Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 724/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť a , , zastúpených

advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, pre namietané porušenie ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie,

každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie

p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy právneho zastúpenia spolu v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri

eur a osemdesiatjeden centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej,

Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 z 28. novembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

a , (ďalej len „sťažovatelia), podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namietali porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným

súdom, v ktorom sú v procesnej pozícii žalovaných „o zaplatenie sumy 6 354,38 €

s príslušenstvom“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázali na to, že žaloba bola

podaná 10. mája 2013 Spoločenstvom vlastníkov bytov , pričom

konanie nie je doteraz právoplatne skončené.

3. Sťažovatelia konštatovali, že vec nie je po skutkovej ani právnej stránke zložitá

a nie sú si vedomí, že by svojím konaním prispeli k prieťahom v konaní.

4. Sťažovatelia vytkli, že okresný súd počas celého konania nepostupoval v súlade

so svojimi povinnosťami, a zdôraznili nasledujúce obdobia pasivity, resp. uskutočnenie

nasledujúcich úkonov, ktoré podľa nich zjavne nesmerovali k čo najrýchlejšiemu

prejednaniu a rozhodnutiu vo veci:

„... Dňa 27. 2. 2014 podala právna zástupkyňa sťažovateľov podanie vo veci sp. zn.

, v prílohe ktorého predložila splnomocnenie na zastupovanie v tomto konaní.

Dňa 13. 1. 2015 doručil súd sťažovateľom výzvu z 8. 1. 2015, aby sa vyjadrili k žalobe

a zároveň ich aj poučil o procesných právach a povinnostiach. Medzi uvedeným podaním

právnej zástupkyne a dňom, kedy súd doručil výzvu na vyjadrenie sa k žalobe, prešiel

takmer rok.

... Dňa 22. 7. 2015 bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľov prostredníctvom

súdu podanie Správy domov Košice s. r. o. zo dňa 18. 5. 2015. Súd svoj úkon, v ktorom

právnej zástupkyni sťažovateľov doručil podanie Správy domov Košice s. r. o., označil ako

urgencia, napriek tomu, že právna zástupkyňa sťažovateľov nebola v omeškaní so splnením

žiadnej povinnosti v tomto konaní. Odo dňa, kedy súd dostal podanie Správy domov Košice

s. r. o. (ktorá o sebe tvrdí, že je žalobcom), do dňa doručenia tohto podania právnej

zástupkyni sťažovateľov, prešli viac ako 2 mesiace. Podľa názoru sťažovateľov je pre takýto

jednoduchý úkon, akým doručenie podania žalobcu žalovanému bezpochyby je, časový úsek

viac ako 2 mesiace neprimerane dlhý.

... Právna zástupkyňa sťažovateľov doručila súdu dňa 23. 7. 2015 podanie, v ktorom

navrhla, aby boli v konaní predložené listinné dôkazy preukazujúce prechod práv

uplatňovaných v predmetnom konaní pôvodným navrhovateľom na spoločnosť Správa

domov Košice s. r. o. Odvtedy uplynuli viac ako 2 roky a 3 mesiace a súd doteraz

neadresoval sťažovateľom nijaký úkon. Tento stav vyvoláva pocit právnej neistoty, ktorý

sťažovatelia nevedia nijakým spôsobom odstrániť.“

5. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní porušil ich základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, aby prikázal okresnému súdu vo veci

konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľom primerané finančné

zadosťučinenie, každému v sume 3 500 €, ako aj náhradu trov konania.

6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 Spr z 28. decembra 2017

doručeným ústavnému súdu 5. januára 2018 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka okresného

súdu, v ktorom uviedla chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu, a tiež

poukázala na nasledujúce:

„Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov v konaní sp.zn. vyplýva

obdobie nečinnosti tunajšieho súdu v období od septembra 2013 - od zaplatenia súdneho

poplatku za žalobu žalobcom až do januára 2014, kedy sa nevykonali v spise žiadne úkony,

až po predložený rozhodnutia Okresným súdom Košice I. Zároveň podotýkam, že od

januára 2014 bol postup súdu v konaní sťažený opätovnými dopytmi na Obecný úrad

pre zisťovanie aktuálneho pobytu žalovaných.

