Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)III. ÚS 135/2018
PDF · 259.13 KB
No categories available
III. ÚS 135/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2018
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mgr. Marek Benedik, s. r. o.,
Rudnayovo námestie 1, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Marek
Benedik, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prístup k voleným a iným
verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky a práva bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení
vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny podľa čl. 25 písm. c)
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach postupom Súdnej rady
Slovenskej republiky a jej uznesením č. 93 z 30. októbra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
29. decembra 2017 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
jej základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých
podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých
podmienok do verejných služieb svojej krajiny podľa čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) postupom Súdnej
rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) a jej uznesením č. 93 z 30. októbra 2017
(ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že 30. januára 2017 až 1. februára 2017 sa konalo výberové
konanie na obsadenie troch voľných miest sudcov na Okresnom súde Nitra. Sťažovateľka
sa vo výberovom konaní spomedzi 38 uchádzačov umiestnila na treťom mieste a všetci
členovia výberovej komisie sa zhodli, že spĺňa osobné aj odborné predpoklady na výkon
funkcie sudcu. Na základe uvedeného súdna rada 30. októbra 2017 prerokovala návrh
na vymenovanie sťažovateľky za sudcu prezidentom Slovenskej republiky.
3. Súdna rada prijala takéto napadnuté uznesenie:
„Súdna rada Slovenskej republiky konštatuje, že kandidátka na vymenovanie
do funkcie sudcu : , nezískala dostatočný počet hlasov
na predloženie návrhu na vymenovanie do funkcie sudcu, prezidentovi Slovenskej
republiky.“
4. Za predloženie návrhu na vymenovanie do funkcie sudcu hlasovalo 9 členov
súdnej rady, proti nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržali 5 členovia.
5. Sťažovateľka vytkla, že dôvody, pre ktoré nezískala potrebný počet hlasov, nie sú
známe, nie sú uvedené ani v zápisnici a neboli jej oznámené ani iným spôsobom. Sama však
uviedla, že „Z obsahu otázok, ktoré jej boli kladené pri ústnom vypočutí, je možné sa len
domnievať, že dôvodom bola jej účasť na výberovom konaní na sudcu Okresného súdu
DUNAJSKÁ STREDA a jej vylúčenie z neho.“. V súvislosti s týmto uviedla nasledujúce:
«V zápisnici z výberového konania na obsadenie dvoch voľných miest sudcov
pre Okresný súd DUNAJSKÁ STREDA, ktoré sa konalo v dňoch 09., 12 a 18. januára 2017
na Okresnom súde DUNAJSKÁ STREDA bolo uvedené : „U jednej uchádzačky bolo
zistené, že pred začatím riešenia prípadovej štúdie mala vytlačenú nekomentovanú verziu
ZP a k nej pripojených 50 prípadových štúdií aj so správnymi riešeniami, a to každú
označenú § - mi od 1-50. Komisia sa jednoznačne zhodla, že zo strany uchádzačky, ktorá
bola identifikovaná ako ide o závažné porušenie
rovnosti podmienok výberového konania a preto bola vylúčená z ďalšej časti výberového
konania. O úniku zadaní a správnych odpovedí prípadových štúdií holo MS SR informované
na pokyn výberovej komisie členkou výberovej komisie z databázy menovaných MS SR
“.»
6. Sťažovateľka k uvedenému poukázala na to, že mala k dispozícii vypracované
prípadové štúdie, ktoré boli v minulosti zverejnené na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré však nepoužila a ani ich nemala v úmysle použiť
pri vypracovaní prípadovej štúdie. Zdôraznila, že vyžrebované prípadové štúdie mali byť
uchádzačmi vypracovávané na osobitných listinách, ktoré boli označené konkrétnym
číslom. Podľa nej je teda vylúčené, že by mohla predložiť vypracované prípadové štúdie,
ktoré mala k dispozícii, ako tie, ktoré mala vypracovať. Tiež je podľa nej vylúčené, že by
mohla z vypracovaných prípadových štúdií opisovať, „pretože bolo zrejmé, že komisia bude
u každého uchádzača kontrolovať, aké materiály majú uchádzači na stole k dispozícii
a dohliadať na to, aby neopisovali“. Podľa sťažovateľky teda nie je pravdivé konštatovanie
výberovej komisie v zápisnici o tom, že v jej prípade ide o závažné porušenie rovnosti
podmienok výberového konania.
