Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 346/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátskou kanceláriou

, , v mene ktorej koná advokát

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. februára 2018 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou ,

, v mene ktorej koná advokát , ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení

navrhovateľa je účastníkom napadnutého konania vedeného okresným súdom (okrem iného)

o zrušenie zákazu styku s maloletými dcérami sťažovateľa, ktorý mu bol zakázaný z dôvodu

jeho trestného stíhania pre trestný čin sexuálneho zneužívania maloletých. Sťažovateľ bol

spod obžaloby pre tento trestný čin rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 26. augusta 2010 právoplatne oslobodený s odôvodnením, že nebolo nepochybne

preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný (in dubio pro reo, pozn.). Nový návrh

na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi z 13. januára 2014 bol spolu s návrhmi matky

vylúčený na samostatné konanie pod sp. zn. uznesením zo 6. marca 2014.

Sťažovateľ v sťažnosti popísal priebeh predchádzajúcich súdnych konaní

pod sp. zn. a sp. zn. a k napadnutému konaniu okrem iného

uvádza: „... dňa 7. 11. 2013 oznámil otec v zastúpení splnomocnenou právnou zástupkyňou,

že zvažuje zmenu v časti petitu svojho návrhu o striedavej osobnej starostlivosti

a na pojednávaní dňa 6. 3. 2014 oznámil súdu, že berie svoj návrh v časti týkajúcej sa

striedavej osobnej starostlivosti o obe maloleté deti späť v celom rozsahu

a žiadal konanie vo veci zastaviť. Dňa 06. 03. 2014 súd zastavil konanie o návrhu v časti

striedavej osobnej starostlivosti a vylúčil vec v časti zvýšenia výživného, tvorby úspor,

úpravy styku otca s maloletými deťmi a zastupovania a spravovania majetku oboch

maloletých detí na samostatné konanie, vedené pod novou sp. zn. .

Následne súd nariaďoval pojednávania, ktoré sa viac krát museli odročovať

z dôvodu prekážok, najmä na strane matky...

Dňa 31. 03. 2015 tunajší súd vydal rozsudok č. k. -355, ktorým súd

rozhodol o zvýšení výšky výživného na maloleté deti, o tvorbe úspor, zročnom výživnom

a zamietol návrh otca o zmene zastupovania a spravovania majetku maloletých detí

a zrušenia zákazu styku. Voči predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie

otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom

zo dňa 28. 06. 2016, č. k. -402 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

vo výroku o zvýšení výživného, zročného výživného a určenia výživného na tvorbu úspor.

Zároveň výrok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh otca na zrušenie zákazu styku

a o zmenu zastupovania a spravovania majetku mal. detí zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie

konanie...

Po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, súd nariadil prvé pojednávanie

na 02. 03. 2017 vo veci zrušenia zákazu styku a zmeny zastupovania a spravovania majetku,

ktorý bol z dôvodu prekážok na strane otca odročený na 11. 04. 2017. Od tohto dňa boli

pojednávania odročené niekoľkokrát, z dôvodu prekážok na strane matky a jej právnej

zástupkyne. Súd sa v tomto prípade ale nemal tváriť, že koná ale mal postupovať tak, aby

mohol rozhodnúť. Je evidentné, že matka spôsobovala zbytočné prieťahy avšak súd

nepristúpil k ukladaniu zmluvných pokút ani preskúmavaniu dôvodov, na strane matky

či právnej zástupkyne. Okresný súd sa sústredil viac na odročovanie pojednávaní

ako na rozsiahle dokazovanie. Po niekoľko násobnom odročení sa pojednávanie

uskutočnilo dňa 23. 05. 2017, kde však matka opätovne požiadala o odročenie

pojednávania, pretože nebola zachovaná jej 5 dňová lehota na prípravu pred

pojednávaním. Aj keď, súd v zápisnici z pojednávania v úvode konštatoval, že 5 dňová

lehota zachovaná bola. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo pojednávanie odročené na 29.

