Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 360/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan

s. r. o., Rastislavova 784/68, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Blyšťan,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a a 2

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1

ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. zo 14. júna 2017

a postupom, ktorý prechádzal jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Rastislavova 784/68,

Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Blyšťan, ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a a 2 (ďalej

len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. júna 2017 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“) a postupom, ktorý jeho vydaniu prechádzal.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je právnym zástupcom (advokát,

pozn.) odporcu v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. o zvýšenie

výživného.

Napadnutým uznesením okresný súd sťažovateľovi uložil poriadkovú pokutu v sume

200 € s odôvodnením, že na pojednávaní konanom 14. júna 2017 „počas výsluchu

povinného, jeho právny zástupca rušil poriadok v pojednávacej miestnosti tým, že zasahoval

do výsluchu povinného a neumožnil mu odpovedať súdu. Právny zástupca povinného bol

sudkyňou upozornený, že po položenej otázke už nemá zasahovať do odpovede povinného,

pričom súd zisťoval závažnú okolnosť ohľadom skutočného stavu, či otec uzavrel novú

pracovnú zmluvu, vzhľadom na podstatnú zmenu jeho základného platu u rovnakého

zamestnávateľa, pričom otec na opakovanú otázku súdu neodpovedal. Napriek poučeniu,

právny zástupca povinného opakovane zasahoval do odpovede povinného tak, že po

položení otázky súdom, mu neumožnil odpovedať. Právny zástupca povinného namietal

spôsob kladenia otázok sudkyňou najmä, že sa sudkyňa opakovane a viackrát pýtala

povinného, či u neho došlo k zmene pracovnej zmluvy alebo k uzatvoreniu novej pracovnej

zmluvy a tiež, že mu súd neumožnil ako právnemu zástupcovi povinného, vzniesť námietku

neprípustnosti uvedenej otázky... Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 14. 6. 2017

svojím konaním rušil poriadok tým, že opakovane prerušoval výsluch povinného tak, že po

položení otázky súdom, neumožnil jeho výpoveď a teda zistenie skutočného stavu, preto mu

súd uložil poriadkovú pokutu vo výške 200 €...“.

Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje najmä takto:

«Napadnuté uznesenie je nesprávne, bolo vydané na základe nesprávne zisteného

skutkového stavu, súd vec nesprávne právne posúdil a v danom prípade neboli splnené

podmienky na vydanie napadnutého rozhodnutia.

... výška uloženej pokuty je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobné a majetkové

pomery sťažovateľa neprimerane vysoká a súd sa pri jej ukladaní nezaoberal pomermi

sťažovateľa na základe ktorých by určil primeranosť výšky uloženej sankcie.

Konajúci súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že sťažovateľ prerušoval

výsluch povinného, to však fakticky ani nebolo možné, pretože súd na predmetnom

pojednávaní procesný úkon - výsluch povinného... nevykonal.

Súd o vykonávaní dôkazu resp. jednotlivých dôkazov rozhoduje na pojednávaní, čo

jasne vyplýva... z formulácie zákona „môže nariadiť“ a teda, že ide o procesný úkon -

rozhodnutie o vykonávaní toho ktorého dôkazu, a to na základe uznesenia súdu o tom, že

vykonáva dokazovanie. Rozhodnutie o vykonávaní dôkazu má osobitný význam na

poskytnutie právnej ochrany strany v konaní kedy vie, že v danej procesnej fáze sa vykonáva

dôkaz. V danom prípade súd takéto uznesenie nevydal a ani žiadnym iným spôsobom dôkaz

- výsluch strany nenariadil.

Konajúci súd... počas vyjadrenia zástupkyne oprávnenej - tj. v procesnej fáze

prednesov strán - sa pýtal neprehľadne a vecne skokovo k odlišným okolnostiam povinného

k skutočnostiam a niektorým listinám v súdnom spise a to bez toho, aby umožnil povinnému

vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným údajným zástupcom oprávnenej...

Povinný uviedol, že u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa pracoval nepretržite

od roku 2001. Na opakovaný dotaz súdu povinný opätovne odpovedal v tom zmysle, že

o výpovedi nevie, nepamätá si žiadne ukončenie pomeru a, že išlo iba o zmenu pracovnej

zmluvy. Súd sa však ani s opakovaným vyjadrením povinného neuspokojil. Právny zástupca

povinného namietal, že odporca je laik a prednesené dotazy súdu sú otázky právne, ku

ktorým sa povinný ako laik nevie a nemusí vedieť vyjadriť a rovnako, že povinný na otázku

súdu už odpovedal. Súd však naďalej opakovanými dotazmi na tú istú skutočnosť, avšak iba

inak položenými, naliehal na povinného. Následne sťažovateľ ako právny zástupca

povinného s oslovením „Pani predsedníčka...“ namietal neprípustnosť položených otázok

súdu ako aj formu ich kladenia, čím iba uplatnil procesné práva povinného.

Sťažovateľ ako právny zástupca fakticky nemá inú možnosť ako slovne vystúpiť

a vzniesť námietku neprípustnosti otázok súdu. Súd má v takom prípade o námietke

rozhodnúť...

Súd svojim postupom neumožnil sťažovateľovi plniť si jeho povinnosť a poskytnúť

právnu pomoc jeho klientovi v priebehu súdneho konania, pretože po jeho verbálne prejave

oslovením udelil sťažovateľovi pokutu bez toho aby zistil, čo je obsahom ústneho vyjadrenie

sťažovateľa - námietky neprípustnosti otázky.

