Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 158/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátskou kanceláriou alianciaadvokátov ak, s. r. o., Vlčkova 8/A, Bratislava, v mene

ktorej koná advokátka JUDr. Gerta Sámelová Flassiková, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp.

zn. a a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konania“).

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 5. júna 2002 podala na okresnom

súde žalobu, ktorou sa domáhala vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení

vecného bremena k nehnuteľnosti. Okresný súd rozhodol vo veci samej 21. júna 2005

rozsudkom č. k. -53 tak, že žalobu žalobkyne zamietol. Sťažovateľka

vo svojom podaní opisuje ďalší priebeh napadnutých konaní vedených na okresnom súde

a krajskom súde, kde v procesnom postavení žalobkyne využívala možnosť podania

riadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiu okresného súdu. Ďalej uvádza, že konanie

vo veci samej bolo skončené 28. februára 2018 vydaním rozsudku krajského súdu č. k.

-678, ktorým krajský súd žalobu žalobkyne zamietol. V nadväznosti

na popísaný skutkový stav sťažovateľka uviedla, že aj napriek 189 mesiacom odo dňa

podania žaloby až po samotné rozhodnutie sa aj v súčasnej dobe nachádza v stave právnej

neistoty, pretože vzhľadom na dĺžku trvania súdneho sporu bola judikatúra najvyšších

súdnych autorít natoľko pozmenená, že rozsudkom krajského súdu č. k. -678

došlo k zamietnutiu žaloby žalobkyne a je možné domnievať sa, že ani v prípade podania

mimoriadneho opravného prostriedku nebude sťažovateľke priznaná súdna ochrana jej

nárokov uplatňovaných v žalobe.

3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom,

že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

bolo postupom okresného súdu a krajského súdu porušené, priznal jej finančné

zadosťučinenie v sume 30 000 € a náhradu trov konania.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti upravené v a či nie sú dané

dôvody na jej odmietnutie podľa . Ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne

neopodstatnená.

6. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale

aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný

stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

7. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (, ), a preto už k namietanému

porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo

dochádzať (m. m. , ).

8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky zistil, že

napadnuté konania boli skončené 28. februára 2018 vydaním rozsudku krajského súdu č. k.

-678, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá.

9. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , nemožno poprieť, že konanie, v ktorom

vystupovala ako žalobkyňa, trvalo neprimerane dlho. Takisto však nemožno ponechať

bez povšimnutia, že v súdnom konaní začatom v roku 2002 sa sťažovateľka mohla domáhať

ochrany svojho práva na prejednanie jej veci v primeranej lehote už oveľa skôr.

10. Z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sa sťažovateľka až do podania sťažnosti

o svoju vec z hľadiska jej trvania zaujímala a ani to, či využila právny prostriedok,

na ktorého uplatnenie mala právo podľa o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“), t. j. podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu. Pritom

sťažnosť na prieťahy adresovaná orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú

preventívnu funkciu, ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. m. m. , ). Sťažovateľka tak nepostupovala

v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ [t. j. „práva patria len bdelým

(pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým)“], teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú

o ochranu a výkon svojich práv, a ktorá vyžaduje, aby aj strana sporu sledovala svoje

subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich

ohrozovaniu a poškodzovaniu.

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa

rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím

(). Navyše, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej

sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127

ods. 1 (m. m. ).

12. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak

bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo

trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ), pretože konanie

o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý

ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. , ,

).

13. Z uvedeného tak nesporne vyplýva, že ak v čase podania sťažnosti (27. marca

2018, pozn.) už boli napadnuté konania meritórne skončené (pozri bod 9), k namietaným

prieťahom už zjavne dochádzať nemohlo. Tento skutkový stav bol preto so zreteľom na

obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že

sťažnosť sťažovateľky proti postupu okresného súdu a krajského súdu je zjavne

neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní

( ).

14. Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie

o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia

základných práv alebo slobôd ( ), k čomu v tomto prípade nedošlo.

Ústavný súd iba poznamenáva, že pokiaľ ide o požadované priznanie finančného

zadosťučinenia, toto je peňažnou protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy, a v žiadnom

prípade nemôže byť kompenzáciou za neúspech v konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2018