06. 2017, kedy sa ospravedlnila vopred opäť právna zástupkyňa matky. Pojednávanie bolo

odročené na 19. 09. 2017, avšak z dôvodu, že právna zástupkyňa matky kontaktovala súd, že

nemá vedomosť o tomto pojednávaní a aj keby mala, je opäť PN, žiada o odročenie

pojednávania. 07. 11. 2017 prebehlo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 23. 01. 2018,

kde bola vypočutá a súd vydal uznesenie, ktorým nariadil obom rodičom

, a povinnosť

podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb

v trvaní 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Pojednávanie odročil

na 20. 03. 2018.

... súd vo veci, v ktorej konštatoval dôležitosť nápravy právnych, sociálnych

aj emocionálnych vzťahov, nedokázal túto nápravu v priebehu siedmych rokov zabezpečiť

právoplatným rozsudkom súdu. V dôsledku čoho, vzťah medzi rodičom (sťažovateľom)

a deťmi, nemohol napredovať a ujma na strane otca, sa neustále prehlbovala.

Je nepochybné, že rodič má právo na styk s deťmi, preto sa obrátil na súd hneď potom ako

bol právoplatne oslobodený a snažil sa napraviť zákonným spôsobom negatívne dopady.

Správanie otca a jeho snaha o čo možno najčastejší styk s maloletým nemôže byť

použitá proti nemu. Je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto

vzťahu vyplývajúcimi. Aj deti majú právo na to, aby dostali príležitosť rozvíjať svoj vzťah

ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho

tlaku zo strany druhého rodiča.

V zmysle uvedeného, súdne konanie trvá od 15. 07. 2011 až do dnešného dňa,

čo predstavuje obdobie takmer siedmych rokov, čo Okresný súd Bratislava III vo veci

právoplatne nerozhodol...

Návrhom sa sťažovateľ domáhal zverenia maloletých do striedavej starostlivosti

otca, pričom neskôr zmenil petit a požadoval úpravu styku s maloletými deťmi

a zastupovania a spravovania majetku. Sťažovateľ mal za to, že uvedeným skutkovým

stavom sú splnené podmienky pre rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí do striedavej

starostlivosti otca tak, ako sú uvádzané v príslušných ustanoveniach zákona o rodine,

a to z hľadiska spôsobilosti rodičov riadne vychovávať maloletých, a najmä z hľadiska

záujmu a potrieb maloletých. Podľa názoru sťažovateľa nemožno mať za to, že by bolo

možné považovať prejednávanú vec za fakticky alebo právne zložitú. Ústavný súd

konštatoval viac krát, že pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, konanie o úprave styku

s maloletým dieťaťom a zvýšenie výživného nie je po právnej stránke zložité a patrí

ku štandardnej rozhodovacej agende všeobecných súdov.

Sťažovateľ žiadnym úkonom neprispel k prieťahom alebo k spomaleniu postupu súdu

prvej inštancie. V prípade jeho neprítomnosti na pojednávaní sa riadne a včas ospravedlnil,

informoval súd o jeho neodkladných záležitostiach a snažil sa zabezpečiť dôkazy tak, aby

súd mohol vo veci rozhodnúť čo najskôr...

Nečinnosť a neefektívnu činnosť súdu (veľký časový odstup od podania návrhu

do právoplatného rozhodnutia vo veci, ku ktorému doposiaľ nedošlo) nemožno

podľa názoru sťažovateľa ničím ospravedlniť.

V zmysle ustálenej súdnej praxe by mali mať práve konania o úprave styku rodičov

s maloletými deťmi zvýšenú prioritu prejednávania a rozhodovania.

Neodôvodnené prieťahy, ktorými sa konanie neprimerane predĺžilo, a to najmä

v dôsledku nečinnosti a neefektívneho postupu Okresného súdu Bratislava III, viedli

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov.“

Sťažovateľ sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €,

čo odôvodňuje takto:

„Nečinnosťou porušovateľa základného práva sťažovateľa vznikla sťažovateľovi

ujma spôsobená bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty, kedy všeobecné súdy

nedokázali rozhodnúť sťažovateľovu vec v primeranej lehote. Stav právnej neistoty sa týka

zasahovania do výkonu rodičovských práv sťažovateľa, ako aj zasahovania do práv

maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť

zo strany obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného

a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Zo strany porušovateľa dochádza

k nerešpektovaniu základnej povinnosti prihliadať predovšetkým na záujem maloletého

dieťaťa, a to najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby.

