Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 248/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Líška & Partners s. r. o., Kuzmányho 57, Košice,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Líška, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1

a postupom Centra právnej pomoci v konaní

vedenom pod sp. zn. 472/2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 20. apríla

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia a (ďalej len

„ústava“) postupom Centra právnej pomoci v konaní vedenom pod sp. zn. 472/2010.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol ustanovený ako právny zástupca z radov

advokátov klientovi uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) z 22. decembra 2008 v právnej veci navrhovateľa proti

odporcovi Slovenskej republike, Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky vedenej na okresnom súde pod sp. zn. . Klient počas

konania 9. decembra 2009 zomrel. Sťažovateľ si po smrti klienta vyčíslil trovy konania

a 21. januára 2010 podal na okresnom súde k sp. zn. „Oznámenie úmrtia

účastníka konania a vyúčtovanie trov konania“.

Okresný súd vo veci sp. zn. oznámením z 3. marca 2011 oznámil

sťažovateľovi, že s nárokmi na náhradu trov konania sa má obrátiť na Centrum právnej

pomoci, a uznesením zo 4. mája 2012 odkázal na uplatnenie nárokov v Centre právnej

pomoci.

Keďže Centrum právnej pomoci o podanom návrhu sťažovateľa z 3. júna 2010

nerozhodlo v zákonom stanovenej lehote ani sťažovateľa neupovedomilo o predĺžení lehoty

na rozhodnutie vo veci, ani nijakým iným spôsobom vo veci nekonalo, sťažovateľ podal

„Návrh na opatrenie proti nečinnosti“ z 1. októbra 2010 podľa § 50 Správneho poriadku

riaditeľovi Centra právnej pomoci, ktorým sa domáhal, aby žalovaný vo veci konal

a rozhodol.

Sťažovateľ z dôvodu pretrvávajúceho nekonania Centra právnej pomoci následne

podal 7. novembra 2011 na súde žalobu proti nečinnosti správneho orgánu.

Následne 14. mája 2012 Centrum právnej pomoci rozhodlo o trovách konania, preto

sťažovateľ vzal svoju žalobu o vyslovenie povinnosti správneho orgánu konať a rozhodnúť

späť podaním z 20. júna 2012 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 S 236/2011-

52 zo 17. júla 2012 bolo toto konanie zastavené.

Sťažovateľ podal v zákonnej lehote 25. mája 2012 proti rozhodnutiu Centra právnej

pomoci sp. zn. 472/2010, ev. č. 1471/12 z 3. mája 2012 odvolanie, o ktorom rozhodol

nadriadený orgán – právny odbor Centra právnej pomoci rozhodnutím sp. zn. 472/2010, ev.

č. 1883/2012 z 13. júna 2012 tak, že napadnuté rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil.

Sťažovateľ podal 7. augusta 2012 žalobu proti rozhodnutiu a postupu správneho

orgánu. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -77 z 27. augusta 2014 žalobu

sťažovateľa zamietol.

Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach odvolanie, pričom

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. z 19. mája 2015

zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -77 z 27. augusta 2014 tak,

že zrušil rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci sp. zn. 472/2010, ev. č. 1883/2012

z 13. júna 2012, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného sp. zn. 472/2010,

ev. č. 1471/12 z 3. mája 2012 a vec vrátil žalovanému Centru právnej pomoci na ďalšie

konanie.

3. Sťažovateľ uvádza, že do dnešného dňa Centrum právnej pomoci vo veci

nerozhodlo, a to napriek urgencii sťažovateľa z 31. mája 2017. Z už uvedených skutočností

podľa sťažovateľa vyplýva, že k 18. aprílu 2018 uplynulo 7 rokov, 10 mesiacov a 2 týždne

od podania návrhu na priznanie náhrady trov sťažovateľovi a vo veci nie je vydané ani

rozhodnutie prvého stupňa a už vôbec nie je vec právoplatne skončená. Podľa záverov

sťažovateľa je nepochybné, že keďže ani po takmer 8 rokoch nebolo právoplatne

rozhodnuté o jeho nárokoch, jednoznačne bolo porušené jeho právo. Na základe už

uvedených skutočností je sťažovateľ toho názoru, že v danej veci je ústavná sťažnosť

oprávnená, došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým k porušeniu základného práva

podľa . Keďže Centrum právnej pomoci nekoná bez zbytočných

prieťahov, sťažovateľ sa nevie domôcť ochrany, ale najmä priznania svojich nárokov, čím

sa podľa neho porušuje aj jeho základné právo vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1

.

4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:

„Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48

ods. 2 postupom Centra právnej pomoci v konaní vedenom pod

sp. zn. 472/2010 porušené bolo.

