Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 250/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodných spoločností AGRO-VALALIKY a. s.,

Cestice 23; AGRO – VALALIKY GROUP s. r. o., Cestice 23; MOLD-TRADE, spoločnosť

s ručením obmedzeným, Cestice 23 a MOLD – TRADE GROUP s. r. o., Cestice 23, právne

zastúpených advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd,

základného práva na zákonného sudcu podľa

a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 16. júna 2017, ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 13. októbra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodných spoločností AGRO-VALALIKY a. s., AGRO – VALALIKY

GROUP s. r. o., MOLD-TRADE, spoločnosť s ručením obmedzeným a MOLD – TRADE

GROUP s. r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. januára 2018 doručená sťažnosť obchodných spoločností AGRO-VALALIKY a. s.,

AGRO – VALALIKY GROUP s. r. o., MOLD-TRADE, spoločnosť s ručením

obmedzeným a MOLD – TRADE GROUP s. r. o. (ďalej len „sťažovateľky“) vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

základného práva podľa a listiny a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 16. júna 2017 (ďalej aj „uznesenie okresného

súdu“), ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 13. októbra 2017 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn. z 13.októbra

2016 uložil sťažovateľkám povinnosť zdržať sa užívania pozemkov, ktoré špecifikoval

vo výroku I uvedeného uznesenia, a tiež zakázal sťažovateľkám vykonávať ďalšie činnosti

vo vzťahu k týmto pozemkom (ďalej len „uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia“).

Sťažovateľky podali proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia odvolanie. Krajský

súd uznesením sp. zn. z 2. januára 2017 potvrdil uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 13. októbra 2016 vo výroku I.

3. Sťažovateľky podali 20. februára 2017 návrh na zrušenie neodkladného opatrenia

uloženého na základe uznesenia okresného súdu č. k. -222 z 13. októbra 2016

(ďalej len „návrh na zrušenie neodkladného opatrenia“). Návrh na zrušenie neodkladného

opatrenia odôvodnili najmä: „Nájomné a podnájomné zmluvy, ktoré predložila spoločnosť

AGRO ORAV, s. r. o. k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli uzatvorené

na dobu určitú, t. j. do 31.12.2016, spoločnosť... nepredložila spolu s návrhom listiny, ktoré

by opodstatňovali trvanie jeho užívacieho práva po 31.12.2016...“

4. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že návrh na zrušenie neodkladného opatrenia okresný

súd viedol pod sp. zn. . Vec bola pridelená sudcovi, ktorý rozhodol o návrhu

na vydanie neodkladného opatrenia. Ďalej bola vec vedená pod sp. zn.

a pridelená inému sudcovi.

Sťažovateľky doručili okresnému súdu podanie z 10. mája 2017 označené ako

„Odňatie veci zákonnému sudcovi – vyjadrenie“ a v ňom uviedli: „... v predmetnej právnej

veci po jej prijatí a priradení pod sp. zn. , bola následne pridelená nová

spisová značka . V predmetnej sťažnosti Sťažovatelia tiež poukázali na to, že

ich právna vec bola odňatá zákonnému sudcovi, a takýto postup súdu je v rozpore

s ústavnými normami.“

Predsedníčka okresného súdu v liste z 25. mája 2017 uviedla: „Vzhľadom na to, že

Vaše podanie doručené tunajšiemu súdu dňa 19.5.2017 nie je sťažnosťou na postup súdu

podľa veta druhá , Vám oznamujem, že rovnopis

predmetného podania bol predložený na vybavenie do príslušného spisu sp. zn.

