Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 250/2018
PDF · 194.36 KB
No categories available
II. ÚS 250/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodných spoločností AGRO-VALALIKY a. s.,
Cestice 23; AGRO – VALALIKY GROUP s. r. o., Cestice 23; MOLD-TRADE, spoločnosť
s ručením obmedzeným, Cestice 23 a MOLD – TRADE GROUP s. r. o., Cestice 23, právne
zastúpených advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 42/2017 a jeho
uznesením zo 16. júna 2017, ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Co 356/2017 a jeho uznesením z 13. októbra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodných spoločností AGRO-VALALIKY a. s., AGRO – VALALIKY
GROUP s. r. o., MOLD-TRADE, spoločnosť s ručením obmedzeným a MOLD – TRADE
GROUP s. r. o. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. januára 2018 doručená sťažnosť obchodných spoločností AGRO-VALALIKY a. s.,
AGRO – VALALIKY GROUP s. r. o., MOLD-TRADE, spoločnosť s ručením
obmedzeným a MOLD – TRADE GROUP s. r. o. (ďalej len „sťažovateľky“) vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),
základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 C 42/2017 a jeho uznesením zo 16. júna 2017 (ďalej aj „uznesenie okresného
súdu“), ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Co 356/2017 a jeho uznesením z 13. októbra 2017 (ďalej aj
„napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn. 7 C 671/2016 z 13.októbra
2016 uložil sťažovateľkám povinnosť zdržať sa užívania pozemkov, ktoré špecifikoval
vo výroku I uvedeného uznesenia, a tiež zakázal sťažovateľkám vykonávať ďalšie činnosti
vo vzťahu k týmto pozemkom (ďalej len „uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia“).
Sťažovateľky podali proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia odvolanie. Krajský
súd uznesením sp. zn. 9 Co 546/2016 z 2. januára 2017 potvrdil uznesenie okresného súdu
sp. zn. 7 C 671/2016 z 13. októbra 2016 vo výroku I.
3. Sťažovateľky podali 20. februára 2017 návrh na zrušenie neodkladného opatrenia
uloženého na základe uznesenia okresného súdu č. k. 7 C 671/2016-222 z 13. októbra 2016
(ďalej len „návrh na zrušenie neodkladného opatrenia“). Návrh na zrušenie neodkladného
opatrenia odôvodnili najmä: „Nájomné a podnájomné zmluvy, ktoré predložila spoločnosť
AGRO ORAV, s. r. o. k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli uzatvorené
na dobu určitú, t. j. do 31.12.2016, spoločnosť... nepredložila spolu s návrhom listiny, ktoré
by opodstatňovali trvanie jeho užívacieho práva po 31.12.2016...“
4. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že návrh na zrušenie neodkladného opatrenia okresný
súd viedol pod sp. zn. 7 C 671/2016. Vec bola pridelená sudcovi, ktorý rozhodol o návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia. Ďalej bola vec vedená pod sp. zn. 15 C 42/2017
a pridelená inému sudcovi.
Sťažovateľky doručili okresnému súdu podanie z 10. mája 2017 označené ako
„Odňatie veci zákonnému sudcovi – vyjadrenie“ a v ňom uviedli: „... v predmetnej právnej
veci po jej prijatí a priradení pod sp. zn. 7C/671/2016, bola následne pridelená nová
spisová značka 15C/42/2017. V predmetnej sťažnosti Sťažovatelia tiež poukázali na to, že
ich právna vec bola odňatá zákonnému sudcovi, a takýto postup súdu je v rozpore
s ústavnými normami.“
Predsedníčka okresného súdu v liste z 25. mája 2017 uviedla: „Vzhľadom na to, že
Vaše podanie doručené tunajšiemu súdu dňa 19.5.2017 nie je sťažnosťou na postup súdu
podľa § 62 ods. 1 veta druhá zákona č. 757/2004 Z. z., Vám oznamujem, že rovnopis
predmetného podania bol predložený na vybavenie do príslušného spisu sp. zn.