7. Sťažovateľka poukázala na obsah zápisnice zo zasadnutia súdnej rady
z 30. októbra 2017, z ktorého vyplýva, že sa zúčastnila zasadnutia súdnej
rady, uviedla prítomným motiváciu stať sa sudkyňou. V diskusii sa vyjadrila predsedníčka
súdnej rady, ,
vzhľadom na otázky členov súdnej rady týkajúce sa toho, že bola na výberovom konaní
na funkciu sudcu na Okresnom súde Dunajská Streda vylúčená pre závažné porušenie
rovnosti podmienok výberového konania, vysvetľovala členom súdnej rady situáciu, ktorá
vznikla na tomto výberovom konaní.“.
8. Sťažovateľka tiež uviedla, že zo zvukového záznamu zo zasadnutia súdnej rady
z 30. októbra 2017 vo vzťahu k nej vyplýva nasledujúce:
«Sťažovateľka najprv vysvetlila okolnosti priebehu výberového na Okresnom súde
DUNAJSKÁ STREDA... Zdôraznila, že k dispozícii mala vypracované zverejnené prípadové
štúdie. Ich obsahom boli ale len názory uchádzačov, často protichodné. Uviedla, že tieto
obdržala prostredníctvom e - mailu.
Na otázky člena Súdnej rady... výslovne poprela, že by si prípadové
štúdie výberová komisia na Okresnom súde v DUNAJSKEJ STREDE nemohla nevšimnúť.
Zdôraznila, že nevedela, že medzi prípadovými štúdiami bola prípadová štúdia, ktorá bola
vylosovaná. Opakovane poprela, že by mala v úmysle vypracované prípadové štúdie použiť,
išlo len o študijný materiál. Sťažovateľka vysvetlila, že počas výberového konania, ktoré
trvajú niekoľko dní, je priestor na zopakovanie alebo doplnenie vedomostí. To bol dôvod,
pre ktorý mala prípadové štúdie zo sebou. Zdôrazňujeme, že rovnako tak postupovali
aj ostatní uchádzači.
Pre úplnosť uvádzame, že z otázok implicitne vyplýva, že prezumuje
údajné pochybenie sťažovateľky. Neuviedol ( nekonkretizoval ) ale, v čom mala
sťažovateľka konkrétne pochybiť, čo mala konkrétne porušiť. Poukazujeme na to
v tej súvislosti, že sťažovateľka presne poukázala na to, že hoci Vyhláška upravuje, čo môžu
mať uchádzači k dispozícii pri vypracúvaní riešenia prípadovej štúdie, neupravuje však,
čo si môžu zo sebou uchádzači zobrať na výberové konanie, mať k dispozícii v taške a
použiť počas prestávok výberového konania. Tento aspekt ani nereflektoval.
priamo vyzvala sťažovateľku, aby uznala svoje údajné
pochybenie a ospravedlnila sa. V takom prípade jej dá svoj hlas. Sťažovateľka poukázala
na obsah Vyhlášky a opätovne zdôraznila, že v dobrej viere vychádzala z obsahu § 6 ods. 1
Vyhlášky. Sťažovateľka výslovne uviedla, že ak sa jej konanie z hľadiska Vyhlášky alebo
z hľadiska nejakej inej právnej úpravy považuje za pochybenie, tak nemá problém
sa ospravedlniť. však neuviedla žiadne konkrétne argumenty,
z ktorých by vyplynulo relevantné spochybnenie argumentácie sťažovateľky.
Pre úplnosť uvádzame, že aj z otázok je zrejmé,
že prezumuje pochybenie sťažovateľky ( konkrétne uviedla, že podvádzala ).
uviedol, že sa informoval u členov výberovej komisie na Okresnom
súde NITRA a tí, hoci vedeli o priebehu výberového konania na Okresnom súde
v DUNAJSKEJ STREDE, údajne nemali možnosť túto skutočnosť zohľadniť.
