Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 45/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Južná trieda 1,

Košice, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bardejov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bardejov

p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

trovy právneho zastúpenia v sume 374,81 € (slovom

tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov) na účet jej právneho zástupcu

doc. JUDr. Jozefa Sotolářa, PhD., Južná trieda 1, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 z 30. januára 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej

spoločnosti , (ďalej len „sťažovateľka“),

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom

pred okresným súdom, v ktorom je v procesnej pozícii žalobcu „o zaplatenie sumy 1 702,38

€ s príslušenstvom“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázala na to, že napadnuté

konanie trvá už viac ako 9 rokov, pričom obdobie od apríla 2011 do 4. decembra 2012, teda

v dĺžke 20 mesiacov, bolo bez akéhokoľvek úkonu súdu. Okresný súd podľa sťažovateľky

„nevykazoval aktivitu ani v období od septembra 2013, kedy došlo k druhému prerušeniu

konania na návrh sťažovateľa a to až do februára 2016“.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Okresný súd dňa 19.11.2009 prerušil konanie za účelom rozhodnutia predbežnej

otázky, ktorá bola podľa okresného súdu nevyhnutná na rozhodnutie predmetnej veci.

Otázka bola predmetom prebiehajúceho konania na tom istom okresnom súde pod sp. zn.

. Išlo o otázku platnosti zmlúv o výkone správy a platnosti výpovede zo zmluvy

o výkone správy. Konanie vo veci bolo právoplatne skončené 14.4.2011.

... po právoplatnom skončení konania vo veci nedošlo ku krokom, ktoré

by mali prispieť k zisteniu stavu a k rozhodnutiu vo veci. Činnosť okresného súdu spočívala

v rozhodovaní a reagovaní na podanie sťažovateľa, zo dňa 24.8.2012, ktorým sťažovateľ

navrhoval vstup ďalšieho účastníka do konania a z 27.11.2012, ktorým sťažovateľ

navrhoval spojenie vecí.

Od uznesenia o zamietnutí návrhu na spojenie vecí zo dňa 7. 1. 2013 až

do septembra 2013 okresný súd vo veci nekonal a nepostupoval tak, aby vo veci rozhodol.

Okresný súd 19.9.2013 na návrh sťažovateľa zo dňa 16.9.2013 rozhodol o prerušení

konania do času právoplatného rozhodnutia vo veci vedeného pred okresným

súdom. Predmetom konania vo veci je otázka, ktorá môže mať význam aj pre

rozhodnutie v predmetnej veci - kto je správcom obytného bloku.

Ďalšie kroky okresný súd uskutočnil až v roku 2015, kedy vyzval predloženie návrhov

na ďalšie dokazovanie. Následne boli vykonané len formálne úkony bez dokazovania vo veci

samej a to vrátane pojednávania dňa 27. 03. 2017, kedy súd vyhlásil rozsudok vo veci

samej.

Toto rozhodnutie nám bolo doručené až dňa 12. 06. 2017 - t. j. skoro po viac ako

troch mesiacoch od vyhlásenia !!. Voči rozhodnutiu sme podali odvolanie 25. 06. 2017

na Krajský súd Prešov prostredníctvom okresného súdu - rozsudok okresného súdu bol

zrušený a vec vrátená na okresný súd s tým, že zo strany okresného súdu došlo k hrubému

porušeniu práva na spravodlivý proces.“

4. Sťažovateľka zdôraznila, že napadnuté konanie je poznačené roztrieštenosťou

a nesústredenosťou a do podania sťažnosti vec nebola právoplatne skončená.

5. Pokiaľ ide o zložitosť predmetnej veci sťažovateľka uviedla, že „Z hľadiska

skutkového nevykazuje vec žiadnu zvláštnu zložitosť“ a ani po právnej stránke vec

„nevykazuje takú mieru zložitosti, ktorá by odôvodňovala niekoľkoročnú dobu konania“.

Tiež konštatovala, že svojím správaním neprispela k prieťahom v konaní pred okresným

súdom.

6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci

bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške

9 000 €, ako aj náhradu trov konania.

7. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 2. marca 2018

doručeným ústavnému súdu 8. marca 2018 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka okresného

súdu, v ktorom uviedla chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu.

8. Predsedníčka okresného súdu tiež poukázala na nasledujúce skutočnosti:

„a/ Prekážky postupu... súviseli s prerušením konania do právoplatného vyriešenia

otázky správcovstva bytového domu. Bolo potrebné vyčkať na právoplatnosť konania

vedeného pod spisovou značkou , do ktorého skončenia bolo toto konanie určité

obdobie prerušené a na právoplatnosť konania vedeného pod spisovou značkou

, do ktorého skončenia bolo toto konanie taktiež určité obdobie prerušené

a ktorých konaní výsledky mali vplyv na právne posúdenie základu nároku žalobcu v tomto

konaní.

b/ Sťažovateľ sám spomaľoval samotnú dĺžku celého konania, a to svojimi

procesnými návrhmi (na pripustenie ďalšieho účastníka konania, opakované návrhy

na spojenie veci na spoločné konanie), opakovanými žiadosťami na odročenie

už nariadeného pojednávania z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu žalobcu).

