Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 721/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť , , zastúpenej obchodnou spoločnosťou

Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina, v mene ktorej

koná konateľka a advokátka JUDr. Eva Hagarová, pre namietané porušenie jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 700 € (slovom

tisícsedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)

na účet jej právneho zástupcu obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Hagara-

Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 z 28. novembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom

pred okresným súdom, v ktorom je v procesnej pozícii žalobcu „o určenie neplatnosti

závetu a listiny o vydedení“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázala na to, že žalobu

doručila okresnému súdu 28. novembra 2012, pričom na pojednávaní konanom 7. decembra

2016 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Podľa sťažovateľky okresný súd spôsobil prieťah v konaní tým, že do podania sťažnosti jej

nedoručil písomné vyhotovenie rozsudku.

3. Sťažovateľka podala 3. mája 2017 na okresnom súde žiadosť o doručenie

rozsudku. Následne 7. septembra 2017 doručila predsedovi okresného súdu sťažnosť

na postup súdu v napadnutom konaní z dôvodu nedoručenia písomného vyhotovenia

rozsudku. Jej uvedená sťažnosť na prieťahy v konaní bola vyhodnotená ako dôvodná

v plnom rozsahu, pričom podľa vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu k písomnému

vyhotoveniu rozsudku dosiaľ nedošlo, pričom zákonný sudca nepožiadal predsedu súdu

o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom

vyjadrení tiež uviedla, že „voči sudcovi bolo z dôvodov opakujúcich sa prieťahov v konaní

vedené disciplinárne konanie, v ktorom bol uznaný vinným zo spáchania závažného

porušenia povinností sudcu. So sudcom bol vykonaný pohovor a sudca bol upozornený

na pretrvávajúce porušenie povinností sudcu s upozornením na možné vedenie ďalšieho

disciplinárneho konania. K zjednaniu nápravy však doposiaľ nedošlo a aktuálne je vedené

opakované disciplinárne konanie voči sudcovi z dôvodu závažného porušenia povinností

sudcu... Sudca bol zo strany vedenia súdu upozornený na povinnosť vo veci vypracovať

písomné vyhotovenie rozsudku s tým, že v predmetnej právnej veci bude vykonaný dohľad

vedenia súdu a v prípade, že k náprave nedôjde, budú prijaté ďalšie zásadné rozhodnutia

súdu.“.

4. Sťažovateľka poukázala na to, že ani po uvedenom vyjadrení podpredsedníčky

okresného súdu nedošlo k doručeniu písomného vyhotovenia rozsudku, pričom zdôraznila,

že od jeho vyhlásenia uplynulo už takmer 11 mesiacov.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2

, aby prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov konania.

6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 19. januára 2018

doručeným ústavnému súdu 20. februára 2018 vyjadrila k sťažnosti podpredsedníčka

okresného súdu. Priložila k nemu chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného

súdu v danej veci, ako aj vyjadrenie zákonnej sudkyne. Podpredsedníčka okresného súdu

vo vyjadrení uviedla:

„Z pripojenej chronológie úkonov v predmetnej právnej veci vyplýva, že konanie

na Okresnom súde Žilina začalo podaním žaloby dňa 28.11.2012. Ďalej nasledovali

procesné úkony spojené s prípravou pojednávania (doručenie žaloby s procesnými

poučeniami procesných strán). Následne bol dňa 11.01.2013 spis predložený sudcovi

na ďalší procesný postup. Sudca nariadil termín pojednávania na deň 11.03.2015, ktoré

bolo následne odročené za účelom ďalšieho dokazovania na deň 06.05.2015. Predmetné

pojednávanie však bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania s tým, že

po doručení dôkazných návrhov procesných strán bol nový termín pojednávania nariadený

na deň 02.05.2016. Ďalšie termíny pojednávania boli stanovené dňa 01.06.2016,

27.06.2016, 19.09.2016, 17.10.2016, 14.11.2016, 07.12.2016, kedy súd ukončil dokazovanie

a vyhlásil rozsudok vo veci samej. Z uvedenej chronológie vyplýva, že nečinnosť súdu

vykazuje obdobie od predloženia žaloby zákonnému sudcovi dňa 11.01.2013 do vytýčenia

pojednávania dňa 10.02.2015, k čomu musím uviesť, že som nezistila skutočnosti, ktoré by

nasvedčovali tomu, že prieťahy v danom období boli spôsobené zavinením sťažovateľa

alebo objektívnymi skutočnosťami. Zásadne je možné konštatovať, že frekvencia

jednotlivých procesných úkonov zo strany zákonného sudcu , ktorý

predmetnú právnu vec prejednával, bola ovplyvnená množstvom nerozhodnutých vecí ako

dôsledku nevhodne zvolenej organizácie práce sudcu.

