Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 259/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Petrom Križanom, Koceľova 2, Nitra, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti

a na ochranu mena podľa uznesením Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Nitra ČVS: ORP-530/4-VYS-NR-2014 z 3. apríla 2014,

porušenie svojho základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena podľa , základného

práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom podľa

Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivý proces podľa

Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -104 zo 6. marca

2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -147 z 23. januára

2018, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena podľa (ďalej len

„ústava“) uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra (ďalej len „okresné

riaditeľstvo“) ČVS: ORP-530/4-VYS-NR-2014 z 3. apríla 2014 (ďalej len „napadnuté

uznesenie okresného riaditeľstva“), porušenie svojho základného práva na zachovanie

ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1

, základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,

iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom

podľa a základného práva na spravodlivý proces podľa

rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -104 zo 6. marca 2017 (ďalej

len „napadnutý rozsudok okresného súdu“) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre

č. k. -147 z 23. januára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského

súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresné riaditeľstvo vydalo svoje napadnuté

uznesenie, ktorým začalo trestné stíhanie podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti

neznámemu páchateľovi a z ktorého formulácie sťažovateľ vyvodil, že napriek tomu, že ide

o začatie trestného stíhania „vo veci“ v zmysle , trestné

stíhanie je vopred vedené proti konkrétnej osobe – sťažovateľovi.

3. Sťažovateľ napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva opakovane napádal

u orgánov činných v trestnom konaní a v sťažnosti uviedol, že «Opakovanú sťažnosť

zaslanú na KP Nitra (Krajskú prokuratúru v Nitre, pozn.) krajský prokurátor... vyhodnotil

ako dôvodnú a v zaslanom upovedomení o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu

uviedol, že formulácia, označujúca páchateľa v opise skutkovej vety, keďže v danom

prípade je vedené trestné stíhanie len tzv. „vo veci“, je nesprávna...

Vzhľadom k skutočnosti, že KP Nitra uznala sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú, čím

uznala aj postup vyšetrovateľky PZ a následný postup dozorujúcej prokurátorky OP Nitra

za nesprávny a nezákonný, zaslal sťažovateľ ako na GP SR tak aj na MV SR (Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, pozn.) žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu poškodeného

na náhradu škody v zmysle o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci, obom doručené zhodne dňa 23.06.2015.

Dňa 31.07.2015 obdržal sťažovateľ odpoveď GP SR č. VI/4 Gc 43/15/1000-5 zo dňa

28.07.2015 a dňa 20.10.2015 odpoveď MV SR č. KM-OPS1-P-106/2015 zo dňa 08.10.2015

na svoju žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu poškodeného na náhradu škody, pričom

ako GP SR tak aj MV SR považovali žiadosť sťažovateľa za nedôvodnú.

GP SR v odpovedi na žiadosť sťažovateľa č. VI/4 Gc 43/15/1000-5 zo dňa

28.07.2015 uviedla, že žiadosť bola predbežne prerokovaná len výlučne s prihliadnutím na

postup realizovaný zo strany prokuratúry, pričom podľa GP SR nedôvodnosť sťažovateľovej

žiadosti mala spočívať v tom, že neexistuje priama príčinná súvislosť medzi postupom

prokuratúry a vznikom nemajetkovej ujmy a preto nie je možné dospieť k záveru, že za vznik

nemajetkovej ujmy by mala niesť zodpovednosť prokuratúra.

MV SR v odpovedi na žiadosť sťažovateľa č. KM-OPS1-P-106/2015 zo dňa

08.10.2015 uviedlo, že uznesenie vyšetrovateľky PZ o začatí trestného stíhania, ako aj jej

následný postup v konaní vedenom pod ČVS: ORP-530/4-VYS-NR-2014 nie je možné

považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci alebo za nesprávny úradný postup v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,

nakoľko podľa MV SR bol postup vyšetrovateľky PZ správny a plne v súlade

s ustanoveniami .».

