Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 87/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku prerokoval sťažnosť , ,

právne zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Szabóom, advokátska kancelária,

Nemocničná 7, Kráľovský Chlmec, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 465,87 € (slovom štyristošesťdesiatpäť eur a osemdesiatsedem

centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Dušana Szabóa, advokátska

kancelária, Nemocničná 7, Kráľovský Chlmec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -29 z 28. februára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. ( ďalej len „napadnuté konanie“). Vo zvyšnej

časti, ktorou sa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a porušenia

základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2

, jeho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako jeden z dedičov

je žalovaným v konaní o neplatnosť závetu, ktoré sa začalo podaním žaloby 24. apríla 2012

a dosiaľ nie je právoplatne skončené.

3. Sťažovateľ v časti sťažnosti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, navrhol,

aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde pod sp. zn. porušené

bolo a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Súčasne sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 12 000 € a úhrady trov

konania.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd podaním

sp. zn. 1 Spr V/54/18 z 22. januára 2018. Po uvedení úkonov súdu v ich chronologickom

poradí predsedníčka okresného súdu uviedla, že nad plynulosťou napadnutého konania bol

po podaní sťažnosti sťažovateľa (žalovaného v 3. rade, pozn.) 22. septembra 2015 nariadený

dohľad predsedníčkou okresného súdu vzhľadom na to, že sťažnosť bola uznaná ako

dôvodná v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Ďalej predsedníčka okresného súdu konštatuje, že „... Vzhľadom

k zisteným skutočnostiam a časovému priebehu úkonov som dospela k záveru, že súd vo veci

nekonal priebežne... sťažnostný spis bol predložený dozornému úradníkovi tunajšieho súdu

na sledovanie veci a vyhotovovanie úradného záznamu o prehľade vykonávaných úkonov

v konaní...

... Z prehľadu a priebehu vykonávaných úkonov po nariadení dohľadu

dňa 22. 10. 2015 vyplýva, že súd vo veci konal, v konaní bolo nariadené pojednávanie

vo veci dňa 8. 12. 2015, ktoré sa uskutočnilo, pričom z uznesenia o odročení pojednávania

je zrejmý ďalší postup súdu v konaní... Spis 1D/994/1990 sa od apríla 2016 nachádza

na Najvyššom súde SR za účelom rozhodnutia o odvolaní, a to bráni súdu vo veci

rozhodnúť. Po návrate spisu 1D/994/1990 bude vo veci rozhodnuté...

... Vzhľadom na uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa nesmeruje

proti aktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo.“.

5. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie

konanie a s výzvou na prípadné doplnenie vyjadrenia k sťažnosti okresný súd

24. apríla 2018 podal vyjadrenie, v ktorom len konštatoval, že „spis sp. zn. bol

dňa 14. 2. 2018 predložený sudkyni “.

6. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ zaslal k vyjadreniu okresného súdu

vyjadrenie, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 4. júna 2018. V predmetnej replike

neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorým by mohol ústavný súd pripísať osobitnú

relevanciu alebo ktoré by mu neboli známe už z obsahu samotnej sťažnosti. Sťažovateľ

zotrval na svojich pôvodných tvrdeniach a navrhol len zmeniť výšku požadovaného

finančného zadosťučinenia, a to na sumu 16 000 €.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

8. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z chronologického prehľadu úkonov ústavný

súd zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

- 4. júna 2012 – oznámenie a poučenie o procesných právach a povinnostiach

účastníkov konania (strán sporu), zaslanie žaloby žalovaným s výzvou na vyjadrenie,

- 18. júna 2012 - 6. júla 2012 – súdu doručené vyjadrenia žalovaných,

- 25. júla 2012 – nariadenie termínu pojednávania na deň 17. 9. 2012,

- 10. septembra 2012 – súdu doručená žiadosť žalovaných 1. a 3. o zabezpečenie

tlmočníka na pojednávaní dňa 17. 9. 2012,

- 17. septembra 2012 – pojednávanie vo veci, odročenie pojednávania na neurčito

za účelom rozhodnutia o návrhu žalovaných na zastavenie konania,

- 22. novembra 2012 – úradný záznam o stave konania sp. zn. D 994/1990, pripojenie

rozhodnutí zo spisu D 994/1990,

- 26. júla 2013, 18. októbra 2013, 12. februára 2015 – úradný záznam o stave konania

sp. zn. D 994/1990,

- 21. októbra 2015 – úradný záznam o stave konania sp. zn. D 994/1990, pripojenie

rozhodnutí zo spisu D 994/1990,

- 22. októbra 2015 – nariadenie termínu pojednávania vo veci na deň 8. 12. 2015,

- 22. októbra 2015 – uznesenie o pribratí tlmočníka a prekladateľa do konania,

zaslanie písomností na preklad,

- 30. októbra 2015 – závada v doručovaní žalovanému v 2. rade,

- 25. novembra 2015 – súdu prekladateľom doručené preložené písomnosti spolu

s vyúčtovaním odmeny prekladateľa,

- 7. decembra 2015 – šetrenie pobytu žalovaného v 2. rade lustráciou v Registri

obyvateľov SR,

- 8. decembra 2015 – pojednávanie vo veci, doručenie prekladu písomnosti krátkou

cestou účastníkom konania (stranám sporu), odročenie pojednávania na neurčito s tým,

