Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 721/2017
PDF · 194.23 KB
No categories available
III. ÚS 721/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2018 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť , , zastúpenej obchodnou spoločnosťou
Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina, v mene ktorej
koná konateľka a advokátka JUDr. Eva Hagarová, pre namietané porušenie jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 372/2012
a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 372/2012 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 372/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 700 € (slovom
tisícsedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)
na účet jej právneho zástupcu obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Hagara-
Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 721/2017-13 z 28. novembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 372/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom
pred okresným súdom, v ktorom je v procesnej pozícii žalobcu „o určenie neplatnosti
závetu a listiny o vydedení“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázala na to, že žalobu
doručila okresnému súdu 28. novembra 2012, pričom na pojednávaní konanom 7. decembra
2016 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Podľa sťažovateľky okresný súd spôsobil prieťah v konaní tým, že do podania sťažnosti jej
nedoručil písomné vyhotovenie rozsudku.
3. Sťažovateľka podala 3. mája 2017 na okresnom súde žiadosť o doručenie
rozsudku. Následne 7. septembra 2017 doručila predsedovi okresného súdu sťažnosť
na postup súdu v napadnutom konaní z dôvodu nedoručenia písomného vyhotovenia
rozsudku. Jej uvedená sťažnosť na prieťahy v konaní bola vyhodnotená ako dôvodná
v plnom rozsahu, pričom podľa vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu k písomnému
vyhotoveniu rozsudku dosiaľ nedošlo, pričom zákonný sudca nepožiadal predsedu súdu
o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom
vyjadrení tiež uviedla, že „voči sudcovi bolo z dôvodov opakujúcich sa prieťahov v konaní
vedené disciplinárne konanie, v ktorom bol uznaný vinným zo spáchania závažného
porušenia povinností sudcu. So sudcom bol vykonaný pohovor a sudca bol upozornený
na pretrvávajúce porušenie povinností sudcu s upozornením na možné vedenie ďalšieho
disciplinárneho konania. K zjednaniu nápravy však doposiaľ nedošlo a aktuálne je vedené
opakované disciplinárne konanie voči sudcovi z dôvodu závažného porušenia povinností
sudcu... Sudca bol zo strany vedenia súdu upozornený na povinnosť vo veci vypracovať
písomné vyhotovenie rozsudku s tým, že v predmetnej právnej veci bude vykonaný dohľad
vedenia súdu a v prípade, že k náprave nedôjde, budú prijaté ďalšie zásadné rozhodnutia
súdu.“.
4. Sťažovateľka poukázala na to, že ani po uvedenom vyjadrení podpredsedníčky
okresného súdu nedošlo k doručeniu písomného vyhotovenia rozsudku, pričom zdôraznila,
že od jeho vyhlásenia uplynulo už takmer 11 mesiacov.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, aby prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej
finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov konania.
6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprS/640/2017 z 19. januára 2018
doručeným ústavnému súdu 20. februára 2018 vyjadrila k sťažnosti podpredsedníčka
okresného súdu. Priložila k nemu chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného
súdu v danej veci, ako aj vyjadrenie zákonnej sudkyne. Podpredsedníčka okresného súdu
vo vyjadrení uviedla:
„Z pripojenej chronológie úkonov v predmetnej právnej veci vyplýva, že konanie
na Okresnom súde Žilina začalo podaním žaloby dňa 28.11.2012. Ďalej nasledovali
procesné úkony spojené s prípravou pojednávania (doručenie žaloby s procesnými
poučeniami procesných strán). Následne bol dňa 11.01.2013 spis predložený sudcovi
na ďalší procesný postup. Sudca nariadil termín pojednávania na deň 11.03.2015, ktoré
bolo následne odročené za účelom ďalšieho dokazovania na deň 06.05.2015. Predmetné
pojednávanie však bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania s tým, že
po doručení dôkazných návrhov procesných strán bol nový termín pojednávania nariadený
na deň 02.05.2016. Ďalšie termíny pojednávania boli stanovené dňa 01.06.2016,
27.06.2016, 19.09.2016, 17.10.2016, 14.11.2016, 07.12.2016, kedy súd ukončil dokazovanie
a vyhlásil rozsudok vo veci samej. Z uvedenej chronológie vyplýva, že nečinnosť súdu
vykazuje obdobie od predloženia žaloby zákonnému sudcovi dňa 11.01.2013 do vytýčenia
pojednávania dňa 10.02.2015, k čomu musím uviesť, že som nezistila skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že prieťahy v danom období boli spôsobené zavinením sťažovateľa
alebo objektívnymi skutočnosťami. Zásadne je možné konštatovať, že frekvencia
jednotlivých procesných úkonov zo strany zákonného sudcu , ktorý
predmetnú právnu vec prejednával, bola ovplyvnená množstvom nerozhodnutých vecí ako
dôsledku nevhodne zvolenej organizácie práce sudcu.
