Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 120/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-74

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca

spravodajca) a Ľuboša Szigetiho prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Dušanom Szabóom, Nemocničná 7, Kráľovský Chlmec, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 498,55 € (slovom štyristodeväťdesiatosem eur a päťdesiatpäť centov)

na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Dušana Szabóa, Nemocničná 7, Kráľovský

Chlmec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -34 zo 6. júna 2019 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako jeden

z dedičov je žalovaným v napadnutom konaní o neplatnosť závetu, ktoré sa začalo podaním

žaloby 24. apríla 2012 a dosiaľ nie je právoplatne skončené.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, navrhol,

aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo podľa

dohovoru v konaní na okresnom súde pod sp. zn. porušené boli a súčasne sa

domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 18 500 € a náhrady trov konania.

4. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku

okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ju vyzval, aby oznámila,

či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadrila predsedníčka

okresného súdu podaním sp. zn. z 22. júla 2019. Po uvedení úkonov súdu

v ich chronologickom poradí predsedníčka okresného súdu uviedla, že nad plynulosťou

napadnutého konania bol po podaní sťažnosti žalovaného v 3. rade 22. septembra 2015

nariadený dohľad predsedníčkou okresného súdu vzhľadom na to, že sťažnosť bola uznaná

ako dôvodná v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. „Z obsahu spisu podľa stavu konania

ku dňu 22. 10. 2015 bolo zistené, že po odročení pojednávania dňa 17. 9. 2012 súd vo veci

nevykonal žiaden úkon s výnimkou zisťovania stavu konania tunajšieho súdu vedeného pod.

sp. zn. D 994/1990 v dňoch 22. 11. 2012, 26. 7. 2013, 18. 10. 2013 a 12. 2. 2015. Taktiež

bolo zistené, že o pribratí nového tlmočníka a prekladateľa do konania na preklad podania

doručeného súdu dňa 17. 9. 2012 bolo rozhodnuté až uznesením zo dňa 22. 10. 2015.

Vzhľadom k zisteným skutočnostiam a časovému priebehu vykonávaných úkonov som

dospela k záveru, že súd vo veci nekonal priebežne. Zákonnej sudkyni bolo uložené, aby

každé tri mesiace k 30-temu dňu v poslednom mesiaci trojmesačného obdobia podala

k rukám predsedníčky súdu správu o vykonaných úkonoch v konám za posledné sledované

obdobie.

Predmetom tohto konania je neplatnosť testamentu, ktorý bol súčasťou spisu

1 D/994/1990 a preto ho bolo potrebné pripojiť k spisu , keďže strany sporu

do spisu nedoložili ani fotokópiu testamentu a súd pre svoje rozhodnutie potreboval

originál tohto dokumentu. Spis 1 D/994/1990 bol od februára 2016 do júna 2016 na

Najvyššom súde SR za účelom rozhodnutia o dovolaní, a to bránilo súdu vo veci konať.“

6. Ďalej predsedníčka okresného súdu konštatuje, že okresný súd vo veci rozhodol

16. apríla 2019, teda ústavná sťažnosť nesmeruje proti aktuálnemu či trvajúcemu stavu

nečinnosti súdu. Sťažovateľom uplatnené finančné zadosťučinenie považuje za neprimerané

a v prípade, že ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, žiada o jeho zníženie. V závere

svojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania.

7. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd upovedomil

podľa o tejto skutočnosti zúčastnené osoby, ktoré však právo

vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti v stanovenej lehote nevyužili.

