Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 289/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

Advokátskou kanceláriou Korytár s. r. o., Sladovnícka 13, Trnava, v mene ktorej koná jej

advokát Mgr. Ing. Pavol Korytár, vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky a základných práv podľa , , Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

zo 14. decembra 2017 o vylúčení verejnosti z pojednávania a o zamietnutí návrhov

na zmenu strán sporu a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2018 doručená (na poštovú prepravu podaná 14. februára 2018) sťažnosť ,

(ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa ,

základného práva na slobodu prejavu a na informácie podľa , základného práva

na súdnu ochranu podľa a tiež práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), ako aj práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. zo 14. decembra 2017 o vylúčení verejnosti z pojednávania

(ďalej aj „uznesenie okresného súdu o vylúčení verejnosti z pojednávania“) a o zamietnutí

návrhov na zmenu strán sporu (ďalej aj „uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhov

na zmenu strán sporu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (v postavení žalobkyne

v 1. rade, pozn.) a

(ďalej aj „žalobca v 2. rade“ alebo spolu aj „žalobcovia“) sa návrhom na začatie

konania doručeným okresnému súdu 11. mája 2016 (ďalej len „žaloba“) domáhali

proti (ďalej len „žalovaný v 1. rade“),

(ďalej len „pôvodný žalovaný

v 2. rade“), (ďalej len „žalovaný

v 3. rade“), aby okresný súd uložil povinnosť žalovanému v 1. rade ako akcionárovi

pôvodného žalovaného v 2. rade hlasovať za zvýšenie základného imania pôvodného

žalovaného v 2. rade a pôvodnému žalovanému v 2. rade zvýšiť svoje základné imanie

v spojení s uložením povinnosti žalovanému v 1. rade aj pôvodnému žalovanému v 2. rade

bezodplatne previesť po jednej akcii pôvodného žalovaného v 2. rade na každého žalobcu.

Zároveň sa žalobcovia domáhali určenia dôvodnosti základu ich nárokov „z titulu náhrady

škody spočívajúcej v hodnote akcií a ušlých dividendách“.

3. Žalobcovia žalobou uplatnené údajné nároky odvodzovali od porušenia povinnosti

právnym predchodcom pôvodného žalovaného v 2. rade stanovenej v rozhodnutí Prezídia

Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová 27, Bratislava [ďalej len „Fond“

(právny predchodca žalovaného v 3. rade, pozn.)], č. 574/1996 z 12. septembra 1996

o priamom predaji 3 105 450 kusov akcií emitenta – spoločnosti

[ďalej len

(teraz po zmene názvu , pozn.)], v zmysle zákona

č. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom

v rozhodujúcom období a v nadväznosti na to v zmluve o odplatnom prevode akcií

č. 1605/1996 z 20. septembra 1996 uzatvorenej medzi Fondom ako predávajúcim

a právnym predchodcom pôvodného žalovaného v 2. rade ako kupujúcim, spočívajúcej

vo vydaní akcií právnym predchodcom pôvodného žalovaného v 2. rade v rozsahu

predstavujúcom najmenej 15 % jeho základného imania v lehote do 6 mesiacov od účinnosti

tejto zmluvy tak, aby všetci zamestnanci spoločnosti

mali možnosť tieto akcie nadobudnúť (ďalej len „zamestnanecké akcie“).

4. V právnej veci žaloby sa konanie na okresnom súde viedlo

pod sp.zn. .

5. Sťažovateľka a žalobca v 2. rade s poukazom na zrušenie zmluvy o postúpení

pohľadávky uzavretej medzi nimi 12. novembra 2014 v znení jej dodatku č. 1

z 15. novembra 2014, predmetom ktorej bolo medzi inými postúpenie časti nárokov neskôr

uplatňovaných žalobou, a to zo sťažovateľky (postupkyne) na žalobcu v 2. rade

(postupníka), písomnou dohodou z 26. septembra 2016, dôsledkom čoho sa sťažovateľka

mala stať nositeľkou všetkých žalobou uplatnených hmotnoprávnych nárokov, návrhom

z 5. októbra 2016 navrhli, aby okresný súd v rámci žalobcom v 2. rade uplatnených nárokov

rozhodol tak, že pripúšťa do konania na miesto žalobcu v 2. rade vstup sťažovateľky.

