Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 79/2018
PDF · 297.76 KB
No categories available
I. ÚS 79/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka,
o sťažnosti spoločnosti RAIL WAYS, s. r. o., Horný dvor 2901, Bernolákovo, zastúpenej
advokátom Dr. Miroslavom Králikom, Grösslingová 4, Bratislava, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 123/2007, takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti RAIL WAYS, s. r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 14 C 123/2007 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 123/2007 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti RAIL WAYS, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti RAIL WAYS,
s. r. o., trovy konania v sume 585,75 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatpäť
centov) na účet jej právneho zástupcu Dr. Miroslava Králika, Grösslingová 4, Bratislava, do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca
2018 doručená sťažnosť spoločnosti RAIL WAYS, s. r. o., Horný dvor 2901, Bernolákovo
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 123/2007
(ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn.
14 C 123/2007 vedené konanie o neplatnosť právneho úkonu a určenie vlastníctva, v ktorom
sťažovateľka vystupuje v pozícii žalovanej v druhom rade. Žaloba bola okresnému súdu
doručená 9. augusta 2007, pričom žalobcovia sa prostredníctvom nej domáhajú vyslovenia
neplatnosti šiestich zmlúv o vstavbe bytu a prevode spoluvlastníckeho podielu uzavretých
medzi hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou, ktoré v konaní vystupuje
v pozícií žalovaného v prvom rade, a sťažovateľkou. Žalobcovia sa v žalobe domáhajú, aby
okresný súd vyhlásil predmetné zmluvy za neplatné, zároveň aby určil, že žalobcovia sú
spoluvlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území ,
zapísaných na (parcela č. s výmerou 567 m² ako zastavaná
plocha a parcela č. s výmerou 121 m² ako zastavaná plocha v podiele 500/10000)
a uložil žalovanému v prvom rade a sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcom trovy
konania vrátane trov právneho zastúpenia. V konaní nebolo do dňa podania sťažnosti
ústavnému súdu meritórne rozhodnuté.
3. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na skutočnosť, že „od podania žaloby vykonal
súd prvý úkon vo veci až po viac ako 2 rokoch a 7 mesiacoch, keď dňa 9. 3. 2010 vydal
uznesenie, ktorým do konania na stranu navrhovateľov (žalobcov) pripustil ďalších
účastníkov a pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania“. Sťažovateľka následne
popísala chronológiu doterajšieho priebehu napadnutého konania okresného súdu
a špecifikovala obdobia, kedy malo dochádzať k prieťahom v napadnutom konaní.
4. Poukazujúc na dĺžku konania sťažovateľka uviedla, že „celková dĺžka
sťažovateľom namietaného konania 14C/123/2007 predstavuje dnes už obdobie viac ako 10
rokov a 6 mesiacov, pričom Okresný súd Bratislava I do dnešného dňa neodstránil právnu
neistotu sťažovateľa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že predmetné uvedené
konanie je iba v štádiu konania na prvom stupni a dĺžka konania sa môže podstatne predĺžiť
v prípade, ak by v konaní niektorá zo strán využila svoje právo a proti budúcemu rozsudku
okresného súdu sa odvolala.“.
5. Sťažovateľka zhodnotila, že „predmetná vec dnes nenesie známky právnej ani
skutkovej zložitosti veci, ktorá by odôvodňovala lehotu jej prejednávania v trvaní 10 rokov
a 6 mesiacov“.
6. V súvislosti so svojim správaním v priebehu konania sťažovateľka uviedla, že „sa
snaží v priebehu celého konania vystupovať v tomto konaní dostatočne aktívne s náležitou
súčinnosťou, a to v rozsahu svojich schopností a možností. Sťažovateľ má za to, že nijakým
spôsobom neprispel k vzniku zbytočných prieťahov v tomto štádiu konania, sťažovateľ sa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zúčastnil na všetkých pojednávaniach, ktoré sa
vo veci uskutočnili, promptne reagoval na doručenie vyjadrení žalobcov zo strany súdu.“.
V súvislosti so správaním žalobcov sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že „títo
v priebehu konania už tri krát žiadali o zmenu petitu, čím spolu so súdom prispeli
k zbytočným prieťahom v konaní“.
7. V nadväznosti na už uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa RAIL WAYS, s.r.o... na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
14C/123/2007, porušené bolo.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn.
