Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 79/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka,

o sťažnosti spoločnosti RAIL WAYS, s. r. o., Horný dvor 2901, Bernolákovo, zastúpenej

advokátom Dr. Miroslavom Králikom, Grösslingová 4, Bratislava, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti RAIL WAYS, s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti RAIL WAYS, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti RAIL WAYS,

s. r. o., trovy konania v sume 585,75 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatpäť

centov) na účet jej právneho zástupcu Dr. Miroslava Králika, Grösslingová 4, Bratislava, do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca

2018 doručená sťažnosť spoločnosti RAIL WAYS, s. r. o., Horný dvor 2901, Bernolákovo

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn.

vedené konanie o neplatnosť právneho úkonu a určenie vlastníctva, v ktorom

sťažovateľka vystupuje v pozícii žalovanej v druhom rade. Žaloba bola okresnému súdu

doručená 9. augusta 2007, pričom žalobcovia sa prostredníctvom nej domáhajú vyslovenia

neplatnosti šiestich zmlúv o vstavbe bytu a prevode spoluvlastníckeho podielu uzavretých

medzi hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou, ktoré v konaní vystupuje

v pozícií žalovaného v prvom rade, a sťažovateľkou. Žalobcovia sa v žalobe domáhajú, aby

okresný súd vyhlásil predmetné zmluvy za neplatné, zároveň aby určil, že žalobcovia sú

spoluvlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území ,

zapísaných na (parcela č. s výmerou 567 m² ako zastavaná

plocha a parcela č. s výmerou 121 m² ako zastavaná plocha v podiele 500/10000)

a uložil žalovanému v prvom rade a sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcom trovy

konania vrátane trov právneho zastúpenia. V konaní nebolo do dňa podania sťažnosti

ústavnému súdu meritórne rozhodnuté.

3. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na skutočnosť, že „od podania žaloby vykonal

súd prvý úkon vo veci až po viac ako 2 rokoch a 7 mesiacoch, keď dňa 9. 3. 2010 vydal

uznesenie, ktorým do konania na stranu navrhovateľov (žalobcov) pripustil ďalších

účastníkov a pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania“. Sťažovateľka následne

popísala chronológiu doterajšieho priebehu napadnutého konania okresného súdu

a špecifikovala obdobia, kedy malo dochádzať k prieťahom v napadnutom konaní.

4. Poukazujúc na dĺžku konania sťažovateľka uviedla, že „celková dĺžka

sťažovateľom namietaného konania predstavuje dnes už obdobie viac ako 10

rokov a 6 mesiacov, pričom Okresný súd Bratislava I do dnešného dňa neodstránil právnu

neistotu sťažovateľa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že predmetné uvedené

konanie je iba v štádiu konania na prvom stupni a dĺžka konania sa môže podstatne predĺžiť

v prípade, ak by v konaní niektorá zo strán využila svoje právo a proti budúcemu rozsudku

okresného súdu sa odvolala.“.

5. Sťažovateľka zhodnotila, že „predmetná vec dnes nenesie známky právnej ani

skutkovej zložitosti veci, ktorá by odôvodňovala lehotu jej prejednávania v trvaní 10 rokov

a 6 mesiacov“.

6. V súvislosti so svojim správaním v priebehu konania sťažovateľka uviedla, že „sa

snaží v priebehu celého konania vystupovať v tomto konaní dostatočne aktívne s náležitou

súčinnosťou, a to v rozsahu svojich schopností a možností. Sťažovateľ má za to, že nijakým

spôsobom neprispel k vzniku zbytočných prieťahov v tomto štádiu konania, sťažovateľ sa

prostredníctvom svojho právneho zástupcu zúčastnil na všetkých pojednávaniach, ktoré sa

vo veci uskutočnili, promptne reagoval na doručenie vyjadrení žalobcov zo strany súdu.“.

V súvislosti so správaním žalobcov sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že „títo

v priebehu konania už tri krát žiadali o zmenu petitu, čím spolu so súdom prispeli

k zbytočným prieťahom v konaní“.

