti nevyužíva.

... Rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti nestráca právo

stretávať sa s dieťaťom, naopak, je potrebné umožniť mu stretávanie sa s dieťaťom

v čo najširšej možnej miere tak, aby bol vzťah rodič - dieťa nielen zachovaný, ale aby bol

vytvorený priestor aj pre jeho ďalší rozvoj. Zákaz styku rodiča s dieťaťom je výrazným

zásahom do rodičovských práv a možno k nemu pristúpiť len vtedy, ak to vyžaduje záujem

dieťaťa, pričom záujem dieťaťa zároveň nie je možné zabezpečiť obmedzením styku.

... „Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov,

ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská

zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ

nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej

zodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samých maloletých - zákonného,

o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti

maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp neprimerane obmedzený.“

(nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp zn. ).

... Odvolací súd má za to, že stretávanie sa s otcom, ktorý by bol pod vplyvom

alkoholu či iných návykových látok nie je v záujme dieťaťa, avšak v danom prípade

je záujem dieťaťa možné ochrániť a zabezpečiť aj obmedzením styku. Zo spisu,

ale ani z vyjadrení samotnej matky nevyplýva, že by bol otec pre maloletú nebezpečný,

správal sa k nej agresívne, fyzicky ju napádal, či na ňu útočil verbálne. Preto podľa názoru

odvolacieho súdu nie sú dané dôvody na tak výrazný zásah do rodičovských práv, ako je

zákaz styku. Navyše styk bude prebiehať v prítomnosti matky, ktorá dohliadne

aj na potrebnú starostlivosť o dieťa (vhodná strava, výmena plienok a pod.), ak ju nie je

schopný zabezpečiť otec (matka tvrdila, že ak sa maloletá vrátila od otca, zvracala a bola

neprebalená). Ako uvádza matka, v styku otca s maloletou nebráni, čo svedčí o tom, že

ani matka sa neobáva o bezpečnosť maloletej.

... Na druhej strane však vzhľadom na evidentné problémy otca s požívaním alkoholu

(čo mal súd preukázané prepúšťacou správou, č.l. 43 spisu a listom zo dňa 11. 8. 2017

z Psychiatrickej nemocnice Michalovce, n. o., č. l. 69 spisu) nateraz nie je vhodné, aby bol

styk upravený v širšom rozsahu. Častý kontakt s otcom v jeho súčasnom stave by mohol

nepriaznivo psychicky vplývať na maloletú, preto je potrebné v prvom rade chrániť jej

záujmy, a to práve obmedzením styku.

... V prejednávanej veci je potrebné upraviť styk tak, aby boli na jednej strane

rešpektované rodičovské práva otca a na druhej strane chránený záujem dieťaťa (vzhľadom

na závislosť otca od alkoholu), berúc do úvahy aj právo dieťaťa na udržiavanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

... Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že nie sú dané dôvody

na zákaz styku otca s maloletou, a ochrana záujmov maloletej bude dostatočne zabezpečená

obmedzením styku s otcom na každú tretiu sobotu v mesiaci od 14,00 do 18,00

za prítomnosti matky.

... Prítomnosť matky je nutná vzhľadom na to, že, ako vyplýva z vyjadrení matky, otec

sa nevie o maloletú primerane postarať (vhodná strava a výmena plienok). Ďalším

dôvodom je to, že maloletá doteraz netrávila s otcom veľa času, z čoho možno usudzovať, že

nie je zvyknutá na jeho prítomnosť, čo by aj vzhľadom na jej nízky vek mohlo byť pre ňu

stresujúce. Nemenej významnou je tiež alkoholová závislosť otca.

... Nariadené neodkladné opatrenie je len dočasné, ale ak otec chce v budúcnosti

častejšie vídavať maloletú Zitu a budovať s ňou vzťah, je v jeho záujme, aby sa zo svojej

závislosti na alkohole vyliečil. Po dobu, kým otec nezvláda požívanie alkoholu je potrebné

jeho styk s maloletou obmedziť.

... Odvolací súd súhlasí s odvolaním oboch rodičov v časti, v ktorej namietajú

nevykonateľnosť výroku súdu prvej inštancie o možnosti matky odoprieť stretnutie otca

s maloletou, ak bude otec pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Matka nie je

spôsobilá odborne posúdiť, či otec je pod vplyvom alkoholu či inej návykovej látky,

a odvolací súd si nevie predstaviť, ako by matka túto skutočnosť zisťovala. Subjektívne

posúdenie matky na neumožnenie stretnutia by v tomto prípade nepostačovalo, nakoľko

by mohlo dôjsť k tomu, že matka by stretnutie neumožnila vôbec len s odôvodnením, že otec

nie je triezvy, a to bez akýchkoľvek dôkazov, čím by sa v podstate zmaril účel (jeden

z účelov) tohto neodkladného opatrenia. Ak by otec v prípade neumožnenia stretávania

podal návrh na výkon rozhodnutia, nebolo by pre súd možné posúdiť, či k odopretiu

stretnutia došlo zo strany matky oprávnene alebo nie, a teda či vôbec je daná základná

podmienka výkonu rozhodnutia, ktorou je neslnenie povinnosti dobrovoľne.»

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivé konanie podľa je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (,

, ).

Ústavný súd z tohto pohľadu preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu

a dospel k záveru, že odôvodneniu napadnutého uznesenia krajského súdu nemožno vyčítať

nesplnenie požiadavky vyplývajúcej zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý

proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia. Krajský súd odôvodnil svoje

rozhodnutie dostatočne. Dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, prečo sa stotožnil

s rozhodnutím okresného súdu, ktorý nevyhovel sťažovateľkinmu návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vo veci zákazu styku otca s maloletou dcérou. V bode II výroku

napadnutého uznesenia krajský súd svoje rozhodnutie limitoval do právoplatnosti skončenia

veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. . Podľa zistenia ústavného súdu

konanie dosiaľ nebolo skončené.

V tomto konaní má sťažovateľka priestor na uplatňovanie svojich vecných

argumentov odôvodňujúcich prijatie záveru o zákaze styku otca s maloletou dcérou,

s ktorými je všeobecný súd povinný sa vysporiadať.

Úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom totiž nie je chrániť

občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi

do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

(). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž

vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

S ohľadom na uvedené sa ústavný súd zaoberal otázkou, či krajský súd svojím

rozhodnutím nepoprel účel, zmysel a princípy ustanovení zákona o rodine alebo

procesnoprávneho predpisu, ktorý aplikoval v konaní. Ústavný súd však žiadne skutočnosti,

ktoré by takýto záver mohli signalizovať, nezistil.

Kontrolou zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie dotknutých ustanovení právneho

poriadku krajským súdom so sťažovateľkou označenými ustanoveniami , listiny

a dohovoru dospel ústavný súd k záveru, že je vylúčené, aby napadnutým uznesením

krajského súdu mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených práv (čl. 19 ods. 2

a , listiny a dohovoru).

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2018