4. Sťažovateľ sa na prvostupňovom súde, druhostupňovom súde, ako aj v sťažnosti

dovolával paralely s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci č. 4479/03

(Mikolajová c/a SR), vychádzajúc z tohto presvedčenia: „v oboch právnych veciach išlo

o rozhodnutie OČTK (uznesenie), ktoré nie je (teda nemalo by byť) verejne prístupné,

v ktorých boli nepresné alebo zmätočné informácie, ktoré boli sprístupnené tretím osobám,

a ktoré boli spôsobilé objektívne privodiť škodu, nemajetkovú ujmu, zásahom

do osobnostných práv jednotlivca.

Sťažovateľ sa následne žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2015 podľa § 16 ods. 4

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

domáhal priznania náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom,

pričom zadosťučinenie - úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú za zníženie

dôstojnosti, cti a vážnosti z hľadiska vzťahu k spoluobčanom a ohrozenia postavenia

a uplatnenia v spoločnosti sťažovateľ ocenil symbolicky na 1.000,- €.

Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. -104 zo dňa 06.03.2017 žalobu

zamietol, pričom žalovanému v 1/ rade priznal náhradu trov konania v plnej výške

a žalovanému v 2/ rade nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku súd s poukazom na upovedomenie

KP v NR (Krajskej prokuratúry v Nitre, pozn.) o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu

zo dňa 06.05.2015 č. k. -6, v ktorom KP v NR konštatovala nesprávny

úradný postup dozorovej prokurátorky, vyhodnotil situáciu rovnako ako KP v NR, t.j. ako

nezákonný úradný postup.

Súd ďalej v odvolaním napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca (sťažovateľ)

nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, alebo zníženie dôstojnosti. Taktiež súd dospel

k záveru, že medzi namietaným postupom a nemajetkovou ujmou neexistuje priama príčinná

súvislosť. Na záver súd skonštatoval, že neposudzoval nárok žalobcu (sťažovateľa) podľa

ustanovení a nasl. ( v znení neskorších

predpisov, pozn.), pretože v prejednávanej veci sa nejednalo o súkromnoprávny vzťah

medzi stranami sporu.

Voči prvostupňovému rozsudku OS NR (Okresného súdu Nitra, pozn.) podal

sťažovateľ v zákonnej lehote 15 dní dňa 28.03.2017 odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. d),

f) a h) ( v znení neskorších

predpisov, pozn.), t.j. z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. -147 zo dňa 23.01.2018

rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol, že

nebol dôvod na to, aby sa súd bližšie zaoberal postupom prokurátorky OP NR (Okresnej

prokuratúry Nitra, pozn.) v konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. , nakoľko

žalobca (sťažovateľ) svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy týmto postupom

neodôvodňoval a tento je predmetom konania vedeného na OS Nitra pod sp. zn.

. Ďalej odvolací súd konštatoval, že sa stotožnil so záverom súdu prvej

inštancie, že žalobca (sťažovateľ) existenciu nemajetkovej ujmy žiadnym dôkazom

nepreukázal a jej existenciu založil na svojom subjektívnom tvrdení a preto sa súd ani

nezaoberal tým, či by existovala príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a nemajetkovou ujmou, ktorá nebola v spore preukázaná...

Rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj naň odkazujúce potvrdzujúce rozhodnutie

odvolacieho súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súdy

nesprávne právne posúdil vznik nemajetkovej ujmy a prvostupňový súd (nakoľko odvolací

sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal) aj existenciu príčinnej súvislosti.

V súvislosti so škodou, ako podmienkou úspešného uplatnenia návrhu na náhradu

škody na súde súdy uviedli, že žalobca (sťažovateľ) v tomto smere neuniesol dôkazné

bremeno, a podľa prvostupňového súdu ani nepreukázal v akom rozsahu došlo k zásahu

do jeho osobnostných práv.

Súd sa však v rozpore s ustanovením vôbec nezaoberal právnou

argumentáciou sťažovateľa o tom, že pre uplatnenie škody spôsobenej nemajetkovou ujmou

postačuje, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť jeho osobnostné práva.