7. V nadväznosti na už uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa RAIL WAYS, s.r.o... na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

, porušené bolo.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn.

konať.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi, RAIL WAYS, s.r.o... primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5000,- EUR (slovom: päťtisíc eur), ktoré je mu Okresný súd

Bratislava I povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi, RAIL WAYS, s.r.o... trovy

právneho zastúpenia vo výške 390,50 EUR na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky

ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto

ju uznesením č. k. -16 zo 7. marca 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1

a 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)].

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 8. marca 2018

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

10. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn.

doručenom ústavnému súdu 30. apríla 2018 uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„Žaloba o neplatnosť právnych úkonov a o určenie vlastníctva bola doručená

Okresnému súdu Bratislava I dňa 09.08.2007. Po preštudovaní spisového materiálu mám za

to, že v predmetnom konaní sp. zn. ide o skutkovo a o právne zložitú vec, čo

vyplýva aj zo samotného predmetu konania, ako aj z vyjadrenia zákonnej sudkyne

, ktorá sa vyjadrila k sťažnosti dňa 19.04.2018...

Aj keď je nepochybné, že tunajší súd vo veci sp. zn. nekonal vždy

bezodkladne, som toho názoru, že k predĺženiu konania podstatnou mierou prispeli najmä

skutočnosti ako je zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu, niekoľkonásobná zmena

petitov, rozhodovanie o návrhoch na pripustenie ďalších strán sporu do konania.

Vo veci sp. zn. vystupuje 11 žalobcov a 2 žalovaní. Hoci žaloba bola

podaná dňa 09.05.2007, súdny poplatok bol za podanú žalobu zaplatený až dňa 16.04.2010.

Žalobcovia nezaplatili súdny poplatok spolu so žalobou, preto tunajší súd sa musel

zaoberať vyrubením súdneho poplatku, ktorého výška vzhľadom na zložitosť petitu žaloby

bola nejednoznačná. K predĺženiu konania prispel do istej miery aj samotný sťažovateľ,

ktorému žaloba bola doručená dňa 20.09.2007 a bola mu poskytnutá lehota na vyjadrenie k

žalobe 15 dní. Sťažovateľ ako žalovaný v II. rade sa nevyjadril k žalobe v lehote stanovenej

tunajším súdom, a teda do 05.10.2007. Vyjadrenie podal až dňa 23.01.2008.

Predmet konania žalobcovia menili a dopĺňali najmenej 4 krát (podaniami

doručenými tunajšiemu súdu v dňoch 18.12.2008, 13.09.2010, 16.05.2013, 15.12.2015),

pričom v súčasnosti je 15 samostatných žalobných petitov. Na samotné konanie malo vplyv

aj dedičské konanie po žalobkyni v 6. rade, ako aj výzvy tunajšieho súdu na zapožičanie

spisov, na ktoré sa odvolávali žalobcovia v danom konaní, a ktoré žiadali pripojiť ako

dôkaz.

K prieťahovosti namietanej sťažovateľom, a teda k nečinnosti tunajšieho súdu od

27.10.2010 do 05.06.2012 si dovolím uviesť s poukazom na prehľad jednotlivých úkonov

vykonaných v spise sp. zn. , že tunajší súd v tejto veci konal priebežne

a nedochádzalo k zbytočným prieťahom. Tunajší súd v danom období rozhodoval o zmene

petitu, o pripustení Mestskej časti ako vedľajšieho účastníka

v konaní. V namietanom období tunajší súd rozhodoval aj o pripustení ďalších strán sporu

do konania na strane žalobcov v 10. a 11. rade, ako aj vyzýval žalobcov, aby odstránili

vady žaloby. Súčasne poukazujem na skutočnosť, že v období od 12.07.2011 do 28.10.2011

sa spis sp. zn. nachádzal na Krajskom súde v Bratislave za účelom

rozhodnutia o odvolaní žalovaného v I. rade proti uzneseniu zo dňa 18.04.2011, č. k. 14 C

123/2007-191, ktorým tunajší súd nepripustil Mestskú časť ako

vedľajšieho účastníka do konania. S tvrdením sťažovateľa, že tunajší súd bol nečinný od

vydania rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2011 do 05.06.2012, kedy

vykonal vo veci ďalší úkon si dovolím uviesť, že od vrátenia spisu z odvolacieho súdu na

tunajší súd dňa 26.10.2011, tunajší súd dňa 15.03.2012 rozhodoval o pripustení zmeny

petitu žaloby a dňa 20.03.2012 vytýčil termín pojednávania na deň 05.06.2012. S

namietanou prieťahovosťou v danom konaní v období od 19.06.2013 až do 04.11.2015

nemožno plne súhlasiť, pretože tunajší súd doručoval v danom období vyjadrenie

žalovaného v I. rade spolu s listinnými dôkazmi ostatným stranám sporu, vyzýval Mestskú

časť na zapožičanie spisov k predmetnej veci, či vytýčil ďalší

termín pojednávania na deň 04.11.2015...

