Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 459/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Lajosa Mészárosa (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť a

, , zastúpených spoločnosťou

JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., Národná 679/17, Žilina, v mene ktorej koná

advokátka JUDr. Magda Poliačiková, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume po 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Žilina

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. a p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 551,18 € (slovom päťstopäťdesiatjeden eur a osemnásť centov), ktorú j e

Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti JUDr. Magda Poliačiková,

advokátka, s. r. o., Národná 679/17, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 25. júla 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a (ďalej

aj „sťažovatelia“ alebo „starí rodičia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“), ako i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

[pôvodne vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“)].

2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

„... Dňa 14. 08. 2013 sme podali na Okresný súd v Žiline návrh na úpravu styku nás

ako starých rodičov s našim maloletým vnukom, , .

Toto konanie sa viedlo pod č. k. a následne pod č. k. , vec

bola pripojená k už staršiemu konaniu týkajúceho sa úpravy práv a povinností rodičov

k maloletému .

Súd vo veci nariadil len jedno pojednávanie, dňa 13. 11. 2013, ktoré bez prejednania

veci odročil na 03.03.2014.

Pojednávanie pôvodne vytýčené na deň 03. 03. 2014 bolo odročené na neurčito

z administratívnych dôvodov, zavinených Krajským súdom Žilina (nevrátenie spisu

z krajského súdu).

Od podania návrhu dňa 14. 08. 2013 do dnešného dňa (t. j. 17. 03. 2016, viac ako

dva a pol roka) súd vo veci do dnešného dňa právoplatne nerozhodol, ani len nevykonal

jedno meritórne pojednávanie.

Vo veci sme podali dva návrhy na vydanie predbežného opatrenia, aby nám bolo

aspoň v obmedzenej miere umožnené stretávanie s našim vnukom, avšak súd oba tieto

návrhy zamietol.

Okresný súd Žilina porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v horeuvedenom konaní.

Mám za to, že Okresný súd v Žiline dlhodobo porušuje právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom

na Okresnom súde v Žiline, č. k. , nakoľko súdne konanie sa vedie už viac ako

2 a pol roka, a za celý tento čas bol súd nečinný a nevydal rozhodnutie vo veci samej

napriek tomu, že ide o úpravy styku starých rodičov k maloletému vnukovi a v takýchto

konaniach by mal súd vždy postupovať prioritne a v záujme maloletého.

... Okresný súd Žilina porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , podľa Listiny základných práv

a slobôd a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline, č. k. , nakoľko súdne konanie

prebieha už viac ako dva a pol roka a do dnešného dňa súd právoplatne nerozhodol.

... Nakoľko okresný súd právoplatne nerozhodol v období dlhšom ako dva a pol roka,

obraciame sa s podnetom na Ústavný súd...

Ústavný súd by v tejto súvislosti mal zohľadniť aj judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť tri základné kritériá:

(1) faktická a právna zložitosť veci

(2) postup účastníka súdneho konania

(3) postup príslušného súdu

(1) Predmetom konania je úprava styku s maloletým, ktoré tvorí súčasť štandardnej

rozhodovacej činnosti okresných súdov a preto namietané konanie nie je možné považovať

za skutkovo či právne zložité.

(2) My, sťažovatelia máme záujem na prejednaní našej veci, pričom sme súdu

poskytovali všetku súčinnosť. Súd sme tiež vyzývali, aby vo veci konal. (Podanie zo dňa

14.04.2014)

(3) Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup, aby

stav právnej neistoty bol čo najskôr odstránený. Takáto povinnosť vyplýva z ,

ktorý súdu prikazuje postupovať tak, aby ochrana práv účastníkov konania bola rýchla a

účinná, ako aj z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v

ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Máme za to, že súd v tomto prípade nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami.

Pri uplatnení ochrany nášho základného práva sme využili všetky právne

prostriedky, ktoré nám právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 20. 01. 2015 sme

podali sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (zákon o súdoch) v znení neskorších predpisov

predsedovi Okresného súdu v Žiline. Týmto sme splnili podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov.

Súd nám doručil vyjadrenie k našej sťažnosti dňa 09. 03. 2015, v ktorom uznal našu

sťažnosť za dôvodnú a prisľúbil nápravu.

Od doručenia predmetného vyjadrenia už uplynul rok a stav nášho konania sa

nezmenil...

Máme za to, že v predmetnom konaní boli spôsobené prieťahy nečinnosťou súdu

v období od podania žaloby až doposiaľ, čo predstavuje k dnešnému dňu viac ako 2 a pol

rokov.