To nie je pravda, pretože v rámci hodnotenia osobnostných predpokladov sa hodnotí
aj dôveryhodnosť, ktorej člen výberovej komisie prideľujú body.
Predsedníčka Súdnej rady SR výslovne zdôraznila, že Ministerstvo spravodlivosti SR
potvrdilo, že pôvodne boli prípadové štúdie zverejnené na oficiálnej stránke Ministerstva
spravodlivosti SR, ale od začiatku roka ( 2017 ) už nie sú. A ďalej, že z Ministerstva
spravodlivosti SR nedošlo k úniku žiadnych informácií, čo sa týka obsahu prípadových
štúdií.
Na otázku sťažovateľka zopakovala svoje stanovisko a opätovne
poukázala na obsah § 6 ods. 1 Vyhlášky. Na jeho otázku, či z § 6 Vyhlášky nevyplýva,
že prípadové štúdie na výberovom konaní vôbec nemala mať, odpovedala, že ak to tak je,
tak sa ospravedlňuje. Sťažovateľka ďalej uviedla, že bola na viacerých výberových
konaniach, pričom uchádzači majú vypracované prípadové štúdie pri sebe ( „takto to tam
chodí“ ). Nikto nekontroluje tašky, ale len to, čo majú uchádzači na stole.
Na otázku , aký je jej súčasný postoj uviedla, že ak platí,
že na výberové konanie si uchádzač môže doniesť len materiály, ktoré môže mať
pri vypracúvaní prípadovej štúdie, tak pochybila.»
9. Z už uvedených skutočností podľa sťažovateľky vyplýva:
„(i) Súdna rada SLOVENSKEJ REPUBLIKY nemala k dispozícii zápisnicu z výberového
konania na Okresnom súde DUNAJSKÁ STREDA;
(ii) Súdna rada SLOVENSKEJ REPUBLIKY nemala k dispozícii vypracované štúdie;
(iii) Súdna rada SLOVENSKEJ REPUBLIKY si ani nezabezpečila stanovisko členov
výberovej komisie na Okresnom súde DUNAJSKÁ STREDA, resp. jej členov k priebehu
výberového konania;
(iv) nepochybné bolo, že sťažovateľka nemala k dispozícii prípadové štúdie v dôsledku toho,
že by ich získala z utajovanej databázy Ministerstva spravodlivosti SR, z čoho zjavne
vychádzala výberová komisia na Okresnom súde v DUNAJSKEJ STREDE;
(v) minimálne traja členovia Súdnej rady SLOVENSKEJ REPUBLIKY automaticky
prezumovali, že porušila pravidlá výberového konania ešte pred tým, ako im poskytla
sťažovateľka vysvetlenie;
(vi) hoci problém zjavne spočíval vo výklade § 6 Vyhlášky, diskusia nebola vedená
s poukazom na konkrétnu dikciu § 6 Vyhlášky;
(vii) v nadväznosti na uvedené žiadny z členov Súdnej rady SLOVENSKEJ REPUBLIKY
neponúkol výkladovú alternatívu § 6 Vyhlášky a presvedčivé argumenty, prečo mala
sťažovateľka údajne porušiť. Zdôrazňujeme, že sťažovateľka bola pripravená uznať chybu,
ak by jej bolo vyargumentované, z akého zákona alebo iného všeobecne záväzného
právneho predpisu vyplýva, že na výberovom konaní študijné materiálny vôbec nemá mať;
(viii) žiadny iný z uchádzačov o vymenovanie do funkcie sudcu nebol konfrontovaný
s otázkou, či mal alebo nemal k dispozícii vypracované prípadové štúdie.“
10. Sťažovateľka vytkla, že k porušeniu jej práv podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a čl. 25
písm. c) medzinárodného paktu „došlo z dôvodu porušenia princípu objektivity, ktorý je
imanentnou súčasťou garancií základných práv a slobôd“. Porušenie princípu objektivity
spočíva podľa nej predovšetkým v tom, že si súdna rada nezabezpečila potrebné podklady
pre svoje rozhodovanie, a dôvody, pre ktoré sťažovateľka nezískala potrebný počet hlasov,
boli svojvoľné a arbitrárne.