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, aby zvážil

dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v plnej uplatnenej výške vzhľadom na primeranosť dĺžky trvania konania

vo vzťahu k predmetu konania s dôrazom na skutočnosť, že konajúci súd rozhodoval

o početných procesných návrhoch žalobcov.“

11. Predsedníčka okresného súdu zároveň súhlasila s upustením od ústneho

pojednávania v predmetnej veci a k svojmu vyjadreniu pripojila aj vyjadrenie zákonnej

sudkyne a prehľad vykonaných procesných úkonov. Ústavný súd po dôkladnom

preštudovaní vyjadrenia zákonnej sudkyne konštatuje, že vo svojej podstate po obsahovej

stránke korešponduje s vyjadrením predsedníčky okresného súdu.

12. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky

okresného súdu, ako aj k vyjadreniu zákonnej sudkyne doručenému ústavnému súdu

16. mája 2018 uviedol:

„Ako právny zástupca sťažovateľa súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky

upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, ak dospeje k názoru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

K tvrdeniam uvedeným vo vyjadrení porušiteľa k podanej sťažnosti uvádzam, že tieto

nevyvrátili tvrdenia sťažovateľa uvedené v sťažnosti zo dňa 01. 3. 2018. Práve naopak

potvrdili, že v konaní sp. zn. opakovane dochádzalo k zbytočným prieťahom

v konaní.

Porušiteľ odôvodňuje dlhé trvanie súdneho konania neskorým zaplatením súdneho

poplatku zo strany žalobcov a viacnásobnými zmenami a doplneniami predmetu konania

zo strany žalobcov. Porušiteľ uvádza, že hoci žaloba bola podaná dňa 09. 5. 2007, súdny

poplatok bol zaplatený až dňa 16. 4. 2010. Z prehľadu úkonov vykonaných v spise sp. zn.

predloženého porušiteľom však vyplýva, že napriek tomu, že žaloba bola na

súd podaná dňa 09. 8. 2007, porušiteľ uložil pokyn na vyrubenie súdneho poplatku za

žalobu až dňa 19. 8. 2008, teda porušiteľ sa začal vyrubením súdneho poplatku za podanú

žalobu zaoberať až viac ako jeden rok po jej podaní, pričom takéto konanie považujem za

zbytočné prieťahy v konaní.

K tvrdeniam porušiteľa, že k neprimeranej dĺžke súdneho konania došlo z dôvodu

viacnásobných zmien a doplnení predmetu konania zo strany žalobcov, je treba uviesť, že

zo strany porušiteľa opakovane dochádzalo k prieťahom aj pri rozhodovaní o návrhoch

žalobcov na zmenu predmetu konania:

- v prípade návrhu žalobcov na zmenu predmetu konania zo dňa 18. 12. 2008

zo strany porušiteľa bol daný pokyn pre vyššieho súdneho úradníka, aby rozhodol

o pripustení zmeny petitu až dňa 04. 3. 2010 a o pripustení zmeny petitu rozhodol až dňa

09. 3. 2010, teda viac ako 1 rok a 4 mesiace po podaní návrhu,

- v prípade návrhu žalobcov na zmenu predmetu konania zo dňa 13. 9. 2010,

o pripustení tohto návrhu porušiteľ rozhodol až dňa 15. 3. 2012, teda viac ako po roku

a šiestich mesiacoch od jeho podania,

- v prípade návrhu žalobcov na zmenu predmetu konania zo dňa 15. 12. 2015,

o pripustení tohto návrhu porušiteľ rozhodol až dňa 23. 01. 2018, teda viac ako po dvoch

rokoch a jednom mesiaci od jeho podania.

Sťažovateľ zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v podanej sťažnosti...

