Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 135/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-68

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mgr. Marek Benedik, s. r. o.,

Rudnayovo námestie 1, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Marek

Benedik, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prístup k voleným a iným

verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa

Slovenskej republiky a práva bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení

vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny podľa čl. 25 písm. c)

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach postupom Súdnej rady

Slovenskej republiky a jej uznesením č. 93 z 30. októbra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. decembra 2017 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých

podmienok podľa (ďalej len „“) a práva

bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých

podmienok do verejných služieb svojej krajiny podľa čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) postupom Súdnej

rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) a jej uznesením č. 93 z 30. októbra 2017

(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 30. januára 2017 až 1. februára 2017 sa konalo výberové

konanie na obsadenie troch voľných miest sudcov na Okresnom súde Nitra. Sťažovateľka

sa vo výberovom konaní spomedzi 38 uchádzačov umiestnila na treťom mieste a všetci

členovia výberovej komisie sa zhodli, že spĺňa osobné aj odborné predpoklady na výkon

funkcie sudcu. Na základe uvedeného súdna rada 30. októbra 2017 prerokovala návrh

na vymenovanie sťažovateľky za sudcu prezidentom Slovenskej republiky.

3. Súdna rada prijala takéto napadnuté uznesenie:

„Súdna rada Slovenskej republiky konštatuje, že kandidátka na vymenovanie

do funkcie sudcu : , nezískala dostatočný počet hlasov

na predloženie návrhu na vymenovanie do funkcie sudcu, prezidentovi Slovenskej

republiky.“

4. Za predloženie návrhu na vymenovanie do funkcie sudcu hlasovalo 9 členov

súdnej rady, proti nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržali 5 členovia.

5. Sťažovateľka vytkla, že dôvody, pre ktoré nezískala potrebný počet hlasov, nie sú

známe, nie sú uvedené ani v zápisnici a neboli jej oznámené ani iným spôsobom. Sama však

uviedla, že „Z obsahu otázok, ktoré jej boli kladené pri ústnom vypočutí, je možné sa len

domnievať, že dôvodom bola jej účasť na výberovom konaní na sudcu Okresného súdu

DUNAJSKÁ STREDA a jej vylúčenie z neho.“. V súvislosti s týmto uviedla nasledujúce:

«V zápisnici z výberového konania na obsadenie dvoch voľných miest sudcov

pre Okresný súd DUNAJSKÁ STREDA, ktoré sa konalo v dňoch 09., 12 a 18. januára 2017

na Okresnom súde DUNAJSKÁ STREDA bolo uvedené : „U jednej uchádzačky bolo

zistené, že pred začatím riešenia prípadovej štúdie mala vytlačenú nekomentovanú verziu

a k nej pripojených 50 prípadových štúdií aj so správnymi riešeniami, a to každú

označenú § - mi od 1-50. Komisia sa jednoznačne zhodla, že zo strany uchádzačky, ktorá

bola identifikovaná ako ide o závažné porušenie

rovnosti podmienok výberového konania a preto bola vylúčená z ďalšej časti výberového

konania. O úniku zadaní a správnych odpovedí prípadových štúdií holo MS SR informované

na pokyn výberovej komisie členkou výberovej komisie z databázy menovaných MS SR

“.»

6. Sťažovateľka k uvedenému poukázala na to, že mala k dispozícii vypracované

prípadové štúdie, ktoré boli v minulosti zverejnené na webovom sídle Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré však nepoužila a ani ich nemala v úmysle použiť

pri vypracovaní prípadovej štúdie. Zdôraznila, že vyžrebované prípadové štúdie mali byť

uchádzačmi vypracovávané na osobitných listinách, ktoré boli označené konkrétnym

číslom. Podľa nej je teda vylúčené, že by mohla predložiť vypracované prípadové štúdie,

ktoré mala k dispozícii, ako tie, ktoré mala vypracovať. Tiež je podľa nej vylúčené, že by

mohla z vypracovaných prípadových štúdií opisovať, „pretože bolo zrejmé, že komisia bude

u každého uchádzača kontrolovať, aké materiály majú uchádzači na stole k dispozícii

a dohliadať na to, aby neopisovali“. Podľa sťažovateľky teda nie je pravdivé konštatovanie

výberovej komisie v zápisnici o tom, že v jej prípade ide o závažné porušenie rovnosti

podmienok výberového konania.