Teda, že k vzniku zodpovednosti za škodu nemajetkovou ujmou nie je nevyhnutné, aby

akákoľvek škoda aj reálne vznikla.“

5. Sťažovateľ uviedol, že odvolací súd správne zistil, že postupom prokurátorky

Okresnej prokuratúry Nitra v konaní sp. zn. sťažovateľ svoj nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy neodôvodňoval a že tento je predmetom iného konania vedeného

Okresným súdom Nitra pod sp. zn. , no podotýka, že chcel upozorniť

na nezákonný úradný postup.

6. K príčinnej súvislosti sťažovateľ uviedol: „uznesenie o začatí trestného stíhania

bolo nesprávne naformulované, jeho zverejnením tretím osobám... došlo k porušeniu

osobnostných práv sťažovateľa a k nemajetkovej ujme, preto existuje priama príčinná

súvislosť v tejto veci, a z toho dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie (nakoľko odvolací sa

touto skutočnosťou vôbec nezaoberal) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci aj

ohľadom príčinnej súvislosti.“

7. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález v znení:

„Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 03.04.2014 pod

ČVS: ORP-530/4-VYS-NR-2014 boli porušené základné práva sťažovateľa na zachovanie

ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa článku 19 ods. 1

.

Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -104 zo dňa 06.03.2017

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -147 zo dňa 23.01.2018

boli porušené základné práva sťažovateľa na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a na ochranu mena podľa článku 19 ods. 1 ,

základné práva sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,

iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom

podľa a základné práva sťažovateľa

na spravodlivý proces podľa .

Rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -104 zo dňa 06.03.2017 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -147 zo dňa 23.01.2018 sa zrušuje

ako nezákonný a vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.“

8. Sťažovateľ zároveň žiada o priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 1 000 € a priznanie práva na náhradu trov konania vo výške 325,42 €.

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

11. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

12. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva, napadnutý

rozsudok okresného súdu, napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj postup, ktorý

predchádzal ich vydaniu, z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho

účinkov s obsahom sťažovateľom označeného základného práva na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa ,

základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného

štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom podľa

a základného práva na spravodlivý proces podľa .

K napadnutému uzneseniu okresného riaditeľstva

13. Podstata sťažnosti spočíva v tvrdení sťažovateľa, že napadnuté uznesenie

okresného riaditeľstva bolo nezákonné a ako také bolo objektívne spôsobilé narušiť alebo

ohroziť jeho osobnostné práva a spôsobiť mu nemajetkovú ujmu, pričom trvá na tom, že nie

je nevyhnutné, aby akákoľvek škoda aj reálne vznikla.

14. Sťažovateľ sa nezákonnosti napadnutého uznesenia okresného riaditeľstva

opakovane domáhal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ako aj Krajskej

prokuratúre v Nitre, avšak v poslednej a definitívnej odpovedi na jeho podnety č. k.

-6 zo 6. mája 2015, označenej „ – upovedomenie

o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu“, doručenej sťažovateľovi 15. mája 2015,

Krajská prokuratúra v Nitre nielen preskúmala zákonnosť postupu prokurátorky Okresnej

prokuratúry Nitra vo vyjadrení sp. zn. z 9. februára 2015 s názvom

„ , podnet – vyrozumenie“, ktorým prokurátorka vybavila podnet

sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia okresného riaditeľstva, ale

zároveň preskúmala napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo. Keďže sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 28. marca 2018

a ústavnému súdu doručená 29. marca 2018, bola vo vzťahu k napadnutému uzneseniu

okresného riaditeľstva podaná oneskorene.

15. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

16. V nadväznosti na citované ustanovenie ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok

prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení

alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (napr. , ,

).

17. Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť,

ústavný súd na základe uvedeného sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako podanú oneskorene.

K napadnutému rozsudku okresného súdu

18. Podstata sťažnosti v tejto časti spočíva v tvrdení sťažovateľa, že Okresný súd

Nitra mal nesprávne právne posúdiť vznik nemajetkovej ujmy sťažovateľa.