Porušiteľ vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia sťažovateľa

o zbytočných prieťahoch v konaní, pričom sťažovateľ naďalej trvá na tom, že predmetná vec

dnes nenesie známky právnej ani skutkovej zložitosti veci, ktorá by odôvodňovala lehotu jej

prejednávania v trvaní 10 rokov a 6 mesiacov.

Sťažovateľ odmieta tvrdenie porušiteľa, že k predĺženiu konania prispel aj

sťažovateľ. Sťažovateľ má za to, že nijakým spôsobom neprispel k vzniku zbytočných

prieťahov v tomto štádiu konania, sťažovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu

zúčastnil na všetkých pojednávaniach, ktoré sa vo veci uskutočnili a promptne reagoval na

doručenie vyjadrení žalobcov zo strany súdu.“

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

14. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

15. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v a práva upraveného v dohovoru

postupom okresného súdu v jej právnej veci.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

17. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ).

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného do 30. júna

2016).

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. , , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

21. Preskúmaním doterajšieho priebehu namietaného konania pred okresným súdom

ústavný súd zistil, že toto konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité a je súčasťou

štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Faktická zložitosť veci však bola

spôsobená tým, že v dôsledku opakovaných žiadostí o pristúpenie ďalších účastníkov do

konania na strane žalobcov, ako aj prebiehajúceho dedičského konania po žalobkyni

v 6. rade musel okresný súd pred samotným meritórnym rozhodovaním ustáliť okruh

účastníkov konania. Ústavný súd konštatuje, že aj keď podávanie procesných návrhov

zo strany žalobcov okresný súd nemohol priamo ovplyvniť, táto okolnosť mala vplyv na

dĺžku konania. Ústavný súd danú okolnosť zohľadnil pri priznaní výšky finančného

zadosťučinenia.

22. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

Po dôkladnom rozbore zapožičaného súdneho spisu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka

svojím správaním neprispela k prieťahom v namietanom súdnom konaní.

23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Zo sťažnosti,

zapožičaného súdneho spisu a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že v konaní okresného

súdu boli vykonané tieto relevantné procesné úkony:

Dňa 9. augusta 2007 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania.

Dňa 13. septembra 2007 okresný súd doručoval žalovanému v I. rade a sťažovateľke

žalobu na vyjadrenie. Súčasne vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby oznámil peňažnú

hodnotu spoluvlastníckeho podielu.

Dňa 27. septembra 2007 právny zástupca žalobcu doručil okresnému súdu oznámenie

o peňažnej hodnote spoluvlastníckeho podielu.

Dňa 5. októbra 2007 právny zástupca sťažovateľky nazeral do súdneho spisu.

Dňa 25. októbra 2007 odporca v I. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie.

Dňa 31. októbra 2007 odporca v I. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie.

Dňa 23. januára 2008 právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu

vyjadrenie.

Dňa 23. júla 2008 právny zástupca žalobcu doručil okresnému súdu žiadosť

o konanie vo veci (urgenciu).

Dňa 6. augusta 2008 právny zástupca žalobcu nahliadal do súdneho spisu.

Dňa 22. decembra 2008 právny zástupca žalobcu doručil okresnému súdu návrh na

pristúpenie ďalších účastníkov konania na strane žalobcov.

Dňa 28. septembra 2009 právny zástupca žalobcu doručil okresnému súdu žiadosť

o konanie vo veci (urgenciu).

Dňa 9. marca 2010 okresný súd uznesením č. k. -95 pripustil na strane

žalobcov ďalších účastníkov konania.

Dňa 30. marca 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na zaplatenie

súdneho poplatku za rozšírený návrh.

Dňa 17. septembra 2010 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu návrh na

pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalobcov a doplnenie žaloby.

Dňa 20. septembra 2010 okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. október

2010.

Dňa 27. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na

neurčito pre účely možného uzatvorenia mimosúdnej dohody. Okresný súd zároveň vyzval

Správu katastra Bratislava o predloženie splnomocnenia.

Dňa 27. októbra 2010 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu návrh na

pristúpenie ďalších účastníkov a doplnenie žaloby.

Dňa 22. novembra 2010 odporca v I. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie.

Dňa 2. decembra 2010 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu podanie

označené ako „oznámenie o trvaní na návrhu na začatie konania“.