14C/123/2007 konať.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi, RAIL WAYS, s.r.o... primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 5000,- EUR (slovom: päťtisíc eur), ktoré je mu Okresný súd
Bratislava I povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi, RAIL WAYS, s.r.o... trovy
právneho zastúpenia vo výške 390,50 EUR na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky
ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto
ju uznesením č. k. I. ÚS 79/2018-16 zo 7. marca 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1
a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 8. marca 2018
predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,
a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.
10. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn. 1 SprV/155/2018
doručenom ústavnému súdu 30. apríla 2018 uviedla tieto relevantné skutočnosti:
„Žaloba o neplatnosť právnych úkonov a o určenie vlastníctva bola doručená
Okresnému súdu Bratislava I dňa 09.08.2007. Po preštudovaní spisového materiálu mám za
to, že v predmetnom konaní sp. zn. 14 C 123/2007 ide o skutkovo a o právne zložitú vec, čo
vyplýva aj zo samotného predmetu konania, ako aj z vyjadrenia zákonnej sudkyne
, ktorá sa vyjadrila k sťažnosti dňa 19.04.2018...
Aj keď je nepochybné, že tunajší súd vo veci sp. zn. 14 C 123/2007 nekonal vždy
bezodkladne, som toho názoru, že k predĺženiu konania podstatnou mierou prispeli najmä
skutočnosti ako je zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu, niekoľkonásobná zmena
petitov, rozhodovanie o návrhoch na pripustenie ďalších strán sporu do konania.
Vo veci sp. zn. 14 C 123/2007 vystupuje 11 žalobcov a 2 žalovaní. Hoci žaloba bola
podaná dňa 09.05.2007, súdny poplatok bol za podanú žalobu zaplatený až dňa 16.04.2010.
Žalobcovia nezaplatili súdny poplatok spolu so žalobou, preto tunajší súd sa musel
zaoberať vyrubením súdneho poplatku, ktorého výška vzhľadom na zložitosť petitu žaloby
bola nejednoznačná. K predĺženiu konania prispel do istej miery aj samotný sťažovateľ,
ktorému žaloba bola doručená dňa 20.09.2007 a bola mu poskytnutá lehota na vyjadrenie k
žalobe 15 dní. Sťažovateľ ako žalovaný v II. rade sa nevyjadril k žalobe v lehote stanovenej
tunajším súdom, a teda do 05.10.2007. Vyjadrenie podal až dňa 23.01.2008.
Predmet konania žalobcovia menili a dopĺňali najmenej 4 krát (podaniami
doručenými tunajšiemu súdu v dňoch 18.12.2008, 13.09.2010, 16.05.2013, 15.12.2015),
pričom v súčasnosti je 15 samostatných žalobných petitov. Na samotné konanie malo vplyv
aj dedičské konanie po žalobkyni v 6. rade, ako aj výzvy tunajšieho súdu na zapožičanie
spisov, na ktoré sa odvolávali žalobcovia v danom konaní, a ktoré žiadali pripojiť ako
dôkaz.
K prieťahovosti namietanej sťažovateľom, a teda k nečinnosti tunajšieho súdu od
27.10.2010 do 05.06.2012 si dovolím uviesť s poukazom na prehľad jednotlivých úkonov
vykonaných v spise sp. zn. 14 C 123/2007, že tunajší súd v tejto veci konal priebežne
a nedochádzalo k zbytočným prieťahom. Tunajší súd v danom období rozhodoval o zmene
petitu, o pripustení Mestskej časti ako vedľajšieho účastníka
v konaní. V namietanom období tunajší súd rozhodoval aj o pripustení ďalších strán sporu
do konania na strane žalobcov v 10. a 11. rade, ako aj vyzýval žalobcov, aby odstránili
vady žaloby. Súčasne poukazujem na skutočnosť, že v období od 12.07.2011 do 28.10.2011
sa spis sp. zn. 14 C 123/2007 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave za účelom
rozhodnutia o odvolaní žalovaného v I. rade proti uzneseniu zo dňa 18.04.2011, č. k. 14 C
123/2007-191, ktorým tunajší súd nepripustil Mestskú časť ako
vedľajšieho účastníka do konania. S tvrdením sťažovateľa, že tunajší súd bol nečinný od
vydania rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2011 do 05.06.2012, kedy
vykonal vo veci ďalší úkon si dovolím uviesť, že od vrátenia spisu z odvolacieho súdu na
tunajší súd dňa 26.10.2011, tunajší súd dňa 15.03.2012 rozhodoval o pripustení zmeny
petitu žaloby a dňa 20.03.2012 vytýčil termín pojednávania na deň 05.06.2012. S
namietanou prieťahovosťou v danom konaní v období od 19.06.2013 až do 04.11.2015
nemožno plne súhlasiť, pretože tunajší súd doručoval v danom období vyjadrenie
žalovaného v I. rade spolu s listinnými dôkazmi ostatným stranám sporu, vyzýval Mestskú
časť na zapožičanie spisov k predmetnej veci, či vytýčil ďalší
termín pojednávania na deň 04.11.2015...
