Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 120/2019
PDF · 243.08 KB
No categories available
II. ÚS 120/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca
spravodajca) a Ľuboša Szigetiho prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátom
JUDr. Dušanom Szabóom, Nemocničná 7, Kráľovský Chlmec, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 73/2012 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod
sp. zn. 11 C 73/2012 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 498,55 € (slovom štyristodeväťdesiatosem eur a päťdesiatpäť centov)
na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Dušana Szabóa, Nemocničná 7, Kráľovský
Chlmec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 120/2019-34 zo 6. júna 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 73/2012 (ďalej
len „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako jeden
z dedičov je žalovaným v napadnutom konaní o neplatnosť závetu, ktoré sa začalo podaním
žaloby 24. apríla 2012 a dosiaľ nie je právoplatne skončené.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, navrhol,
aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru v konaní na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 73/2012 porušené boli a súčasne sa
domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 18 500 € a náhrady trov konania.
4. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku
okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ju vyzval, aby oznámila,
či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.
5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadrila predsedníčka
okresného súdu podaním sp. zn. 1 Spr V 261/2019 z 22. júla 2019. Po uvedení úkonov súdu
v ich chronologickom poradí predsedníčka okresného súdu uviedla, že nad plynulosťou
napadnutého konania bol po podaní sťažnosti žalovaného v 3. rade 22. septembra 2015
nariadený dohľad predsedníčkou okresného súdu vzhľadom na to, že sťažnosť bola uznaná
ako dôvodná v zmysle § 63 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. „Z obsahu spisu podľa stavu konania
ku dňu 22. 10. 2015 bolo zistené, že po odročení pojednávania dňa 17. 9. 2012 súd vo veci
nevykonal žiaden úkon s výnimkou zisťovania stavu konania tunajšieho súdu vedeného pod.
sp. zn. D 994/1990 v dňoch 22. 11. 2012, 26. 7. 2013, 18. 10. 2013 a 12. 2. 2015. Taktiež
bolo zistené, že o pribratí nového tlmočníka a prekladateľa do konania na preklad podania
doručeného súdu dňa 17. 9. 2012 bolo rozhodnuté až uznesením zo dňa 22. 10. 2015.
Vzhľadom k zisteným skutočnostiam a časovému priebehu vykonávaných úkonov som
dospela k záveru, že súd vo veci nekonal priebežne. Zákonnej sudkyni bolo uložené, aby
každé tri mesiace k 30-temu dňu v poslednom mesiaci trojmesačného obdobia podala
k rukám predsedníčky súdu správu o vykonaných úkonoch v konám za posledné sledované
obdobie.
Predmetom tohto konania je neplatnosť testamentu, ktorý bol súčasťou spisu
1 D/994/1990 a preto ho bolo potrebné pripojiť k spisu 11 C/73/2012, keďže strany sporu
do spisu nedoložili ani fotokópiu testamentu a súd pre svoje rozhodnutie potreboval
originál tohto dokumentu. Spis 1 D/994/1990 bol od februára 2016 do júna 2016 na
Najvyššom súde SR za účelom rozhodnutia o dovolaní, a to bránilo súdu vo veci konať.“
6. Ďalej predsedníčka okresného súdu konštatuje, že okresný súd vo veci rozhodol
16. apríla 2019, teda ústavná sťažnosť nesmeruje proti aktuálnemu či trvajúcemu stavu
nečinnosti súdu. Sťažovateľom uplatnené finančné zadosťučinenie považuje za neprimerané
a v prípade, že ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, žiada o jeho zníženie. V závere
svojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania.
7. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd upovedomil
podľa § 126 zákona o ústavnom súde o tejto skutočnosti zúčastnené osoby, ktoré však právo
vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti v stanovenej lehote nevyužili.