6. Sťažovateľka a

(ďalej len ), najmä s poukazom na zmluvu

o postúpení pohľadávky uzavretej medzi sťažovateľkou ako postupkyňou a

ako postupníkom 27. septembra 2016, dôsledkom čoho sa

malo stať výlučným nositeľom všetkých dovtedy

žalobou uplatnených hmotnoprávnych nárokov, ďalším návrhom z 5. októbra 2016 navrhli,

aby okresný súd rozhodol tak, že pripúšťa do konania na miesto sťažovateľky vstup

.

7. Následne s poukazom na ďalšie zmluvy

o postúpení pohľadávok (v počte 231 kusov) uzatvorené medzi ďalšími už bývalými

zamestnancami spoločnosti ako postupcami a ním ako

postupníkom, predmetom ktorých bolo postúpenie ich nárokov vyplývajúcich z porušenia

povinnosti právnym predchodcom pôvodného žalovaného v 2. rade vydať zamestnanecké

akcie, návrhom z 28. októbra 2016 navrhlo, aby okresný súd rozhodol o pripustení zmeny

(rozšírenia) žaloby.

8. Okresný súd na základe návrhu z 28. októbra 2016 uznesením (vydaným súdnym

úradníkom) sp. zn. z 27. februára 2017 rozhodol o pripustení zmeny žaloby

(bez toho, že by bol predtým rozhodol o návrhoch z 5. októbra 2016, pozn.).

9. Keďže pôvodný žalovaný v 2. rade 1. novembra 2016, t. j. po doručení žaloby

okresnému súdu, zanikol cezhraničným zlúčením so spoločnosťou

Česká republika (ďalej len

), dôsledkom čoho stratil procesnú subjektivitu, okresný súd

uznesením sp. zn. z 27. apríla 2017 rozhodol tak, že v konaní (o žalobe)

pokračuje s jeho právnym nástupcom, t. j. so spoločnosťou

10. Uznesením okresného súdu o vylúčení verejnosti z pojednávania (v sťažnosti

označené ako „Uznesenie II“) bolo rozhodnuté o vylúčení verejnosti z pojednávania

konaného 14. decembra 2017 a uznesením okresného súdu o zamietnutí návrhov na zmenu

strán sporu (v sťažnosti označené ako „Uznesenie III“) okresný súd ani jednému z návrhov

z 5. októbra 2016 nevyhovel.

11. Následne okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 14. decembra 2017

(ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. Sťažovateľka v sťažnosti medzi inými uviedla:

«... Ad. 1) Rozhodnutím Súdu o zamietnutí návrhu žalobcov v konaní (Sťažovateľ,

Žalobca II) na zmenu strany v konaní, ktorou sa malo stať Občianske združenie

Podľa ust. : „Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť,

s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže

žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten,

na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.“

Podľa ust. : „Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené

právo alebo sa uplatňuje iné právo.“...

Súd na Pojednávaní vydal Uznesenie III, ktorým Návrhy I a II na zmenu strany

v konaní, v zmysle ktorých sa malo jediným žalobcom v Konaní stať Občianske združenie,

zamietol z dôvodu, že Dohoda o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávky I zo Sťažovateľa

na Žalobcu II a následne Zmluva o postúpení pohľadávky II neboli uzatvorené za Žalobcu II

oprávnenou osobou.

Sťažovateľ má za to, že zo strany Súdu ide o nesprávne právne posúdenie zmeny

v osobe žalobcu v Konaní, nakoľko Dohoda o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávky

bola podpísaná oprávnenou osobou, a to predsedom Žalobcu II,

.. a následne aj Zmluva o postúpení pohľadávky II.