a sp. zn. ... Keďže konanie č. je právoplatne

skončené, sudca, ktorý v tomto konaní rozhodoval, dal pokyn na zapísanie návrhu

na zrušenie neodkladného opatrenia ako nového návrhu. Z uvedeného dôvodu bol návrh

na zrušenie neodkladného opatrenia prideľovaný zákonnému sudcovi náhodným výberom

elektronickými prostriedkami...“

5. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 16. júna 2017 návrh sťažovateliek

na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Sťažovateľky podali proti uzneseniu okresného súdu odvolanie zo 7. júla 2017,

v ktorom navrhli uznesenie okresného súdu zmeniť, neodkladné opatrenie zrušiť a priznať

sťažovateľkám nárok na náhradu trov konania, alternatívne uznesenie okresného súdu zrušiť

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Krajský súd uznesením sp. zn. z 13. októbra 2017 potvrdil

uznesenie okresného súdu. Sťažovateľky v sťažnosti uviedli: „Avšak o predmetnej právnej

veci nerozhodoval senát 1Co, tak ako to je uvedené v spisovej značke, ale v zmysle

opatrenia podpredsedu Krajského súdu v Košiciach senát 9Co, teda senát, ktorý rozhodoval

vo veci odvolania proti Uzneseniu sp. zn. o nariadení neodkladného

opatrenia.“

8. Podľa názoru sťažovateliek došlo k porušeniu ich základných práv najmä tým, že

„... Krajský súd zvolil iný postup, keď vec odňal senátu, ktorému bola pridelená a priradil

ju senátu, ktorý rozhodoval o odvolaní proti Uzneseniu o nariadení neodkladného

opatrenia.

Toto konanie súdnej moci je viac než zmätočné a vytvára základ pre pochybnosti

o správnosti a účelnosti postupu Porušovateľa v 1. rade a Porušovateľa v 2. rade a narúša

jednotu postupu súdov pri rozhodovaní v obdobných právnych veciach.“.

9. Sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že uznesením Okresného súdu Košice -

okolie zo dňa 16.06.2017, sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 13.10.2017, sp. zn. boli porušené základné ľudské práva Sťažovateľov

na zákonného sudcu podľa ust. a podľa ust. Listiny

základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu obsiahnutého v ust. čl. 46

ods. 1 a ust. Listiny základných práv a slobôd

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky.

Uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16.06.2017, sp. zn.

a uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.10.2017, sp. zn. zrušuje

a vec vracia Okresnému súdu Košice - okolie na nové konanie.

Porušovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť Sťažovateľovi trovy

konania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

12. Podľa a podľa listiny každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa a podľa listiny nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

14. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia

ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1,

ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

15. Sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 16. júna 2017

vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv je potrebné odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci ústavného súdu.

Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu okresného súdu bolo prípustné podať odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky podľa

a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň

v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať,

že sťažovateľky právo podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu aj využili.

16. Odlišná situácia je v tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľky namietajú porušenie

základných práv podľa a listiny,

a čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru proti postupu krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniu z 13. októbra 2017,

ktorú treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie

konanie (m. m. , , ).

17. V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd vo vzťahu k sťažovateľkami

označeným právam uviedol: „Pravidlá určovania zákonného sudcu pre občianskoprávny

úsek sú pre Okresný súd Košice - okolie občianskoprávny úsek upravené v Rozvrhu práce

na rok 2017 (ISpr R 28/2017 - ÚZ) v bode 1) Civilné veci, podľa ktorého nápad civilných

vecí sa rozdelí náhodným výberom do senátov nasledovným pomerom: Register C (v ktorom

je, o. i., uvedený aj senát 15C, v ktorom vykonáva funkciu sudcu sudkyňa, ktorá predmetnú

vec rozhodovala). Pre určovanie pravidiel zákonného sudcu pre občianskoprávny úsek,

pokiaľ ide o konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne konanie

a rozhodovanie o návrhu na jeho zrušenie, nie je v rozvrhu práce OS Košice - okolie

osobitná úprava a je všeobecne zaradená pod bod 1) Civilné veci.“

Z pohľadu ústavného súdu krajský súd správne konštatoval: „Nebolo preto

povinnosťou Okresného súdu Košice - okolie podľa Rozvrhu práce na rok 2017 prideliť vec

na rozhodnutie o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia tomu istému sudcovi, ktorý

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol.“

18. Východiskom argumentácie sťažovateliek je námietka, že „je nemysliteľné, aby

v právnom štáte, kde sú zaužívané pravidlá, hoc aj nepísané, súdne orgány konali podľa

svojvôle a prerozdeľovali právne veci účastníkov konania na základe toho, ako sa im to

momentálne hodí.“.

19. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonným

sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade

so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.

Ak príslušný súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení

podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať

len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie

akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní

výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

20. Vychádzajúc z uvedených právnych noriem, argumentácie sťažovateliek, ako aj

z príloh sťažnosti, ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti relevantné pre posúdenie

námietok sťažovateliek o porušení ich základných práv:

Ústavný súd podčiarkuje, že spôsob prideľovania vecí podľa predmetu konania

jednotlivým senátom, samosudcom, súdnym úradníkom a notárom je vykonávaný v zmysle

§ 50 a § 51 zákona o súdoch v súlade s rozvrhom práce príslušného súdu vydaným podľa

§ 52 zákona o súdoch.

Zákon o súdoch nevylučuje prípady vykonania zmien v rozvrhu práce vydanom

na príslušný kalendárny rok, avšak súčasne ustanovuje právny rámec tohto postupu.

Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach vyslovil, že za zákonného

sudcu podľa zásadne treba považovať toho, kto bol určený

na prerokovávanie veci v súlade s rozvrhom práce príslušného súdu. Ak však nastanú

okolnosti odôvodňujúce presun takto pridelenej veci (resp. agendy) na iného sudcu

pre dôvody uvedené v právnom predpise, tak aj sudcov, ktorým boli veci následne

pridelené, treba takisto považovať za zákonných sudcov podľa . Postup

podpredsedu krajského súdu ako orgánu štátnej správy súdov, ktorý je v súlade

s ustanoveniami právnych predpisov, nemožno preto bez ďalšieho hodnotiť ako porušenie

základného práva účastníka súdneho konania podľa (,

, , , ).

Súčasťou základného práva na zákonného sudcu je i zásada prideľovania súdnej

agendy a určenia členov senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce. Medzi

požiadavky kladené na rozvrh práce podľa patrí tiež predvídateľnosť

a transparentnosť obsadenia príslušného súdu, resp. senátu vrátane zastupovania vo vzťahu

k účastníkom konania (m. m. ).

21. Ústavný súd preskúmal rozvrh práce krajského súdu na rok 2017 a opatrenie

podpredsedu krajského súdu sp. zn. z 28. septembra 2017 a konštatuje, že

z tohto opatrenia je zrejmý dôvod vykonania uvedenej zmeny vyplývajúci z rozvrhu práce.

Takýto postup je zákonný, a teda aj súladný s . Podľa názoru ústavného súdu zmena

senátu krajského súdu prerokúvajúceho vec sťažovateliek zodpovedá opísaným zákonným

pravidlám a záruke základného práva na zákonného sudcu.

22. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že medzi

napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom základného práva na zákonného sudcu

podľa a listiny neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe

ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru

o jeho porušení, a preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateliek

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

23. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky odvíjajú porušenie základných práv

podľa , listiny a dohovoru od porušenia práva na zákonného

sudcu: „Princíp zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku

výkonu súdnej moci... Hoci ustanovenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru nehovorí výslovne o práve

na zákonného sudcu, v zmysle doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako

aj ústavného súdu námietku zákonného sudcu treba považovať za námietku nedostatku

nestrannosti konajúceho sudcu, a to z objektívnych príčin (napr. ). Preto došlo

aj k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v súvislosti s právom na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom.“

Keďže ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva

na zákonného sudcu odmietol ako zjavne neopodstatnenú, v takom prípade nemohlo dôjsť

ani k porušeniu sťažovateľkami označených základných práv podľa ,

čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto aj túto časť

sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

24. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018