7. Sťažovateľka poukázala na obsah zápisnice zo zasadnutia súdnej rady

z 30. októbra 2017, z ktorého vyplýva, že sa zúčastnila zasadnutia súdnej

rady, uviedla prítomným motiváciu stať sa sudkyňou. V diskusii sa vyjadrila predsedníčka

súdnej rady, ,

vzhľadom na otázky členov súdnej rady týkajúce sa toho, že bola na výberovom konaní

na funkciu sudcu na Okresnom súde Dunajská Streda vylúčená pre závažné porušenie

rovnosti podmienok výberového konania, vysvetľovala členom súdnej rady situáciu, ktorá

vznikla na tomto výberovom konaní.“.

8. Sťažovateľka tiež uviedla, že zo zvukového záznamu zo zasadnutia súdnej rady

z 30. októbra 2017 vo vzťahu k nej vyplýva nasledujúce:

«Sťažovateľka najprv vysvetlila okolnosti priebehu výberového na Okresnom súde

DUNAJSKÁ STREDA... Zdôraznila, že k dispozícii mala vypracované zverejnené prípadové

štúdie. Ich obsahom boli ale len názory uchádzačov, často protichodné. Uviedla, že tieto

obdržala prostredníctvom e - mailu.

Na otázky člena Súdnej rady... výslovne poprela, že by si prípadové

štúdie výberová komisia na Okresnom súde v DUNAJSKEJ STREDE nemohla nevšimnúť.

Zdôraznila, že nevedela, že medzi prípadovými štúdiami bola prípadová štúdia, ktorá bola

vylosovaná. Opakovane poprela, že by mala v úmysle vypracované prípadové štúdie použiť,

išlo len o študijný materiál. Sťažovateľka vysvetlila, že počas výberového konania, ktoré

trvajú niekoľko dní, je priestor na zopakovanie alebo doplnenie vedomostí. To bol dôvod,

pre ktorý mala prípadové štúdie zo sebou. Zdôrazňujeme, že rovnako tak postupovali

aj ostatní uchádzači.

Pre úplnosť uvádzame, že z otázok implicitne vyplýva, že prezumuje

údajné pochybenie sťažovateľky. Neuviedol ( nekonkretizoval ) ale, v čom mala

sťažovateľka konkrétne pochybiť, čo mala konkrétne porušiť. Poukazujeme na to

v tej súvislosti, že sťažovateľka presne poukázala na to, že hoci Vyhláška upravuje, čo môžu

mať uchádzači k dispozícii pri vypracúvaní riešenia prípadovej štúdie, neupravuje však,

čo si môžu zo sebou uchádzači zobrať na výberové konanie, mať k dispozícii v taške a

použiť počas prestávok výberového konania. Tento aspekt ani nereflektoval.

priamo vyzvala sťažovateľku, aby uznala svoje údajné

pochybenie a ospravedlnila sa. V takom prípade jej dá svoj hlas. Sťažovateľka poukázala

na obsah Vyhlášky a opätovne zdôraznila, že v dobrej viere vychádzala z obsahu § 6 ods. 1

Vyhlášky. Sťažovateľka výslovne uviedla, že ak sa jej konanie z hľadiska Vyhlášky alebo

z hľadiska nejakej inej právnej úpravy považuje za pochybenie, tak nemá problém

sa ospravedlniť. však neuviedla žiadne konkrétne argumenty,

z ktorých by vyplynulo relevantné spochybnenie argumentácie sťažovateľky.