Dňa 3. decembra 2010 Správa katastra Bratislava doručila okresnému súdu

požadované splnomocnenie.

Dňa 23. decembra 2010 právny zástupca sťažovateľky nazeral do súdneho spisu.

Dňa 23. februára 2011 okresný súd v rámci oddelení zisťoval, či bolo skončené

dedičské konanie po žalobkyni v 6. rade. Zároveň doručil právnemu zástupcovi žalobcov

podanie a výzvu, aby sa písomne vyjadril k návrhu žalovaného v I. rade z 22. novembra

2010.

Dňa 2. marca 2011 do spisu bolo priložené právoplatné osvedčenie o dedičstve po

nebohej žalobkyni v 6. rade.

Dňa 16. marca 2011 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu

splnomocnenia na zastupovanie a vyjadrenie.

Dňa 6. apríla 2011 okresný súd uznesením č. k. -189 pripustil do

konania na strane žalobcov ďalších účastníkov.

Dňa 15. apríla 2011 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na odstránenie

vád podania.

Dňa 18. apríla 2011 okresný súd uznesením č. k. -191 nepripustil

vstup mestskej časti do konania v pozícii vedľajšieho účastníka.

Dňa 9. mája 2011 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu podanie

označenie ako „odstránenie chýb v písaní“.

Dňa 11. mája 2011 žalovaný v I. rade doručil okresnému súdu odvolanie voči

uzneseniu z 18. apríla 2011.

Dňa 20. mája 2011 okresný súd doručoval odvolanie právnemu zástupcovi žalobcov

a sťažovateľke.

Dňa 23. júna 2011 okresný súd predložil súdny spis Krajskému súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 26. septembra 2011 krajský súd uznesením č. k. -203 potvrdil

uznesenie okresného súdu.

Dňa 15. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. -205 pripustil zmenu

petitu.

Dňa 20. marca 2012 okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. jún 2012.

Dňa 5. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd po prerokovaní veci

odročil na 19. júl 2012.

Dňa 8. júna 2012 okresný súd vyzval Správu katastra v Bratislave na zapožičanie

administratívneho spisu.

Dňa 22. júna 2012 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu žiadosť

o odročenie pojednávania.

Dňa 26. júna 2012 Správa katastra Bratislava doručila okresnému súdu požadovaný

spisový materiál.

Dňa 18. júla 2012 okresný súd oznámil účastníkom konania, že pojednávanie bolo

zrušené.

Dňa 19. júla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 6. november

2012.

Dňa 22. októbra 2012 bol okresnému súdu doručený návrh na odročenie

pojednávania.

Dňa 29. októbra 2012 okresný súd oznámil účastníkom konania, že pojednávanie

bolo zrušené.

Dňa 6. novembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

12. február 2013.

Dňa 12. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 15. máj

2013.

Dňa 29. februára 2013 právny zástupca žalobcov nazeral do súdneho spisu.

Dňa 15. mája 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. jún

2013.

Dňa 20. mája 2013 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu návrh na

zmenu petitu žaloby.

Dňa 19. júna 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Žalobca doručil okresnému súdu dokumentáciu. Okresný súd uznesením č. k.

-297 pripustil zmenu petitu návrhu.

Dňa 12. septembra 2014 okresný súd zaslal mestskej časti

žiadosť o zapožičanie administratívnych spisov.

Dňa 6. októbra 2014 mestská časť zapožičala okresnému súdu

požadovanú spisovú dokumentáciu.

Dňa 11. júna 2015 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu podanie

označené ako „žiadosť o konanie vo veci“.

Dňa 11. augusta 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 4. november 2015.

Dňa 26. októbra 2015 odporca v 1. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie.

Dňa 4. novembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po prerokovaní

odročené na 20. január 2016. Okresný súd zaslal odporcovi v 1. rade výzvu na vyjadrenie.

Dňa 17. decembra 2015 odporca v 1. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie.

Dňa 30. decembra 2015 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu

vyjadrenie a návrh na zmenu petitu žaloby.

Dňa 13. januára 2016 právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu

vyjadrenie.

Dňa 20. januára 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 29. januára 2016 zástupkyňa odporcu v 1. rade nazerala do súdneho spisu.

Dňa 6. mája 2016 odporca v 1. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie k návrhu

zmeny petitu žaloby.