8. Na výzvu ústavného súdu právny zástupca sťažovateľa zaslal k vyjadreniu
predsedníčky okresného súdu vyjadrenie, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 5. augusta
2019. Uviedol, že predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti poskytla
„mylné, neúplné a zavádzajúce údaje“. Poukazuje najmä na nesústredený postup okresného
súdu pri doručovaní písomností, ako aj na jeho neefektívne konanie v súvislosti
so zisťovaním pobytu žalovaného v 2. rade. Podľa názoru právneho zástupcu sťažovateľa
ani po nariadení dohľadu predsedníčkou okresného súdu nekonal súd plynule, sústredene
a efektívne, príprava pojednávaní bola nedôsledná a pochybenia nastali i v súvislosti
so zabezpečením dôkazného prostriedku – originálu testamentu. V závere vyjadrenia právny
zástupca sťažovateľa uviedol, že „okresný súd v namietanom konaní o určenie neplatnosti
závetu bez preukázania naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení
konal svojvoľne, všetky úkony okresného súdu v namietanom konaní sú svojvoľné, celá
činnosť okresného súdu v namietanom konaní, vrátane vecného prejednania záležitosti
a vecného rozhodnutia v konaní je nesprávna činnosť“ a poukázal na rozsudok okresného
súdu sp. zn. 15 C 5/00 z 20. apríla 2004 (v spojení s dopĺňajúcim rozsudkom z 9. februára
2005 a opravným uznesením z 1. apríla 2005), ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti
predmetného závetu zamietnutá, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 CoD 45/45/05 z 24. októbra 2005. Právny zástupca
sťažovateľa neoznámil, či trvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu.
9. Keďže právny zástupca sťažovateľa bol poučený o tom, že ak nebude v stanovenej
lehote žiadne jeho stanovisko ku konaniu ústneho pojednávania ústavnému súdu doručené,
ústavný súd bude súhlasiť s upustením od ústneho pojednávania. Keďže predsedníčka
okresného súdu s upustením od ústneho pojednávania súhlasila, ústavný súd od ústneho
pojednávania upustil, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
10. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 73/2012, ako aj
z chronologického prehľadu úkonov uvedených vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu
ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:
- 4. jún 2012 – oznámenie a poučenie o procesných právach a povinnostiach
účastníkov konania (strán sporu), zaslanie žaloby žalovaným s výzvou na vyjadrenie;
- 18. jún 2012 – 6. júl 2012 – okresnému súdu (ďalej aj „súd“) doručené vyjadrenia
žalovaných;
- 25. júl 2012 – nariadenie termínu pojednávania na 17. september 2012;
- 10. september 2012 – súdu doručená žiadosť žalovaných 1. a 3. o zabezpečenie
tlmočníka na pojednávaní 17. septembra 2012;
- 17. september 2012 – pojednávanie vo veci, odročenie pojednávania na neurčito
na účel rozhodnutia o návrhu žalovaných na zastavenie konania;
- 22. november 2012 – úradný záznam o stave konania sp. zn. D 994/1990, pripojenie
rozhodnutí zo spisu D 994/1990;
- 26. júl 2013, 18. október 2013, 12. február 2015 – úradný záznam o stave konania
sp. zn. D 994/1990;
- 21. október 2015 – úradný záznam o stave konania sp. zn. D 994/1990, pripojenie
rozhodnutí zo spisu sp. zn. D 994/1990;
- 22. október 2015 – nariadenie termínu pojednávania vo veci na 8. december 2015,