V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, aby zvážil
dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie v plnej uplatnenej výške vzhľadom na primeranosť dĺžky trvania konania
vo vzťahu k predmetu konania s dôrazom na skutočnosť, že konajúci súd rozhodoval
o početných procesných návrhoch žalobcov.“
11. Predsedníčka okresného súdu zároveň súhlasila s upustením od ústneho
pojednávania v predmetnej veci a k svojmu vyjadreniu pripojila aj vyjadrenie zákonnej
sudkyne a prehľad vykonaných procesných úkonov. Ústavný súd po dôkladnom
preštudovaní vyjadrenia zákonnej sudkyne konštatuje, že vo svojej podstate po obsahovej
stránke korešponduje s vyjadrením predsedníčky okresného súdu.
12. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky
okresného súdu, ako aj k vyjadreniu zákonnej sudkyne doručenému ústavnému súdu
16. mája 2018 uviedol:
„Ako právny zástupca sťažovateľa súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky
upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, ak dospeje k názoru, že od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
K tvrdeniam uvedeným vo vyjadrení porušiteľa k podanej sťažnosti uvádzam, že tieto
nevyvrátili tvrdenia sťažovateľa uvedené v sťažnosti zo dňa 01. 3. 2018. Práve naopak
potvrdili, že v konaní sp. zn. 14C/123/2007 opakovane dochádzalo k zbytočným prieťahom
v konaní.
Porušiteľ odôvodňuje dlhé trvanie súdneho konania neskorým zaplatením súdneho
poplatku zo strany žalobcov a viacnásobnými zmenami a doplneniami predmetu konania
zo strany žalobcov. Porušiteľ uvádza, že hoci žaloba bola podaná dňa 09. 5. 2007, súdny
poplatok bol zaplatený až dňa 16. 4. 2010. Z prehľadu úkonov vykonaných v spise sp. zn.
14C/123/2007 predloženého porušiteľom však vyplýva, že napriek tomu, že žaloba bola na
súd podaná dňa 09. 8. 2007, porušiteľ uložil pokyn na vyrubenie súdneho poplatku za
žalobu až dňa 19. 8. 2008, teda porušiteľ sa začal vyrubením súdneho poplatku za podanú
žalobu zaoberať až viac ako jeden rok po jej podaní, pričom takéto konanie považujem za
zbytočné prieťahy v konaní.
K tvrdeniam porušiteľa, že k neprimeranej dĺžke súdneho konania došlo z dôvodu
viacnásobných zmien a doplnení predmetu konania zo strany žalobcov, je treba uviesť, že
zo strany porušiteľa opakovane dochádzalo k prieťahom aj pri rozhodovaní o návrhoch
žalobcov na zmenu predmetu konania:
- v prípade návrhu žalobcov na zmenu predmetu konania zo dňa 18. 12. 2008
zo strany porušiteľa bol daný pokyn pre vyššieho súdneho úradníka, aby rozhodol
o pripustení zmeny petitu až dňa 04. 3. 2010 a o pripustení zmeny petitu rozhodol až dňa
09. 3. 2010, teda viac ako 1 rok a 4 mesiace po podaní návrhu,
- v prípade návrhu žalobcov na zmenu predmetu konania zo dňa 13. 9. 2010,
o pripustení tohto návrhu porušiteľ rozhodol až dňa 15. 3. 2012, teda viac ako po roku
a šiestich mesiacoch od jeho podania,
- v prípade návrhu žalobcov na zmenu predmetu konania zo dňa 15. 12. 2015,
o pripustení tohto návrhu porušiteľ rozhodol až dňa 23. 01. 2018, teda viac ako po dvoch
rokoch a jednom mesiaci od jeho podania.