Požadujeme primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,- € (slovom

dvetisícpäťsto eur). V zmysle zdôvodňujeme

požadované primerané finančné zadosťučinenie takto:

Vzhľadom k tomu, že predmet sporu je pre nás - sťažovateľov vzhľadom na to, že ide

o maloleté dieťa - nášho vnuka veľmi podstatný, žiadame priznať nám podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia našich práv

primerané finančné zadosťučinenie vo výške: 2.500- € pre každého sťažovateľa. Právna

neistota, v ktorej sa maloletý a my dlhodobo nachádzame nám spôsobuje nemateriálnu

ujmu, nakoľko matka maloletého dlhodobo ignoruje naše právo na stretávanie sa s našim

vnukom a súd nám v tomto smere neposkytuje primeranú ochranu.

Žiadame tiež, aby nám Ústavný súd Slovenskej republiky priznal náhradu trov

konania a nášho právneho zastúpenia v rozsahu procesných úkonov, ako aj ďalších

nákladov spojených s uplatňovaním ochrany nášho základného práva na Ústavnom súde

Slovenskej republiky v sume 363,80 €...

Na základe hore uvedeného žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle

() vydal takéto Rozhodnutie:

Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov upravené v , v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných

práv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu v Žiline prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.500,- €

(slovom dvetisícpäťsto €), ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.500,-€

(slovom dvetisícpäťsto €), ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Žilina je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľov

advokátskej kancelárii JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., Národná 17, Žilina,

vo výške 363.80 €...“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn.

zo 16. augusta 2017 (ku ktorému bolo pripojené vyjadrenie zákonného sudcu k danej veci,

ako aj chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní) a právna zástupkyňa

sťažovateľov stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 26. septembra 2017.

3.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné

skutočnosti:

„... Konanie zásadne nie je možné považovať za právne zložité, avšak jeho

komplikovanosť vyplýva z vysokého počtu podaní účastníkov konania, ktorými sa účastníci

domáhali úpravy práv a povinností k maloletým deťom a to nie len zo strany rodičov, ale aj

starých rodičov maloletých detí, rozhodovaním o odvolaniach proti rozhodnutiam súdu

prvej inštancie a napokon dĺžku konania ovplyvnil aj zdravotný stav účastníkov (otca

maloletého dieťaťa). Podľa stanoviska zákonného sudcu v predmetnej právnej veci zo dňa

11.08.2017, ktoré k vyjadreniu v prílohe pripájam, nie je vylúčené nariadenie znaleckého

dokazovania, čo opätovne môže mať dopad na dĺžku súdneho konania.

Z pripojenej chronológie jednotlivých procesných úkonov súdu a procesných

návrhov účastníkov je zrejmé, že súd vo veci priebežne konal, a to s frekvenciou

zodpovedajúcej celkovej zaťaženosti Okresného súdu Žilina...

Podľa stanoviska zákonného sudcu v prejednávanej veci súd primárne rozhodoval

o návrhoch otca a matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom

k vyhláseniu rozhodnutia vo veci došlo dňa 29.06.2016 a aktuálne je spisový materiál

predložený Krajskému súdu v Žiline v súvislosti s prebiehajúcim odvolacím konaním odo

dňa 24.04.2017. V odvolaním napadnutom rozsudku súd rozhodol o zverení dieťaťa

jednému z rodičov, o výške výživného a úprave styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom

prihliadajúc prioritne na záujem maloletého dieťaťa. Súčasné rozhodovanie súdu o úprave

styku starých rodičov s maloletým dieťaťom s dopadom na rozsah potrebného vykonávania

dokazovania by podľa stanoviska zákonného sudcu predĺžilo základné konanie

a naliehavosť takéhoto procesného postupu súdu v priebehu doterajšieho konania

nevyplynula. Podľa stanoviska zákonného sudcu po právoplatnom rozhodnutí o úprave práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd bude bezodkladne rozhodovať o návrhu

starých rodičov na úpravu styku s maloletým dieťaťom.

Vzhľadom na to, že celý spisový materiál v predmetnej právnej veci sa v súvislosti

s podaným odvolaním proti rozsudku nachádza na odvolacom Krajskom súde v Žiline,

vyjadrenie vedenia súdu vychádza z obsahu stanoviska zákonného sudcu v predmetnej

právnej a z prehľadu jednotlivých procesných úkonov vyplývajúcich zo súdneho registra.

Súčasne uvádzam, že som v predmetnej právnej veci nezistila zavinené subjektívne

prieťahy, ktoré by boli spôsobené súdom alebo sťažovateľmi. Zo stanoviska zákonného

sudcu vyplýva, že priebeh konania ovplyvnila dlhodobá práceneschopnosť zákonného

sudcu, ktorá trvala od 01.02.2016 do konca septembra roku 2016, pričom zastupujúci sudca

vykonával procesné úkony len v nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na jemu skôr už pridelené

veci a nariadené termíny pojednávania.

K žiadosti o pripojenie súdneho spisu sp.zn. Vám oznamujeme, že

v súčasnosti Okresný súd Žilina spisovým materiálom nedisponuje...

