Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 328/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou,

Na Priekope 174/13, Žilina, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2018

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na Priekope 174/13,

Žilina, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení oprávneného účastníkom

exekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. a povereným

súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Augustínom so sídlom exekútorského úradu v Žiline

pod sp. zn. EX 808/2014, predmetom ktorého je vymoženie sumy 105 995,56 €

s príslušenstvom od povinnej Slovenskej republiky, konajúcej prostredníctvom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „povinná“).

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na

prístup k súdu a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Svoju sťažnosť odôvodňuje

najmä takto:

«Sťažovateľ v záujme dosiahnutia stavu právnej istoty podal návrh na exekučné

konanie, pričom Okresný súd Bratislava I dňa 10. 11. 2014 pod č. 5101089416 poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného zo dňa 16. 10.

2014.

... Na podklade návrhu povinnej strany na pojednávaní dňa 29. 10. 2015 exekučný

súd povolil povinnému odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o návrhu na

obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. .

Exekučný súd rozhodol o povolení odkladu exekúcie na podklade zavádzajúcej

informácie povinnej strany, keď v skutočnosti táto nepodala návrh na obnovu konania

v merite veci, ale len proti výroku o trovách konania, proti ktorému výroku obnova konania

nie je prípustná. Exekučný súd si neoveril pravdivosť tvrdení povinnej strany, ale ihneď na

pojednávaní dňa 29. 10. 2015 rozhodol o návrhu na odklad exekúcie. V písomnom

vyhotovení uznesenia dokonca exekučný súd uviedol nesprávne poučenie, podľa ktorého

proti uzneseniu o povolení odkladu exekúcie nie je prípustné odvolanie. Napriek

nesprávnemu poučeniu sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu exekučného súdu a na

podklade jeho odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením z 03. 11. 2016

č. k. -177 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I

č. k. -141 zo dňa 29. 10. 2015.

Na tomto mieste sťažovateľ poznamenáva, že uznesením Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. -48 z 15. 06. 2016 bol zamietnutý návrh na obnovu konania

voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -806 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -848 v časti výroku

o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07. 07. 2016.

Sťažovateľ písomnými podaniami z 21. 07. 2016 a 26. 01. 2017 požiadal exekučný

súd o pokračovanie v konaní, na ktoré exekučný súd žiadnym spôsobom nereagoval.

... Sťažovateľ je toho názoru, že dĺžku konania v exekučnej veci je potrebné hodnotiť

z pohľadu celkovej dĺžky konania, pretože k stavu právnej istoty dochádza až splnením

povinnosti, ktorá bola strane konania uložená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím

všeobecného súdu. V týchto okolnostiach treba konštatovať, že celé konanie (vrátane

konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, pozn.) trvá už 12 a pol roka a na strane

sťažovateľa nedošlo k stavu právnej istoty.

Sťažovateľ je toho názoru, že Okresný súd Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn.

svojou nečinnosťou porušuje jeho základné právo priznané čl. 48 ods. 2

SR... Sťažovateľ je toho názoru, že Okresný súd Bratislava I vo veci vedenej pod

sp. porušuje jeho základné právo priznané čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

... V tejto súvislosti poukazuje sťažovateľ na celkovú dĺžku konania od podania

žaloby ako i dĺžku exekučného konania od podania návrhu na exekúciu dňa 16. 10. 2014.

Neefektívna a nesprávna činnosť súdu spočíva vo vydaní nezákonného rozhodnutia,

ktorým bol povolený odklad exekúcie bez náležitého zistenia skutkového stavu vo vzťahu

k dôvodom odkladu exekúcie prezentovaným povinnou stranou, ktoré boli zavádzajúce.

S poukazom na aktuálnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá

vyplýva z rozhodnutí Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický proti

Slovenskej republike ale i Grešáková proti Slovenskej republike sťažnosť na prieťahy

adresovaná predsedovi súdu nie je účinným prostriedkom nápravy.