8. Na výzvu ústavného súdu právny zástupca sťažovateľa zaslal k vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu vyjadrenie, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 5. augusta

2019. Uviedol, že predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti poskytla

„mylné, neúplné a zavádzajúce údaje“. Poukazuje najmä na nesústredený postup okresného

súdu pri doručovaní písomností, ako aj na jeho neefektívne konanie v súvislosti

so zisťovaním pobytu žalovaného v 2. rade. Podľa názoru právneho zástupcu sťažovateľa

ani po nariadení dohľadu predsedníčkou okresného súdu nekonal súd plynule, sústredene

a efektívne, príprava pojednávaní bola nedôsledná a pochybenia nastali i v súvislosti

so zabezpečením dôkazného prostriedku – originálu testamentu. V závere vyjadrenia právny

zástupca sťažovateľa uviedol, že „okresný súd v namietanom konaní o určenie neplatnosti

závetu bez preukázania naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení

konal svojvoľne, všetky úkony okresného súdu v namietanom konaní sú svojvoľné, celá

činnosť okresného súdu v namietanom konaní, vrátane vecného prejednania záležitosti

a vecného rozhodnutia v konaní je nesprávna činnosť“ a poukázal na rozsudok okresného

súdu sp. zn. z 20. apríla 2004 (v spojení s dopĺňajúcim rozsudkom z 9. februára

2005 a opravným uznesením z 1. apríla 2005), ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti

predmetného závetu zamietnutá, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 24. októbra 2005. Právny zástupca

sťažovateľa neoznámil, či trvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu.

9. Keďže právny zástupca sťažovateľa bol poučený o tom, že ak nebude v stanovenej

lehote žiadne jeho stanovisko ku konaniu ústneho pojednávania ústavnému súdu doručené,

ústavný súd bude súhlasiť s upustením od ústneho pojednávania. Keďže predsedníčka

okresného súdu s upustením od ústneho pojednávania súhlasila, ústavný súd od ústneho

pojednávania upustil, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

10. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, spisu okresného súdu sp. zn. , ako aj

z chronologického prehľadu úkonov uvedených vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu

ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

- 4. jún 2012 – oznámenie a poučenie o procesných právach a povinnostiach

účastníkov konania (strán sporu), zaslanie žaloby žalovaným s výzvou na vyjadrenie;

- 18. jún 2012 – 6. júl 2012 – okresnému súdu (ďalej aj „súd“) doručené vyjadrenia

žalovaných;

- 25. júl 2012 – nariadenie termínu pojednávania na 17. september 2012;

- 10. september 2012 – súdu doručená žiadosť žalovaných 1. a 3. o zabezpečenie

tlmočníka na pojednávaní 17. septembra 2012;

- 17. september 2012 – pojednávanie vo veci, odročenie pojednávania na neurčito

na účel rozhodnutia o návrhu žalovaných na zastavenie konania;

- 22. november 2012 – úradný záznam o stave konania sp. zn. D 994/1990, pripojenie

rozhodnutí zo spisu D 994/1990;

- 26. júl 2013, 18. október 2013, 12. február 2015 – úradný záznam o stave konania

sp. zn. D 994/1990;

- 21. október 2015 – úradný záznam o stave konania sp. zn. D 994/1990, pripojenie

rozhodnutí zo spisu sp. zn. D 994/1990;

- 22. október 2015 – nariadenie termínu pojednávania vo veci na 8. december 2015,

- 22. október 2015 – uznesenie o pribratí tlmočníka a prekladateľa do konania,

zaslanie písomností na preklad;

- 30. október 2015 – chyba v doručovaní žalovanému v 2. rade;

- 25. november 2015 – súdu prekladateľom doručené preložené písomnosti spolu

s vyúčtovaním odmeny prekladateľa;

- 7. december 2015 – šetrenie pobytu žalovaného v 2. rade lustráciou v registri

obyvateľov Slovenskej republiky;

- 8. december 2015 – pojednávanie vo veci, doručenie prekladu písomnosti krátkou

cestou účastníkom konania (stranám sporu), odročenie pojednávania na neurčito s tým,