Prednesenie námietky je procesným právom a prostriedkom poskytnutia právnej

pomoci, ktorý za žiadnych okolnosti nemôže byť sankcionovaný. Takýto postup je

neprípustným zásahom do procesných práv účastníka konania a porušením práva na

spravodlivý proces.

Sťažovateľ tu zdôrazňuje, že v danom prípade išlo o procesné štádium prednesov

strán a nie o procesné úkony dokazovania v súdnom konaní. V procesnom štádiu prednesov

účastníkov sa každá strana vyjadrí a recipročne druhá strana má právo reagovať -

predniesť repliku na skutočnosti uvedené druhou stranou po tom, ako jej to súd umožní. Súd

samozrejme má právo zasahovať do prednesov strán a požiadať o doplňujúce informácie,

avšak to nesmie vylučovať právo na poskytnutie právnej pomoci a najmä na uplatnenie

procesných inštitútov prislúchajúcich strane v konaní.

Sťažovateľ preto namieta, že svojím postupom nerušil priebeh konania a nebránil

povinnému vyjadriť sa na dotaz súdu, ale sťažovateľ iba uplatňoval procesné práva a plnil

si svoju zákonnú povinnosť advokáta poskytnúť právnu pomoc. Súd mal umožniť vzniesť

sťažovateľovi námietku, o tejto následne rozhodnúť a podľa výsledku rozhodnutia

o námietke pokračovať v konaní.

... ku konaniu a stavu, ktorý súd popísal a na základe ktorého odôvodnil napadnuté

uznesenie, nedošlo a preto tu nie sú splnené podmienky na uloženie poriadkového opatrenia

udelením pokuty.

Spôsob akým súd uplatňoval inštitút pokuty ako poriadkového opatrenia je

neprimeraný, nemá oporu v zákone a je neprípustným zásahom do povinnosti advokáta

(a súčasne práva účastníka) na poskytnutie právnej pomoci, a preto je potrebné napadnuté

rozhodnutie zrušiť.

Udelením sankcie v podobe pokuty na podklade rozhodnutia, ktoré nemá oporu

v zákone, došlo aj do zásahu do majetkovej sféry sťažovateľa a to tým, že v dôsledku

povinnosti uhradiť uložené pokutu sa jeho majetok zmenší bez zákonného dôvodu. Tým je

porušené jeho právo vlastniť majetok.

... konajúci súd sa primeranosťou výšku uloženej pokuty vôbec nezaoberal, a to tak

pri rozhodovaní ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde zdôvodnenie výšku

uloženej pokuty úplne absentuje.»

Na základe citovanej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základných práv

podľa a a 2 a podľa listiny, ako aj práv podľa

ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením

okresného súdu, zrušil napadnuté uznesenie, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 200 € a trovy konania v sume 374,81 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. Podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď

napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Z časti I tohto uznesenia vyplýva, že sťažovateľ sa uchádza o ústavnú ochranu

svojich práv sťažnosťou podľa v právnej veci, ktorej predmetom je

preskúmanie ústavnoprávnej konformity postupu okresného súdu vo veci uloženia

poriadkového opatrenia v sume 200 € za rušenie priebehu pojednávania. Z tohto hľadiska

ide nepochybne o právnu vec, ktorú možno označiť ako bagateľnú. Ústavný súd v tejto

súvislosti poukazuje na

v znení neskorších predpisov, z ktorého ustanovení vyplýva neprípustnosť dovolania, ak

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje zákonom ustanovený

násobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada (obdobne ustanovenie

obsahoval aj v prvej vete , podľa ktorého dovolanie

nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy).

Za okolností, keď (obdobne ako predtým Občiansky súdny

poriadok) vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými

súdmi, je proti logike pripustiť, aby porovnateľná vec bola predmetom ústavného prieskumu

(m. m. , ako aj , , ,

). Uvedené skutočnosti už sami osebe zakladajú dôvod na odmietnutie

sťažnosti sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenej.

Opodstatnenosť sťažnosti podľa v takýchto veciach prichádza

do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných

v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré by mohli mať za následok porušenie

garantovaných základných práv (m. m. ), resp. v prípadoch, ak pôjde

o takú intenzitu neprípustného zásahu, ktorá koliduje s podstatou a zmyslom základných

práv a slobôd (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ,

bod 27).

K extrémnemu vybočeniu zo štandardov spravodlivého súdneho konania, resp.

k takému intenzívnemu zásahu do označených garantovaných základných práv,

ktorý by kolidoval s ich podstatou a zmyslom vo veci sťažovateľa, podľa názoru ústavného

súdu zjavne nedošlo. Okresný súd postupoval v súlade s procesnou úpravou poriadkových

opatrení, výška uloženej povinnosti nevybočila z rozsahu ustanoveného zákonom a zároveň

určenie jej výšky podlieha úvahe okresného súdu, ktorú ústavný súd nie je oprávnený

nahrádzať svojou vlastnou úvahou. Zároveň ústavný súd po vypočutí zvukového záznamu

z pojednávania tvoriaceho prílohu sťažnosti dospel k záveru, že otázky kladené zákonnou

sudkyňou na pojednávaní boli pre zistenie skutkového stavu veci relevantné, právny

zástupca bol vopred upozornený na možnosť uloženia poriadkového opatrenia zo strany

súdu, pričom ide o osobu znalú práva, ktorá mohla a mala vedieť, že znemožňuje súdu

zistenie skutkového stavu veci – zmeny majetkových pomerov otca v konaní o zmenu výšky

výživného.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2018