S ohľadom na vyššie uvedené sa domnievame, že závažnosť vzniknutej ujmy

a jej okolnosti sú veľmi významnej kvality a žiadame preto ústavný súd, aby prihliadol

k tejto skutočnosti.

Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva žiadame, aby Ústavný

súd Slovenskej republiky priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie za spôsobenú ujmu

vo výške 5.000,- EUR.“

Na základe tejto sťažnostnej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základného

práva podľa , podľa listiny a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € a uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť mu trovy konania

pred ústavným súdom.

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného

súdu k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 124/2018

z 19. marca 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«... si vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní dovoľujem poukázať na ťažiskový

objektívny faktor spôsobujúci prieťahy v konaniach a to enormne vysoký nápad v súdnom

oddelení „P“ na Okresnom súde Bratislava III pri súčasnom personálnom poddimenzovaní,

ktoré okolnosti vo vzájomnej súvislosti znemožňujú riadny výkon súdnictva v tejto oblasti.

Okresný súd Bratislava III navyše v súčasnosti, odo dňa prechodu časti súdnictva

z Okresného súdu Pezinok na Okresný súd Bratislava III /okres Senec/, patrí ku dlhodobo

najzaťaženejším súdom v SR...

... žiadnymi v budúcnosti prijatými opatreniami /ktoré spadajú do kompetencie

orgánov riadenia a správy súdu/ smerujúcimi k eliminácii prieťahov v konaní, nebude

možné bez zásadného systémového personálneho posilnenia Okresného súdu Bratislava

III /a to tak na strane sudcov ako aj VSÚ a v neposlednom rade administratívy/ a teda

riadneho dofinancovania systému súdnictva zabrániť tomu, aby sa potenciálne prieťahy v

konaniach v budúcnosti neopakovali.»

Z pripojeného vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva:

„... mám zato, že nie sú zistené žiadne prieťahy v súdnom konaní vedenom

na tun. súde pod sp.zn. , so spisom pravidelne pracuje tak zákonná sudkyňa

ako aj poverení vyšší súdni úradníci, súdna tajomníčka a asistent. Vo veci bolo čiastočne

už právoplatne rozhodnuté a vo zvyšku súd pokračuje v dokazovaní v zmysle intencií

záverov vyššie citovaného rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Tunajší súd opakovane

odročil vytýčené pojednávanie vo veci na žiadosť samotných účastníkov ako aj ich právnych

zástupcov. Napriek opakovaným prosbám právnych zástupcov o nevytyčovanie termínu

pojednávania v dňoch, ktoré si konkrétne určili a kedy bolo veľmi obtiažne nájsť vhodný

termín voľných pojednávacích dní aj tunajšieho súdu, súd vždy určil v čo najkratšom

možnom termíne pojednávania tak, aby nekolidovali ani s termínmi vytýčených pojednávaní

konajúceho súdu a taktiež s termínmi pojednávaní samotných právnych zástupcov.“

Súčasťou tohto vyjadrenia je aj prehľad procesných úkonov vykonaných vo veci,

z ktorého v podstatnom vyplýva:

1. Konanie začalo podaním návrhu na zmenu styku (zrušenie zákazu) sťažovateľa

s maloletými deťmi z 13. januára 2014. Spolu s návrhom matky bolo vylúčené z konania

vedeného pod sp. zn. a 5. mája 2014 zapísané pod sp. zn. .

2. Prvý termín pojednávania bol nariadený na 24. júl 2014, ktorý bol odročený

pre kolíziu termínov pojednávaní právnej zástupkyne matky.

3. Sťažovateľ zmaril pojednávanie určené na 16. september 2014, keď odvolal

splnomocnenie štyri dni pred jeho konaním a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

v deň konania pojednávania.

4. Sťažovateľ sa 22. októbra 2014 ospravedlnil z pojednávania určeného

na 23. október 2014, ktoré bolo okrem iného odročené aj z dôvodu potreby jeho výsluchu.

Právna zástupkyňa sťažovateľa bola prítomná.

5. Okresný súd vo veci vykonal za účasti účastníkov konania a ich právnych

zástupcov pojednávania 27. novembra 2014, 27. januára 2015 a 10. marca 2015.