- 22. október 2015 – uznesenie o pribratí tlmočníka a prekladateľa do konania,
zaslanie písomností na preklad;
- 30. október 2015 – chyba v doručovaní žalovanému v 2. rade;
- 25. november 2015 – súdu prekladateľom doručené preložené písomnosti spolu
s vyúčtovaním odmeny prekladateľa;
- 7. december 2015 – šetrenie pobytu žalovaného v 2. rade lustráciou v registri
obyvateľov Slovenskej republiky;
- 8. december 2015 – pojednávanie vo veci, doručenie prekladu písomnosti krátkou
cestou účastníkom konania (stranám sporu), odročenie pojednávania na neurčito s tým,
že bude vyžiadaná správa z advokátskej komory, aby súdu presne uviedli a zaslali
rozhodnutie o pozastavení činnosti právneho zástupcu žalobkyne, aby žalobkyňa predložila
svoje potvrdenie o zdravotnom stave a nemožnosti účasti na dnešnom pojednávaní, a budú
vypočutí dožiadaným súdom žalovaní v 3., 5. a 6. rade a bude zisťovaný pobyt žalovaného
v 2. rade s tým, že ak sa zistí, že tento sa nezdržiava ani na jednej z adries, ktoré súd zistil
a ktorá je v registri obyvateľstva, kde je prihlásený na trvalý pobyt, bude mu ustanovený
zo strany súdu opatrovník. Zároveň na ďalšom pojednávaní budú dané odpovede na otázky,
ktoré vzniesol na dnešnom pojednávaní žalovaný v 3. rade;
- 5. február 2016 – výzva zaslaná žalobkyni, prešetrovaný výkon činnosti právneho
zástupcu žalobkyne;
- 13. február 2016 – prešetrovaný pobyt žalovaného v 2. rade prostredníctvom
Obvodného súdu Praha 7, Česká republika;
- 17. február 2016 – výzva právneho zástupcu žalobkyne (na oznámenie, či zastupuje
svoju klientku), urgencia adresovaná žalobkyni na predloženie potvrdenia o jej zdravotnom
stave;
- 19. február 2016 – súdu doručené podanie – odpoveď žalobkyne na urgenciu súdu;
- 25. február 2016 – chyba v doručení právnemu zástupcovi žalobkyne (adresát
neznámy);
- 14. marec 2016 – zisťovanie pobytu žalovaného v 2. rade prostredníctvom
Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice;
- 18. marec 2016, 5. apríl 2016 – súdu doručená odpoveď Obvodného súdu Praha 7,
Česká republika, a Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Košice (nezistený pobyt
žalovaného v 2. rade);
- 28. apríl 2016 – vyjadrenie žalovaného v 3. rade doručované stranám sporu;
- 16. máj 2016, 17. máj 2016, 24. máj 2016 – súdu doručené vyjadrenia strán sporu;
- 22. jún 2016 – šetrenie pobytu žalovaného v 2. rade lustráciou v registri
obyvateľov;
- 27. jún 2016 – výzva odoslaná žalovanému v 2. rade;
- 1. júl 2016 – súdu doručená chyba v doručení žalovaného v 2. rade (adresát
neznámy);
- 27. júl 2016 – doručované procesné poučenia stranám sporu spolu s výzvou
pre žalobkyňu (prešetrenie jej zdravotného stavu);
- 10. august 2016 – súdu doručené podanie žalovaného v 2. rade;
- 12. august 2016 – súdu doručené žalobkyňou oznámenie o účasti na pojednávaní;
- 19. august 2016 – súdu doručené oznámenie žalovanej v 4. rade o jej neúčasti
na pojednávaní z dôvodu, že sa nachádza v zahraničí;
- 24. august 2016 – súdu doručená chyba v doručení žalovaného v 3. rade (zásielka
neprevzatá v odbernej lehote);
- 24. október 2016 – súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. a 3. rade;
- 5. máj 2017, 19. december 2017 – úradný záznam o stave konania sp. zn.
