Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 44/2018
PDF · 193.77 KB
No categories available
III. ÚS 44/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. mája 2018 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra
Mamojku prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18,
Bardejov, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Južná trieda 1,
Košice, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.
2 C 225/2006 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 225/2006 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bardejov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 225/2006 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur), ktoré j e Okresný súd Bardejov
p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
SPRAVBYT, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 374,81 € (slovom
tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov) na účet jej právneho zástupcu
doc. JUDr. Jozefa Sotolářa, PhD., Južná trieda 1, Košice, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 44/2018-10 z 30. januára 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej
spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18, Bardejov (ďalej len „sťažovateľka“),
podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 225/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom
pred okresným súdom, v ktorom je v procesnej pozícii žalobcu „o zaplatenie sumy 435,27 €
s príslušenstvom“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázala na to, že žaloba bola
podaná 31. októbra 2006, napadnuté konanie teda trvá už viac ako 11 rokov. Sťažovateľka
uviedla jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu, pričom celková doba jeho nečinnosti
má byť viac ako 5 rokov. Tiež vytkla, že napadnuté konanie je poznačené roztrieštenosťou
a nesústredenosťou a okresný súd do podania sťažnosti vo veci nerozhodol.
3. Pokiaľ ide o zložitosť predmetnej veci, sťažovateľka uviedla, že „Z hľadiska
skutkového nevykazuje vec žiadnu zvláštnu zložitosť“ a ani po právnej stránke vec
„nevykazuje takú mieru zložitosti, ktorá by odôvodňovala niekoľkoročnú dobu konania“.
Tiež konštatovala, že svojím správaním neprispela k prieťahom v konaní pred okresným
súdom.
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci
bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške
5 000 €, ako aj náhradu trov konania.
5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprO 365/2018 z 23. februára 2018
doručeným ústavnému súdu 5. marca 2018 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka okresného
súdu, v ktorom uviedla chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu.
6. Predsedníčka okresného súdu tiež poukázala na nasledujúce skutočnosti:
„a/ Prekážky postupu... súviseli s prerušením konania do právoplatného vyriešenia
otázky správcovstva bytového domu, t.j. od 18.02.2010 do 24.04.2012. Bolo potrebné
vyčkať na právoplatnosť konania vedeného pod spisovou značkou 4C/4/2007 a do ktorého
skončenia bolo toto konanie prerušené a ktorého výsledky mali vplyv na právne posúdenie
základu nároku žalobcu v tomto konaní.
b/ Sťažovateľ sám spomaľoval samotnú dĺžku celého konania, a to svojimi
procesnými návrhmi (na pripustenie ďalšieho účastníka konania, na spojenie veci
na spoločné konanie), opakovanými žiadosťami na odročenie už nariadeného pojednávania
z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu žalobcu). Aj keď vec doposiaľ nie je
právoplatne skončená, dňa 29.01.2018 bolo vo veci meritórne rozsudkom rozhodnuté.
c/ Ide o skutkovo a právne zložitejšiu právnu vec. Vo veci bolo potrebné vykonať
rozsiahlejšie dokazovanie. Som toho názoru, že zo strany Okresného súdu Bardejov
pri vybavovaní veci vedenej pod spisovou značkou 2C/225/2006 k subjektívne zavineným
prieťahov nedošlo.“
7. Zo strany okresného súdu bolo tiež vytknuté, že sťažovateľka sa pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu nedomáhala zjednania nápravy u predsedníčky okresného súdu,
čo je zákonný predpoklad pre podanie ústavnej sťažnosti v zmysle § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
8. Predsedníčka okresného súdu napokon vo vyjadrení poukázala aj na opakované
personálne zmeny, enormné pracovné zaťaženie konajúcich sudcov, ako aj na dlhodobú
veľkú fluktuáciu sudcov na okresnom súde.
9. Predsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného
súdu stanovisko aj sťažovateľka. Vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 6. apríla
2018 poukázala na svoju argumentáciu a dôvody uvedené v samotnej ústavnej sťažnosti,
a tiež zdôraznila účelovosť vyjadrenia okresného súdu bez reálnej znalosti spisu. Zároveň
opäť uviedla, že skutková a právna zložitosť veci nie je daná, keďže išlo o štandardnú
žalobu o plnenie, a za ospravedlňujúci argument nemožno považovať ani fluktuáciu sudcov.
11. Právny zástupca sťažovateľky zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K porušeniu
sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom
konaní.