Od marca 2014 sa v spise nevykonávali žiadne úkony až do januára 2015 kedy súd

vyzval žalovaných na vyjadrenie sa k žalobe, ktorú si právna zástupkyňa žalovaných v 1. a

2. rade prevzala dňa 4.3.2014 pri nazretí do súdneho spisu. Od uvedeného obdobia sa

úkony v spise vykonávali priebežne, ktoré boli sťažené zo strany žalobcu neprevzatými

súdnymi zásielkami a opätovnými urgenciami na predloženie listinných dôkazov, resp.

úpravy petitu žaloby ako aj nepredložením žiadaného spisu Okresným súdom Košice I.

Od januára 2016 po úprave žalobného petitu zo strany právneho nástupcu

pôvodného žalobcu sa nevykonávali žiadne úkony, spis bol na základe skutočností, že

zákonná sudkyňa sa vzdala výkonu funkcie sudcu ku dňu 1.10.2017

pridelený sudkyni tunajšieho súdu dňa 6.10.2017 a následne

pri opätovnom prerozdeľovaní spisu na základe opatrenia predsedu súdu bol spis sp.zn.

dňa 6.12.2017 pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho

súdu , ktorá v tomto konaní začala priebežne konať. Na základe

výzvy súdu, ktorá bola odoslaná právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.12.2017 s uvedením

lehoty 10 dní, sa spis nachádza na lehote.“

7. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného

súdu stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľov. Vo svojom podaní doručenom

ústavnému súdu v elektronickej podobe 31. januára 2018 uviedla, že vyjadrenie okresného

súdu len potvrdzuje sťažovateľmi namietaný postup okresného súdu a vyplýva z neho, že

„jediným obdobím, ktoré by mohlo byť dané na ťarchu sťažovateľov, bolo obdobie od 22. 1.

2014 do 27. 2. 2014, teda obdobie 1 mesiaca v konaní, ktoré trvá už 4 a pol roka, kedy súd

zisťoval pobyt sťažovateľov“. Z vyjadrenia okresného súdu podľa nej tiež vyplýva, že „súd

nevykonal žiadne úkony v období od septembra 2013 do januára 2014 (4 mesiace),

od marca 2014 do januára 2015 (10 mesiacov), od januára 2016 do septembra 2016

(8 mesiacov) a od septembra 2016 do októbra 2017 (12 mesiacov)“.

9. Právna zástupkyňa sťažovateľov zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

K porušeniu sťažovateľmi označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

, ).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6, § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľov.

18. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde sú sťažovatelia v procesnej

pozícii žalovaných v konaní o zaplatenie sumy 6 354,38 € s príslušenstvom, ústavný súd

konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného

súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti

prerokovávanej veci.

19. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľov, ktoré

by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

20. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu, chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a predloženého

súdneho spisu vyplýva, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný v období

od septembra 2013 do januára 2014, od marca 2014 do januára 2015 a od januára 2016

do decembra 2017.

21. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti

okresného súdu približne 3 roky a 1 mesiac.

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

23. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľov právoplatne skončená.

III.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

26. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

27. Sťažovatelia v sťažnosti žiadali o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia každému v sume 3 500 €, čo odôvodnili predovšetkým celkovou dĺžkou

konania pred okresným súdom, pocitom márnosti snahy dovolať sa spravodlivosti

a neakceptovateľne dlhým stavom právnej neistoty.

28. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

29. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

30. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na

jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní spolu približne 3 roky a 1 mesiac, berúc do úvahy

predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľov, ako aj všetky okolnosti daného

prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € pre každého zo sťažovateľov

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

32. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti požadovali náhradu trov konania, ktorých výšku

nešpecifikovali.

33. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

34. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2016 v sume 884 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €.

35. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa zastupovala dve osoby, v zmysle § 13

ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony

pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Vychádzajúc z uvedeného, hodnota jedného

spoločného úkonu právnej služby v tomto prípade predstavuje 147,33 €. Ďalej má právna

zástupkyňa sťažovateľov nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,84 € za jeden úkon

podľa vyhlášky. Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa

odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty vo výške

20 %. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom, spolu takto

predstavuje sumu 374,81 €.

36. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľov ( v spojení

s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2018