19. Právomoc ústavného súdu vyplývajúca z je vo vzťahu

k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný

súd v konaní podľa ochranu základným právam alebo slobodám fyzických

osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd. Ústavný súd totiž pri zakladaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že všeobecné

súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

20. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu disponoval sťažovateľ

opravným prostriedkom (odvolaním), ktorý aj využil. Poskytnutie ochrany v prípade

potenciálneho porušenia dotknutých článkov v danom prípade spadalo do právomoci

nadriadeného súdu, teda Krajského súdu v Nitre, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie v zmysle .

21. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie.

K napadnutému rozsudku krajského súdu

22. Podstata sťažnosti v tejto časti spočíva v tvrdení sťažovateľa, že Krajský súd

v Nitre mal nesprávne právne posúdiť vznik nemajetkovej ujmy sťažovateľa.

23. Krajský súd v Nitre v napadnutom rozsudku krajského súdu uvádza, že v zmysle

«... ak sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, pripadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol

správne na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a svoje rozhodnutie

aj správne odôvodnil, a tak na dôvažok uvádza len nasledovné:

Podľa obsahu spisu si žalobca žalobou podanou dňa 23.10.2015 uplatnil náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur s príslušenstvom, ktorá mu mala byť spôsobená

nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa, keďže v uznesení o začatí trestného stíhania

začal trestne stíhame voči „doposiaľ neznámemu páchateľovi vystupujúcemu pod menom

, ...“, a tiež nesprávnym úradným postupom

Okresnej prokuratúry Nitra, ktorá v postupe vyšetrovateľa nezistila žiadne pochybenia. Na

základe tohto uznesenia o začatí trestného stíhania následne Okresný súd Galanta stotožnil

osobu páchateľa so žalobcom, čím malo dôjsť k zníženiu jeho dôstojnosti, vzhľadom na jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom pracuje. Žalobca ani v žalobe a ani v priebehu

konania neodôvodňoval svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy postupom prokurátorky,

ktorá mala predmetné uznesenie predložiť v konaní Okresného súdu Nitra pod sp. zn.

. Na pojednávaní dňa 13.04.2016 uviedol len toľko, že „sa ohradil aj voči

tomu, keď na tunajšom súde je vedené trestné konanie , kde dozorujúca

prokurátorka predložila konajúcemu súdu predmetné uznesenie vyšetrovateľa“. Taktiež

právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávaní zmienila, že „je zarážajúce, že sa k nemu

dostala aj prokurátorka, ktorá ho použila v konaní “. O tento postup

prokurátorky však žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neoprel a v tomto

smere ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Uvedené vyplýva aj zo samotného

vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.02.2017, podľa ktorého v súvislosti s ďalším nesprávnym

úradným postupom Okresnej prokuratúry Nitra v trestnej veci vedenej na Okresnom súde

Nitra pod sp. zn. podal dňa 20.02.2017 žalobu voči Slovenskej republike,

zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR, o priznanie nemajetkovej ujmy, ktorá je vedená

na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. . Keďže o tento postup Okresnej

prokuratúry Nitra žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neoprel a ako sám

uviedol, uplatňoval si z dôvodu tohto nesprávneho úradného postupu nemajetkovú ujmu

v konaní sp. zn. , podľa názoru odvolacieho súdu nebolo ani potrebné, aby súd

prvej inštancie vykonal dôkaz uvedeným súdnym spisom a aby sa touto skutočnosťou

v odôvodnení svojho rozsudku bližšie zaoberal; tým sa bude nesporne zaoberať súd

v odôvodnení rozhodnutia v konaní sp. zn. .

K námietke žalobcu, že súd neaplikoval ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka, je potrebné uviesť, že zodpovednostný vzťah fyzických osôb a štátu v súvislosti

s výkonom verejnej moci tými, ktorí v mene štátu konajú, upravuje zákon č. 514 2003 Z. z.

o zodpovednosti za škodu..., ktorý je lex specialis. Tento zákon v ustanovení § 17 ods. 2

uvádza, že nemajetkovú ujmu v peniazoch možno priznať len v prípade, ak len samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V prípade