Zároveň oznamujem, že Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky podľa v platnom znení upustil od

ústneho prejednania ústavnej sťažnosti, pretože od ústneho pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.2 Zákonný sudca JUDr. Branislav Lečko po opísaní chronológie úkonov

vykonaných v napadnutom konaní uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„... Dôvody prieťahov v konaní, najmä:

• súbežné vybavovanie agendy T, vrátane porozsudkovej,

• súbežné vybavovanie agendy D,

• podstatne vyšší nápad v agende P oproti iným senátom,

• vybavovanie vecí, ktoré napadli skôr,

• pojednávanie v agende P sa neúmerne predlžuje aj tým, že sa predlžuje rozhodná

doba, ktorú je potrebné skúmať - niekedy aj viac rokov a nielen pojednávanie ale aj

napísanie rozsudkov je časovo náročnejšie,

• správanie účastníkov konania (dlhodobá PN otca dieťaťa, žiadosť o odročenie

pojednávania zo strany otca, ale aj matky - napr. zo dňa 13. 11. 2013, opakované nové

dôkazné návrhy aj zo strany matky - napr. podanie zo dňa 13. 2. 2014, početné návrhy na

nariadenie predbežných opatrení, podávanie opravných prostriedkov - napr. pojednávanie

určené na deň 3. 3. 2014 muselo byť zrušené, lebo sa spis nachádzal na KS ZA),

• nebolo vhodné návrhy spájať do spoločného konania.

Rozsudok vo veci návrhov otca a matky na úpravu práv a povinností k maloletému

dieťaťu bol vyhlásený dňa 29. 6. 2016, expedovaný pravdepodobne dňa 12. 7. 2016. Spis

bol predložený Krajskému súdu v Žiline v súvislosti s odvolaním dňa 24.4.2017.

Vo veci som prednostne rozhodoval o návrhoch otca a matky na úpravu práv

a povinností k maloletému dieťaťu, teda o:

zverení dieťaťa jednému z rodičov,

výške výživného,

úprave styku druhého rodiča s dieťaťom.

Práve táto úprava bola pre dieťa dôležitá a bolo o nej potrebné rozhodnúť čo

najskôr. Úprava styku dieťaťa so starými rodičmi je taktiež dôležitá, ale nie prioritná

(o styku sa rozhoduje v záujme dieťaťa a pre dieťa, nie pre starých rodičov).

... Podľa § 25 ods. 5 vety prvej Zákona o rodčne, ak je to potrebné v záujme mal.

dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi

osobami.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v záujme dieťaťa bude, aby

sa mohlo stýkať s blízkymi osobami, ku ktorým prechováva najmä citový vzťah. napr. k

starým rodičom, t.j. s osobami, ktoré pozitívne môžu obohatiť jeho celkový, najmä však jeho

citový vývoj. Súd ale musí vždy dôsledne skúmať, či takáto úprava styku bude v záujme

dieťaťa a či si to budú vyžadovať pomery v rodine, teda, či by nedošlo k citovému strádaniu,

či by rozvoj dieťaťa bol úplný najmä po stránke. Takéto dokazovanie, by konanie o

prioritnej otázke úpravy rodičovských práv a povinnosti zásadne predĺžilo základné konanie

(s prihliadnutím k okolnostiam konkrétnej prejednávanej veci).

Súčasná moderná právna úprava, ktorá plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé

hľadisko, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným

silné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na

nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného

prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod. Súd však musí prihliadať aj na vek,

zdravotný stav a pod. týchto príbuzných. Zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu

dieťaťa aj to, že v zmysle § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove

dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským

a filozofickým presvedčením. Záujem dieťaťa však nie je pri úprave styku s blízkymi

osobami. Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk vyžadujú pomery v rodine.

Súd pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu zobral do

úvahy prednostné hľadisko rozhodovania - najlepší záujem dieťaťa (nie rodičov). Podľa

čl. 3 Dohovoru o právach dieťa, najlepší záujem dieťaťa musí byť prednostným hľadiskom

pri akejkoľvek rozhodovacej činnosti, týkajúcej sa detí, vrátane rozhodovacej činnosti

súdov. Pri takomto rozhodovaní súdov, nie je možné hľadieť na nejaké abstraktné princípy,

ale je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal konkrétnym záujmom konkrétneho dieťaťa

v konkrétnej situácii (napr. rozhodnutie ÚS ČR ).

Podľa môjho názoru bolo potrebné prioritne rozhodnúť o výživnom pre dieťa,

zverení dieťaťa a aj o úprave styku otca s dieťaťom (právoplatne) a až následne, ak by to

bolo potrebné, o úprave styku starých rodičov s dieťaťom.

Bolo už neúnosné, a bolo by to aj v rozpore so záujmom dieťaťa (vzhľadom na dĺžku

konania a reštančnosť veci), konanie ďalej predlžovať rozhodovaním aj o návrhu starých

rodičov. Nie je vylúčené, vzhľadom na zásadné narušenie rodinných vzťahov, aj znalecké

dokazovanie. Preto tieto konania neboli spojené do jedného konania. Po vyhodnotení,

či takáto úprava styku otca s dieťaťom je optimálna, bude možné rozhodovať (následne)

o návrhu starých rodičov.

Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by potreba rozhodovania aj o návrhu

starých rodičov v jednom konaní, bola naliehavá a v záujme dieťaťa.

Napokon, nič nebráni starým rodičom, aby sa stretávali s vnukom napríklad v rámci

upraveného styku otca s dieťaťom.

Vec bola pomerne komplikovaná, najmä z hľadiska veľkého počtu podaní účastníkmi

konania, rozhodovaní o odvolaniach proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa. Pre ilustráciu

uvádzam, že spis má cca 1400 strán. K dĺžke konania teda prispelo aj správanie účastníkov

konania, ale aj prideľovanie vecí zákonnému sudcovi v takom rozsahu, že vec nemohol

prejednať a rozhodnúť bez prieťahov.

Po právoplatnom rozhodnutí o úprave práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu, bude bezodkladne rozhodnuté o návrhu starých rodičov na úpravu styku

s vnukom.“

3.3 Právna zástupkyňa sťažovateľov v reakcii na uvedené vyjadrenie

podpredsedníčky okresného súdu a zákonného sudcu v posudzovanom konaní zaujala toto

stanovisko:

„... Z vyjadrenia k sťažnosti vyplýva, že naša sťažnosť je v celom rozsahu

opodstatnená, nakoľko návrh na úpravu styku starých rodičov s našim vnukom bol podaný

dňa 14.08.2013, pričom za 4 roky súd v tejto našej veci neurobil nič s výnimkou zamietnutia

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Samotný súd uvádza, že nespojil na spoločné konanie úpravu práv a povinností

rodičov k maloletému s našim návrhom na úpravu styku starých rodičov s vnukom.

Pre nás je potom irelevantný postup súdu v konaní o úpravu práv a povinností

k maloletému ako aj postup účastníkov toho konania - rodičov maloletého.

Postup súdu prednostne rozhodovať o úprave práv a povinností rodičov

k maloletému a až potom sa zaoberať naším návrhom sa ukázal ako nesprávny, keďže

pôvodné konanie - úprava práv a povinností k maloletému je neúmerne predlžované, a to aj

z dôvodov na strane otca a matky maloletého.

Je absurdné, aby sa za štyri roky, od podania nášho návrhu vo veci nič neudialo, a to

obzvlášť s poukazom, že ide o maloleté dieťa.

Súd zdôrazňuje záujem maloletého dieťaťa, s čím samozrejme súhlasíme a máme za

to, že je to v záujme maloletého, aby malo vytvorený vzťah so starými rodičmi, pričom ak by

súd nášmu návrhu vyhovel, pre dieťa by to bolo výnosné a mohlo by ho to len obohatiť.

Z horeuvedených dôvodov považujeme dlhoročnú nečinnosť okresného súdu

v predmetnej veci za neodôvodnenú.

Poukazujem na to, že sťažnosť predsedovi súdu sme podali ešte v roku 2015, pričom

dňa 16. 02. 2015 nám bolo uvedené, že naša sťažnosť na prieťahy je dôvodná, pričom styk

maloletého dieťaťa s otcom ale aj so starými rodičmi upraví súd v spoločnom konaní...

Napriek uvedenému však súd doposiaľ tento styk neupravil.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv zaručených

v a v listiny, ako aj v dohovoru.

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý bol ústavnému súdu doručený

5. marca 2018) ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde

pod sp. zn. :

Dňa 23. marca 2012 bol Okresnému súdu Žilina doručený návrh

(ďalej len „otec“) na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu ,

(ďalej len „maloletý“), a úpravu styku. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.

a pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. Branislavovi Lečkovi.

Dňa 17. apríla 2012 okresný súd uznesením č. k. -9 ustanovil Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline za kolízneho opatrovníka pre maloletého (ďalej len

„kolízny opatrovník“).

Dňa 3. mája 2012 bola okresnému súdu doručená správa kolízneho opatrovníka

z prešetrenia pomerov v domácnosti maloletého dieťaťa [maloletý žije v domácnosti

s matkou (ďalej len „matka“)].

Dňa 4. mája 2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie advokáta

o prevzatí zastupovania matky v napadnutom konaní.

Dňa 15. mája 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky k návrhu

na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a návrh na rozhodnutie vo veci.

Dňa 4. decembra 2012 okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. január 2013.

Dňa 6. decembra 2012 bol okresnému súdu doručený rozšírený návrh matky v časti

určenia príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke.

Dňa 17. januára 2013 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie právneho

zástupcu otca z neúčasti na nariadenom pojednávaní (23. januára 2013) z dôvodu kolízie

termínov pojednávaní a žiadosť o jeho odročenie, keďže otec trvá na osobnej účasti svojho

advokáta na pojednávaní. Toho istého dňa bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu

matky.

Dňa 18. januára 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky

k ospravedlneniu neúčasti právneho zástupcu otca na nariadenom pojednávaní (vyjadrila

nesúhlas s jeho odročením).