Podľa názoru sťažovateľa aktuálny stav jeho veci je porušovaním aj jeho práva na

súdnu ochranu priznaného a práva na súd

priznaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento

názor odôvodňuje sťažovateľ tým, že k stavu právnej istoty dochádza až splnením povinnosti

uloženej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím všeobecných súdov, pretože „ právo

na súd“ by nebolo právom, keby vnútroštátny právny systém dovolil, aby konečné, záväzne

súdne rozhodnutie ostalo na ujmu jednej zmluvnej strany neúčinné. Existujúci stav je o to

zarážajúci, že povinnou stranou podľa právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov je

Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom neplnením

záväzku uloženého právoplatným a vykonateľným rozhodnutím všeobecných súdov sa

spochybňuje samotný princíp právneho štátu upravený .»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a základne právo priznané a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prístup súdu a súdnu ochranu

vo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. porušené bolo.

2/ Okresnému súdu Bratislava I prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3/ priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR

(slovom desať tisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný mu vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4/ Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy

právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. Tatiany Folkovej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ v posudzovanej veci namieta, že postupom okresného súdu ako

exekučného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , práva na spravodlivé súdne konanie, resp. práva na

prístup k súdu, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jeho práva na

prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu (okrem iného) namieta, že postupom

okresného súdu v celom priebehu napadnutého exekučného konania došlo k porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pričom okresný súd v súčasnosti na opakované žiadosti sťažovateľa ako oprávneného

„o pokračovanie v konaní“ nereaguje.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 61 Er 1535/2014 zistil

nasledujúci (doterajší) priebeh napadnutého konania:

1. Dňa 21. októbra 2014 oprávnená Betvia Limited, 66, Old Bakery Street,

VLT Valletta, Malta (ďalej len „oprávnená“), podala súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi

Augustínovi, v tom čase so sídlom exekútorského úradu v Trenčíne (ďalej len „súdny

exekútor“), návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 105 995,56 €

s príslušenstvom od povinnej Slovenskej republiky, konajúcej prostredníctvom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky. Exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. z 22. januára 2013 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 27. mája 2014 (žalobcom v označenom

konaní bol sťažovateľ, ktorý pohľadávku z exekučného titulu postúpil oprávnenej, pozn.).

2. Dňa 30. októbra 2014 súdny exekútor podal okresnému súdu žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Dňa 10. novembra 2014 okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie v zmysle návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie.

4. Dňa 12. decembra 2014 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na zmenu

oprávneného v predmetnom exekučnom konaní (z dôvodu spätného postúpenia pohľadávky

z oprávnenej na sťažovateľa, pozn.).

5. Dňa 5. januára 2015 okresný súd uznesením č. k. -28 pripustil,

aby sa oprávneným v označenom exekučnom konaní stal sťažovateľ.

6. Dňa 5. februára 2015 povinná podala návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. k) Exekučného priadku v znení platnom v tom čase.

7. Dňa 1. júna 2015 okresný súd na účel prejednania návrhu povinnej na zastavenie

exekúcie nariadil pojednávanie na 29. október 2015.

8. Dňa 19. októbra 2015 sťažovateľ doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie

k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.

9. Dňa 29. októbra 2015 okresný súd na pojednávaní na základe návrhu povinnej

uznesením povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia konania vedeného

Okresným súdom Banská Bystrica o návrhu povinnej na obnovu konania sp. zn.

(podanom v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, pozn.).

10. Dňa 26. novembra 2015 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu o povolení odkladu exekúcie z 29. októbra 2015.

11. Dňa 30. decembra 2015 okresný súd požiadal Okresný súd Banská Bystrica

o informácie o stave konania o návrhu povinnej na obnovu konania.

12. Dňa 15. januára 2016 Okresný súd Banská Bystrica oznámil okresnému súdu, že

konanie o návrhu povinnej na obnovu konania je vedené pod sp. zn.

a k uvedenému dňu nebolo právoplatne skončené.