Pre úplnosť uvádzame, že aj z otázok je zrejmé,

že prezumuje pochybenie sťažovateľky ( konkrétne uviedla, že podvádzala ).

uviedol, že sa informoval u členov výberovej komisie na Okresnom

súde NITRA a tí, hoci vedeli o priebehu výberového konania na Okresnom súde

v DUNAJSKEJ STREDE, údajne nemali možnosť túto skutočnosť zohľadniť.

To nie je pravda, pretože v rámci hodnotenia osobnostných predpokladov sa hodnotí

aj dôveryhodnosť, ktorej člen výberovej komisie prideľujú body.

Predsedníčka Súdnej rady SR výslovne zdôraznila, že Ministerstvo spravodlivosti SR

potvrdilo, že pôvodne boli prípadové štúdie zverejnené na oficiálnej stránke Ministerstva

spravodlivosti SR, ale od začiatku roka ( 2017 ) už nie sú. A ďalej, že z Ministerstva

spravodlivosti SR nedošlo k úniku žiadnych informácií, čo sa týka obsahu prípadových

štúdií.

Na otázku sťažovateľka zopakovala svoje stanovisko a opätovne

poukázala na obsah § 6 ods. 1 Vyhlášky. Na jeho otázku, či z § 6 Vyhlášky nevyplýva,

že prípadové štúdie na výberovom konaní vôbec nemala mať, odpovedala, že ak to tak je,

tak sa ospravedlňuje. Sťažovateľka ďalej uviedla, že bola na viacerých výberových

konaniach, pričom uchádzači majú vypracované prípadové štúdie pri sebe ( „takto to tam

chodí“ ). Nikto nekontroluje tašky, ale len to, čo majú uchádzači na stole.

Na otázku , aký je jej súčasný postoj uviedla, že ak platí,

že na výberové konanie si uchádzač môže doniesť len materiály, ktoré môže mať

pri vypracúvaní prípadovej štúdie, tak pochybila.»

9. Z už uvedených skutočností podľa sťažovateľky vyplýva:

„(i) Súdna rada SLOVENSKEJ REPUBLIKY nemala k dispozícii zápisnicu z výberového

konania na Okresnom súde DUNAJSKÁ STREDA;

(ii) Súdna rada SLOVENSKEJ REPUBLIKY nemala k dispozícii vypracované štúdie;

(iii) Súdna rada SLOVENSKEJ REPUBLIKY si ani nezabezpečila stanovisko členov

výberovej komisie na Okresnom súde DUNAJSKÁ STREDA, resp. jej členov k priebehu

výberového konania;

(iv) nepochybné bolo, že sťažovateľka nemala k dispozícii prípadové štúdie v dôsledku toho,

že by ich získala z utajovanej databázy Ministerstva spravodlivosti SR, z čoho zjavne

vychádzala výberová komisia na Okresnom súde v DUNAJSKEJ STREDE;

(v) minimálne traja členovia Súdnej rady SLOVENSKEJ REPUBLIKY automaticky

prezumovali, že porušila pravidlá výberového konania ešte pred tým, ako im poskytla

sťažovateľka vysvetlenie;

(vi) hoci problém zjavne spočíval vo výklade § 6 Vyhlášky, diskusia nebola vedená

s poukazom na konkrétnu dikciu § 6 Vyhlášky;

(vii) v nadväznosti na uvedené žiadny z členov Súdnej rady SLOVENSKEJ REPUBLIKY

neponúkol výkladovú alternatívu § 6 Vyhlášky a presvedčivé argumenty, prečo mala

sťažovateľka údajne porušiť. Zdôrazňujeme, že sťažovateľka bola pripravená uznať chybu,

ak by jej bolo vyargumentované, z akého zákona alebo iného všeobecne záväzného

právneho predpisu vyplýva, že na výberovom konaní študijné materiálny vôbec nemá mať;

(viii) žiadny iný z uchádzačov o vymenovanie do funkcie sudcu nebol konfrontovaný

s otázkou, či mal alebo nemal k dispozícii vypracované prípadové štúdie.“

10. Sťažovateľka vytkla, že k porušeniu jej práv podľa a

písm. c) medzinárodného paktu „došlo z dôvodu porušenia princípu objektivity, ktorý je

imanentnou súčasťou garancií základných práv a slobôd“. Porušenie princípu objektivity

spočíva podľa nej predovšetkým v tom, že si súdna rada nezabezpečila potrebné podklady

pre svoje rozhodovanie, a dôvody, pre ktoré sťažovateľka nezískala potrebný počet hlasov,

boli svojvoľné a arbitrárne.