Dňa 23. januára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 1. február

2013 z dôvodu neprítomnosti otca, ktorého súd považoval za potrebné k veci vypočuť.

Dňa 25. januára 2013 okresný súd uznesením č. k. -226 návrh matky

na určenie príspevku na jej výživu a úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom

z 15. mája 2012, doplnený 6. decembra 2012, vylúčil na samostatné konanie.

Dňa 1. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 22. február

2013 z dôvodu návrhov účastníkov konania na vykonanie ďalších dôkazov.

Dňa 22. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 6. máj 2013

z dôvodu vykonania nových dôkazných návrhov (vyžiadanie lekárskej správy týkajúcej sa

psychiatrického ochorenia otca).

Dňa 4. apríla 2013 bola okresnému súdu doručená lekárska správa týkajúca sa

zdravotného stavu otca.

Dňa 3. mája 2013 bola okresnému súdu doručená správa z poradensko-

psychologického procesu (na individuálnom pohovore sa mali zúčastniť otec aj matka, ale

dostavila sa len matka) z referátu poradensko-psychologických služieb.

Dňa 6. mája 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na 12. júl 2013,

pretože kolízny opatrovník navrhol ešte raz prešetriť zdravotný stav otca (ktorý sa dlhodobo

lieči na psychiatrické ochorenie) z dôvodu, či nie je pre dieťa nebezpečný. Otec sa zaviazal,

že sa zúčastní poradensko-psychologickej služby, ktorá sa už raz konala, ale nezúčastnil sa

jej.

Dňa 13. mája 2013 bol okresnému súdu doručený návrh matky na nariadenie

predbežného opatrenia (povinnosť otca prispievať na výživu maloletého vo výške 150 €

mesačne).

Dňa 7. júna 2013 okresný súd uznesením č. k. -449 návrh matky

na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 17. júna 2013 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie matky z neúčasti

na nariadenom pojednávaní (12. júla 2013) a žiadosť o jeho odročenie z dôvodu pracovného

pohovoru v Bratislave. Matka trvala na jej osobnej účasti na pojednávaní.

Dňa 3. júla 2013 okresný súd zrušil plánovaný termín pojednávania a nariadil nový

na 6. november 2013.

Dňa 27. júna 2013 matka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu zo 7. júna

2013.

Dňa 8. júla 2013 bola okresnému súdu (na jeho žiadosť) doručená lekárska správa

týkajúca sa zdravotného stavu otca.

Dňa 2. augusta 2013 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania (6. novembra

2013) a nariadil nový na 13. november 2013.

Dňa 5. augusta 2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) na rozhodnutie o odvolaní matky proti uzneseniu okresného súdu zo 7. júna 2013.

Dňa 14. augusta 2013 bol okresnému súdu doručený návrh starej matky maloletého

a starého otca maloletého „na úpravu styku starých

rodičov s maloletým dieťaťom“, pričom súčasťou tohto návrhu bol aj „návrh na vydanie

predbežného opatrenia“, ktorým by bol predbežne upravený styk starých rodičov s ich

vnukom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a pridelená na rozhodnutie

sudkyni Mgr. Silvii Tisovej.

Dňa 16. augusta 2013 bola vec sp. zn. spojená s vecou sp. zn.

s tým, že v budúcnosti sa tieto veci budú evidovať pod sp. zn. .

Dňa 22. augusta 2013 bola okresnému súdu doručená správa z poradensko-

psychologického procesu. Sedenia sa nezúčastnila matka ani otec. Referát poradensko-

psychologických služieb uviedol, že nie je účelné opätovne predvolávať rodičov, pretože

otec nemá o pomoc psychologickými prostriedkami záujem.

Dňa 30. augusta 2013 krajský súd uznesením č. k. -510 uznesenie

okresného súdu zo 7. júna 2013 potvrdil.

Dňa 4. septembra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 6. septembra 2013 bola okresnému súdu doručená správa z prešetrenia pomerov

v domácnosti sťažovateľov a matky. V rovnaký deň sa matka maloletého vyjadrila k návrhu

na úpravu styku vo vzťahu k starým rodičom, teda k sťažovateľom.

Dňa 13. novembra 2013 matka maloletého ospravedlnila svoju neúčasť

na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 13. november 2013 vo veci sp. zn. .

Dňa 18. novembra 2013 okresný súd uznesením č. k. -544 nariadil

predbežné opatrenie, na základe ktorého sa umožnil styk starých rodičov s maloletým.

Dňa 13. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci „návrhu na úpravu

práv a povinností k maloletému dieťaťu“, pričom účastníkmi konania boli otec a starí

rodičia ako navrhovatelia a matka ako odporkyňa. Pojednávanie bolo odročené na 3. marec

2014.

Dňa 17. decembra 2013 podala matka maloletého odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -544, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie.