13. Dňa 12. septembra 2016 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave

na účel rozhodnutia o odvolaní oprávneného proti uzneseniu okresného súdu o povolení

odkladu exekúcie z 29. októbra 2015.

14. Dňa 3. novembra 2016 krajský súd uznesením sp. zn. zrušil

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 29. 10. 2015, ktorým bol povolený

odklad exekúcie. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil (v podstate) tým, že návrh

povinnej na obnovu konania bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 15. júna 2016 zamietnutý.

15. Dňa 28. novembra 2016 krajský súd vrátil spis okresnému súdu.

16. Dňa 21. decembra 2016 okresný súd uložil spis „na lehotu do vrátenia

poverenia“.

17. Dňa 30. januára 2017 sťažovateľ (vzhľadom na zrušenie uznesenia okresného

súdu o povolení odkladu exekúcie krajským súdom) požiadal okresný súd o pokračovanie

v exekučnom konaní a „o rozhodnutie o návrhoch povinného v prebiehajúcom exekučnom

konaní“.

Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti v prvom rade uvádza, že pri výklade

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, si osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

neexistujú zásadne odlišnosti, a preto ich namietané porušenie možno preskúmať spoločne

(m. m. napr. ).

Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

(ako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

Ústavný súd zdôrazňuje, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov súdom sa pritom vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia a rozhodovanie

súdu v exekučnom konaní (napr. , ), keďže nútený výkon

súdnych a iných rozhodnutí, vrátane exekúcie vedenej podľa zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

(, , ), pričom v

ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj

podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo

iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie

ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu teda

treba považovať aj za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru

(m. m. , ).

V kontexte namietaného porušenia práv sťažovateľa garantovaných prostredníctvom

, resp. dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

(exekučnom) konaní ústavný súd v súlade so svojou stabilnou judikatúrou tiež zdôrazňuje,

že pri rozhodovaní o namietanom porušení základného práva účastníka exekučného konania

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (resp. jeho práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote) preskúmava postup exekučného súdu len v súvislosti s jeho

rozhodovaním o konkrétnom procesnom návrhu, pričom za rozhodujúcu v tomto smere

nepovažuje celkovú dĺžku vykonávanej exekúcie. Uvedený prístup vychádza z toho, že

príslušný exekučný súd nie je orgánom verejnej moci, ktorý by viedol samotný výkon

rozhodnutia podľa Exekučného poriadku, ale jeho právomoc rozhodovať v exekučnom

konaní sa realizuje výlučne v prípadoch ustanovených zákonom (Exekučným poriadkom).

K prípadným prieťahom v exekúcii (vedenej povereným súdnym exekútorom), za ktoré by

niesol zodpovednosť exekučný súd, preto môže dôjsť práve a len v prípadoch zákonom

predpokladanej ingerencie exekučného súdu do prebiehajúcej exekúcie (,

m. m. napr. , ).

Z už popísanej chronológie doterajšieho priebehu napadnutého konania vyplýva, že

okresný súd v ňom dosiaľ nerozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie

z 5. februára 2015. Podľa názoru ústavného súdu však táto nečinnosť okresného súdu (resp.

jej dôsledky) v okolnostiach posudzovanej veci nedosahuje takú ústavne relevantnú

intenzitu, že by sama osebe mohla viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa

podľa (resp. jeho práva podľa dohovoru). Uvedené ústavný

súd konštatuje najmä s ohľadom na skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie podala

protistrana sťažovateľa (povinná), ktorá ním sleduje ochranu svojich vlastných práv

a záujmov, z podstaty veci opozičných voči právam a záujmom sťažovateľa ako

oprávneného v predmetnom exekučnom konaní. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie

pritom nemá odkladný účinok, a preto vo veci sťažovateľa po zrušení uznesenia okresného

súdu o povolení odkladu exekúcie rozhodnutím odvolacieho krajského súdu poverenému

súdnemu exekútorovi z procesného hľadiska nič nebráni v pokračovaní vo vykonávaní

exekúcie vedenej na vymoženie judikovanej pohľadávky sťažovateľa ako oprávneného.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že medzi obsahom