11. Sťažovateľka tiež zdôraznila, že vzhľadom na to, o aký komplexný a zložitý
prípad išlo, a vzhľadom na to, že rozhodujúce skutkové a právne otázky zostali sporné, bolo
podľa jej názoru potrebné, aby napadnuté uznesenie súdnej rady obsahovalo jasné
a jednoznačné dôvody, pre ktoré nezískala potrebný počet hlasov.
12. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal
tento nález:
„1. Súdna rada SR porušila právo sťažovateľa na prístup k voleným a iným verejným
funkciám za rovnakých podmienok garantované v čl. 30 ods. 4 Ústavy SR a právo
sťažovateľa bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť
za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny garantované čl. 25 písm. c)
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, a to svojím postupom
na zasadnutí dňa 30.10.2017 a uznesením č. 93 zo dňa 30.10.2017, ktorým Súdna rada SR
konštatuje, že kandidátka na vymenovanie do funkcie sudcu
., nezískala dostatočný počet hlasov na predloženie návrhu na vymenovanie do funkcie
sudcu, prezidentovi SR.
2. Uznesenie Súdnej rady SR č. 93 zo dňa 30.10.2017, ktorým Súdna rada SR
konštatuje, že kandidátka na vymenovanie do funkcie sudcu ,
PhD., nezískala dostatočný počet hlasov na predloženie návrhu na vymenovanie do funkcie
sudcu, prezidentovi SR sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,-
€, ktoré je Súdna rada SR povinná zaplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“
13. Podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka
tiež navrhla, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť
napadnutého uznesenia súdnej rady a zakázal jej prideliť sudcu na voľné miesto sudcu
na Okresnom súde Nitra, na ktoré sa uskutočnilo výberové konanie, v ktorom bola
sťažovateľka úspešná. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzičasom sa uskutočnilo hromadné
výberové konanie na voľné miesta sudcov a ak by súdna rada „do rozhodnutia o podanej
sťažnosti pridelila nejakého sudcu na výkon funkcie sudcu na Okresný súd NITRA, mohlo by
dôjsť k ohrozeniu, ak nie k znemožneniu nápravy porušených práv sťažovateľky, ak by
Ústavný súd SR jej sťažnosti vyhovel“. Podľa názoru sťažovateľky vydanie dočasného
opatrenia nebude v rozpore s dôležitým verejným záujmom a „je splnená aj podmienka,
že dočasné opatrenie nespôsobí tretím osobám väčšiu ujmu, než aká by vznikla sťažovateľke
v dôsledku výkonu napadnutého uznesenia Súdnej rady SR“.
II.
14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
15. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
16. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).
K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,
nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných
pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej
moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,
m. m. IV. ÚS 62/08).
17. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup
k voleným a iným verejným funkciám.
18. Podľa čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu každý občan má právo a možnosť
bez akýchkoľvek rozdielov uvedených v článku 2 a bez neodôvodnených obmedzení
vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny.
19. Nie je sporné, že u sťažovateľky ide o právo prístupu k funkcii sudcu,
teda k verejnej funkcii, a preto čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu a čl. 30 ods. 4 ústavy
sú aplikovateľné (III. ÚS 79/04).
20. Z čl. 30 ods. 4 ústavy vyplýva tiež právo za rovnakých podmienok mať prístup
k funkcii sudcu, resp. uchádzať sa o funkciu sudcu. Treba však zdôrazniť, že obsahom tohto
práva nie je právny nárok na získanie uvedenej funkcie, lebo tento vzniká až vtedy,
keď uchádzač splnil v procese prístupu všetky predpísané podmienky.
Obdobné právo vyplýva aj z čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu, ktorý však
navyše vyžaduje aj splnenie podmienky „bez neodôvodnených obmedzení“ (III. ÚS 79/04).