Sťažovateľ zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v podanej sťažnosti...
Porušiteľ vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia sťažovateľa
o zbytočných prieťahoch v konaní, pričom sťažovateľ naďalej trvá na tom, že predmetná vec
dnes nenesie známky právnej ani skutkovej zložitosti veci, ktorá by odôvodňovala lehotu jej
prejednávania v trvaní 10 rokov a 6 mesiacov.
Sťažovateľ odmieta tvrdenie porušiteľa, že k predĺženiu konania prispel aj
sťažovateľ. Sťažovateľ má za to, že nijakým spôsobom neprispel k vzniku zbytočných
prieťahov v tomto štádiu konania, sťažovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zúčastnil na všetkých pojednávaniach, ktoré sa vo veci uskutočnili a promptne reagoval na
doručenie vyjadrení žalobcov zo strany súdu.“
13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde
upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
15. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v jej právnej veci.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
17. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).
18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva
z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania
(obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna
2016).
20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
21. Preskúmaním doterajšieho priebehu namietaného konania pred okresným súdom
ústavný súd zistil, že toto konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité a je súčasťou
štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Faktická zložitosť veci však bola
spôsobená tým, že v dôsledku opakovaných žiadostí o pristúpenie ďalších účastníkov do
konania na strane žalobcov, ako aj prebiehajúceho dedičského konania po žalobkyni
v 6. rade musel okresný súd pred samotným meritórnym rozhodovaním ustáliť okruh
účastníkov konania. Ústavný súd konštatuje, že aj keď podávanie procesných návrhov
zo strany žalobcov okresný súd nemohol priamo ovplyvniť, táto okolnosť mala vplyv na
dĺžku konania. Ústavný súd danú okolnosť zohľadnil pri priznaní výšky finančného
zadosťučinenia.
22. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní
o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Po dôkladnom rozbore zapožičaného súdneho spisu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka
svojím správaním neprispela k prieťahom v namietanom súdnom konaní.
23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Zo sťažnosti,
zapožičaného súdneho spisu a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že v konaní okresného
súdu boli vykonané tieto relevantné procesné úkony:
Dňa 9. augusta 2007 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania.
Dňa 13. septembra 2007 okresný súd doručoval žalovanému v I. rade a sťažovateľke
žalobu na vyjadrenie. Súčasne vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby oznámil peňažnú
hodnotu spoluvlastníckeho podielu.
Dňa 27. septembra 2007 právny zástupca žalobcu doručil okresnému súdu oznámenie
o peňažnej hodnote spoluvlastníckeho podielu.
Dňa 5. októbra 2007 právny zástupca sťažovateľky nazeral do súdneho spisu.
Dňa 25. októbra 2007 odporca v I. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie.
Dňa 31. októbra 2007 odporca v I. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie.
Dňa 23. januára 2008 právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu
vyjadrenie.
Dňa 23. júla 2008 právny zástupca žalobcu doručil okresnému súdu žiadosť
o konanie vo veci (urgenciu).
Dňa 6. augusta 2008 právny zástupca žalobcu nahliadal do súdneho spisu.
Dňa 22. decembra 2008 právny zástupca žalobcu doručil okresnému súdu návrh na
pristúpenie ďalších účastníkov konania na strane žalobcov.
Dňa 28. septembra 2009 právny zástupca žalobcu doručil okresnému súdu žiadosť
o konanie vo veci (urgenciu).
Dňa 9. marca 2010 okresný súd uznesením č. k. 14 C 123/2007-95 pripustil na strane
žalobcov ďalších účastníkov konania.
Dňa 30. marca 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na zaplatenie
súdneho poplatku za rozšírený návrh.
Dňa 17. septembra 2010 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu návrh na
pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalobcov a doplnenie žaloby.
Dňa 20. septembra 2010 okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. október
2010.
Dňa 27. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na
neurčito pre účely možného uzatvorenia mimosúdnej dohody. Okresný súd zároveň vyzval
Správu katastra Bratislava o predloženie splnomocnenia.
Dňa 27. októbra 2010 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu návrh na
pristúpenie ďalších účastníkov a doplnenie žaloby.
Dňa 22. novembra 2010 odporca v I. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie.
Dňa 2. decembra 2010 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu podanie
označené ako „oznámenie o trvaní na návrhu na začatie konania“.
Dňa 3. decembra 2010 Správa katastra Bratislava doručila okresnému súdu
požadované splnomocnenie.