Dňa 10. januára 2014 okresný súd vyzval ostatných účastníkov konania, aby sa

vyjadrili k odvolaniu matky, a zároveň nariadil pojednávanie na 3. marec 2014.

Do uvedeného termínu pojednávania požiadal príslušné orgány o aktualizáciu podaných

správ (napr. kolízneho opatrovníka).

Dňa 20. januára 2014 sa starí rodičia vyjadrili k odvolaniu matky.

Dňa 6. februára 2014 kolízny opatrovník podal aktualizovanú správu.

Dňa 13. februára 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

matky.

Dňa 3. marca 2014 krajský súd uznesením č. k. -599 napadnuté

uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia

zamietol. V rovnaký deň okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania (3. marca 2014),

pretože sa ešte súvisiaci spis nachádzal na krajskom súde.

Dňa 10. marca 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 2. apríla 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. jún 2014.

Dňa 14. apríla 2014 sťažovatelia požiadali okresný súd, aby „vo veci konal

a rozhodol“.

Dňa 13. júna 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 15. august 2014 pre účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 11. júla 2014 okresný súd vyzval príslušné orgány o podanie správ.

Dňa 8. augusta 2014 otec maloletého požiadal o odročenie pojednávania nariadeného

na 15. august 2014, pretože trvá na osobnej účasti svojho právneho zástupcu, ktorý je však

na dovolenke.

Dňa 13. augusta 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 21. január 2015.

Dňa 20. októbra 2014 matka maloletého podala návrh na predbežné opatrenie

na určenie dočasného styku otca s maloletým dieťaťom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.

a bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Gabriele Tučkovej.

Dňa 21. októbra 2014 bola vec sp. zn. spojená s vecou sp. zn.

s tým, že v budúcnosti sa tieto veci budú evidovať pod sp. zn. .

Dňa 5. novembra 2014 okresný súd uznesením č. k. -901 návrh matky

na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 21. novembra 2014 matka maloletého podala odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -901.

Dňa 27. novembra 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o uvedenom odvolaní matky.

Dňa 28. novembra 2014 matka podala námietku zaujatosti zákonného sudcu JUDr.

Branislava Lečka a požiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 15. decembra 2014 krajský súd uznesením č. k. -941 napadnuté

uznesenie okresného súdu č. k. -901 potvrdil.

Dňa 18. decembra 2014 bol spis vrátený okresnému súdu, pričom o námietke matky

o zaujatosti zákonného sudcu nerozhodol, pretože „ide o námietku, na ktorú sa v zmysle ust.

neprihliada“.

Dňa 31. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené tlačivo o dokladovaní

majetkových pomerov matky.

Dňa 9. januára 2015 okresný súd oznámil matke, že „k dnešnému dňu Vám ako

účastníčke konania žiadna poplatková povinnosť nevznikla“.

Dňa 21. januára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 13. máj

2015.

Dňa 20. marca 2015 matka maloletého podala návrh na predbežné opatrenie

na zverenie maloletého do jej starostlivosti a na určenie výživného. Vec bola zaevidovaná

pod sp. zn. a bola pridelená na rozhodnutie sudcovi Mgr. Ladislavovi Hallovi.

Dňa 23. marca 2015 okresný súd vyzval ostatných účastníkov konania, aby sa

vyjadrili k návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 13. apríla 2015 bola vec sp. zn. pridelená na prerokovanie

a rozhodnutie sudkyni JUDr. Gabriele Tučkovej.

Dňa 15. apríla 2015 okresný súd uznesením č. k. -1053 ostatný návrh

matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 15. mája 2015 matka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-1053.

Dňa 4. júna 2015 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o uvedenom

opravnom prostriedku matky.

Dňa 30. júna 2015 krajský súd uznesením č. k. -1132 napadnuté

uznesenie okresného súdu č. k. -1053 potvrdil.

Dňa 3. júla 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 5. augusta 2015 otec maloletého podal návrh na vydanie predbežného opatrenia

na úpravu styku. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a bola pridelená

na rozhodnutie sudkyni JUDr. Gabriele Tučkovej.

Dňa 10. augusta 2015 bola vec sp. zn. spojená s vecou sp. zn.

s tým, že v budúcnosti sa tieto veci budú evidovať pod sp. zn. .

V rovnaký deň okresný súd uznesením č. k. -1140 vyzval otca, aby pod

následkami odmietnutia podania svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia spresnil

a doplnil.

Dňa 20. augusta 2015 otec oznámil okresnému súdu ukončenie svojej

práceneschopnosti a doplnil svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 24. augusta 2015 okresný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili

k návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 2. septembra 2015 sa matka maloletého vyjadrila k návrhu otca na vydanie

predbežného opatrenia.

Dňa 16. septembra 2015 okresný súd uznesením č. k. -1065 návrhu otca

na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

Dňa 22. septembra 2015 otec predložil okresnému súdu ako dôkaz znalecký posudok

č. 73/2015 a znalecký posudok č. 63/2015. V rovnaký deň bolo okresnému súdu doručené

odvolanie matky proti uzneseniu č. k. -1065.

