Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 724/2017
PDF · 196.48 KB
No categories available
III. ÚS 724/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2018 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť a , , zastúpených
advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, pre namietané porušenie ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 114/2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 C 114/2013 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 C 114/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie,
každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie
p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť a
trovy právneho zastúpenia spolu v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri
eur a osemdesiatjeden centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej,
Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 724/2017-16 z 28. novembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
a , (ďalej len „sťažovatelia), podľa § 25 ods. 3 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietali porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 114/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným
súdom, v ktorom sú v procesnej pozícii žalovaných „o zaplatenie sumy 6 354,38 €
s príslušenstvom“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázali na to, že žaloba bola
podaná 10. mája 2013 Spoločenstvom vlastníkov bytov , pričom
konanie nie je doteraz právoplatne skončené.
3. Sťažovatelia konštatovali, že vec nie je po skutkovej ani právnej stránke zložitá
a nie sú si vedomí, že by svojím konaním prispeli k prieťahom v konaní.
4. Sťažovatelia vytkli, že okresný súd počas celého konania nepostupoval v súlade
so svojimi povinnosťami, a zdôraznili nasledujúce obdobia pasivity, resp. uskutočnenie
nasledujúcich úkonov, ktoré podľa nich zjavne nesmerovali k čo najrýchlejšiemu
prejednaniu a rozhodnutiu vo veci:
„... Dňa 27. 2. 2014 podala právna zástupkyňa sťažovateľov podanie vo veci sp. zn.
13C/114/2013, v prílohe ktorého predložila splnomocnenie na zastupovanie v tomto konaní.
Dňa 13. 1. 2015 doručil súd sťažovateľom výzvu z 8. 1. 2015, aby sa vyjadrili k žalobe
a zároveň ich aj poučil o procesných právach a povinnostiach. Medzi uvedeným podaním
právnej zástupkyne a dňom, kedy súd doručil výzvu na vyjadrenie sa k žalobe, prešiel
takmer rok.
... Dňa 22. 7. 2015 bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľov prostredníctvom
súdu podanie Správy domov Košice s. r. o. zo dňa 18. 5. 2015. Súd svoj úkon, v ktorom
právnej zástupkyni sťažovateľov doručil podanie Správy domov Košice s. r. o., označil ako
urgencia, napriek tomu, že právna zástupkyňa sťažovateľov nebola v omeškaní so splnením
žiadnej povinnosti v tomto konaní. Odo dňa, kedy súd dostal podanie Správy domov Košice
s. r. o. (ktorá o sebe tvrdí, že je žalobcom), do dňa doručenia tohto podania právnej
zástupkyni sťažovateľov, prešli viac ako 2 mesiace. Podľa názoru sťažovateľov je pre takýto
jednoduchý úkon, akým doručenie podania žalobcu žalovanému bezpochyby je, časový úsek
viac ako 2 mesiace neprimerane dlhý.
... Právna zástupkyňa sťažovateľov doručila súdu dňa 23. 7. 2015 podanie, v ktorom
navrhla, aby boli v konaní predložené listinné dôkazy preukazujúce prechod práv
uplatňovaných v predmetnom konaní pôvodným navrhovateľom na spoločnosť Správa
domov Košice s. r. o. Odvtedy uplynuli viac ako 2 roky a 3 mesiace a súd doteraz
neadresoval sťažovateľom nijaký úkon. Tento stav vyvoláva pocit právnej neistoty, ktorý
sťažovatelia nevedia nijakým spôsobom odstrániť.“
5. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom
rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní porušil ich základné právo podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu vo veci
konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľom primerané finančné
zadosťučinenie, každému v sume 3 500 €, ako aj náhradu trov konania.
6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 Spr V/692/17 z 28. decembra 2017
doručeným ústavnému súdu 5. januára 2018 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka okresného
súdu, v ktorom uviedla chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu, a tiež
poukázala na nasledujúce:
„Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov v konaní sp.zn. 13C/114/2013 vyplýva
obdobie nečinnosti tunajšieho súdu v období od septembra 2013 - od zaplatenia súdneho
poplatku za žalobu žalobcom až do januára 2014, kedy sa nevykonali v spise žiadne úkony,
až po predložený rozhodnutia Okresným súdom Košice I. Zároveň podotýkam, že od
januára 2014 bol postup súdu v konaní sťažený opätovnými dopytmi na Obecný úrad
pre zisťovanie aktuálneho pobytu žalovaných.
