Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)IV. ÚS 212/04
PDF · 92.5 KB
No categories available
IV. ÚS 212/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2004
predbežne prerokoval sťažnosť J. C., bytom B. B.; Ing. M. G., bytom B. B.; E. K., bytom B.
B.; L. K., bytom B. Š.; M. K., bytom B. Š.; K. L., bytom B. B.; E. L., bytom Z.; M. L.,
bytom B.; O. L., bytom B.; A. L., bytom B.; Ing. T. N., bytom B. B.; Ing. M. N., bytom B.
B.; J. O., bytom S.; R. P., bytom B.; J. P., bytom B.; J. R., bytom B. B.; M. S., bytom Z.; Ľ.
Š., bytom B.; V. Š., bytom B.; E. Š., bytom B. B.; E. Š., bytom B. B.; Ing. E. Š., bytom B.
B.; Mgr. A. Š., bytom Ž.; M. U., bytom B. B.; H. V., bytom B. B., a JUDr. Š. V., bytom B.
B., zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., B. B., vo veci porušenia ich základného práva
podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nekonaním Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh,
so sídlom v B., a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. C., Ing. M. G., E. K., L. K., M. K., K. L., E. L., M. L., O. L., A. L.,
Ing. T. N., Ing. M. N., J. O., R. P., J. P., J. R., M. S., Ľ. Š., V. Š., E. Š., E. Š., Ing. E. Š.,
Mgr. A. Š., M. U., H. V. a JUDr. Š. V. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna
2004 doručená sťažnosť J. C., bytom B. B.; Ing. M. G., bytom B. B.; E. K., bytom B. B.; L.
K., bytom B. Š.; M. K., bytom B. Š.; K. L., bytom B. B.; E. L., bytom Z.; M. L., bytom B.;
O. L., bytom B.; A. L., bytom B.; Ing. T. N., bytom B. B.; Ing. M. N., bytom B. B.; J. O.,
bytom S.; R. P., bytom B.; J. P., bytom B.; J. R., bytom B. B.; M. S., bytom Z.; Ľ. Š., bytom
B.; V. Š., bytom B.; E. Š., bytom B. B.; E. Š., bytom B. B.; Ing. E. Š., bytom B. B.; Mgr. A.
Š., bytom Ž.; M. U., bytom B. B.; H. V., bytom B. B., a JUDr. Š. V., bytom B. B. (ďalej len
„sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., B. B., v ktorej tvrdia, že nekonaním
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a
Úradu pre finančný trh, so sídlom v B. (ďalej len „porušovatelia“), vo veci ich odškodnenia
za vklady v tzv. nebankových inštitúciách došlo k porušeniu ich základného práva podľa
čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“).
Sťažovatelia požadujú vyslovenie porušenia ich základného práva podľa čl. 20
ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a súčasne požadujú primerané finančné
zadosťučinenie vo výške ich vkladov do týchto tzv. nebankových inštitúcií.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo
sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde však sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
3. Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľov je daná právomoc
všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,
ktorými sú aj všetci označení porušovatelia. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno
nahradiť konaním pred ústavným súdom.
Sťažovatelia síce v sťažnostiach tvrdia (čl. V), že využili všetky možné prostriedky
nápravy, ale z obsahu vyplýva, že nepodali žalobu podľa § 250t OSP.
Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľmi
ústavný súd dospel k záveru, že vo veciach sťažovateľov nie je daná jeho právomoc (čl. 127
ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a preto sťažnosť
pre nedostatok právomoci odmietol.
4. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo
slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou
sťažnosti, ktorou sa sťažovatelia domáhali jeho priznania, nezaoberal.