že bude vyžiadaná správa z advokátskej komory, aby súdu presne uviedli a zaslali

rozhodnutie o pozastavení činnosti právneho zástupcu žalobkyne, aby žalobkyňa predložila

svoje potvrdenie o zdravotnom stave a nemožnosti účasti na dnešnom pojednávaní, a budú

vypočutí dožiadaným súdom žalovaní v 3., 5. a 6. rade a bude zisťovaný pobyt žalovaného

v 2. rade s tým, že ak sa zistí, že tento sa nezdržiava ani na jednej z adries, ktoré súd zistil

a ktorá je v registri obyvateľstva, kde je prihlásený na trvalý pobyt, bude mu ustanovený

zo strany súdu opatrovník. Zároveň na ďalšom pojednávaní budú dané odpovede na otázky,

ktoré vzniesol na dnešnom pojednávaní žalovaný v 3. rade;

- 5. február 2016 – výzva zaslaná žalobkyni, prešetrovaný výkon činnosti právneho

zástupcu žalobkyne;

- 13. február 2016 – prešetrovaný pobyt žalovaného v 2. rade prostredníctvom

Obvodného súdu Praha 7, Česká republika;

- 17. február 2016 – výzva právneho zástupcu žalobkyne (na oznámenie, či zastupuje

svoju klientku), urgencia adresovaná žalobkyni na predloženie potvrdenia o jej zdravotnom

stave;

- 19. február 2016 – súdu doručené podanie – odpoveď žalobkyne na urgenciu súdu;

- 25. február 2016 – chyba v doručení právnemu zástupcovi žalobkyne (adresát

neznámy);

- 14. marec 2016 – zisťovanie pobytu žalovaného v 2. rade prostredníctvom

Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice;

- 18. marec 2016, 5. apríl 2016 – súdu doručená odpoveď Obvodného súdu Praha 7,

Česká republika, a Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Košice (nezistený pobyt

žalovaného v 2. rade);

- 28. apríl 2016 – vyjadrenie žalovaného v 3. rade doručované stranám sporu;

- 16. máj 2016, 17. máj 2016, 24. máj 2016 – súdu doručené vyjadrenia strán sporu;

- 22. jún 2016 – šetrenie pobytu žalovaného v 2. rade lustráciou v registri

obyvateľov;

- 27. jún 2016 – výzva odoslaná žalovanému v 2. rade;

- 1. júl 2016 – súdu doručená chyba v doručení žalovaného v 2. rade (adresát

neznámy);

- 27. júl 2016 – doručované procesné poučenia stranám sporu spolu s výzvou

pre žalobkyňu (prešetrenie jej zdravotného stavu);

- 10. august 2016 – súdu doručené podanie žalovaného v 2. rade;

- 12. august 2016 – súdu doručené žalobkyňou oznámenie o účasti na pojednávaní;

- 19. august 2016 – súdu doručené oznámenie žalovanej v 4. rade o jej neúčasti

na pojednávaní z dôvodu, že sa nachádza v zahraničí;

- 24. august 2016 – súdu doručená chyba v doručení žalovaného v 3. rade (zásielka

neprevzatá v odbernej lehote);

- 24. október 2016 – súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. a 3. rade;

- 5. máj 2017, 19. december 2017 – úradný záznam o stave konania sp. zn.

(spis na Najvyššom súde Slovenskej republiky, pozn.);

- 17. január 2018 – uznesenie o priznaní odmeny prekladateľke a tlmočníčke;

oznámenie odoslané žalovanému v 2. rade na adresu do Českej republiky;

- 19. január 2018 – oznámenie zaslané žalovanému v 2. rade;

- 15. august 2018 – opravné uznesenie na uznesenie zo 17. januára 2018;

- 27. august 2018 – súdu doručená chyba v doručení písomností žalovanému

v 2. rade;

- 21. september 2018 – opätovne doručovaná zásielka súdu žalovanému v 2. rade;

- 19. október 2018 – uznesenie o pribratí tlmočníka do konania;

- 19. november 2018 – súdu doručená urgencia na vyplatenie tlmočného;

- 22. november 2018 – právoplatné uznesenie zo 17. januára 2018 a 15. augusta 2018

predložené učtárni tunajšieho súdu na realizáciu;