11. Sťažovateľka tiež zdôraznila, že vzhľadom na to, o aký komplexný a zložitý

prípad išlo, a vzhľadom na to, že rozhodujúce skutkové a právne otázky zostali sporné, bolo

podľa jej názoru potrebné, aby napadnuté uznesenie súdnej rady obsahovalo jasné

a jednoznačné dôvody, pre ktoré nezískala potrebný počet hlasov.

12. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal

tento nález:

„1. Súdna rada SR porušila právo sťažovateľa na prístup k voleným a iným verejným

funkciám za rovnakých podmienok garantované v SR a právo

sťažovateľa bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť

za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny garantované čl. 25 písm. c)

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, a to svojím postupom

na zasadnutí dňa 30.10.2017 a uznesením č. 93 zo dňa 30.10.2017, ktorým Súdna rada SR

konštatuje, že kandidátka na vymenovanie do funkcie sudcu

., nezískala dostatočný počet hlasov na predloženie návrhu na vymenovanie do funkcie

sudcu, prezidentovi SR.

2. Uznesenie Súdnej rady SR č. 93 zo dňa 30.10.2017, ktorým Súdna rada SR

konštatuje, že kandidátka na vymenovanie do funkcie sudcu ,

PhD., nezískala dostatočný počet hlasov na predloženie návrhu na vymenovanie do funkcie

sudcu, prezidentovi SR sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,-

€, ktoré je Súdna rada SR povinná zaplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

13. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľka

tiež navrhla, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť

napadnutého uznesenia súdnej rady a zakázal jej prideliť sudcu na voľné miesto sudcu

na Okresnom súde Nitra, na ktoré sa uskutočnilo výberové konanie, v ktorom bola

sťažovateľka úspešná. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzičasom sa uskutočnilo hromadné

výberové konanie na voľné miesta sudcov a ak by súdna rada „do rozhodnutia o podanej

sťažnosti pridelila nejakého sudcu na výkon funkcie sudcu na Okresný súd NITRA, mohlo by

dôjsť k ohrozeniu, ak nie k znemožneniu nápravy porušených práv sťažovateľky, ak by

Ústavný súd SR jej sťažnosti vyhovel“. Podľa názoru sťažovateľky vydanie dočasného

opatrenia nebude v rozpore s dôležitým verejným záujmom a „je splnená aj podmienka,

že dočasné opatrenie nespôsobí tretím osobám väčšiu ujmu, než aká by vznikla sťažovateľke

v dôsledku výkonu napadnutého uznesenia Súdnej rady SR“.

II.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , ).

K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej

moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

17. Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám.

18. Podľa čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu každý občan má právo a možnosť

bez akýchkoľvek rozdielov uvedených v článku 2 a bez neodôvodnených obmedzení

vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny.

19. Nie je sporné, že u sťažovateľky ide o právo prístupu k funkcii sudcu,

teda k verejnej funkcii, a preto ) medzinárodného paktu a

sú aplikovateľné ().

20. Z vyplýva tiež právo za rovnakých podmienok mať prístup

k funkcii sudcu, resp. uchádzať sa o funkciu sudcu. Treba však zdôrazniť, že obsahom tohto

práva nie je právny nárok na získanie uvedenej funkcie, lebo tento vzniká až vtedy,

keď uchádzač splnil v procese prístupu všetky predpísané podmienky.

Obdobné právo vyplýva aj z čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu, ktorý však

navyše vyžaduje aj splnenie podmienky „bez neodôvodnených obmedzení“ ().

