Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 147/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AB REAL, s. r. o., Košice,

Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Ivana Semanová,

advokátka spol. s r. o., Masarykova 21, Košice, v mene ktorej koná konateľka a advokátka

JUDr. Ivana Semanová, vo veci namietaného porušenia jej základného práva „na súdnu

ochranu podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ bližšie

neidentifikovaným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti AB REAL, s. r. o., Košice, o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. marca

2018 doručené podanie označené ako sťažnosť obchodnej spoločnosti AB REAL, s. r. o.,

Košice, Garbiarska 2, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), doplnené písomným podaním

doručeným 8. marca 2018 vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) bližšie neidentifikovaným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania vedeného

pred krajským súdom pod sp. zn. , v ktorom podľa jej názoru malo dôjsť

k porušeniu jej označeného práva v súvislosti s procesným nástupníctvom v konaní.

3. Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla vydať tento nález:

„Základné právo spoločnosti AB REAL, s.r.o., Košice, so sídlom Garbiarska 2,

040 01 Košice, ,na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 1 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozhodnutím Krajského súdu

Bratislava o aplikácii nového paragrafového znenie vo výzve porušené boli.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Sťažovateľka namietala porušenie zmätočne označených práv (čl. 1 ods. 1

dohovoru totiž upravuje záväzok dodržiavať ľudské práva zmluvnými stranami dohovoru,

2

a nie právo na súdnu a inú právnu ochranu, pozn.) bližšie neidentifikovaným rozhodnutím

krajského súdu. Krajskému súdu vyčíta, že „bez relevantného dôvodu rozhodol o tom, že

na vec sa budú, podľa jeho právneho názoru vzťahovať paragrafy, ktoré doteraz Okresný

súd Bratislava I nepoužil“. Z kusého, nesúvislého textu sťažnosti je možno usudzovať, že

nesúhlasí s posúdením jej návrhu na zmenu žalobcu v konaní vedenom pred krajským

súdom pod sp. zn. .

7. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný

súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak

náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

8. To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

9. Podľa , návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

10. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah

sťažnosti trpí nedostatkami, ktoré majú za následok neurčitosť a neúplnosť sťažnosti ako

takej.

11. Ústavný súd konštatuje, že závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je

skutočnosť, že sťažovateľka zmätočne namieta porušenie svojho práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa čl. 1 ods. 1 dohovoru, ďalej skutočnosť, že v petite sťažnosti

3

neidentifikovala rozhodnutie krajského súdu ani jej spisovou značkou, ani dátumom

vydania rozhodnutia. Pokiaľ ide o odôvodnenie sťažnosti, je potrebné konštatovať, že je

nekonkrétne, nedostatočné a neurčité. Navyše, k sťažnosti nebola pripojená ani kópia

napadnutého rozhodnutia, ktoré zamýšľala svojou sťažnosťou napadnúť.

12. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému

súdu, v predloženej podobe neobsahuje ani kvalifikovaný petit, ani kvalifikované

odôvodnenie, teda nespĺňa podstatné zákonom predpísané náležitosti ustanovené v § 20

ods. 1 a ani osobitnú náležitosť podľa zákona

o ústavnom súdu, pretože k sťažnosti nebola pripojená kópia právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

13. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť ako celok

pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

14. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

15. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

4

16. Pretože predmetná sťažnosť v tejto časti neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti a vykonateľný petit, ústavný súd

aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky sťažnosť odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2018

5