15C/42/2017 a sp. zn. 7C/671/2016... Keďže konanie č. 7C/671/2016 je právoplatne
skončené, sudca, ktorý v tomto konaní rozhodoval, dal pokyn na zapísanie návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia ako nového návrhu. Z uvedeného dôvodu bol návrh
na zrušenie neodkladného opatrenia prideľovaný zákonnému sudcovi náhodným výberom
elektronickými prostriedkami...“
5. Okresný súd uznesením sp. zn. 15 C 42/2017 zo 16. júna 2017 návrh sťažovateliek
na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. Sťažovateľky podali proti uzneseniu okresného súdu odvolanie zo 7. júla 2017,
v ktorom navrhli uznesenie okresného súdu zmeniť, neodkladné opatrenie zrušiť a priznať
sťažovateľkám nárok na náhradu trov konania, alternatívne uznesenie okresného súdu zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Krajský súd uznesením sp. zn. 1 Co 356/2017 z 13. októbra 2017 potvrdil
uznesenie okresného súdu. Sťažovateľky v sťažnosti uviedli: „Avšak o predmetnej právnej
veci nerozhodoval senát 1Co, tak ako to je uvedené v spisovej značke, ale v zmysle
opatrenia podpredsedu Krajského súdu v Košiciach senát 9Co, teda senát, ktorý rozhodoval
vo veci odvolania proti Uzneseniu sp. zn. 7C/671/2016 o nariadení neodkladného
opatrenia.“
8. Podľa názoru sťažovateliek došlo k porušeniu ich základných práv najmä tým, že
„... Krajský súd zvolil iný postup, keď vec odňal senátu, ktorému bola pridelená a priradil
ju senátu, ktorý rozhodoval o odvolaní proti Uzneseniu o nariadení neodkladného
opatrenia.
Toto konanie súdnej moci je viac než zmätočné a vytvára základ pre pochybnosti
o správnosti a účelnosti postupu Porušovateľa v 1. rade a Porušovateľa v 2. rade a narúša
jednotu postupu súdov pri rozhodovaní v obdobných právnych veciach.“.
9. Sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že uznesením Okresného súdu Košice -
okolie zo dňa 16.06.2017, sp. zn. 15C/42/2017 a uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 13.10.2017, sp. zn. lCo/356/2017 boli porušené základné ľudské práva Sťažovateľov
na zákonného sudcu podľa ust. čl. 48 ods. 1 Ústavy a podľa ust. čl. 38 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu obsiahnutého v ust. čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ust. čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky.
Uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16.06.2017, sp. zn. 15C/42/2017
a uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.10.2017, sp. zn. 1 Co/356/2017 zrušuje
a vec vracia Okresnému súdu Košice - okolie na nové konanie.
Porušovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť Sťažovateľovi trovy
konania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“
II.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho
zákonnému sudcovi.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné
záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom
ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú
odlišnosť (II. ÚS 27/07).
14. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia
ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1,
ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
15. Sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 15 C 42/2017 zo 16. júna 2017
vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv je potrebné odmietnuť z dôvodu
nedostatku právomoci ústavného súdu.
Ako to z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Proti uzneseniu okresného súdu bolo prípustné podať odvolanie ako riadny opravný
prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky podľa
ústavy a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň
v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať,
že sťažovateľky právo podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu aj využili.
16. Odlišná situácia je v tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľky namietajú porušenie
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 48 ods. 1 ústavy
a čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru proti postupu krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 356/2017 a jeho uzneseniu z 13. októbra 2017,
ktorú treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho
rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne
z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,
pri prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie
konanie (m. m. II. ÚS 386/2017, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
17. V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd vo vzťahu k sťažovateľkami
označeným právam uviedol: „Pravidlá určovania zákonného sudcu pre občianskoprávny
úsek sú pre Okresný súd Košice - okolie občianskoprávny úsek upravené v Rozvrhu práce
na rok 2017 (ISpr R 28/2017 - ÚZ) v bode 1) Civilné veci, podľa ktorého nápad civilných
vecí sa rozdelí náhodným výberom do senátov nasledovným pomerom: Register C (v ktorom
je, o. i., uvedený aj senát 15C, v ktorom vykonáva funkciu sudcu sudkyňa, ktorá predmetnú
vec rozhodovala). Pre určovanie pravidiel zákonného sudcu pre občianskoprávny úsek,
pokiaľ ide o konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne konanie
a rozhodovanie o návrhu na jeho zrušenie, nie je v rozvrhu práce OS Košice - okolie
osobitná úprava a je všeobecne zaradená pod bod 1) Civilné veci.“
Z pohľadu ústavného súdu krajský súd správne konštatoval: „Nebolo preto
povinnosťou Okresného súdu Košice - okolie podľa Rozvrhu práce na rok 2017 prideliť vec
na rozhodnutie o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia tomu istému sudcovi, ktorý
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol.“
18. Východiskom argumentácie sťažovateliek je námietka, že „je nemysliteľné, aby
v právnom štáte, kde sú zaužívané pravidlá, hoc aj nepísané, súdne orgány konali podľa
svojvôle a prerozdeľovali právne veci účastníkov konania na základe toho, ako sa im to
momentálne hodí.“.