6. Dňa 31. marca 2015 okresný súd vyhlásil a doručil účastníkom rozsudok

sp. zn. , ktorým v časti zrušenia zákazu styku návrhu otca nevyhovel.

7. Proti rozsudku podal 14. apríla 2015 sťažovateľ odvolanie.

8. Po vykonaní procesných úkonov súvisiacich s predložením veci odvolaciemu súdu

bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 13. mája 2015.

9. Odvolací súd rozsudkom sp. zn. z 28. júna 2016 v časti

zamietnutia návrhu otca na zrušenie zákazu styku rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil

vec okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu potreby doplnenia dokazovania s tým,

že samotné oslobodenie spod obžaloby nie je dôvodom na zrušenie zákazu styku.

Spis bol vrátený okresnému súdu 27. júla 2016.

10. Okresný súd uznesením z 21. októbra 2016 zastavil konanie vo vzťahu

k maloletej , ktorá 17. júla 2016 dosiahla plnoletosť.

11. Podaním zo 17. januára 2017 sťažovateľ odmietol mediáciu pre účely zvládnutia

konfliktnej rodinnej situácie.

12. Pojednávanie stanovené na 14. február 2017 bolo odročené z dôvodu kolízie

termínov právnej zástupkyne sťažovateľa oznámeného v deň pojednávania.

13. Z ospravedlniteľných dôvodov na strane právnej zástupkyne matky boli odročené

pojednávania nariadené na 11. apríl 2017, 23. máj 2017, 29. jún 2017 a 19. september 2017.

14. Dňa 7. novembra 2017 okresný súd vykonal pojednávanie za účasti všetkých

účastníkov, ktoré bolo odročené pre účely doplnenia dokazovania v zmysle pokynu

odvolacieho súdu.

15. Dňa 27. novembra 2017 oznámila vstup do konania prokurátorka Okresnej

prokuratúry Bratislava III.

16. Dňa 11. januára 2018 bola predložená správa Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny, z ktorej vyplýva, že maloletá má zo sťažovateľa strach, najradšej by ho

vymazala zo svojho života, pričom bola rozrušená a plakala.

17. Okresný súd na pojednávaní 23. januára 2018 ex offo začal konanie a uložil

výchovné opatrenie podrobiť sa psychologickému poradenstvu účastníkom konania

a maloletej po dobu 6 mesiacov.

18. Matka podala proti tomuto uzneseniu odvolanie 16. marca 2018 a v tejto

súvislosti je potrebné spis predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna

intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami

prípadu (, m. m. ).

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru opakovane

pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). V prípade, keď

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa

nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , ).

Ústavný súd po predbežnom preskúmaní sťažnosti a spisového materiálu okresného

súdu zistil, že okresný súd priebežne vo veci pojednával a po jednom roku vydal meritórne

rozhodnutie (31. marca 2015, pozn.). V odvolacom konaní bol tento rozsudok len v časti

návrhu na zrušenie zákazu styku zrušený z dôvodu potreby doplnenia dokazovania. V čase

od 13. mája 2015 do 27. júla 2016 sa spis nachádzal na odvolacom súde, preto okresný súd

v tomto období objektívne nemohol ovplyvniť priebeh konania a nemôže zaň niesť

zodpovednosť. Po vrátení veci okresnému súdu tento priebežne koná, keď vydal uznesenie

o zastavení konania, nariaďoval pojednávania v primeraných intervaloch a ex offo rozhodol

o výchovnom opatrení.

Ústavný súd zastáva názor, že doterajšia dĺžka napadnutého konania vedeného

okresným súdom (približne dva a pol roka po odpočítaní času, keď bol spis v dispozícii

krajského súdu, pozn.) nepredstavuje tak závažný a ústavne relevantný zásah do podstaty

a účelu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

dohovoru, ktorý by odôvodňoval prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Po preskúmaní sťažnosti a postupu okresného súdu v napadnutom konaní teda

ústavný súd dospel k záveru, že samotná doterajšia dĺžka napadnutého konania vedeného

okresným súdom nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa, preto jeho

sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd v napadnutom

konaní konal podľa jeho názoru s neodôvodnenými prieťahmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2018