21. Podľa čl. 141a ods. 5 písm. c) ústavy do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej
republiky patrí predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov
na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov.
22. Podľa čl. 141a ods. 6 ústavy na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej
republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
23. Podľa čl. 145 ods. 1 ústavy sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej
republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky; vymenúva ich bez časového
obmedzenia.
24. Podľa čl. 145 ods. 2 ústavy za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej
republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov,
má vysokoškolské právnické vzdelanie a spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré
dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne. Ďalšie predpoklady
na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví
zákon.
25. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon
o súdnej rade“) súdna rada rozhoduje vždy uznesením. Na prijatie uznesenia súdnej rady
je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
26. Podľa § 6 ods. 10 zákona o súdnej rade z každého zasadnutia súdnej rady
sa vyhotovuje zvukový záznam a zápisnica, z ktorej musí byť okrem účasti, programu
zasadnutia súdnej rady a obsahu prijatých uznesení zrejmý aj obsah, priebeh rokovania
a výsledok hlasovania o jednotlivých bodoch programu zasadnutia súdnej rady.
27. Podľa § 6 ods. 11 zákona o súdnej rade predseda súdnej rady zabezpečí
zverejnenie informácií o činnosti súdnej rady na webovom sídle súdnej rady. Na webovom
sídle súdnej rady sa zverejňuje termín zasadnutia súdnej rady, návrh programu zasadnutia
súdnej rady a materiály, o ktorých má podľa návrhu programu zasadnutia súdna rada
rokovať, a to najmenej 15 dní pred termínom zasadnutia súdnej rady; materiály doplnené
na rokovaní súdnej rady podľa § 6 ods. 2 sa zverejňujú v rovnakej lehote ako prijaté
uznesenie súdnej rady. Na webovom sídle súdnej rady sa ďalej uverejní prijaté uznesenie
súdnej rady, zápisnica z hlasovania, zápisnica zo zasadnutia súdnej rady a zvukový záznam
zo zasadnutia súdnej rady. Prijaté uznesenie súdnej rady sa uverejní do 24 hodín od jeho
prijatia súdnou radou. Zápisnica z hlasovania, zápisnica zo zasadnutia súdnej rady
a zvukový záznam zo zasadnutia súdnej rady sa uverejnia zároveň s prijatými uzneseniami
súdnej rady.
28. Uznesenie súdnej rady ako výsledok hlasovania orgánu verejnej moci je právnou
skutočnosťou verejného práva vo forme rozhodnutia adresovaného prezidentovi.
Nejde o individuálny právny akt (ako výsledok činnosti príslušného orgánu, ktorým
sa zakladajú, menia alebo rušia, prípadne autoritatívne zisťujú oprávnenia a povinnosti
subjektov), ale o osobitný druh právneho konania. Výsledok hlasovania týkajúci
sa kreovania verejných, resp. ústavných činiteľov (nielen rozhodnutie súdnej rady
o predložení návrhu kandidáta na sudcu prezidentovi) sa neodôvodňuje, pričom
za hlasovanie nemožno brať hlasujúceho na zodpovednosť. Ústavná a zákonná úprava
nepripúšťa v predmetných súvislostiach ani možnosť odvolania proti rozhodnutiu
(III. ÚS 79/04). V súvislosti s uznesením súdnej rady ako výsledkom hlasovania orgánu
verejnej moci by bolo vhodné, keby súdna rada precíznejšie identifikovala dôvody,
z ktorých prijala svoje uznesenie.
29. V kontexte námietok sťažovateľky sa žiada pripomenúť, že zákonodarca hľadajúc
rovnováhu medzi nezávislosťou a autonómnosťou súdnej rady na jednej strane
a jej zodpovednosťou a transparentnosťou na druhej strane prijatím zákona č. 495/2010
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovil súdnej
rade v § 6 ods. 10 a 11 zákona o súdnej rade povinnosť vyhotovovať zvukový záznam
z každého zasadnutia súdnej rady, ako aj zápisnicu, z ktorej musí byť okrem účasti,
programu zasadnutia a obsahu prijatých uznesení zrejmý aj obsah, priebeh rokovania
a výsledok hlasovania o jednotlivých bodoch programu zasadnutia súdnej rady.