19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonným
sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade
so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.
Ak príslušný súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.
Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať
len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie
akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní
výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.
20. Vychádzajúc z uvedených právnych noriem, argumentácie sťažovateliek, ako aj
z príloh sťažnosti, ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti relevantné pre posúdenie
námietok sťažovateliek o porušení ich základných práv:
Ústavný súd podčiarkuje, že spôsob prideľovania vecí podľa predmetu konania
jednotlivým senátom, samosudcom, súdnym úradníkom a notárom je vykonávaný v zmysle
§ 50 a § 51 zákona o súdoch v súlade s rozvrhom práce príslušného súdu vydaným podľa
§ 52 zákona o súdoch.
Zákon o súdoch nevylučuje prípady vykonania zmien v rozvrhu práce vydanom
na príslušný kalendárny rok, avšak súčasne ustanovuje právny rámec tohto postupu.
Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach vyslovil, že za zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy zásadne treba považovať toho, kto bol určený
na prerokovávanie veci v súlade s rozvrhom práce príslušného súdu. Ak však nastanú
okolnosti odôvodňujúce presun takto pridelenej veci (resp. agendy) na iného sudcu
pre dôvody uvedené v právnom predpise, tak aj sudcov, ktorým boli veci následne
pridelené, treba takisto považovať za zákonných sudcov podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Postup
podpredsedu krajského súdu ako orgánu štátnej správy súdov, ktorý je v súlade
s ustanoveniami právnych predpisov, nemožno preto bez ďalšieho hodnotiť ako porušenie
základného práva účastníka súdneho konania podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (II. ÚS 87/01,
II. ÚS 118/02, III. ÚS 90/02, III. ÚS 295/08, III. ÚS 277/2010).
Súčasťou základného práva na zákonného sudcu je i zásada prideľovania súdnej
agendy a určenia členov senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce. Medzi
požiadavky kladené na rozvrh práce podľa čl. 48 ods. 1 ústavy patrí tiež predvídateľnosť
a transparentnosť obsadenia príslušného súdu, resp. senátu vrátane zastupovania vo vzťahu
k účastníkom konania (m. m. II. ÚS 481/2017).
21. Ústavný súd preskúmal rozvrh práce krajského súdu na rok 2017 a opatrenie
podpredsedu krajského súdu sp. zn. 1 Co 356/2017 z 28. septembra 2017 a konštatuje, že
z tohto opatrenia je zrejmý dôvod vykonania uvedenej zmeny vyplývajúci z rozvrhu práce.
Takýto postup je zákonný, a teda aj súladný s ústavou. Podľa názoru ústavného súdu zmena
senátu krajského súdu prerokúvajúceho vec sťažovateliek zodpovedá opísaným zákonným
pravidlám a záruke základného práva na zákonného sudcu.
22. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že medzi
napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom základného práva na zákonného sudcu
podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 listiny neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe
ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru
o jeho porušení, a preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateliek
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
23. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky odvíjajú porušenie základných práv
podľa čl. 46 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 dohovoru od porušenia práva na zákonného
sudcu: „Princíp zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku
výkonu súdnej moci... Hoci ustanovenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru nehovorí výslovne o práve
na zákonného sudcu, v zmysle doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako
aj ústavného súdu námietku zákonného sudcu treba považovať za námietku nedostatku
nestrannosti konajúceho sudcu, a to z objektívnych príčin (napr. II. ÚS 336/09). Preto došlo
aj k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v súvislosti s právom na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom.“
Keďže ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva
na zákonného sudcu odmietol ako zjavne neopodstatnenú, v takom prípade nemohlo dôjsť
ani k porušeniu sťažovateľkami označených základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto aj túto časť
sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ako zjavne neopodstatnenú.
24. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2018