Z dôvodu opakovaného hrubého porušenia povinnosti sudcu
zistených vo viacerých disciplinárnych konaniach a z dôvodu pochybení, zistených
predsedom súdu prieskumom senátu sudcu 8C, bol voči sudcovi
podaný návrh na disciplinárne konanie pre hrubé porušenie povinnosti sudcu s návrhom
na odvolanie z funkcie sudcu. Následne sa sudca listom zo dňa 03.11.2017 vzdal funkcie
sudcu a jeho funkcia dňa 30.11.2017 zanikla.
Následne bola časť spisov v senáte 8C prerozdelená medzi ostatných sudcov
tunajšieho súdu ešte dodatkom č. 9 v mesiaci august roku 2017 a ostávajúca časť spisov
po zániku funkcie sudcu dodatkom č. 11.
Dodatkom k Rozvrhu práce na rok 2017 č. 12 účinným od 15.12.2017 bola
predmetná právna vec pridelená za účelom vypracovania meritórneho rozhodnutia vo veci
vyhláseného rozsudku zo dňa 07.12.2016 sudkyni .
K skutkovej a právnej zložitosti veci konštatujem, že predmetom konania Okresného
súdu Žilina pod sp. zn. 8C/372/2012 je konanie o určenie absolútnej neplatnosti závetu
a listiny o vydedení a určenie, že dôvody vydedenia v závete a listine o vydedení nie sú
dané. Vzhľadom na povahu uplatneného nároku a dôkazné návrhy procesných strán bolo
v priebehu súdneho konania uskutočnené rozsiahle dokazovania výsluchmi procesných
strán a svedkov.
K veci uvádzam, že som nezistila prieťahy spôsobené sťažovateľom, prípadne
objektívne prekážky v postupe súdu podľa ustanovenia § 161 a nasl. Civilného sporového
poriadku. Nečinnosť súdu v období od 11.01.2013 do 10.02.2015, kedy súd nariadil
pojednávanie na deň 11.03.2015, bola spôsobená postupom zákonného sudcu, ktorému bola
vec pridelená.
Pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky vzhliadne v postupe tunajšieho súdu
neodôvodnené prieťahy, navrhujem, aby súd aj s prihliadnutím na skutočnosť, že vo veci
bolo rozhodnuté, pričom aktuálne je spracovávané písomné vyhotovenie rozsudku, obmedzil
rozhodnutie Ústavného súdu na konštatovanie prieťahov bez priznania finančného
zadosťučinenia.“
7. Podpredsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
8. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko
aj právny zástupca sťažovateľky. Vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 8. marca
2018 uviedol, že nenamieta okresným súdom uvedenú chronológiu úkonov v napadnutom
konaní ani vyjadrenie vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne. Neakceptuje však návrh
okresného súdu, aby ústavný súd obmedzil svoje rozhodnutie na konštatovanie prieťahov
bez priznania finančného zadosťučinenia.
9. Právny zástupca sťažovateľky zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. K porušeniu ňou označeného práva malo dôjsť
postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená
nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,
14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).
16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií ústavný súd
posudzoval aj sťažnosť sťažovateľky.
17. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka žalobkyňou
v konaní o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, ústavný súd konštatuje, že
obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka
konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.
18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré
by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
19. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z vyjadrenia
podpredsedníčky okresného súdu, chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu
a predloženého súdneho spisu vyplýva, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný
v období od 11. januára 2013 do 10. februára 2015 a od 2. júna 2015 do 29. marca 2016.
Zároveň sa nečinnosťou vyznačovalo aj obdobie od 7. decembra 2016, keď bol
na pojednávaní vyhlásený rozsudok, do februára 2018, keď bol súdny spis predložený
ústavnému súdu, pričom nedošlo k písomnému vyhotoveniu rozsudku.
20. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti
okresného súdu približne 4 roky a 1 mesiac.
21. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala predovšetkým obdobie nečinnosti
okresného súdu od vyhlásenia rozsudku, keďže tento nebol písomne vyhotovený a doručený
stranám ani do podania sťažnosti ústavnému súdu, a to napriek žiadosti o doručenie
rozsudku zo strany sťažovateľky a jej sťažnosti adresovanej predsedovi okresného súdu.
Uvedená sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná.
22. V súvislosti s uvedeným ústavný súd zdôrazňuje, že podľa § 223 ods. 3 CSP
platného a účinného v čase vyhlásenia rozsudku okresného súdu rozsudok sa mal vyhotoviť
a odoslať do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, pričom predseda súdu môže rozhodnúť inak
(lehotu predĺžiť) len zo závažných dôvodov, k čomu nedošlo.
23. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 372/2012 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
24. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označeného práva sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 372/2012 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola
v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená.
III.
25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
26. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
27. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
28. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 3 000 €, čo odôvodnila dĺžkou prieťahov v konaní a s nimi spojenou
majetkovou ujmou, ktorá jej vznikla.
29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
30. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
31. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na
jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 4 rokov a 1 mesiaca, berúc do úvahy
predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného
prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 700 € pre sťažovateľku za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca
sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 374,81 €.
33. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
34. Sťažovateľkou uplatnená suma trov konania neprevyšuje sumu vypočítanú
ústavným súdom, preto ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania
v požadovanej sume.
35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2018