Na webovom sídle súdnej rady je následne uverejňované prijaté uznesenie súdnej rady,
zápisnica z hlasovania, zápisnica zo zasadnutia súdnej rady, ako aj zvukový záznam
zo zasadnutia súdnej rady. Prijatú normatívnu zmenu ústavný súd už v rámci svojej
rozhodovacej činnosti hodnotil, pričom dospel k záveru, že ňou zákonodarca vlastne
zviditeľnil implicitnú požiadavku objektívnosti rozhodovania súdnej rady. Inak povedané,
táto požiadavka nebola zmenou textu právnej normy zavedená, ale vlastne iba precizovaná
(bližšie pozri rozhodnutie č. k. II. ÚS 29/2011-64).
30. Ústavný súd v zhode so svojou stabilizovanou judikatúrou (m. m. II. ÚS 5/03)
považuje za nevyhnutné pripomenúť, že každý štátny orgán (vrátane súdnej rady)
je povinný zabezpečiť objektivitu svojho postupu a rozhodovania, ktoré by mohlo zasiahnuť
do základného práva alebo slobody (v danom prípade do základného práva zaručeného
čl. 30 ods. 4 ústavy a čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu), a to bez ohľadu na to, v akej
miere tento postup prebiehal v právne formalizovanom rámci. Uplatňovanie a ochrana
každého základného práva alebo slobody musí byť v činnosti každého orgánu verejnej moci
zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom základe. K naplneniu
požiadavky objektívnosti rozhodovania súdnej rady určite prispieva vypočutie kandidáta
na vymenovanie do funkcie sudcu (pri ktorom každý člen súdnej rady mohol kandidátom
klásť otázky), zverejnenie zápisnice z rokovania súdnej rady, ako aj zvukového záznamu
jej zasadnutia, zákonná garancia verejnosti zasadnutia, pričom tieto pravidlá možno
považovať za akceptovateľný štandard pre dosiahnutie nearbitrárnosti rozhodnutí súdnej
rady (m. m. III. ÚS 561/2014).
31. Súdna rada napadnutým uznesením konštatovala, že sťažovateľka ako kandidátka
na vymenovanie do funkcie sudcu „nezískala dostatočný počet hlasov na predloženie
návrhu na vymenovanie do funkcie sudcu, prezidentovi Slovenskej republiky“.
32. Sťažovateľka vytkla, že dôvody, pre ktoré nezískala potrebný počet hlasov, nie sú
známe, nie sú uvedené ani v zápisnici a neboli jej oznámené ani iným spôsobom. Napadnuté
uznesenie súdnej rady je tak podľa nej svojvoľné a arbitrárne. Na druhej strane sama
sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Z obsahu otázok, ktoré jej boli kladené pri ústnom
vypočutí, je možné sa len domnievať, že dôvodom bola jej účasť na výberovom konaní
na sudcu Okresného súdu DUNAJSKÁ STREDA a jej vylúčenie z neho.“.
33. Zo zápisnice zo 4. zasadnutia súdnej rady, ktoré sa konalo 30. októbra 2017
v Bratislave, ktorá spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 6 ods. 10 zákona o súdnej rade,
vyplýva účasť sťažovateľky na tomto zasadnutí a skutočnosť, že príslušní členovia súdnej
rady jej kládli otázky týkajúce sa toho, že bola na výberovom konaní na funkciu sudcu
na Okresnom súde Dunajská Streda vylúčená pre závažné porušenie rovnosti podmienok
výberového konania. Zo zápisnice tiež vyplýva, že sťažovateľka vysvetľovala členom
súdnej rady situáciu, ktorá vznikla na uvedenom výberovom konaní.
34. Zároveň samotná sťažovateľka v podanej sťažnosti popísala obsah zvukového
záznamu z uvedeného zasadnutia súdnej rady týkajúci sa jej osoby, otázky príslušných
členov súdnej rady a jej odpovede na ne. Predmetný zvukový záznam bol uverejnený
na webovom sídle súdnej rady v súlade s § 6 ods. 11 zákona o súdnej rade a ústavný súd
sa s jeho obsahom oboznámil.