15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana
sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
18. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6, § 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).
19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť
sťažovateľky.
20. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka žalobkyňou
v konaní o zaplatenie sumy 435,27 € s príslušenstvom, ústavný súd konštatuje, že obdobné
konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania
nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.
21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako strany v tomto súdnom
konaní. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka čiastočne tiež prispela k doterajšej dĺžke
napadnutého konania, a to nedostavením sa, resp. nedostavením sa jej právneho zástupcu
na pojednávania konané 27. júna 2007, 17. decembra 2008, 17. apríla 2009, 24. apríla 2013
a 16. marca 2017, ako aj žiadosťou o odročenie pojednávaní nariadených na 28. október
2016 a 11. september 2017. Tieto skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní
o primeranom finančnom zadosťučinení.
22. Pokiaľ okresný súd sťažovateľke vyčíta, že sama spomaľovala priebeh
napadnutého konania uplatňovaním rôznych procesných návrhov, ústavný súd poukazuje
na to, že využitie možností daných sťažovateľke procesnými predpismi na presadzovanie
a uplatňovanie jej práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania,
nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy
(m. m. I. ÚS 31/01).
23. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z obsahu predloženého
súdneho spisu a prehľadu jednotlivých úkonov okresného súdu vyplývajú viaceré dlhšie
obdobia medzi jednotlivými úkonmi súdu. Po odročení pojednávania konaného 27. júna
2007 bol okresný súd nečinný až do 8. februára 2008, keď bol nariadený ďalší termín
pojednávania, teda takmer 7 a pol mesiaca. Po doručení vyjadrenia jednej zo strán 15. júna
2009 okresný súd vykonal úkon až 9. novembra 2009, teda takmer po 5 mesiacoch, keď bol
daný pokyn na pripojenie uznesenia Krajského súdu v Prešove, ktorým bolo potvrdené
uznesenie o prerušení konania v obdobnej veci. Po pripojení uvedeného uznesenia
10. novembra 2009 okresný súd konanie prerušil 18. februára 2010, teda po 3 mesiacoch.
Napriek tomu, že konanie, kvôli ktorému bolo prerušené napadnuté konanie, právoplatne
skončilo už 14. apríla 2011, okresný súd uznesenie o pokračovaní v napadnutom konaní
vydal až 3. apríla 2012, teda takmer po jednom roku. Nečinnosťou sa vyznačovalo
aj obdobie od 29. októbra 2013, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných
k návrhu na prerušenie konania, do 16. septembra 2014, keď bolo vydané uznesenie
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, teda v dĺžke 10 a pol mesiaca.
24. Na základe uvedených skutočností celková doba nečinnosti okresného súdu
predstavuje približne 3 roky a 2 mesiace.
25. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o opakovaných
personálnych zmenách, o enormnom pracovnom zaťažení konajúcich sudcov a o dlhodobej
veľkej fluktuácii sudcov na okresnom súde, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú
judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,
ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).
26. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 225/2006 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
27. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 225/2006 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola
v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená.
III.
28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha.
30. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
31. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 5 000 €, čo odôvodnila celkovou dĺžkou napadnutého konania,
obdobiami nedôvodnej nečinnosti okresného súdu a právnou neistotou, v dôsledku ktorej
jej vzniká škoda spočívajúca v ušlom zisku.
32. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
33. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
34. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na
jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 3 rokov a 2 mesiacov, berúc do úvahy
predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného
prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 300 € pre sťažovateľku za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré
jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca
sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 374,81 €.
36. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
37. Sťažovateľkou uplatnená suma trov konania neprevyšuje sumu vypočítanú
ústavným súdom, preto jej ústavný súd priznal náhradu trov konania v požadovanej sume.
38. Právny zástupca sťažovateľky si v stanovisku k vyjadreniu predsedníčky
okresného súdu doručenom ústavnému súdu 6. apríla 2018 uplatnil trovy konania aj za tento
úkon právnej služby vo výške 153,50 € vrátane režijného paušálu 9,21 € a dane z pridanej
hodnoty. Ústavný súd náhradu trov konania za uvedený úkon nepriznal, keďže v stanovisku
sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu neuviedla žiadne nové skutočnosti
alebo právne hodnotenia, ktoré by boli spôsobilé podstatne ovplyvniť konečný úsudok
ústavného súdu o predmete konania.
39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
40. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. mája 2018