Aj vec doposiaľ nie je právoplatne skončená, dňa 27.03.2017 bolo vo veci meritórne

rozsudkom rozhodnuté; v súvislosti s podaným odvolaním žalobcom však došlo rozhodnutím

odvolacieho súdu k jeho zrušeniu a vráteniu veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Po vrátení spisu bol zákonným sudcom bez akýchkoľvek prieťahov nariadený termín

pojednávania.

c/ Ide o skutkovo a právne zložitejšiu právnu vec. Vo veci bolo potrebné vykonať

rozsiahlejšie dokazovanie. Som toho názoru, že zo strany Okresného súdu Bardejov

pri vybavovaní veci vedenej pod spisovou značkou k porušeniu práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nedošlo.“

9. Zo strany okresného súdu bolo tiež vytknuté, že sťažovateľka sa pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nedomáhala zjednania nápravy u predsedníčky okresného súdu,

čo je zákonný predpoklad pre podanie ústavnej sťažnosti v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

10. Predsedníčka okresného súdu napokon vo vyjadrení poukázala aj na opakované

personálne zmeny, enormné pracovné zaťaženie konajúcich sudcov, ako aj dlhodobú veľkú

fluktuáciu sudcov na okresnom súde.

11. Predsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

12. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného

súdu stanovisko aj právny zástupca sťažovateľky. Vo svojom podaní doručenom ústavnému

súdu 6. apríla 2018 poukázal na svoju argumentáciu a dôvody uvedené v samotnej ústavnej

sťažnosti, a tiež zdôraznil účelovosť vyjadrenia okresného súdu bez reálnej znalosti spisu.

Zároveň opäť uviedol, že skutková a právna zložitosť veci nie je daná, keďže išlo

o štandardnú žalobu na plnenie, a za ospravedlňujúci argument nemožno považovať

ani fluktuáciu sudcov.

13. Právny zástupca sťažovateľky zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

15. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K porušeniu

sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

, ).

19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana

sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

20. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval aj sťažnosť sťažovateľky.

22. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka žalobkyňou

v konaní o zaplatenie sumy 1 702,38 € s príslušenstvom, ústavný súd konštatuje,

že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto

dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako strany v tomto súdnom

konaní. V dôsledku ospravedlnenia jej právneho zástupcu sa termín pojednávania určený

na 5. september 2013 presunul na 19. september 2013, čo je posun dvoch týždňov.

Dňa 19. septembra 2013 jej právny zástupca požiadal o odročenie pojednávania s návrhom

na prerušenie konania, čomu okresný súd vyhovel, keď napadnuté konanie prerušil. Ústavný

súd preto konštatuje, že sťažovateľka neprispela k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

24. Pokiaľ okresný súd sťažovateľke vyčíta, že sama spomaľovala priebeh

napadnutého konania uplatňovaním rôznych procesných návrhov, ústavný súd poukazuje

na to, že využitie možností daných sťažovateľke procesnými predpismi na presadzovanie

a uplatňovanie jej práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania,

nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m.

).

25. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Zistil, že z obsahu predloženého

súdneho spisu a prehľadu jednotlivých úkonov okresného súdu vyplývajú viaceré dlhšie

obdobia medzi jednotlivými úkonmi súdu. Dňa 5. októbra 2009 okresný súd vydal

uznesenie o prerušení konania. Napriek tomu, že konanie, kvôli ktorému bolo prerušené

napadnuté konanie, právoplatne skončilo už 14. apríla 2011, okresný súd následne vykonal

úkon až 4. decembra 2012, teda takmer po roku a ôsmich mesiacoch. Nečinnosťou

sa vyznačovalo aj obdobie od januára 2013 do septembra 2013, teda v dĺžke 8 mesiacov,

keď okresný súd iba nariadil pojednávanie na 5. september 2013 a následne zmenil jeho

termín na 19. september 2013. Okresný súd bol tiež nečinný v období od mája 2016

do decembra 2016, teda približne 7 mesiacov, keď iba nariadil pojednávanie na 5. október

2016 a následne zmenil jeho termín na 9. december 2016.

26. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti

okresného súdu približne 2 roky a 11 mesiacov.

27. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o opakovaných

personálnych zmenách, o enormnom pracovnom zaťažení konajúcich sudcov a o dlhodobej

veľkej fluktuácii sudcov na okresnom súde, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,

ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (, ).

28. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

29. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená.

III.

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

31. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

32. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

33. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 9 000 €, čo odôvodnila celkovou dĺžkou napadnutého konania,

obdobiami nedôvodnej nečinnosti okresného súdu a právnou neistotou, v dôsledku ktorej jej

vzniká škoda spočívajúca v ušlom zisku.

34. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

36. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na

jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 2 rokov a 11 mesiacov, berúc do úvahy

predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného

prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € pre sťažovateľku za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

37. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 374,81 €.

38. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

39. Sťažovateľkou uplatnená suma trov konania neprevyšuje sumu vypočítanú

ústavným súdom, preto jej ústavný súd priznal náhradu trov konania v požadovanej sume.

40. Právny zástupca sťažovateľky si v stanovisku k vyjadreniu predsedníčky

okresného súdu doručenom ústavnému súdu 6. apríla 2018 uplatnil trovy konania aj za tento

úkon právnej služby vo výške 153,50 € vrátane režijného paušálu 9,21 € a dane z pridanej

hodnoty. Ústavný súd náhradu trov konania za uvedený úkon nepriznal, keďže v stanovisku

sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu neuviedla žiadne nové skutočnosti

alebo právne hodnotenia, ktoré by boli spôsobilé podstatne ovplyvniť konečný úsudok

ústavného súdu o predmete konania.

41. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení

s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

42. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2018