Dňa 3. júna 2016 odporca v 1. rade opätovne doručil okresnému súdu vyjadrenie

návrhu zmeny petitu žaloby.

Dňa 23. januára 2018 okresný súd uznesením č. k. -351 pripustil

zmenu petitu.

Dňa 29. januára 2018 okresný súd nariadil pojednávanie na 6. marec 2018.

Dňa 6. marca 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

18. september 2018.

24. Nadväzne na uvedenú chronológiu napadnutého konania, ako aj vyjadrenia

účastníkov konania ústavný súd konštatuje, že v priebehu napadnutého konania okresného

súdu možno špecifikovať tri časové obdobia, keď dochádzalo k zbytočným prieťahom

zo strany okresného súdu.

25. Prvé obdobie nečinnosti bolo spôsobené už v prvej fáze konania od 13. septembra

2007, keď okresný súd doručil žalobu odporcom a zároveň vyzval právneho zástupcu

žalobcu, aby oznámil peňažnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu, až do 9. marca 2010, keď

okresný súd pripustil zmenu na strane účastníkov konania. Ústavný súd berie do úvahy, že

v danom období bolo okresnému súdu doručených viacero procesných návrhov zo strany

právneho zástupcu žalobcov, avšak táto skutočnosť neospravedlňuje dobu dva a pol roka

nečinnosti zo strany okresného súdu.

26. Druhé obdobie nečinnosti v napadnutom konaní okresného súdu ústavný súd

zaznamenal v období od 12. septembra 2014, keď okresný súd zaslal mestskej časti

žiadosť o zapožičanie administratívnych spisov, až do 11. augusta

2015, keď okresný súd nariadil pojednávanie. Obdobie nečinnosti okresného súdu a ním

spôsobené prieťahy v napadnutom konaní trvali 10 mesiacov.

27. Posledné obdobie nečinnosti okresného súdu, keď v dôsledku nečinnosti došlo

k zbytočným prieťahom zo strany okresného súdu, ústavný súd zaznamenal v období od

20. januára 2016 do 23. januára 2018. V uvedenom takmer dvojročnom období nedošlo

zo strany okresného súdu k žiadnemu relevantnému procesnému úkonu smerujúcemu

k meritórnemu rozhodnutiu v napadnutom konaní.

28. V súvislosti s celkovou dĺžkou napadnutého konania, komplexne poukazujúc na

procesné úkony okresného súdu, ústavný súd zároveň dáva do pozornosti svoju rozsiahlu

konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp.

nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť

štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli

ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (m. m. ,

, , ). Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého

konania a skutočnosť, že v konaní nebolo ani takmer po jedenástich rokoch meritórne

rozhodnuté, možno činnosť okresného súdu v napadnutom konaní hodnotiť ako činnosť

neefektívnu.

29. Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu

z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľky a postupu okresného súdu,

zohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté,

dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom

konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

III.

30. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu, prikázal okresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby

vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti nálezu).

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

32. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

33. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požadovala finančné odškodnenie v sume

5 000 €, ktoré odôvodňovala právnou neistotou, ako aj skutočnosťou, že doterajší priebeh

konania vykazuje znaky zbytočných prieťahov.

34. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä

charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľky, jej správanie počas

predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania, a aj skutočnosť, že vo veci zistil

namietané porušenie označených práv.

Ústavný súd v tejto súvislosti zohľadnil aj skutočnosť, že dĺžka konania bola

ovplyvnená aj početnými podaniami vykonanými zo strany žalobcov a ich právneho

zástupcu (najmä opakovane doručenými návrhmi na rozšírenie účastníkov na strane

žalobcov).

Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom

priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej

z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti ústavný súd považoval

za odôvodnené priznať sťažovateľke sumu 3 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie

podľa (bod 3 výrokovej časti nálezu).

35. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

36. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie ústavnej sťažnosti,

vypracovanie vyjadrenia zo 14. mája 2018). Za tri úkony vykonané v roku 2018 patrí

odmena v sume trikrát po 153,50 € spolu s režijným paušálom v sume 9,21 € (v zmysle § 1

ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky prestavujú

sumu 488,13 €, ku ktorej bolo potrebné pripočítať 20 % DPH (97,62 €), t. j. trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 585,75 €.

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2018