Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 8/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, Slovenská 69, Prešov,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Prešov takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho právnej

zástupkyne advokátky JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej, Slovenská 69, Prešov, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. novembra 2017 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou,

Slovenská 69, Prešov, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení povinného

podal námietky proti exekúcii, ktoré boli okresnému súdu doručené 16. novembra 2009.

V čase podania sťažnosti (na poštovú prepravu bola podaná 16. novembra 2017, pozn.)

podľa tvrdenia sťažovateľa ešte nebolo o jeho námietkach rozhodnuté.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dňa 29. 05. 2009 bolo začaté exekučné konanie v prospech oprávneného,

... a v neprospech sťažovateľa, na vymoženie pohľadávky

vo výške 167,63 Eur s prísl...

Dňa 26. 10. 2009 vydal súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie. V súlade

s vtedy platným ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok)... sťažovateľ podal včas námietky proti exekúcii, pričom zároveň

uhradil súdny poplatok.

Listom zo dňa 11. 11. 2009 súdny exekútor oznámil sťažovateľovi ako povinnému, že

jeho námietky proti exekúcii boli postúpené na súdne rozhodnutie na Okresný súd Prešov.

Okresný súd Prešov vec vedie pod sp. zn. , pričom o námietkach sťažovateľa

nebolo doposiaľ rozhodnuté...

V prípade sťažovateľa, súd o jeho námietkach proti exekúcii nerozhodol

ani po 8 rokoch, pričom máme za to, že takéto rozhodnutie nemožno považovať za právne

zložité alebo komplikované. Oprávnený ako exekučný titul, na základe ktorého sa exekúcia

vedie, označil Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov, sp. zn. Ro 33365/97-8 zo dňa

31. 08. 2008.

Ako však vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn.

zo dňa 23. 01. 2006, proti tomuto platobnému rozkazu podal sťažovateľ ako žalovaný včas

odpor, preto súd vec prejednal v civilnom konaní, v ktorom rozhodol Rozsudkom,

sp. zn. -27 zo dňa 23. 01. 2006 tak, že žalobu žalobcu (ktorý bol právnym

predchodcom oprávneného), zamietol. Sťažovateľ v podaných námietkach preto namietal

neexistenciu exekučného titulu, a teda neprípustnosť exekúcie.

Zastávame názor, že rozhodovanie v obdobných veciach tvorí štandardnú súčasť

rozhodovacej praxe všeobecných súdov, nevyžaduje žiadne náročné a zdĺhavé dokazovanie

či realizáciu rôznych procesných úkonov a rozhodnutí, ktoré by odôvodňovali 8 rokov

trvajúce rozhodovanie súdu...

Vzhľadom na uvedené potom považujeme za dôvodné konštatovať, že 8 rokov

trvajúce rozhodovanie o námietkach povinného je nutné posudzovať ako neodôvodnené

prieťahy v súdnom konaní, ktoré neboli spôsobené ani zložitosťou veci ani správaním

účastníkov, ale výlučne postupom okresného súdu, ktorý bol po celý čas nečinný.

Poukazujeme pritom na ust. § 50 ods. 2 Ex. poriadku (v znení účinnom od 01. 09. 2005

do 31. 03. 2017), podľa ktorého o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr

do 60 dní odo dňa ich doručenia.

Sťažovateľ sa sťažnosťou zo dňa 16. 10. 2017 obrátil na predsedu Okresného súdu

v Prešove a žiadal o odstránenie prieťahov v konaní. Do dnešného dňa nebolo na túto

sťažnosť reagované a súd o námietkach doposiaľ nerozhodol.“

Sťažovateľ sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €,

čo odôvodňuje takto:

„S poukazom na vyššie popísané prieťahy v konaní má sťažovateľ za to, že len

samotné vyslovenie porušenia ním označených práv nie je dostatočné, preto sa domáha

finančného zadosťučinenia vo výške 10.000 Eur.

Poukazujeme na to, že v dôsledku dlhotrvajúceho rozhodovania súdu neúmerne

narastajú povinnému úroky z omeškania, ktoré sú vo výške 17,6 % ročne. Zároveň, dňa

09. 10. 2017 došlo zo strany exekútora k blokovaniu finančných prostriedkov na účte

sťažovateľa, čím sa zhoršila finančná situácia sťažovateľa a jeho rodiny. Preto považujeme

požadované finančné zadosťučinenie za opodstatnené a primerané s poukazom na dĺžku

konania a povahu právnej veci.“

Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať vo veci

bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €,

ako aj úhradu trov konania.

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd vyzval predsedu okresného

súdu, aby sa k sťažnosti vyjadril. Vo vyjadrení predsedu okresného súdu

sp. zn. , z 21. decembra 2017 sa v podstatnom uvádza:

„Vo veci bola podaná námietka povinného voči exekúcii dňa 09. 11. 2009. Následne

bol v roku 2016 vyzvaný oprávnený na vyjadrenie sa k námietke, čo oprávnený urobil

svojim podaním dňa 02. 11. 2016.

Uznesením zo dňa 03. 11. 2017 bolo námietkam povinného proti exekúcii vyhovené.