že bude vyžiadaná správa z advokátskej komory, aby súdu presne uviedli a zaslali

rozhodnutie o pozastavení činnosti právneho zástupcu žalobkyne, aby žalobkyňa predložila

svoje potvrdenie o zdravotnom stave a nemožnosti účasti na dnešnom pojednávaní, a budú

vypočutí dožiadaným súdom žalovaní v 3., 5. a 6. rade a bude zisťovaný pobyt žalovaného

v 2. rade s tým, že ak sa zistí, že tento sa nezdržiava ani na jednej z adries, ktoré súd zistil

a ktorá je v registri obyvateľstva, kde je prihlásený na trvalý pobyt, bude mu ustanovený

zo strany súdu opatrovník. Zároveň na ďalšom pojednávaní budú dané odpovede na otázky,

ktoré vzniesol na dnešnom pojednávaní žalovaný v 3. rade.

- 5. februára 2016 – výzva zaslaná žalobkyni, prešetrovaný výkon činnosti právneho

zástupcu žalobkyne,

- 13. februára 2016 – prešetrovaný pobyt žalovaného v 2. rade prostredníctvom

Obvodného súdu Praha 7, Česká republika,

- 17. februára 2016 – výzva právneho zástupcu žalobkyne (o oznámenie, či zastupuje

svoju klientku), urgencia adresovaná žalobkyni na predloženie potvrdenia o jej zdravotnom

stave,

- 19. februára 2016 – súdu doručené podanie - odpoveď žalobkyne na urgenciu súdu,

- 25. februára 2016 – závada v doručení právnemu zástupcovi žalobkyne (adresát

neznámy),

- 14. marca 2016 – zisťovanie pobytu žalovaného v 2. rade prostredníctvom OO PZ

Košice,

- 18. marca 2016, 5.apríla 2016 – súdu doručená odpoveď Obvodného súdu

pre Prahu 7, OO PZ Košice (nezistený pobyt žalovaného v 2. rade),

- 28. apríla 2016 – vyjadrenie žalovaného v 3. rade doručované stranám sporu,

- 16. mája 2016,17. mája 2016, 24. mája 2016 – súdu doručené vyjadrenia strán

sporu,

- 22. júna 2016 – šetrenie pobytu žalovaného v 2. rade lustráciou v registri

obyvateľov,

- 27. júna 2016 – výzva odoslaná žalovanému v 2. rade,

- 1. júla 2016 – súdu doručená závada v doručení žalovaného v 2. rade (adresát

neznámy),

- 27. júla 2016 – doručované procesné poučenia stranám sporu spolu s výzvou

pre žalobkyňu (prešetrenie jej zdravotného stavu),

- 10. augusta 2016 – súdu doručené podanie žalovaného v 2. rade,

- 12. augusta 2016 – súdu doručené žalobkyňou oznámenie o účasti na pojednávaní,

- 19. augusta 2016 – súdu doručené oznámenie žalovanej v 4. rade o jej neúčasti

na pojednávaní z dôvodu, že sa nachádza v zahraničí,

- 24. augusta 2016 – súdu doručená závada v doručení žalovaného v 3. rade (zásielka

neprevzatá v odbernej lehote),

- 24.októbra 2016 – súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. a 3. rade,

- 5. mája 2017, 19. decembra 2017 - úradný záznam o stave konania

(spis na Najvyšší súd SR, pozn.),

- 17. januára 2018 – uznesenie o priznaní odmeny prekladateľke a tlmočníčke;

oznámenie odoslané žalovanému v 2. rade na adresu do Českej republiky.

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

14. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ide o platné znenie

do 1. júla 2016.

15. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu vyplývala z , ktorý súdom prikazoval, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie

začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vychádzajú

zo v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „CSP“), najmä z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento

základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

tohto poriadku. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒ o predbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

20. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobe o neplatnosť závetu je zložitejšie

po skutkovej stránke, najmä v prípade, pokiaľ by súd musel vykonávať znalecké

dokazovanie pre posúdenie pravosti závetu, avšak samotná povaha konania nevykazuje črty

mimoriadnej zložitosti, zakladajúcej dôvod pre výrazné predĺženie napadnutého konania.

21. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým

spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

V danom prípade sťažovateľ svojím správaním v napadnutom konaní pred okresným súdom

neovplyvnil podstatnejším spôsobom jeho dĺžku natoľko, aby mu bolo možné pričítať

podiel na stave, v akom sa vec nachádzala v čase podania sťažnosti ústavnému súdu.

22. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Nečinnosť okresného súdu v napadnutom konaní bola už raz predmetom

rozhodovania ústavného súdu, ktorý v uznesení sp. zn. z 9. marca 2017

konštatoval prieťahy okresného súdu v rokoch 2013, 2014 a čiastočne 2015. Bol však toho

názoru, že vzhľadom na ďalší postup a úkony okresného súdu po nariadení dohľadu

predsedníčkou okresného súdu nad plynulosťou konania necharakterizovali v tom čase

konanie ako celok prieťahmi, ktoré by zakladali reálnu možnosť porušenia práv

sťažovateľa. Zároveň však ústavný súd v tomto uznesení poznamenal, že ďalšie

pretrvávanie stavu bez meritórneho rozhodnutia vo veci intenzitu nečinnosti bude zvyšovať,

a tým môže prispievať k reálnej možnosti porušenia základných a iných práv účastníkov

konania (strán sporu). Táto poznámka ústavného súdu sa pretrvávajúcou nečinnosťou

okresného súdu naplnila.

23. Podľa prehľadu úkonov vo veci priebeh napadnutého konania bol v zásade

plynulý do júla 2013. Následne od 22. septembra 2015 bol nad plynulosťou konania

nariadený dohľad predsedníčkou okresného súdu, spočívajúci v tom, že zákonná sudkyňa

mala povinnosť predkladať každé tri mesiace správu o vykonaných úkonoch v konaní.

Ústavný súd si po preštudovaní aktuálneho stavu konania na tomto mieste dovoľuje

poznamenať, že dohľad nad priebehom napadnutého konania nariadený predsedníčkou

okresného súdu nesplnil svoj účel. Pokiaľ ide o povahu vykonávaných úkonov, je potrebné

konštatovať, že okresný súd sa aj po nariadení dohľadu v napadnutom konaní obmedzil len

na úkony procesnej povahy, z ktorých ani jeden nesmeroval k rozhodnutiu vo veci samej.

24. Zo samotného priebehu napadnutého konania vyplýva, že okresný súd sa

niekoľko rokov nevysporiadal so skutočnosťou, že mu v napadnutom konaní žalobkyňa

nepredložila ani len kópiu žalobou napadnutého závetu, ktorého neplatnosti sa domáha.

Okresný súd dlhodobo nevenoval pozornosť základnej skutočnosti v procese dokazovania

a síce, že žalobkyňa nevie svoje tvrdenie v napadnutom konaní preukázať. Originál závetu,

ktorého pravosť je v napadnutom konaní rozporovaná, je súčasťou spisu sp. zn.

, ktorý bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 7. apríla 2016

na rozhodnutie o odvolaní. Na tomto mieste si ústavný súd dovoľuje pripomenúť, že každý

účastník konania, resp. od 1. júla 2016 strana sporu musí uniesť bremeno tvrdenia týkajúce

sa svojho tvrdenia a bremeno dôkazu, pokiaľ ide o splnenie si dôkaznej povinnosti,

v zmysle zásady affirmanti incumbit probatio (kto tvrdí, ten dokazuje).

Súd je teda oprávnený a povinný v prípade zistenia, že procesná strana neuniesla

bremeno tvrdenia, v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu na túto skutočnosť prihliadnuť

a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami v rámci

rozhodovania sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v civilnom spore

nesie zo sebou sankciu, ktorou je strata sporu.

25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že neefektívnym

a nesústredeným postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

III.

26. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie

jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu

porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu v jeho veci

nachádza. Ústavný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti okresnému súdu, že je povinný

v konaní naďalej striktne postupovať podľa ustanovení

(§ 470 ods. 1) vrátane využitia prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany

podľa až a prospektívnej sudcovskej koncentrácie zakotvenej v

, keď s ohľadom na druhej vety v konaniach začatých pred 1. júlom

2016 nemožno použiť iba tzv. spätnú koncentráciu a sankcionovať strany sporu „do

minulosti“, v ktorej uvedená právna úprava neexistovala.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

29. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 12 000 €

z dôvodov, ktoré bližšie nešpecifikoval ani vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému

súdu 4. júna 2018, ktorým zvýšil požadované finančné zadosťučinenie na sumu 16 000 €,

čím povinnosť uloženú mu nesplnil.

30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak sume

požadovaná sťažovateľa nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

32. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného

pod sp. zn. , postup súdu, ako aj správanie sťažovateľa a ostatných strán sporu

považoval ústavný súdu priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie

podľa , pričom pri nedostatku odôvodnenia

požadovaného finančného zadosťučinenia zohľadnil najmä skutočnosť, že okresný súd

doteraz v šesť rokov trvajúcom konaní nevykonal úkon smerujúci k meritórnemu

rozhodnutiu veci.

33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

advokátom JUDr. Dušanom Szabóom. Podľa ústavný

súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €.

35. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade § 11 ods.3 a §13a ods.1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 spolu s režijným paušálom

(2 x 8,58 €) a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2018 spolu s režijným paušálom

(1 x 9,21 €) predstavuje sumu trov konania celkom 465,87 €.

36. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2018