Napriek vyššie uvedenému Súd vydal Uznesenie I, ktorým vyhovel

Návrhu III Občianskeho združenia na zmenu žaloby; následne Súd rozhodol o procesnom

postavení Občianskeho združenia ako strany v konaní tak, že zamietol Návrhy I a II

na zmenu strany v konaní, ale pripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej sa rozšírila žaloba

o nároky na vydanie akcií alternatívne náhradu škody všetkých členov Občianskeho

združenia, t. j. Súd v konaní rozhodoval o hmotnoprávnych nárokoch ďalších 232 ľudí

postúpených na Občianske združenie, t. j. nielen pôvodných žalobcov (Sťažovateľ a Žalobca

II), bez toho, aby priznal Občianskemu združeniu postavenie strany v konaní (!)...

Uznesenie III nebolo odôvodnené a písomne vyhotovené (pozn.: túto svoju povinnosť

samotný Súd konštatuje v Zápisnici), Občianskemu združeniu, t.j. osobe dotknutej, nebolo

ani doručené. Občianske združenie navyše nebolo prítomné pri vyhlásení Uznesenia III,

nakoľko bolo vylúčené z Pojednávania ako verejnosť Uznesením II.

Sťažovateľ poukazuje, že Uznesenie III je vydané v hrubom rozpore so základnými

princípmi civilného procesu, osobitne princípom právnej istoty a právom na súdnu ochranu

v SR ako aj v Základných princípov ...

Súd mal v zmysle zákona rozhodovať len o zmenenej Žalobe v zmysle Návrhu III a

nie o zmenenej a pôvodnej Žalobe; súd mal zároveň rozhodovať o zmenenej Žalobe voči

strane konania, ktorej sa zmenená Žaloba týka, t.j. Občianskemu združeniu, a nie voči

pôvodným žalobcom (Sťažovateľ a Žalobca II). Uznesením III tak Sťažovateľ rozpore s

hmotným právom zostáva stranou v konaní, v ktorom sa rozhoduje o nárokoch Občianskeho

združenia, ktoré naopak stranou v konaní nie je...

Ad.2a) Konanie s neoprávneným štatutárnym orgánom

Ako bolo vyššie uvedené Súd nesprávne právne posúdil otázku osoby oprávnenej

konať v mene a na účet Žalobcu II z nasledujúcich dôvodov, ktoré Súd nevzal do úvahy

pri vydaní Uznesenia II a III:

Na Pojednávanie sa dostavil , ako predseda Žalobcu

II a zároveň predseda Sťažovateľa.

. preukázal svoje oprávnenie konať v mene a na účet

Žalobcu II zápisnicou z členskej schôdze zo dňa 24.07.2008 (pozn.: konajúci súd uvádza

nesprávny dátum, 12.08.2008). Z obsahu zápisnice z členskej schôdze jednoznačne vyplýva,

že bol zvoleným predsedom Žalobcu II, pričom táto skutočnosť ani nebola medzi stranami

v konaní sporná.

Súd na Pojednávaní vykonal dôkaz. Výpis z registra občianskych združení vedeného

MV SR zo dňa 04.08.2016 (ďalej len „Výpis“), predložený ...

ktorý nebol prítomný na Pojednávaní, a ktorý vystupuje ako predseda Žalobcu II.

Z Výpisu mal konajúci súd za preukázané, že štatutárnymi orgánmi Žalobcu II sú

- predseda, - podpredseda a - člen

(pozn.: Rozsudok str. 19 bod 25)...

Súd z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru, že

je jediným oprávneným konať za Žalobcu II; bol

právoplatne zvolený za predsedu Žalobcu II a z tejto funkcie nebol odvolaný členskou

schôdzou v súlade so Stanovami Žalobcu II...