Od marca 2014 sa v spise nevykonávali žiadne úkony až do januára 2015 kedy súd
vyzval žalovaných na vyjadrenie sa k žalobe, ktorú si právna zástupkyňa žalovaných v 1. a
2. rade prevzala dňa 4.3.2014 pri nazretí do súdneho spisu. Od uvedeného obdobia sa
úkony v spise vykonávali priebežne, ktoré boli sťažené zo strany žalobcu neprevzatými
súdnymi zásielkami a opätovnými urgenciami na predloženie listinných dôkazov, resp.
úpravy petitu žaloby ako aj nepredložením žiadaného spisu Okresným súdom Košice I.
Od januára 2016 po úprave žalobného petitu zo strany právneho nástupcu
pôvodného žalobcu sa nevykonávali žiadne úkony, spis bol na základe skutočností, že
zákonná sudkyňa sa vzdala výkonu funkcie sudcu ku dňu 1.10.2017
pridelený sudkyni tunajšieho súdu dňa 6.10.2017 a následne
pri opätovnom prerozdeľovaní spisu na základe opatrenia predsedu súdu bol spis sp.zn.
13C/114/2013 dňa 6.12.2017 pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho
súdu , ktorá v tomto konaní začala priebežne konať. Na základe
výzvy súdu, ktorá bola odoslaná právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.12.2017 s uvedením
lehoty 10 dní, sa spis nachádza na lehote.“
7. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyslovila súhlas s upustením
od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
8. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného
súdu stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľov. Vo svojom podaní doručenom
ústavnému súdu v elektronickej podobe 31. januára 2018 uviedla, že vyjadrenie okresného
súdu len potvrdzuje sťažovateľmi namietaný postup okresného súdu a vyplýva z neho, že
„jediným obdobím, ktoré by mohlo byť dané na ťarchu sťažovateľov, bolo obdobie od 22. 1.
2014 do 27. 2. 2014, teda obdobie 1 mesiaca v konaní, ktoré trvá už 4 a pol roka, kedy súd
zisťoval pobyt sťažovateľov“. Z vyjadrenia okresného súdu podľa nej tiež vyplýva, že „súd
nevykonal žiadne úkony v období od septembra 2013 do januára 2014 (4 mesiace),
od marca 2014 do januára 2015 (10 mesiacov), od januára 2016 do septembra 2016
(8 mesiacov) a od septembra 2016 do októbra 2017 (12 mesiacov)“.
9. Právna zástupkyňa sťažovateľov zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1
dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
K porušeniu sťažovateľmi označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu
v napadnutom konaní.
13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6, § 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť
sťažovateľov.
18. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde sú sťažovatelia v procesnej
pozícii žalovaných v konaní o zaplatenie sumy 6 354,38 € s príslušenstvom, ústavný súd
konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného
súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti
prerokovávanej veci.
19. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľov, ktoré
by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
20. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z vyjadrenia predsedníčky
okresného súdu, chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a predloženého
súdneho spisu vyplýva, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný v období
od septembra 2013 do januára 2014, od marca 2014 do januára 2015 a od januára 2016
do decembra 2017.
21. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti
okresného súdu približne 3 roky a 1 mesiac.
22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 114/2013 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
23. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľov, mu prikázal, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 C 114/2013 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola
v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľov právoplatne skončená.
III.
24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
25. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
26. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
27. Sťažovatelia v sťažnosti žiadali o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia každému v sume 3 500 €, čo odôvodnili predovšetkým celkovou dĺžkou
konania pred okresným súdom, pocitom márnosti snahy dovolať sa spravodlivosti
a neakceptovateľne dlhým stavom právnej neistoty.
28. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
29. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
30. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na
jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní spolu približne 3 roky a 1 mesiac, berúc do úvahy
predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľov, ako aj všetky okolnosti daného
prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € pre každého zo sťažovateľov
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
32. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti požadovali náhradu trov konania, ktorých výšku
nešpecifikovali.
33. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
34. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2016 v sume 884 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 (príprava
a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €.
35. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa zastupovala dve osoby, v zmysle § 13
ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony
pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Vychádzajúc z uvedeného, hodnota jedného
spoločného úkonu právnej služby v tomto prípade predstavuje 147,33 €. Ďalej má právna
zástupkyňa sťažovateľov nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,84 € za jeden úkon
podľa vyhlášky. Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa
odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty vo výške
20 %. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom, spolu takto
predstavuje sumu 374,81 €.
36. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2018