Právo sťažovateľa vlastniť majetok upravené v Slovenskej

republiky postupom Centra právnej pomoci v konaní vedenom pod sp. zn. 472/2010

porušené bolo.

Centru právnej pomoci v konaní sp. zn. 472/2010 sa prikazuje konať bez zbytočných

prieťahov.

Sťažovateľovi... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 4.000 EUR... a

náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 325,42 EUR...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

6. Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľa, že správny orgán v jeho veci

nekoná, a tak dochádza k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v spojení s porušením jeho vlastníckych

práv podľa . Podľa sťažovateľa dochádza k prieťahom v konaní, ktoré

trvajú 8 rokov.

6.1 Skôr, ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu prijateľnosti sťažnosti na ďalšie

konanie, resp. k preskúmaniu prítomnosti dôvodov ospravedlňujúcich odmietnutie sťažnosti

pri jej predbežnom prerokovaní, dáva do pozornosti, že s účinnosťou od 1. júla 2016 bol

nahradený novými procesnými kódexmi, konkrétne Civilným

sporovým poriadkom, a Správnym súdnym

poriadkom. Ústavný súd tak musí vychádzať pri posudzovaní prijateľnosti sťažnosti aj

z tejto skutočnosti a prihliadať na v rozhodujúcom čase účinnú a platnú legislatívu

vzťahujúcu sa na vec sťažovateľa a rozhodovaciu činnosť ústavného súdu.

6.2 K problematike prieťahov v správnom konaní pred správnymi orgánmi disponuje

ústavný súd bohatou paletou rozhodnutí, z ktorých sa mnohé právne vety stali súčasťou

Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky.

6.3 Ústavný súd predovšetkým judikoval, že základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa sa nepochybne uplatňuje aj v konaní pred

orgánmi verejnej správy (pozri , m. m. ).

6.4 V uznesení sp. zn. (publikované v Zbierke nálezov a uznesení

Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 67/2007) ústavný súd vyslovil tento záver

(právnu vetu): „Ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa

sťažovatelia nemôžu domáhať v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

v prípade, že prieťahy v konaní orgánu verejnej správy (pozemkového úradu) nenamietali

podaním žaloby v správnom súdnictve podľa .

Nepodanie žaloby v správnom súdnictve sťažovateľmi sa považuje za nevyužitie všetkých

možných prostriedkov nápravy, v dôsledku čoho Ústavný súd Slovenskej republiky

sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na konanie.“

6.5 V uznesení sp. zn. (publikované v Zbierke nálezov a uznesení

Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 133/2004) ústavný súd konštatoval:

„Prostredníctvom ustanovenia poskytuje

zákonodarca fyzickým osobám a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej

ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v konaniach pred orgánmi verejnej

správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné.“

6.6 Podrobnejšie sa k problematike prieťahov v správnom konaní ústavný súd potom

vyjadril v náleze sp. zn. (publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení

Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 6/2013): „Judikatúra Ústavného súdu

Slovenskej republiky obsiahnutá v nálezoch, ktorými rozhodoval o sťažnostiach na prieťahy

v konaniach pred všeobecnými súdmi, je v plnom rozsahu aplikovateľná i pri posudzovaní

namietanej nečinnosti orgánov verejnej správy.“

6.7 V neposednom rade možno odkázať aj na uznesenie sp. zn.

(publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod

č. 114/2004) a v ňom uvedený záver: „Právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve

rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy nemožno nahradiť právomocou Ústavného

súdu Slovenskej republiky.“

6.8 Podľa (už neúčinného v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu a v čase konania správneho orgánu) fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu

spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže

sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje

osobitný predpis.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo

právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej

správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na

správnom súde.

Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať

odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

6.9 Už citovaná judikatúra ústavného súdu k problematike prieťahov v správnom

konaní v spojení s na vec sa vzťahujúcou právnou úpravou poskytujú udržateľný základ pre

prijatie záveru, že sťažovateľ bol v čase podania sťažnosti ústavnému súdu, ako aj v čase

predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom oprávnený domáhať sa ochrany práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v spojení

s ochranou práva na vlastníctvo podľa v konaní správneho orgánu na

príslušnom správnom súde na základe žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy

() tak, ako to napokon v minulosti už správne učinil podaním

návrhu na vyslovenie povinnosti orgánu verejnej správy konať ().

6.10 Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

6.11 Ústavnému súdu tak nezostáva iná alternatíva než konštatovanie, že sťažnosť

podaná sťažovateľom je podaná predčasne, a preto ju ústavný súd odmietol podľa § 25

ods. 2 v spojení s pre neprípustnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2018