21. Podľa a ods. 5 písm. c) do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej

republiky patrí predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov

na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov.

22. Podľa a ods. 6 na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej

republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

23. Podľa sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej

republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky; vymenúva ich bez časového

obmedzenia.

24. Podľa za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej

republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov,

má vysokoškolské právnické vzdelanie a spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré

dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne. Ďalšie predpoklady

na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví

zákon.

25. Podľa o Súdnej rade Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon

o súdnej rade“) súdna rada rozhoduje vždy uznesením. Na prijatie uznesenia súdnej rady

je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

26. Podľa § 6 ods. 10 zákona o súdnej rade z každého zasadnutia súdnej rady

sa vyhotovuje zvukový záznam a zápisnica, z ktorej musí byť okrem účasti, programu

zasadnutia súdnej rady a obsahu prijatých uznesení zrejmý aj obsah, priebeh rokovania

a výsledok hlasovania o jednotlivých bodoch programu zasadnutia súdnej rady.

27. Podľa § 6 ods. 11 zákona o súdnej rade predseda súdnej rady zabezpečí

zverejnenie informácií o činnosti súdnej rady na webovom sídle súdnej rady. Na webovom

sídle súdnej rady sa zverejňuje termín zasadnutia súdnej rady, návrh programu zasadnutia

súdnej rady a materiály, o ktorých má podľa návrhu programu zasadnutia súdna rada

rokovať, a to najmenej 15 dní pred termínom zasadnutia súdnej rady; materiály doplnené

na rokovaní súdnej rady podľa § 6 ods. 2 sa zverejňujú v rovnakej lehote ako prijaté

uznesenie súdnej rady. Na webovom sídle súdnej rady sa ďalej uverejní prijaté uznesenie

súdnej rady, zápisnica z hlasovania, zápisnica zo zasadnutia súdnej rady a zvukový záznam

zo zasadnutia súdnej rady. Prijaté uznesenie súdnej rady sa uverejní do 24 hodín od jeho

prijatia súdnou radou. Zápisnica z hlasovania, zápisnica zo zasadnutia súdnej rady

a zvukový záznam zo zasadnutia súdnej rady sa uverejnia zároveň s prijatými uzneseniami

súdnej rady.

28. Uznesenie súdnej rady ako výsledok hlasovania orgánu verejnej moci je právnou

skutočnosťou verejného práva vo forme rozhodnutia adresovaného prezidentovi.

Nejde o individuálny právny akt (ako výsledok činnosti príslušného orgánu, ktorým

sa zakladajú, menia alebo rušia, prípadne autoritatívne zisťujú oprávnenia a povinnosti

subjektov), ale o osobitný druh právneho konania. Výsledok hlasovania týkajúci

sa kreovania verejných, resp. ústavných činiteľov (nielen rozhodnutie súdnej rady

o predložení návrhu kandidáta na sudcu prezidentovi) sa neodôvodňuje, pričom

za hlasovanie nemožno brať hlasujúceho na zodpovednosť. Ústavná a zákonná úprava

nepripúšťa v predmetných súvislostiach ani možnosť odvolania proti rozhodnutiu

(). V súvislosti s uznesením súdnej rady ako výsledkom hlasovania orgánu

verejnej moci by bolo vhodné, keby súdna rada precíznejšie identifikovala dôvody,

z ktorých prijala svoje uznesenie.

29. V kontexte námietok sťažovateľky sa žiada pripomenúť, že zákonodarca hľadajúc

rovnováhu medzi nezávislosťou a autonómnosťou súdnej rady na jednej strane

a jej zodpovednosťou a transparentnosťou na druhej strane prijatím

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa o Súdnej rade Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovil súdnej

rade v § 6 ods. 10 a 11 zákona o súdnej rade povinnosť vyhotovovať zvukový záznam

z každého zasadnutia súdnej rady, ako aj zápisnicu, z ktorej musí byť okrem účasti,

programu zasadnutia a obsahu prijatých uznesení zrejmý aj obsah, priebeh rokovania

a výsledok hlasovania o jednotlivých bodoch programu zasadnutia súdnej rady.