1 D 994/1990 (spis na Najvyššom súde Slovenskej republiky, pozn.);
- 17. január 2018 – uznesenie o priznaní odmeny prekladateľke a tlmočníčke;
oznámenie odoslané žalovanému v 2. rade na adresu do Českej republiky;
- 19. január 2018 – oznámenie zaslané žalovanému v 2. rade;
- 15. august 2018 – opravné uznesenie na uznesenie zo 17. januára 2018;
- 27. august 2018 – súdu doručená chyba v doručení písomností žalovanému
v 2. rade;
- 21. september 2018 – opätovne doručovaná zásielka súdu žalovanému v 2. rade;
- 19. október 2018 – uznesenie o pribratí tlmočníka do konania;
- 19. november 2018 – súdu doručená urgencia na vyplatenie tlmočného;
- 22. november 2018 – právoplatné uznesenie zo 17. januára 2018 a 15. augusta 2018
predložené učtárni tunajšieho súdu na realizáciu;
- 27. november 2018 – žiadosť žalovaného v 2. rade;
- 29. november 2018 – vyplatené tlmočné tlmočníčke;
- 30. november 2018 – odpoveď súdu na žiadosť žalovaného v 2. rade;
- 11. december 2018 – súdu doručená chyba v doručení žalovanému v 2. rade
(adresát neznámy);
- 20. januára 2019 – nariadený termín pojednávania na 18. marec 2019;
- 4. február 2019 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 5. rade k žalobe;
- 11. február 2019, 20. február 2019 - súdu doručené podanie žalovaného v 2. rade;
- 13. marec 2019, 14. marec 2019 - súdu doručené ospravedlnenie žalovaných
na pojednávaní;
- 18.marec 2019 – pojednávanie, odročené na 16. apríl 2019;
- 27. marec 2019 – vyjadrenia žalovaných doručované protistrane;
- 18. marec 2019 – súdu doručené vyúčtovanie tlmočného prekladateľovi;
- 10. apríl 2019, 16. apríla 2019 – súdu doručené vyjadrenie žalovaných;
- 16. apríl 2019 – doručené ospravedlnenie neúčastí na pojednávaní žalovaného
v 1. rade a v 4. rade; pojednávanie – vyhlásený rozsudok;
- 13. máj 2019 – žiadosť o predĺženie lehoty na vyhotovenie súdneho rozhodnutia,
lehota bola predĺžená do 16. júna 2019;
- 14. jún 2019 – rozsudok vypracovaný;
- 9. júl 2019 – oznámenie žalovaného v 2. rade o zmene adresy;
- 16. júl 2019 – súdu doručená chyba v doručení písomností žalovanému v 2. rade
a zároveň rozsudok bol doručovaný žalovanému v 2. rade na adresu terajšieho bydliska.
II.
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
14. Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 dohovoru, pozn.) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
(m. m. IV. ÚS 221/04).
17. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
18. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý súdom prikazuje, aby postupovali
v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzali
zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje
aj povahu prerokúvanej veci.
20. Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), teda žaloby o určenie neplatnosti
závetu, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v obdobných veciach býva zložitejšie
po skutkovej stránke, najmä v prípade, ak je potrebné vykonať znalecké dokazovanie
pre posúdenie pravosti závetu, avšak v napadnutom konaní nebolo nariadené znalecké
dokazovanie, keďže okresný súd využil písmoznalecký posudok vypracovaný znalcom
v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 5/2000. Samotná povaha konania nevykazuje črty
mimoriadnej zložitosti, zakladajúcej dôvod pre výrazné predĺženie napadnutého konania.
21. Ústavný súd však poukazuje na skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje
sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou
práce, nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti
súdu (mutatis mutandis I. ÚS 47/96, III. ÚS 173/03).
22. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým
spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia
jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V danom prípade sťažovateľ svojím správaním v napadnutom konaní pred okresným súdom
neovplyvnil podstatnejším spôsobom jeho dĺžku natoľko, aby mu bolo možné pričítať
podiel na stave, v akom sa vec nachádzala v čase podania sťažnosti ústavnému súdu.
23. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní. Nečinnosť okresného súdu v napadnutom konaní bola už predmetom rozhodovania
ústavného súdu, ktorý v uznesení sp. zn. I. ÚS 119/2016 z 9. marca 2017 konštatoval
prieťahy okresného súdu v rokoch 2013, 2014 a čiastočne 2015. Bol však toho názoru, že
vzhľadom na ďalší postup a úkony okresného súdu po nariadení dohľadu predsedníčkou
okresného súdu nad plynulosťou konania necharakterizovali v tom čase konanie ako celok
prieťahmi, ktoré by zakladali reálnu možnosť porušenia práv sťažovateľa. Zároveň však
ústavný súd v tomto uznesení poznamenal, že ďalšie pretrvávanie stavu bez meritórneho
rozhodnutia vo veci intenzitu nečinnosti bude zvyšovať, a tým môže prispievať k reálnej
možnosti porušenia základných a iných práv strán sporu. Táto poznámka ústavného súdu sa
pretrvávajúcou nečinnosťou okresného súdu naplnila, a preto nálezom sp. zn.