Dňa 23. decembra 2010 právny zástupca sťažovateľky nazeral do súdneho spisu.
Dňa 23. februára 2011 okresný súd v rámci oddelení zisťoval, či bolo skončené
dedičské konanie po žalobkyni v 6. rade. Zároveň doručil právnemu zástupcovi žalobcov
podanie a výzvu, aby sa písomne vyjadril k návrhu žalovaného v I. rade z 22. novembra
2010.
Dňa 2. marca 2011 do spisu bolo priložené právoplatné osvedčenie o dedičstve po
nebohej žalobkyni v 6. rade.
Dňa 16. marca 2011 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu
splnomocnenia na zastupovanie a vyjadrenie.
Dňa 6. apríla 2011 okresný súd uznesením č. k. 14 C 123/2007-189 pripustil do
konania na strane žalobcov ďalších účastníkov.
Dňa 15. apríla 2011 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na odstránenie
vád podania.
Dňa 18. apríla 2011 okresný súd uznesením č. k. 14 C 123/2007-191 nepripustil
vstup mestskej časti do konania v pozícii vedľajšieho účastníka.
Dňa 9. mája 2011 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu podanie
označenie ako „odstránenie chýb v písaní“.
Dňa 11. mája 2011 žalovaný v I. rade doručil okresnému súdu odvolanie voči
uzneseniu z 18. apríla 2011.
Dňa 20. mája 2011 okresný súd doručoval odvolanie právnemu zástupcovi žalobcov
a sťažovateľke.
Dňa 23. júna 2011 okresný súd predložil súdny spis Krajskému súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.
Dňa 26. septembra 2011 krajský súd uznesením č. k. 3 Co 283/2011-203 potvrdil
uznesenie okresného súdu.
Dňa 15. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. 14 C 123/2007-205 pripustil zmenu
petitu.
Dňa 20. marca 2012 okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. jún 2012.
Dňa 5. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd po prerokovaní veci
odročil na 19. júl 2012.
Dňa 8. júna 2012 okresný súd vyzval Správu katastra v Bratislave na zapožičanie
administratívneho spisu.
Dňa 22. júna 2012 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu žiadosť
o odročenie pojednávania.
Dňa 26. júna 2012 Správa katastra Bratislava doručila okresnému súdu požadovaný
spisový materiál.
Dňa 18. júla 2012 okresný súd oznámil účastníkom konania, že pojednávanie bolo
zrušené.
Dňa 19. júla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 6. november
2012.
Dňa 22. októbra 2012 bol okresnému súdu doručený návrh na odročenie
pojednávania.
Dňa 29. októbra 2012 okresný súd oznámil účastníkom konania, že pojednávanie
bolo zrušené.
Dňa 6. novembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
12. február 2013.
Dňa 12. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 15. máj
2013.
Dňa 29. februára 2013 právny zástupca žalobcov nazeral do súdneho spisu.
Dňa 15. mája 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. jún
2013.
Dňa 20. mája 2013 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu návrh na
zmenu petitu žaloby.
Dňa 19. júna 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.
Žalobca doručil okresnému súdu dokumentáciu. Okresný súd uznesením č. k.
14 C 123/2007-297 pripustil zmenu petitu návrhu.
Dňa 12. septembra 2014 okresný súd zaslal mestskej časti
žiadosť o zapožičanie administratívnych spisov.
Dňa 6. októbra 2014 mestská časť zapožičala okresnému súdu
požadovanú spisovú dokumentáciu.
Dňa 11. júna 2015 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu podanie
označené ako „žiadosť o konanie vo veci“.
Dňa 11. augusta 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 4. november 2015.
Dňa 26. októbra 2015 odporca v 1. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie.
Dňa 4. novembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po prerokovaní
odročené na 20. január 2016. Okresný súd zaslal odporcovi v 1. rade výzvu na vyjadrenie.
Dňa 17. decembra 2015 odporca v 1. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie.
Dňa 30. decembra 2015 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu
vyjadrenie a návrh na zmenu petitu žaloby.
Dňa 13. januára 2016 právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu
vyjadrenie.
Dňa 20. januára 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.
Dňa 29. januára 2016 zástupkyňa odporcu v 1. rade nazerala do súdneho spisu.
Dňa 6. mája 2016 odporca v 1. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie k návrhu
zmeny petitu žaloby.