Na webovom sídle súdnej rady je následne uverejňované prijaté uznesenie súdnej rady,

zápisnica z hlasovania, zápisnica zo zasadnutia súdnej rady, ako aj zvukový záznam

zo zasadnutia súdnej rady. Prijatú normatívnu zmenu ústavný súd už v rámci svojej

rozhodovacej činnosti hodnotil, pričom dospel k záveru, že ňou zákonodarca vlastne

zviditeľnil implicitnú požiadavku objektívnosti rozhodovania súdnej rady. Inak povedané,

táto požiadavka nebola zmenou textu právnej normy zavedená, ale vlastne iba precizovaná

(bližšie pozri rozhodnutie č. k. -64).

30. Ústavný súd v zhode so svojou stabilizovanou judikatúrou (m. m. )

považuje za nevyhnutné pripomenúť, že každý štátny orgán (vrátane súdnej rady)

je povinný zabezpečiť objektivitu svojho postupu a rozhodovania, ktoré by mohlo zasiahnuť

do základného práva alebo slobody (v danom prípade do základného práva zaručeného

a ) medzinárodného paktu), a to bez ohľadu na to, v akej

miere tento postup prebiehal v právne formalizovanom rámci. Uplatňovanie a ochrana

každého základného práva alebo slobody musí byť v činnosti každého orgánu verejnej moci

zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom základe. K naplneniu

požiadavky objektívnosti rozhodovania súdnej rady určite prispieva vypočutie kandidáta

na vymenovanie do funkcie sudcu (pri ktorom každý člen súdnej rady mohol kandidátom

klásť otázky), zverejnenie zápisnice z rokovania súdnej rady, ako aj zvukového záznamu

jej zasadnutia, zákonná garancia verejnosti zasadnutia, pričom tieto pravidlá možno

považovať za akceptovateľný štandard pre dosiahnutie nearbitrárnosti rozhodnutí súdnej

rady (m. m. ).

31. Súdna rada napadnutým uznesením konštatovala, že sťažovateľka ako kandidátka

na vymenovanie do funkcie sudcu „nezískala dostatočný počet hlasov na predloženie

návrhu na vymenovanie do funkcie sudcu, prezidentovi Slovenskej republiky“.

32. Sťažovateľka vytkla, že dôvody, pre ktoré nezískala potrebný počet hlasov, nie sú

známe, nie sú uvedené ani v zápisnici a neboli jej oznámené ani iným spôsobom. Napadnuté

uznesenie súdnej rady je tak podľa nej svojvoľné a arbitrárne. Na druhej strane sama

sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Z obsahu otázok, ktoré jej boli kladené pri ústnom

vypočutí, je možné sa len domnievať, že dôvodom bola jej účasť na výberovom konaní

na sudcu Okresného súdu DUNAJSKÁ STREDA a jej vylúčenie z neho.“.

33. Zo zápisnice zo 4. zasadnutia súdnej rady, ktoré sa konalo 30. októbra 2017

v Bratislave, ktorá spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 6 ods. 10 zákona o súdnej rade,

vyplýva účasť sťažovateľky na tomto zasadnutí a skutočnosť, že príslušní členovia súdnej

rady jej kládli otázky týkajúce sa toho, že bola na výberovom konaní na funkciu sudcu

na Okresnom súde Dunajská Streda vylúčená pre závažné porušenie rovnosti podmienok

výberového konania. Zo zápisnice tiež vyplýva, že sťažovateľka vysvetľovala členom

súdnej rady situáciu, ktorá vznikla na uvedenom výberovom konaní.

34. Zároveň samotná sťažovateľka v podanej sťažnosti popísala obsah zvukového

záznamu z uvedeného zasadnutia súdnej rady týkajúci sa jej osoby, otázky príslušných

členov súdnej rady a jej odpovede na ne. Predmetný zvukový záznam bol uverejnený

na webovom sídle súdnej rady v súlade s § 6 ods. 11 zákona o súdnej rade a ústavný súd

sa s jeho obsahom oboznámil.