Na Okresnom súde Prešov, ktorý je dlhodobo personálne poddimenzovaný,

sa nachádza vyše 100.000 exekučných vecí, z tohto dôvodu nebolo rozhodnuté o námietkach

v primeranej lehote. Po urgencii zo strany povinného (október 2017) bolo vo veci

bezodkladne rozhodnuté.“

Z predloženého spisového materiálu okresného súdu vyplýva nasledujúci priebeh

napadnutého konania:

1. Dňa 7. júla 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie s návrhom na vykonanie exekúcie

z 29. mája 2009 na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Prešov

sp. zn. Ro 33365/97 z 23. októbra 1998.

2. Dňa 21. júla 2009 okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie v prospech

oprávneného.

3. Dňa 16. novembra 2009 súdny exekútor doručil okresnému súdu námietky

povinného proti exekúcii z 3. novembra 2009; povinný namietal neprípustnosť exekúcie

pre nespôsobilý titul, keďže proti platobnému rozkazu podal odpor, na základe ktorého

okresný súd vydal rozsudok sp. zn. z 23. januára 2006, ktorým žalobu

v celom rozsahu zamietol.

4. Okresný súd 12. októbra 2016 vyzval oprávneného na vyjadrenie k námietkam.

5. Podaním doručeným okresnému súdu 2. novembra 2016 sa oprávnený vyjadril

k námietkam povinného.

6. Dňa 16. októbra 2017 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa

na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu.

7. Okresný súd uznesením sp. zn. z 3. novembra 2017 námietkam

povinného proti exekúcii vyhovel (označené uznesenie nadobudlo právoplatnosť

12. decembra 2017, pozn.).

8. Okresný súd 21. decembra 2017 vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril,

či mieni uplatňovať trovy exekúcie, pretože exekúcia bude zastavená.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením

sp. zn. zo 17. januára 2018 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu označených

základných práv sťažovateľa.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,

aby oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného

súdu v liste sp. zn. Spr U 3014/2017 z 8. marca 2018 ústavnému súdu oznámil, že netrvá

na ústnom konaní o sťažnosti sťažovateľa.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu

sp. zn. z 21. decembra 2017 a z 3. mája 2018 na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 5. apríla 2018

oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k veci uviedla:

«Predseda Okresného súdu Prešov uvádza, že na Okresnom súde Prešov, ktorý

je dlhodobo personálne poddimenzovaný, sa nachádza vyše 100.000 exekučných vecí, z

toho dôvodu nebolo o námietkach sťažovateľa rozhodnuté v primeranej lehote.

K tomuto vyjadreniu poukazujeme na doterajšiu judikatúru Ústavného súdu SR

vo veciach týkajúcich sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a to napr. „Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečovať súdne konanie nezbavuje zodpovednosti za pomalé konanie“ resp. „Priznanie

ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu

i sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo“

().

Vzhľadom na horeuvedené nepovažujeme obranu okresného súdu

za akceptovateľnú.»

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie o námietkach povinného proti exekúcii, tvorí bežnú a početnú súčasť

rozhodovania exekučných súdov. Zároveň ústavný súd vzal na zreteľ, že preskúmanie

otázky (ne)existencie vykonateľného exekučného titulu je zo skutkového hľadiska

nenáročná, pričom právna neistota povinného v exekúcii vedenej bez relevantného

vykonateľného titulu po dobu 8 rokov je značná.

2. Správanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd na základe zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že sťažovateľ

k predĺženiu konania neprispel významnejšou mierou, aj keď z popisu doterajšieho priebehu

konania možno dôvodne predpokladať, že skoršie podanie sťažnosti podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov mohlo výrazne urýchliť rozhodovanie okresného súdu o námietkach

sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

V popísanom priebehu súdneho konania ústavný súd identifikoval obdobie

neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, keď o relevantných námietkach sťažovateľa

(doručených okresnému súdu 16. novembra 2009, pozn.) podporených nezvratným

dôkazom o neprípustnosti exekúcie nerozhodol v zákonnej lehote, ale až uznesením

sp. zn. z 3. novembra 2017 (právoplatné 12. decembra 2017, pozn.).

Ústavný súd preto s prihliadnutím k celkovej dĺžke rozhodovania o námietkach

sťažovateľa proti exekúcii (viac ako 8 rokov) a k zistenej neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu, dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom.

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie bolo v čase rozhodovania ústavného

súdu už právoplatne skončené (12. decembra 2017, pozn.), ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2

nevyslovil príkaz adresovaný okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal

bez zbytočných prieťahov a v tejto časti návrhu nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä celkovú dĺžku

napadnutého konania, skutočnosť, že je už právoplatne skončené, ako aj obdobie

neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, ale predovšetkým predmet napadnutého

exekučného konania („... vymoženie pohľadávky vo výške 167,63 Eur s prísl.“) ústavný súd

dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 1 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

V.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.

Úhradu priznal v uplatnenom rozsahu za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Tarifná odmena za úkon právnej služby vykonaný v roku 2017 predstavuje

sumu 147,33 €. Za dva úkony tak prináleží suma 294,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3

vyhlášky) za dva úkony v roku 2017 v sume 17,68 €, čo spolu predstavuje sumu 312,34 €

(bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018