Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 176/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti CORS, spol. s r. o., Jesenná 8,

Prešov, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -197

z 18. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti CORS, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla

2018 doručená sťažnosť, doplnená podaním doručeným 3. mája 2018, obchodnej

spoločnosti CORS, spol. s r. o., Jesenná 8, Prešov (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -197 z 18. januára 2018 (ďalej

len „rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým rozsudkom krajský súd

potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -166

zo 14. novembra 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým bola zamietnutá

žaloba sťažovateľky o zaplatenie sumy 1 035,46 € z titulu nevrátenej náhrady trov konania

zo strany bývalého právneho zástupcu sťažovateľky ako žalovaného. Zároveň bol

napadnutým rozsudkom krajského súdu potvrdený rozsudok okresného súdu aj vo výroku

o trovách konania a žalovanému bola priznaná aj náhrada trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

3. Sťažovateľka v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie namieta

nesprávne a nedostatočne odôvodnené závery krajského súdu týkajúce sa dôvodnosti

potvrdenia rozsudku okresného súdu, resp. dôvodnosti zamietnutia jej žaloby okresným

súdom.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví porušenie ňou označených základných a iných práv rozsudkom krajského súdu,

tento zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná jej voči krajskému súdu náhradu trov

konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

9. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa

domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru rozsudkom krajského súdu, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok

okresného súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľky.

10. Podľa listiny a každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

12. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

13. Ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.

, ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj

Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na

spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať

podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil

III/1997).

14. Ústavný súd pre účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnutý

rozsudok krajského súdu (aj v spojení s ním potvrdeným rozsudkom okresného súdu)

z hľadiska ústavnej udržateľnosti jeho záverov, resp. z hľadiska dostatočného odôvodnenia

v príčinnej súvislosti s namietaným porušením sťažovateľkou označených práv,

a konštatuje, že krajský súd sa v odvolacom konaní relevantne vysporiadal so všetkými

skutočnosťami rozhodnými v danej veci a svoje závery dostatočne odôvodnil.

15. Z napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s ním potvrdeným rozsudkom

okresného súdu vyplýva, že sťažovateľke bola v súdnom konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. priznaná náhrada trov konania spolu v sume 3 384,34 €, z toho

suma 340,40 € z titulu náhrady súdneho poplatku a suma 3 043,94 € z titulu náhrady trov

právneho zastúpenia. Náhrada trov konania bola sťažovateľke priznaná na účet jej právneho

zástupcu a na jeho účet bola zo strany žalovaného aj uhradená.

V predmetnom konaní sťažovateľku pôvodne zastupoval a z celkovej

priznanej náhrady trov právneho zastúpenia suma 1 035,46 € predstavovala náhradu za

úkony právnej služby realizované ešte pôvodným zástupcom sťažovateľky. Podľa

sťažovateľky jej právny zástupca nemal nárok na ponechanie si sumy

1 035,46 € a jej zaplatenia sa voči nemu domáhala v namietanom súdnom konaní. Okresný

súd vyhodnotil nároky sťažovateľky ako nedôvodné, pretože považoval za preukázané, že

pôvodný právny zástupca sťažovateľky mal voči nej pohľadávku z titulu nároku na odmenu

za právne služby za zastupovanie v označenom konaní vo výške zodpovedajúcej spornej

časti priznanej a novému právnemu zástupcovi uhradenej časti trov právneho zastúpenia.

Predmetnú pohľadávku pôvodný právny zástupca zmluvou o postúpení postúpil novému

právnemu zástupcovi, čím sa on stal jej veriteľom a túto pohľadávku jednostranným

započítacím úkonom započítal voči pohľadávke uplatňovanej sťažovateľkou v namietanom

konaní, čím táto pohľadávka ešte pred začatím konania zanikla.

16. Sťažovateľka v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie vytýka

krajskému súdu nesprávne a nedostatočne odôvodnené závery o existencii pohľadávky

vo výške 1 035,46 € z titulu zastupovania v súdnom konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. , o platnosti postúpenia tejto pohľadávky na

, ako aj závery o platnosti úkonu jednostranného započítania

voči pohľadávke sťažovateľky. Zároveň sťažovateľka vytýka

odobrenie postupu okresného súdu, keď tento nevykonal sťažovateľkou navrhovaný dôkaz

– výsluch a uspokojil sa s jeho čestným vyhlásením k rozhodujúcim

skutočnostiam.

17. Ústavný súd konštatuje, že argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako

spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu a nezistil, že by

posudzovaný rozsudok bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore či urobený

v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnený,

a tým mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu v súlade s jeho právomocami

ustanovenými v .

18. Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažnostná argumentácia sťažovateľky je v zásade

zhodná s jej odvolacou argumentáciou a s touto sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal

krajský súd v napadnutom rozsudku.

19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018