Z dôvodu opakovaného hrubého porušenia povinnosti sudcu

zistených vo viacerých disciplinárnych konaniach a z dôvodu pochybení, zistených

predsedom súdu prieskumom senátu sudcu 8C, bol voči sudcovi

podaný návrh na disciplinárne konanie pre hrubé porušenie povinnosti sudcu s návrhom

na odvolanie z funkcie sudcu. Následne sa sudca listom zo dňa 03.11.2017 vzdal funkcie

sudcu a jeho funkcia dňa 30.11.2017 zanikla.

Následne bola časť spisov v senáte 8C prerozdelená medzi ostatných sudcov

tunajšieho súdu ešte dodatkom č. 9 v mesiaci august roku 2017 a ostávajúca časť spisov

po zániku funkcie sudcu dodatkom č. 11.

Dodatkom k Rozvrhu práce na rok 2017 č. 12 účinným od 15.12.2017 bola

predmetná právna vec pridelená za účelom vypracovania meritórneho rozhodnutia vo veci

vyhláseného rozsudku zo dňa 07.12.2016 sudkyni .

K skutkovej a právnej zložitosti veci konštatujem, že predmetom konania Okresného

súdu Žilina pod sp. zn. je konanie o určenie absolútnej neplatnosti závetu

a listiny o vydedení a určenie, že dôvody vydedenia v závete a listine o vydedení nie sú

dané. Vzhľadom na povahu uplatneného nároku a dôkazné návrhy procesných strán bolo

v priebehu súdneho konania uskutočnené rozsiahle dokazovania výsluchmi procesných

strán a svedkov.

K veci uvádzam, že som nezistila prieťahy spôsobené sťažovateľom, prípadne

objektívne prekážky v postupe súdu podľa ustanovenia § 161 a nasl. Civilného sporového

poriadku. Nečinnosť súdu v období od 11.01.2013 do 10.02.2015, kedy súd nariadil

pojednávanie na deň 11.03.2015, bola spôsobená postupom zákonného sudcu, ktorému bola

vec pridelená.

Pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky vzhliadne v postupe tunajšieho súdu

neodôvodnené prieťahy, navrhujem, aby súd aj s prihliadnutím na skutočnosť, že vo veci

bolo rozhodnuté, pričom aktuálne je spracovávané písomné vyhotovenie rozsudku, obmedzil

rozhodnutie Ústavného súdu na konštatovanie prieťahov bez priznania finančného

zadosťučinenia.“

7. Podpredsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

8. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko

aj právny zástupca sťažovateľky. Vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 8. marca

2018 uviedol, že nenamieta okresným súdom uvedenú chronológiu úkonov v napadnutom

konaní ani vyjadrenie vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne. Neakceptuje však návrh

okresného súdu, aby ústavný súd obmedzil svoje rozhodnutie na konštatovanie prieťahov

bez priznania finančného zadosťučinenia.

9. Právny zástupca sťažovateľky zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. K porušeniu ňou označeného práva malo dôjsť

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií ústavný súd

posudzoval aj sťažnosť sťažovateľky.

17. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka žalobkyňou

v konaní o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, ústavný súd konštatuje, že

obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka

konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré

by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

19. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z vyjadrenia

podpredsedníčky okresného súdu, chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu

a predloženého súdneho spisu vyplýva, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný

v období od 11. januára 2013 do 10. februára 2015 a od 2. júna 2015 do 29. marca 2016.

Zároveň sa nečinnosťou vyznačovalo aj obdobie od 7. decembra 2016, keď bol

na pojednávaní vyhlásený rozsudok, do februára 2018, keď bol súdny spis predložený

ústavnému súdu, pričom nedošlo k písomnému vyhotoveniu rozsudku.

20. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti

okresného súdu približne 4 roky a 1 mesiac.

21. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala predovšetkým obdobie nečinnosti

okresného súdu od vyhlásenia rozsudku, keďže tento nebol písomne vyhotovený a doručený

stranám ani do podania sťažnosti ústavnému súdu, a to napriek žiadosti o doručenie

rozsudku zo strany sťažovateľky a jej sťažnosti adresovanej predsedovi okresného súdu.

Uvedená sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná.

22. V súvislosti s uvedeným ústavný súd zdôrazňuje, že podľa

platného a účinného v čase vyhlásenia rozsudku okresného súdu rozsudok sa mal vyhotoviť

a odoslať do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, pričom predseda súdu môže rozhodnúť inak

(lehotu predĺžiť) len zo závažných dôvodov, k čomu nedošlo.

23. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

24. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označeného práva sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená.

III.

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

27. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

28. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 3 000 €, čo odôvodnila dĺžkou prieťahov v konaní a s nimi spojenou

majetkovou ujmou, ktorá jej vznikla.

29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

30. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

31. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na

jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 4 rokov a 1 mesiaca, berúc do úvahy

predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného

prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 700 € pre sťažovateľku za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 374,81 €.

33. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

34. Sťažovateľkou uplatnená suma trov konania neprevyšuje sumu vypočítanú

ústavným súdom, preto ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania

v požadovanej sume.

35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení

s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2018