Dňa 3. júna 2016 odporca v 1. rade opätovne doručil okresnému súdu vyjadrenie
návrhu zmeny petitu žaloby.
Dňa 23. januára 2018 okresný súd uznesením č. k. 14 C 123/2007-351 pripustil
zmenu petitu.
Dňa 29. januára 2018 okresný súd nariadil pojednávanie na 6. marec 2018.
Dňa 6. marca 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
18. september 2018.
24. Nadväzne na uvedenú chronológiu napadnutého konania, ako aj vyjadrenia
účastníkov konania ústavný súd konštatuje, že v priebehu napadnutého konania okresného
súdu možno špecifikovať tri časové obdobia, keď dochádzalo k zbytočným prieťahom
zo strany okresného súdu.
25. Prvé obdobie nečinnosti bolo spôsobené už v prvej fáze konania od 13. septembra
2007, keď okresný súd doručil žalobu odporcom a zároveň vyzval právneho zástupcu
žalobcu, aby oznámil peňažnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu, až do 9. marca 2010, keď
okresný súd pripustil zmenu na strane účastníkov konania. Ústavný súd berie do úvahy, že
v danom období bolo okresnému súdu doručených viacero procesných návrhov zo strany
právneho zástupcu žalobcov, avšak táto skutočnosť neospravedlňuje dobu dva a pol roka
nečinnosti zo strany okresného súdu.
26. Druhé obdobie nečinnosti v napadnutom konaní okresného súdu ústavný súd
zaznamenal v období od 12. septembra 2014, keď okresný súd zaslal mestskej časti
žiadosť o zapožičanie administratívnych spisov, až do 11. augusta
2015, keď okresný súd nariadil pojednávanie. Obdobie nečinnosti okresného súdu a ním
spôsobené prieťahy v napadnutom konaní trvali 10 mesiacov.
27. Posledné obdobie nečinnosti okresného súdu, keď v dôsledku nečinnosti došlo
k zbytočným prieťahom zo strany okresného súdu, ústavný súd zaznamenal v období od
20. januára 2016 do 23. januára 2018. V uvedenom takmer dvojročnom období nedošlo
zo strany okresného súdu k žiadnemu relevantnému procesnému úkonu smerujúcemu
k meritórnemu rozhodnutiu v napadnutom konaní.
28. V súvislosti s celkovou dĺžkou napadnutého konania, komplexne poukazujúc na
procesné úkony okresného súdu, ústavný súd zároveň dáva do pozornosti svoju rozsiahlu
konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp.
nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie
ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť
štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli
ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (m. m. IV. ÚS 22/02,
IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011). Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého
konania a skutočnosť, že v konaní nebolo ani takmer po jedenástich rokoch meritórne
rozhodnuté, možno činnosť okresného súdu v napadnutom konaní hodnotiť ako činnosť
neefektívnu.
29. Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu
z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľky a postupu okresného súdu,
zohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté,
dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom
konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je
uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.
III.
30. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu, prikázal okresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby
vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti nálezu).
31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
32. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
33. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požadovala finančné odškodnenie v sume
5 000 €, ktoré odôvodňovala právnou neistotou, ako aj skutočnosťou, že doterajší priebeh
konania vykazuje znaky zbytočných prieťahov.
34. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä
charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľky, jej správanie počas
predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania, a aj skutočnosť, že vo veci zistil
namietané porušenie označených práv.
Ústavný súd v tejto súvislosti zohľadnil aj skutočnosť, že dĺžka konania bola
ovplyvnená aj početnými podaniami vykonanými zo strany žalobcov a ich právneho
zástupcu (najmä opakovane doručenými návrhmi na rozšírenie účastníkov na strane
žalobcov).
Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom
priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej
z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou
medzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti ústavný súd považoval
za odôvodnené priznať sťažovateľke sumu 3 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výrokovej časti nálezu).
35. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho
zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“).
36. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie ústavnej sťažnosti,
vypracovanie vyjadrenia zo 14. mája 2018). Za tri úkony vykonané v roku 2018 patrí
odmena v sume trikrát po 153,50 € spolu s režijným paušálom v sume 9,21 € (v zmysle § 1
ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky prestavujú
sumu 488,13 €, ku ktorej bolo potrebné pripočítať 20 % DPH (97,62 €), t. j. trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 585,75 €.
37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. mája 2018