Následne z odôvodnenia Rozsudku... rovnako zvukového záznamu z Pojednávania po

prerušení pojednávania (pozn.: Žalobca I v Konaní vzniesla námietku zaujatosti aj dôvodu

podozrenia, že Sudca chodil konzultovať ďalší postup v Konaní s inými sudcami) vyplýva,

že preukázal vznik funkcie predsedu výlučne Výpisom, v ktorom

absentuje údaj o osobe predsedu Žalobcu II (pozn.: Výpis je dostupný aj na webovom sídle

MV SR a absentuje v ňom údaj o osobe predsedu Žalobcu II).

Súd napriek vyššie uvedeným sporným skutkovým tvrdeniam a predloženým dôkazom

v rozpore s ust. bez náležitého odôvodnenia zamietol návrhy Žalobcu

I na vykonanie dokazovania:

- výsluchom , ktorý by sa mal vyjadriť, či bola riadne zvolaná

členská schôdza Žalobcu II, a či existuje zápisnica o odvolaní

, ako predsedu Žalobcu II a tieto tvrdenia by mal riadne preukázať priamo originálom

zápisnice z členskej schôdze (pozn.: ktorá sa však nekonala), nie Výpisom, ktorý je

bez právnej relevancie;

- výsluchom k okolnostiam zvolenia za predsedu

Žalobcu II a k rozhodujúcim okolnostiam, že nebola zvolaná žiadna členská schôdza

Žalobcu II o jeho odvolaní...

Ad.2b) Vylúčenie verejnosti v rozpore so zákonom (viď bod II čl. VII tejto ústavnej

sťažnosti) Vylúčením verejnosti v rozpore so zákonom bolo zasiahnuté do práva

Sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle SR, nakoľko verejnosť prítomná na

Pojednávaní je verejnou kontrolou zákonnosti priebehu súdneho konania. Uvedené má

osobitný význam, keď ide o Konanie, ktoré sa týka nielen záujmov fyzických osôb na

vydanie akcií od privatizéra, ale aj verejného záujmu, nakoľko Zmluvou

sa prevádzal majetok štátu.

II. Ústavné práva Sťažovateľa na slobodu prejavu a právo na informácie vyplývajúce

z Dohovoru a SR podľa nasledovného:

Podľa ust. : „Verejnosť možno na celé pojednávanie alebo na jeho

časť vylúčiť, len ak by verejné prejednanie sporu ohrozilo ochranu utajovaných skutočností,

citlivých informácií a skutočností chránených podľa osobitného predpisu (ďalej len „údaje

chránené podľa osobitného predpisu“) alebo dôležitý záujem strany alebo svedka.

Vylúčenie verejnosti súd vhodným spôsobom oznámi.“

Sťažovateľ poukazuje, že Sudca rozhodol o vylúčení verejnosti Uznesením II

v rozpore s ust. , čím zasiahol do ústavného práva najmä prítomných

členov Občianskeho združenia podľa SR na slobodu prejavu a na informácie.

Sťažovateľ poukazuje, že predmetom Konania neboli a nie sú utajované skutočnosti,

citlivé informácie o majetku žalovaného I v Konaní, ... a ani skutočnosti

chránené podľa osobitného predpisu, ako je uvedené v Rozsudku (str. 19); informácie

týkajúce sa obdobia privatizácie SCP, a.s. sú informácie verejne dostupné, nakoľko

Žalobca II tieto informácie sprístupňoval v minulosti a naďalej sprístupňuje v zmysle

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v platnom znení; vyššie uvedené sa

rovnako vzťahuje aj na majetkové pomery , ktoré navyše neboli predmetom

Konania, súdny spis neobsahoval žiadne informácie, ani dokumenty o majetkových

pomeroch .