Dňa 15. októbra 2015 bola vec sp. zn. pridelená na prerokovanie

a rozhodnutie sudcovi JUDr. Branislavovi Lečkovi.

Dňa 19. októbra 2015 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

matky proti uzneseniu č. k. -1065.

Dňa 30. októbra 2015 krajský súd uznesením č. k. -1216 napadnuté

uznesenie okresného súdu č. k. -1065 potvrdil.

Dňa 4. novembra 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 20. novembra 2015 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov

„na vydanie predbežného opatrenia na úpravu styku starých rodičov s vnukom“. Vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. a bola pridelená na rozhodnutie sudcovi Mgr.

Ladislavovi Hallovi. V rovnaký deň bola vec sp. zn. spojená s vecou sp. zn.

s tým, že v budúcnosti sa tieto veci budú evidovať pod sp. zn. .

Dňa 11. decembra 2015 okresný súd uznesením č. k. -1228 návrh

sťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 21. decembra 2015 podali sťažovatelia odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -1228.

Dňa 23. decembra 2015 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o uvedenom odvolaní sťažovateľov.

Dňa 19. januára 2016 krajský súd uznesením č. k. -1236 napadnuté

uznesenie okresného súdu č. k. -1228 potvrdil.

Dňa 27. januára 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 3. marca 2016 bol Okresnému súdu Žilina z Okresného súdu Skalica postúpený

návrh matky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matke a na určenie výživného.

Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a bola pridelená na rozhodnutie sudkyni

JUDr. Gabriele Tlučkovej.

Dňa 7. marca 2016 bola vec sp. zn. spojená s vecou sp. zn.

s tým, že v budúcnosti sa tieto veci budú evidovať sp. zn. .

Dňa 6. mája 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. jún 2016 a boli

vyžiadané správy od príslušných orgánov.

Dňa 27. júna 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

29. jún 2016 pre účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 29. júna 2016 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. -1362.

Dňa 18. augusta 2016 otec maloletého podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.

Dňa 6. septembra 2016 sa matka maloletého vyjadrila k odvolaniu otca.

Dňa 7. decembra 2016 sa otec maloletého v zastúpení svojich rodičov (pretože ich

syn bol prevzatý na psychiatrické oddelenie) vyjadril k odvolaniu, pričom rodičia požiadali

aj o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

Dňa 25. apríla 2017 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

otca maloletého proti rozsudku č. k. -1362.

Dňa 25. októbra 2017 krajský súd uznesením č. k. -1520 napadnutý

rozsudok okresného súdu v podstate potvrdil.

Dňa 6. novembra 2017 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 10. novembra 2017 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 29. január 2018.

Dňa 21. decembra 2017 otec maloletého podal dovolanie proti uzneseniu krajského

súdu č. k. -1520.

Dňa 29. januára 2018 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

14. marec 2018.

Dňa 23. februára 2018 bol v spise zaznamenaný úradný záznam vo vzťahu

k dovolaniu otca.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní „o úpravu styku starých rodičov s mal. dieťaťom“ pôvodne vedenom pod

sp. zn. a po spojení vecí v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a v listiny, ako aj ich práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa a podľa listiny každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v (ako i v listiny a dohovoru),

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup

súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj

v danom prípade.

10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nemusela byť závislá od skutkovej „komplikovanosti“, pokiaľ by

nedošlo k spojeniu vecí sp. zn. (návrh starých rodičov na úpravu styku

s maloletým) a sp. zn. (návrhy otca a matky na úpravu práv a povinností

k maloletému dieťaťu). Práve spojenie uvedených vecí spôsobilo, že o návrhu starých

rodičov sa nerozhodovalo dovtedy, kým sa v zložitom a zdĺhavom súdnom konaní

neupravili vzťahy rodičov k maloletému. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom zákonného

sudcu (pozri bod I/3.2 nálezu), ktorý tiež uviedol, že „nebolo vhodné návrhy spájať do

spoločného konania“. Možno dodať, že o podobnom návrhu starých rodičov sa bežne

rozhoduje osobitne a ani zo spisu nevyplynulo, že by v okolnostiach danej veci museli starí

rodičia čakať na určenie styku so svojím vnukom už takmer päť rokov, pritom nemožno

pochybovať o tom, že povaha tejto veci si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného

súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má

povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba

obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (m. m. , , ).

Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa

nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že návrh sťažovateľov (ako starých rodičov) na úpravu styku s maloletým

vnukom bol podaný na okresnom súde 14. augusta 2013, pričom táto vec (sp. zn.