III. ÚS 87/2018 z 5. júna 2018 rozhodol, že základné právo
(žalovaný v 1. rade) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené boli, prikázal
okresnému súdu konať, žalovanému v 1. rade priznal primerané finančné zadosťučinenie
a okresný súd zaviazal na úhradu trov konania v jeho prospech.
24. Zo súdneho spisu sp. z. 11 C 73/2012, z ústavnej sťažnosti i vyjadrenia
predsedníčky okresného súdu vyplýva, že po podaní žaloby okresný súd postupoval
plynulo, vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu veci na pojednávaní 17. septembra
2012, následne však ostal tri roky takmer nečinný, keď len sporadicky zisťoval stav konania
vedeného pod sp. zn. D 994/1990. Od 22. septembra 2015 bol nad plynulosťou konania
nariadený dohľad predsedníčkou okresného súdu, spočívajúci v tom, že zákonná sudkyňa
mala povinnosť predkladať každé tri mesiace správu o vykonaných úkonoch v konaní.
Ústavný súd si po preštudovaní aktuálneho stavu konania na tomto mieste dovoľuje
poznamenať, že dohľad nad priebehom napadnutého konania nariadený predsedníčkou
okresného súdu nesplnil svoj účel. Ďalší procesný postup okresného súdu v napadnutom
konaní možno označiť za neefektívny a pomalý, najmä vo vzťahu k zisťovaniu pobytu
žalovaného v 2. rade a zabezpečeniu originálu závetu. Nemožno tiež opomenúť nedôslednú
prípravu pojednávania uskutočneného 8. decembra 2015, ako i skutočnosť, že v právnej veci
sledovanej predsedníčkou okresného súdu, v ktorej už raz ústavný súd vyslovil prieťahy
v konaní, zákonná sudkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku, ktorý
nakoniec vyhotovila 2 mesiace po jeho verejnom vyhlásení.
25. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, ktorá je súčasťou jeho vyjadrenia
z 5. augusta 2019, že „všetky úkony okresného súdu v namietanom konaní sú svojvoľné,
celá činnosť okresného súdu v namietanom konaní, vrátane vecného prejednania záležitosti
vecného rozhodnutia v konaní je nesprávna činnosť“ a že ide o res iudicata, ústavný súd
konštatuje, že okresný súd viedol konanie o neplatnosť závetu pod sp. zn. 15 C 5/00,
v ktorom rozsudkom sp. zn. 15 C 5/00 z 20. apríla 2004 žalobu zamietol, avšak z dôvodu
nedostatku procesnej legitimácie.
26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že nečinnosťou, ako
i neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom
pod sp. zn. 11 C 73/2012 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 (bod 1
výroku rozhodnutia).
III.
27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný
súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie, ak o to požiadal.
28. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak
ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci,
ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,
v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2
citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom
o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.
29. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 18 500 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.
30. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
31. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy, nesústredený a neefektívny
postup okresného súdu a zjavne neprimeranú dĺžku rozhodovania okresného súdu
v napadnutom konaní, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie
sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom
priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej
z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou
medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné
zadosťučinenie (bod 2 výroku rozhodnutia).
IV.
32. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny
zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
33. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho
spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie
ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže išlo o úkony právnej
služby vykonané v roku 2018. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018
v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená
odmena spolu s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 €
za jeden úkon uskutočnený v roku 2018, t. j. za dva úkony 325,42 €. Pokiaľ išlo o ďalší
úkon právnej služby uskutočnený už v roku 2019 – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu
z 5. augusta 2019, ústavný súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €. Odmena za tento
právny úkon v zmysle už popísaných pravidiel predstavuje sumu vo výške 173,13 €
(t. j. 163,33 € + 9,80 € režijný paušál). Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným
súdom tak predstavujú sumu 498,55 €. Keďže právny zástupca sťažovateľa nepredložil
doklad o tom, že je platcom dane z pridanej hodnoty, ústavný súd mu odmenu o 20 %
nezvýšil. Ústavný súd priznal úspešnému sťažovateľovi náhradu trov konania v sume
498,55 € (bod 3 výroku nálezu).
34. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. septembra 2019