35. Po oboznámení sa s obsahom zápisnice z uvedeného zasadnutia súdnej rady

z 30. októbra 2017, ako aj s obsahom zvukového záznamu z predmetného zasadnutia súdnej

rady ústavný súd konštatuje, že z nich možno vyvodiť dôvody, pre ktoré bolo vydané

napadnuté uznesenie, teda, že sťažovateľka nezískala dostatočný počet hlasov

na predloženie návrhu na vymenovanie do funkcie sudcu prezidentovi Slovenskej republiky.

Nemožno tak súhlasiť s tvrdením sťažovateľky o arbitrárnosti napadnutého uznesenia.

36. Ústavný súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na skutočnosť,

že už v rozhodnutí č. k. -64 označil právnu úpravu obsiahnutú v § 6 ods. 10

a 11 zákona o súdnej rade za minimálny akceptovateľný štandard nearbitrárnosti.

Tiež uviedol, že dôvody rozhodnutia súdnej rady nemusia mať podobu tradičného

odôvodnenia.

37. Sťažovateľka vo vzťahu k okolnostiam priebehu výberového konania

na Okresnom súde Dunajská Streda, ktoré boli predmetom otázok niektorých členov súdnej

rady, svojimi argumentmi nepresvedčila dostatočný počet členov súdnej rady, aby bola

schválená ako kandidátka na vymenovanie do funkcie sudcu. Po oboznámení

sa s argumentáciou sťažovateľky vyplývajúcou zo sťažnosti, ako aj zo zvukového záznamu

zo zasadnutia súdnej rady ústavný súd konštatuje, že táto nemusela rozptýliť všetky

pochybnosti týkajúce sa jej konania na výberovom konaní. V súvislosti s tým z jednotlivých

okolností týkajúcich sa konania sťažovateľky ústavný súd poukazuje predovšetkým na tú,

že sťažovateľka mala vypracované prípadové štúdie pripojené k nekomentovanej verzii

(ktorú mohla použiť), navyše označené paragrafmi. K tomu je potrebné

poukázať aj na skutočnosť, že podľa o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

predpokladmi sudcovskej spôsobilosti sú morálny štandard a integrita sudcu pre náležitý

a zodpovedný výkon jeho funkcie. Navyše, z § 5 ods. 7 uvedeného zákona vyplýva,

že súdna rada pri rozhodovaní o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti vychádza

z komplexného posúdenia uchádzača o funkciu sudcu.

38. V danom prípade sťažovateľka nepreukázala takú mieru porušenia pravidiel

ustanovených zákonom o súdnej rade pri rozhodovaní o kandidátke na vymenovanie

do funkcie sudcu všeobecného súdu, ktoré by popieralo ich podstatu a zmysel, pričom

napadnutý postup súdnej rady v nevyhnutnej miere rešpektoval aj zásadu rovnakého

prístupu sťažovateľky k verejnej funkcii (sťažovateľka nebola z procesu prerokovania

nezákonne vylúčená a o návrhu jej kandidatúry sa rozhodovalo v tajnom hlasovaní

po vypočutí vykonanom rovnakým spôsobom voči všetkým kandidátom). Vzhľadom

na to ústavný súd, prízvukujúc princíp zdržanlivosti zásahov ústavného súdu do výkonu

právomoci ostatných štátnych orgánov, ako aj vychádzajúc z obsahu sťažovateľkou

označeného základného práva podľa , ktoré garantuje rovnaký prístup

k verejnej funkcii, nie však právo uchádzača na zvolenie (ustanovenie) do verejnej funkcie

(úspech kandidáta), a práva podľa čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu sťažnosť odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

39. Odmietnutím je sťažnosť sťažovateľky vybavená v celom rozsahu vrátane

jej návrhu na vydanie dočasného opatrenia, ktorého vydanie prichádza do úvahy

len v prípade sťažnosti prijatej na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2018