- 27. november 2018 – žiadosť žalovaného v 2. rade;

- 29. november 2018 – vyplatené tlmočné tlmočníčke;

- 30. november 2018 – odpoveď súdu na žiadosť žalovaného v 2. rade;

- 11. december 2018 – súdu doručená chyba v doručení žalovanému v 2. rade

(adresát neznámy);

- 20. januára 2019 – nariadený termín pojednávania na 18. marec 2019;

- 4. február 2019 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 5. rade k žalobe;

- 11. február 2019, 20. február 2019 - súdu doručené podanie žalovaného v 2. rade;

- 13. marec 2019, 14. marec 2019 - súdu doručené ospravedlnenie žalovaných

na pojednávaní;

- 18.marec 2019 – pojednávanie, odročené na 16. apríl 2019;

- 27. marec 2019 – vyjadrenia žalovaných doručované protistrane;

- 18. marec 2019 – súdu doručené vyúčtovanie tlmočného prekladateľovi;

- 10. apríl 2019, 16. apríla 2019 – súdu doručené vyjadrenie žalovaných;

- 16. apríl 2019 – doručené ospravedlnenie neúčastí na pojednávaní žalovaného

v 1. rade a v 4. rade; pojednávanie – vyhlásený rozsudok;

- 13. máj 2019 – žiadosť o predĺženie lehoty na vyhotovenie súdneho rozhodnutia,

lehota bola predĺžená do 16. júna 2019;

- 14. jún 2019 – rozsudok vypracovaný;

- 9. júl 2019 – oznámenie žalovaného v 2. rade o zmene adresy;

- 16. júl 2019 – súdu doručená chyba v doručení písomností žalovanému v 2. rade

a zároveň rozsudok bol doručovaný žalovanému v 2. rade na adresu terajšieho bydliska.

II.

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

14. Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

17. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý súdom prikazuje, aby postupovali

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzali

zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

20. Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), teda žaloby o určenie neplatnosti

závetu, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v obdobných veciach býva zložitejšie

po skutkovej stránke, najmä v prípade, ak je potrebné vykonať znalecké dokazovanie

pre posúdenie pravosti závetu, avšak v napadnutom konaní nebolo nariadené znalecké

dokazovanie, keďže okresný súd využil písmoznalecký posudok vypracovaný znalcom

v konaní vedenom pod sp. zn. . Samotná povaha konania nevykazuje črty

mimoriadnej zložitosti, zakladajúcej dôvod pre výrazné predĺženie napadnutého konania.

21. Ústavný súd však poukazuje na skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje

sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou

práce, nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti

súdu (mutatis mutandis , ).

22. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým

spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

V danom prípade sťažovateľ svojím správaním v napadnutom konaní pred okresným súdom

neovplyvnil podstatnejším spôsobom jeho dĺžku natoľko, aby mu bolo možné pričítať

podiel na stave, v akom sa vec nachádzala v čase podania sťažnosti ústavnému súdu.

23. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Nečinnosť okresného súdu v napadnutom konaní bola už predmetom rozhodovania

ústavného súdu, ktorý v uznesení sp. zn. z 9. marca 2017 konštatoval

prieťahy okresného súdu v rokoch 2013, 2014 a čiastočne 2015. Bol však toho názoru, že

vzhľadom na ďalší postup a úkony okresného súdu po nariadení dohľadu predsedníčkou

okresného súdu nad plynulosťou konania necharakterizovali v tom čase konanie ako celok

prieťahmi, ktoré by zakladali reálnu možnosť porušenia práv sťažovateľa. Zároveň však

ústavný súd v tomto uznesení poznamenal, že ďalšie pretrvávanie stavu bez meritórneho

rozhodnutia vo veci intenzitu nečinnosti bude zvyšovať, a tým môže prispievať k reálnej

možnosti porušenia základných a iných práv strán sporu. Táto poznámka ústavného súdu sa

pretrvávajúcou nečinnosťou okresného súdu naplnila, a preto nálezom sp. zn.

z 5. júna 2018 rozhodol, že základné právo

(žalovaný v 1. rade) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené boli, prikázal

okresnému súdu konať, žalovanému v 1. rade priznal primerané finančné zadosťučinenie

a okresný súd zaviazal na úhradu trov konania v jeho prospech.