Sťažovateľ zastáva názor, že Súd vylúčil verejnosť v rozpore so zákonom

a so zrejmým cieľom zabrániť verejnosti, osobitne členom Občianskeho združenia, o

ktorých nárokoch sa v Konaní rozhodovalo (pozn.: na Pojednávanie sa prišlo pozrieť

cca 70 zamestnancov SCP, a.s. a členov Sťažovateľa), oboznámiť sa s priebehom Konania,

ktoré od začiatku smerovalo k zamietnutiu Žaloby bez náležitého procesného postupu

a odôvodnenia.

Sťažovateľ poukazuje, že vylúčením verejnosti v rozpore so zákonom došlo

k porušeniu nielen ústavného práva Sťažovateľa na slobodu prejavu a práva na informácie

v zmysle ale aj ďalších ústavných práv, a síce práva na súdnu právnu ochranu

v zmysle SR.

Sťažovateľ ďalej poukazuje, že dopad ústavne nekonformného rozhodnutia Súdu,

Uznesenia II, je potrebné vnímať v širšom kontexte. Predmetom Konania, v ktorom bolo

Uznesenie II vydané, je „mečiarovská privatizácia“ SCP, a.s., v zmysle ktorej nadobudol

privatizér (spoločnosť a ), štátny podnik o. i.

za podmienky stanovenej Zmluvou a ZoPP vydať akcie spoločnosti

zamestnancom SCP, a.s., pričom táto nebola preukázateľne splnená. Predmetom Konania

je nárok veľkého počtu zamestnancov SCP, a.s. (232 zamestnancov), ktorý sa rádovo

pohybuje v miliónoch eur. Navyše Konanie a Uznesenie II sa priamo dotýkajú všetkých

zamestnancov SCP, a.s. v období privatizácie, t. j. 3948 zamestnancov.

Sťažovateľ poukazuje, že na Pojednávaní sa mala v úmysle zúčastniť stovka ľudí.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že Konanie je predmetom záujmu širokej

verejnosti.

Súd vydaním Uznesenia II, ktorým vylúčil verejnosť z Pojednávania, odňal možnosť

širokej verejnosti, osobitne členom Občianskeho združenia, byť informovaní o priebehu

Konania ako aj nárokoch v ňom uplatňovaných...»

13. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa - ... na slobodu prejavu

a na informácie vyplývajúce z a právo na súdnu ochranu

vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46

ods. 1 uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. zo dňa 14.12.2017

o vylúčení verejnosti porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa - ... na súdnu ochranu vyplývajúce

z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 a čl. 1

ods. 1 princíp právneho štátu a právo vlastniť majetok

vyplývajúce z dodatkového protokolu k Dohovoru z roku 1952 v a

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. zo dňa

14.12.2017 o zamietnutí návrhov na zmenu strany konania porušené bolo.

3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. zo dňa 14.12.2017

o vylúčení verejnosti sa zrušuje.

4. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. zo dňa 14.12.2017

o zamietnutí návrhov na pripustenie zmeny strany konania na strane žalobcu sa zrušuje.

5. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi - ...

trovy konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho

zástupcu.

6. Okresný súd Bratislava I je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

- ... vo výške 10.000,- Eur (slovom: desaťtisíc eur) na účet právneho

zástupcu sťažovateľa.“

II.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

17. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

18. Podľa sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

21. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

III.

22. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

23. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci

riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj

ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je

daná právomoc všeobecných súdov (podobne aj , ,

).

24. Ako to z obsahu sťažnosti zjavne vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie čl. 1

ods. 1 , základného práva vlastniť majetok a základného práva na slobodu prejavu

a na informácie, ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa a tiež práva

na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a práva na pokojné užívanie svojho majetku

podľa dodatkového protokolu uznesením okresného súdu o vylúčení verejnosti

z pojednávania a uznesením okresného súdu o zamietnutí návrhov na zmenu strán sporu.

25. V zmysle v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné

odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

26. V zmysle až f) a odvolanie možno odôvodniť medzi

inými len tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. V zmysle odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv

na rozhodnutie vo veci samej.