35. Po oboznámení sa s obsahom zápisnice z uvedeného zasadnutia súdnej rady
z 30. októbra 2017, ako aj s obsahom zvukového záznamu z predmetného zasadnutia súdnej
rady ústavný súd konštatuje, že z nich možno vyvodiť dôvody, pre ktoré bolo vydané
napadnuté uznesenie, teda, že sťažovateľka nezískala dostatočný počet hlasov
na predloženie návrhu na vymenovanie do funkcie sudcu prezidentovi Slovenskej republiky.
Nemožno tak súhlasiť s tvrdením sťažovateľky o arbitrárnosti napadnutého uznesenia.
36. Ústavný súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na skutočnosť,
že už v rozhodnutí č. k. II. ÚS 29/2011-64 označil právnu úpravu obsiahnutú v § 6 ods. 10
a 11 zákona o súdnej rade za minimálny akceptovateľný štandard nearbitrárnosti.
Tiež uviedol, že dôvody rozhodnutia súdnej rady nemusia mať podobu tradičného
odôvodnenia.
37. Sťažovateľka vo vzťahu k okolnostiam priebehu výberového konania
na Okresnom súde Dunajská Streda, ktoré boli predmetom otázok niektorých členov súdnej
rady, svojimi argumentmi nepresvedčila dostatočný počet členov súdnej rady, aby bola
schválená ako kandidátka na vymenovanie do funkcie sudcu. Po oboznámení
sa s argumentáciou sťažovateľky vyplývajúcou zo sťažnosti, ako aj zo zvukového záznamu
zo zasadnutia súdnej rady ústavný súd konštatuje, že táto nemusela rozptýliť všetky
pochybnosti týkajúce sa jej konania na výberovom konaní. V súvislosti s tým z jednotlivých
okolností týkajúcich sa konania sťažovateľky ústavný súd poukazuje predovšetkým na tú,
že sťažovateľka mala vypracované prípadové štúdie pripojené k nekomentovanej verzii
Zákonníka práce (ktorú mohla použiť), navyše označené paragrafmi. K tomu je potrebné
poukázať aj na skutočnosť, že podľa § 5 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
predpokladmi sudcovskej spôsobilosti sú morálny štandard a integrita sudcu pre náležitý
a zodpovedný výkon jeho funkcie. Navyše, z § 5 ods. 7 uvedeného zákona vyplýva,
že súdna rada pri rozhodovaní o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti vychádza
z komplexného posúdenia uchádzača o funkciu sudcu.
38. V danom prípade sťažovateľka nepreukázala takú mieru porušenia pravidiel
ustanovených zákonom o súdnej rade pri rozhodovaní o kandidátke na vymenovanie
do funkcie sudcu všeobecného súdu, ktoré by popieralo ich podstatu a zmysel, pričom
napadnutý postup súdnej rady v nevyhnutnej miere rešpektoval aj zásadu rovnakého
prístupu sťažovateľky k verejnej funkcii (sťažovateľka nebola z procesu prerokovania
nezákonne vylúčená a o návrhu jej kandidatúry sa rozhodovalo v tajnom hlasovaní
po vypočutí vykonanom rovnakým spôsobom voči všetkým kandidátom). Vzhľadom
na to ústavný súd, prízvukujúc princíp zdržanlivosti zásahov ústavného súdu do výkonu
právomoci ostatných štátnych orgánov, ako aj vychádzajúc z obsahu sťažovateľkou
označeného základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy, ktoré garantuje rovnaký prístup
k verejnej funkcii, nie však právo uchádzača na zvolenie (ustanovenie) do verejnej funkcie
(úspech kandidáta), a práva podľa čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu sťažnosť odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
39. Odmietnutím je sťažnosť sťažovateľky vybavená v celom rozsahu vrátane
jej návrhu na vydanie dočasného opatrenia, ktorého vydanie prichádza do úvahy
len v prípade sťažnosti prijatej na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2018