24. Zo súdneho spisu sp. z. , z ústavnej sťažnosti i vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu vyplýva, že po podaní žaloby okresný súd postupoval

plynulo, vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu veci na pojednávaní 17. septembra

2012, následne však ostal tri roky takmer nečinný, keď len sporadicky zisťoval stav konania

vedeného pod sp. zn. D 994/1990. Od 22. septembra 2015 bol nad plynulosťou konania

nariadený dohľad predsedníčkou okresného súdu, spočívajúci v tom, že zákonná sudkyňa

mala povinnosť predkladať každé tri mesiace správu o vykonaných úkonoch v konaní.

Ústavný súd si po preštudovaní aktuálneho stavu konania na tomto mieste dovoľuje

poznamenať, že dohľad nad priebehom napadnutého konania nariadený predsedníčkou

okresného súdu nesplnil svoj účel. Ďalší procesný postup okresného súdu v napadnutom

konaní možno označiť za neefektívny a pomalý, najmä vo vzťahu k zisťovaniu pobytu

žalovaného v 2. rade a zabezpečeniu originálu závetu. Nemožno tiež opomenúť nedôslednú

prípravu pojednávania uskutočneného 8. decembra 2015, ako i skutočnosť, že v právnej veci

sledovanej predsedníčkou okresného súdu, v ktorej už raz ústavný súd vyslovil prieťahy

v konaní, zákonná sudkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku, ktorý

nakoniec vyhotovila 2 mesiace po jeho verejnom vyhlásení.

25. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, ktorá je súčasťou jeho vyjadrenia

z 5. augusta 2019, že „všetky úkony okresného súdu v namietanom konaní sú svojvoľné,

celá činnosť okresného súdu v namietanom konaní, vrátane vecného prejednania záležitosti

vecného rozhodnutia v konaní je nesprávna činnosť“ a že ide o res iudicata, ústavný súd

konštatuje, že okresný súd viedol konanie o neplatnosť závetu pod sp. zn. ,

v ktorom rozsudkom sp. zn. z 20. apríla 2004 žalobu zamietol, avšak z dôvodu

nedostatku procesnej legitimácie.

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že nečinnosťou, ako

i neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa (bod 1

výroku rozhodnutia).

III.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak ústavný

súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ak o to požiadal.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa ak

ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci,

ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,

v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2

citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom

o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

29. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 18 500 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

30. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

31. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy, nesústredený a neefektívny

postup okresného súdu a zjavne neprimeranú dĺžku rozhodovania okresného súdu

v napadnutom konaní, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie

sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom

priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej

z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie (bod 2 výroku rozhodnutia).

IV.

32. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny

zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

33. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie

ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže išlo o úkony právnej

služby vykonané v roku 2018. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018

v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená

odmena spolu s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 €

za jeden úkon uskutočnený v roku 2018, t. j. za dva úkony 325,42 €. Pokiaľ išlo o ďalší

úkon právnej služby uskutočnený už v roku 2019 – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu

z 5. augusta 2019, ústavný súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €. Odmena za tento

právny úkon v zmysle už popísaných pravidiel predstavuje sumu vo výške 173,13 €

(t. j. 163,33 € + 9,80 € režijný paušál). Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom tak predstavujú sumu 498,55 €. Keďže právny zástupca sťažovateľa nepredložil

doklad o tom, že je platcom dane z pridanej hodnoty, ústavný súd mu odmenu o 20 %

nezvýšil. Ústavný súd priznal úspešnému sťažovateľovi náhradu trov konania v sume

498,55 € (bod 3 výroku nálezu).

34. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2019