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musí byť preukázaný jednak nesprávny úradný

postup a aj existencia (imateriálnej) ujmy. Ak sú vykonaným dokazovaním tieto skutočnosti

vo všeobecnosti preukázané, potom súd skúma aj to, či bola dostatočne preukázaná aj

príčinná súvislosť medzi ujmou a nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd sa stotožnil

so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca existenciu nemajetkovej ujmy žiadnym dôkazom

nepreukázal. Jej existenciu založil na svojom subjektívnom tvrdení, že stotožnením jeho

osoby s osobou páchateľa došlo k zásahu do jeho práv a k zníženiu jeho dôstojnosti

v spoločnosti. Keďže žalobca existenciu nemajetkovej ujmy žiadnym relevantným dôkazom

nesporne nepreukázal, nebolo možné ani posúdiť, či by samotné konštatovanie porušenia

nezákonného postupu nebolo dostatočným zadosťučinením, a teda či by žalobcovi vôbec

vzniklo právo na jej priznanie. Rovnako z tohto dôvodu nebolo možné urobiť záver o tom, či

by existovala príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou

ujmou, ktorá v spore nebola preukázaná.

K prípadu „Mikolajová“, prejednávanom na Európskom súde pre ľudské práva

(ESĽP) v Strassbourgu, na ktorý žalobca v odvolaní poukazoval, odvolací súd uvádza,

v danej veci sa sťažovateľka po tom, čo neuspela so svojou sťažnosťou na Ústavnom súde

SR, obrátila sa na Európsky súd pre ľudské práva a namietala, že rozhodnutím polície

o tom, že spáchala trestný čin, hoci trestné stíhanie voči nej bolo odložené, došlo

k porušeniu jej práva na prezumpciu neviny podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru a práva

na ochranu jej dobrej povesti podľa článku 8. Súd vtedy skonštatoval, že rozhodnutie

polície bolo formulované takým spôsobom, že vyjadrovalo fakt a nie iba podozrenie,

a predstavovalo jasný náznak toho, že policajné oddelenie považovalo sťažovateľku

za vinnú. Skutkovo teda ide jednoznačne o odlišný prípad od prejednávanej veci, lebo

žalobca označený za vinného nebol a jeho meno sa objavilo s takou formuláciou, že malo

ísť o neznámeho páchateľa len vystupujúceho pod menom zhodným s menom a sídlom

žalobcu. Žalobca si nárok na nemajetkovú ujmu uplatňuje podľa ,

pričom v čase, keď sťažovateľka Mikolajová podala sťažnosť na ESĽP a tiež v čase

rozhodnutia tohto súdu, ešte účinný nebol (účinnosť nadobudol dňa

01.07.2004), pričom tento zákon upravuje už aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú zákon č.

neupravoval a v len odkazoval na podpornú aplikáciu Občianskeho

lex specialis voči

, ktorý je lex generalis, čo v praxi znamená, že ak je vzťah medzi

fyzickou osobou a štátom v súvislosti s výkonom verejnej moci upravený osobitným

zákonom, nie je možné použiť aplikáciu všeobecného predpisu, t.j. aplikáciu ustanovení §

11 a nasl. . Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď na

daný právny vzťah aplikoval , a nie ustanovenia a nasl.

.».

24. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

25. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany

ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom

rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri

výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len

v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne

poprel ich účel a význam (napr. , , ).

26. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom Krajského súdu v Nitre

nestotožňuje, sama osebe nemôže viesť k záveru o arbitrárnosti napadnutého rozsudku

krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

všeobecného súdu svojím vlastným.

27. Ústavný súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu

sa Krajský súd v Nitre ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými

relevantnými tvrdeniami a námietkami sťažovateľa. Napadnutý rozsudok krajského súdu

považuje ústavný súd za ústavne udržateľný a konštatuje, že mu nemožno vyčítať

svojvoľnosť či neodôvodnenosť, ktorá by mala za následok jeho arbitrárnosť.

28. Ústavný súd, prihliadajúc na obsah sťažnosti, na obsah napadnutého rozsudku

krajského súdu, ako aj na obsah príloh k sťažnosti týkajúcich sa predmetnej veci,

pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v dotknutej časti odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018