28. V zmysle ak sú dané odvolacie dôvody podľa ,

odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj

právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

29. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosťou napadnuté uznesenia v písomnej podobe

vydané neboli a sú uvedené len v zápisnici o pojednávaní zo 14. decembra 2017 (s. 2 a 3

zápisnice). Okresný súd v rozsudku sp. zn. uznesenie o zamietnutí účasti

verejnosti odôvodňuje: „Súd uznesením pred otvorením pojednávania vylúčil verejnosť

z pojednávania konaného dňa 14.12.2017, nakoľko dospel k záveru, že zástupca žalovaného

v 1. rade preukázal existenciu zákonných dôvodov pre vylúčenie verejnosti keď uviedol, že je

predpoklad, že na pojednávaní sa bude vyjadrovať k citlivým informáciám o majetku

žalovaného v 1. rade a že tu je teda daný dôležitý záujem žalovaného v 1. rade na vylúčení

verejnosti. Okrem toho uviedol, že je to vhodné opatrenie s ohľadom na zachovanie atribútu

dôstojnosti pojednávania (poukázal na intenzívnu mediálnu kampaň). Podľa čl. IX odsek 4

Zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1605/1996 sa predávajúci a kupujúci zaviazali,

že o obsahu tejto zmluvy a všetkých informáciách súvisiacich s realizáciou tejto zmluvy

zachovajú mlčanlivosť. Súd preto žiadosti o vylúčenie verejnosti z pojednávania vyhovel.“

Zamietnutie návrhu na zmenu strán sporu okresný súd odôvodnil: „...súd uvedené

návrhy zamietol, nakoľko dospel k záveru, že Dohoda o zrušení Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 26.9.2016 a Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.9.2016 neboli

uzavreté za žalobcu v 2. rade oprávnenou osobou.“

30. Ústavný súd vlastnou činnosťou zistil, že sťažovateľka podaním z 29. januára

2018 podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie ̶riadny opravný prostriedok,

o ktorom dosiaľ Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako odvolací súd

nerozhodol. Podľa zistenia ústavného súdu ku dňu predbežného prerokovania sťažnosti

ústavným súdom odvolanie sťažovateľky nebolo ani len predložené krajskému súdu

na rozhodnutie, resp. konanie o odvolaní sa v zmysle a nasl. dosiaľ vedie

na okresnom súde pod sp. zn. . Ako to z už citovaných zákonných ustanovení

zjavne vyplýva, v rámci konania o odvolaní proti rozsudku

okresného súdu (podľa zistenia ústavného súdu mimo iných založeného tiež

na argumentácii, ktorá je totožná s argumentáciu predostretou ústavnému súdu v sťažnosti,

pozn.) je možné dosiahnuť aj nápravu prípadných vád uznesenia okresného súdu o vylúčení

verejnosti z pojednávania a uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhov na zmenu strán

sporu [právoplatných uznesení súdu prvej inštancie, ktoré predchádzali rozhodnutiu

(rozsudku) vo veci samej a proti ktorým odvolanie nie je prípustné, pozn.].

31. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa domáha ochrany základných práv

a iných práv proti ich porušeniu rozsudkom okresného súdu aj v odvolacom konaní

pred všeobecným (krajským) súdom, podľa niet právomoci ústavného

súdu na poskytnutie takejto ochrany.

32. Ústavný súd ďalej uvádza, že prijatím sťažnosti na ďalšie konanie by došlo

k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali

paralelne viaceré orgány súdneho typu – krajský súd a ústavný súd (porov. mutatis mutandis

, , , , ). Išlo by

o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym

rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len ťažko odstrániteľné) dôsledky

na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť právneho štátu.

33. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa .

34. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch sťažovateľky

formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie napadnutých uznesení okresného súdu,

rozhodnutie o primeranom finančnom zadosťučinení, ako aj o náhrade trov konania) nebolo

potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2018