) bola o dva dni neskôr spojená s už skôr podaným návrhom otca na úpravu

práv a povinností k maloletému dieťaťu (sp. zn. ). Po spojení vecí aj s neskôr

došlými návrhmi (napr. na vydanie predbežných opatrení, na zverenie maloletého matke

a inými) sa okresný súd vôbec nevenoval návrhu starých rodičov na úpravu styku

s maloletým okrem toho, že dvakrát rozhodol o návrhu starých rodičov na vydanie

predbežného opatrenia:

- 18. novembra 2013 uznesením č. k. -544 okresný súd umožnil styk

starých rodičov s maloletým (po podanom odvolaní však krajský súd návrh sťažovateľov na

vydanie predbežného opatrenia zamietol),

- 11. decembra 2015 okresný súd uznesením č. k. -1228 návrh

sťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Z chronológie úkonov vykonaných vo všetkých spojených veciach maloletého

vyplýva (bod II nálezu), že sa okresný súd od 14. augusta 2013 až dosiaľ návrhu starých

rodičov na úpravu styku s maloletým vnukom venoval asi pol roka, pretože podľa názoru

zákonného sudcu v okolnostiach danej veci bolo potrebné zohľadniť „záujem dieťaťa ako

prvoradé hľadisko... Úprava styku dieťaťa so starými rodičmi je taktiež dôležitá, ale nie

prioritná (o styku sa rozhoduje v záujme dieťaťa a pre dieťa, nie pre starých rodičov).“.

Ústavný súd taktiež vychádza z názoru, že v napadnutom konaní mal byť záujem

maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom tak, ako to je zakotvené aj v novele zákona

o rodine č. , ktorá však vychádza aj z toho, že pri určovaní záujmu

maloletého sa zohľadňujú aj „podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb

s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami“. Najlepším záujmom dieťaťa

je nepochybne aj to, aby sa vytvárali vzťahy aj s jeho starými rodičmi, čo okresný súd

v tomto prípade dlhodobo nezohľadnil napriek tomu, že nič nebránilo tomu, aby úpravu

styku so starými rodičmi v danej konkrétnej veci vylúčil na samostatné konanie, resp. aby

táto vec nebola spojená so zložitejšími vecami na spoločné konanie. Okresný súd v daných

súvislostiach nemal ignorovať skutočnosť, že starým rodičom bolo takmer päť rokov

bránené stýkať sa s ich vnukom. Aj napriek úsiliu sťažovateľov vytvoriť väzby s maloletým

dieťaťom, a to aj v jeho záujme (napr. Manuello a Nevi v. Taliansko, rozsudok ESĽP

č. 107/10 z 20. 1. 2015), okresný súd zostal vo veci ich návrhu na určenie styku dlhodobo

nečinný.

Okresný súd teda minimálne štyri a pol roka v napadnutom konaní nevykonával

úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov, ktorí využili aj

dostupné prostriedky právnej nápravy, pričom podpredsedníčka okresného súdu ich

sťažnosť uznala za dôvodnú (listom sp. zn. z 22. októbra 2014). Uvedená

nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože okresný súd dlhodobo

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovatelia ako navrhovatelia a ich maloletý vnuk v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom

nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku nesprávneho

postupu súdu.

Vzhľadom aj na predmet konania (išlo o určenie styku s maloletým dieťaťom)

v okolnostiach danej veci nebolo možné prihliadať na tzv. „objektívne okolnosti“, teda na

personálne problémy a zaťaženosť zákonného sudcu, na ktoré v danej veci bolo poukázané.

Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.

a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne

obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by

mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tento

účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy

ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci –

a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na

vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane

zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.

Pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti preto nebolo možné prihliadnuť na opakované

zmeny zákonných sudcov v posudzovanom konaní.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

a listiny a práva zaručeného dohovoru tak, ako

to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

11. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať finančné zadosťučinenie každému v sume 2 500 €

najmä s týmto odôvodnením: „Právna neistota, v ktorej sa maloletý a my dlhodobo

nachádzame nám spôsobuje nemateriálnu ujmu, nakoľko matka maloletého dlhodobo

ignoruje naše právo na stretávanie sa s našim vnukom a súd nám v tomto smere neposkytuje

primeranú ochranu.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , podľa listiny a práva podľa dohovoru nie je

dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené

priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného

porušenia práv sťažovateľov a vzhľadom aj na povahu veci (určenie styku s maloletým)

považuje za primerané vo výške každému po 2 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na

skutočnosť, že vo veci doteraz nebolo meritórne rozhodnuté.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

13. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti zo 17. marca

2016 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 26. septembra 2017). Za dva

úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál v sume

dvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 patrí odmena v sume 147,33 €

a režijný paušál v sume 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia pre jedného sťažovateľa by predstavovali celkove sumu 459,33 €. Základná

sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní

„dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 229,66 €. Spolu s režijným paušálom teda

jednému sťažovateľovi prislúcha odmena v sume 229,66 €. V prípade dvoch sťažovateľov

tvorí náhrada trov právnej služby advokátkou celkovú sumu 459,32 € v zmysle vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom

k uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 91,86 €, t. j. trovy právneho

zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkove sumu 551,18 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2018