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (resp. jeho

práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote) a postupom (resp. nečinnosťou)

okresného súdu v napadnutom konaní (ktorý dosiaľ nerozhodol o procesnom návrhu

protistrany sťažovateľa) tak neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po prípadnom prijatí

tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohla viesť k záveru o porušení označených

práv sťažovateľa, čo zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti ako zjavne

neopodstatnenej podľa .

Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd, akceptujúc argumentáciu sťažovateľa

poznamenáva, že nespochybňuje jeho tvrdenie o tom, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania okresný súd konal neefektívne, keď zjavne nesprávne rozhodol na

základe návrhu o povolení odkladu exekúcie až do právoplatného skončenia konania

vedeného Okresným súdom Banská Bystrica o návrhu povinnej na obnovu konania sp. zn.

, ktorý podala v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Ústavný súd však

zastáva názor, že ide o také pochybenie okresného súdu, ktoré nedosahuje takú intenzitu, že

by na jeho základe mohol vysloviť porušenie základného práva podľa ,

resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že

v konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania

sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž

ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ako aj práva podľa dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne

postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. , ). Účinnosť tohto

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý

vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.

Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch, ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti

zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie

nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám

dôsledky.

Ústavný súd v reakcii na niektoré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva

v ostatnom období korigoval svoju judikatúru týkajúcu sa už uvedeného tak, že na

požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne

štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá, avšak len v prípadoch, keď dĺžka

namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu je už prima facie zjavne

neprimeraná (napr. , ). V konkrétnych, už popísaných

okolnostiach posudzovanej veci však podľa názoru ústavného súdu o taký prípad nejde.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sám uvádza, že sťažnosť

na prieťahy v napadnutom konaní predsedovi príslušného okresného súdu nepodal. Podľa

názoru ústavného súdu pritom práve v okolnostiach posudzovanej veci (keď okresný súd po

zrušení jeho rozhodnutia o povolení odkladu exekúcie krajským súdom opomenul

rozhodnúť o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podanom ešte pred návrhom na odklad

exekúcie) by podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu (v ktorej by sťažovateľ namietal

uvedenú skutočnosť) mohlo byť účinným prostriedkom nápravy vedúcim k odstráneniu

pochybenia v postupe okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ pritom vo svojej

sťažnosti ústavnému súdu neuvádza, že by inštitút sťažnosti predsedovi súdu nevyužil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa (poukaz na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva, aj vzhľadom na už uvedené východiská ústavného súdu v tejto otázke, takým

dôvodom zjavne nie je), a preto je sťažnosť sťažovateľa v tejto časti spôsobilá na

odmietnutie aj z dôvodu jej neprípustnosti (podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti,

ako aj z dôvodu jej neprípustnosti.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa a jeho práva na prístup k súdu podľa

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu tiež namieta, že v dôsledku

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) došlo postupom okresného súdu v napadnutom konaní aj k porušeniu

jeho základného práva na súdnu ochranu garantovaného prostredníctvom čl. 46 ods. 1

, ako aj jeho práva na prístup k súdu obsiahnutého v dohovoru.

Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti uvádza, že v systematike sú

primeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),

a nie základného práva garantovaného prostredníctvom (resp. práva na

prístup k súdu ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

nespadá pod ochranu , pokiaľ namietané porušenie tohto základného

práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného

prípadu by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. ).

Keďže ústavný súd z dôvodov uvedených v časti II.1 tohto uznesenia odmietol

sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj jeho práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú aj tú časť jeho sťažnosti, v ktorej

v priamej príčinnej súvislosti s porušením označených práv namietal aj porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. jeho práva na prístup

k súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018