Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 504/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Lajosa Mészárosa (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti

PRIFOL, s. r. o., Slovenského národného povstania 6, Rozhanovce, právne zastúpenej

advokátkou Mgr. Evou Lutterovou, advokátska kancelária, Lidické námestie 12, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti PRIFOL, s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti PRIFOL, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Obchodnej spoločnosti PRIFOL, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 459,33 € (slovom štyristopäťdesiatdeväť eur a tridsaťtri centov), ktorú j e

Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky Mgr. Evy Lutterovej,

advokátska kancelária, Lidické námestie 12, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 z 3. augusta 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIFOL, s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

«... Právna zástupkyňa sťažovateľa dňa 18.5.2011 požiadala porušovateľa - Okresný

súd Košice II o vydanie platobného rozkazu v obchodnej veci navrhovateľa: PRIFOL, s.r.o.,

044 42 Rozhanovce, ul. SNP č. 6, proti odporcovi:

, o zaplatenie istiny vo výške 2 408,77 € + prísl. Okresný súd

Košice II v tejto veci vydal platobný rozkaz dňa 6.6.2011, kde uložil odporcovi, aby do 15

dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 2 408,77 €, úrok

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 408,77 € od 4.9.2009 do zaplatenia, nahradil

trovy konania vo výške 144 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 202,46 € právnej

zástupkyni navrhovateľa, alebo aby v tejto lehote podal odpor na tomto súde. Odporca dňa

30.6.2011 podal na Okresnom súde Košice II odpor proti platobnému rozkazu. Následne

právna zástupkyňa dňa 26.7.2011 podala stanovisko k odporu.

Od tohto momentu porušovateľ vo veci do dnešného dňa nekonal. Vo veci nebolo

vytýčené jediné pojednávanie, nevykonávali sa žiadne úkony. Nakoľko porušovateľ po dobu

5 rokov vo veci nekonal porušil tak , ods. 2 SR...

Máme za to, že porušovateľ svojím konaním spôsobil zbytočné prieťahy v konaní,

ktoré aj sám potvrdil v písomnom stanovisku zo dňa 9.3.2016. Právna zástupkyňa

sťažovateľa dňa 3.3.2016 podala sťažnosť na prieťahy v konaní na porušovateľa

v predmetnej veci. Porušovateľ v stanovisku k sťažnosti uviedol, že sťažnosť na prieťahy

v konaní od 21.8.2015 pokladá za dôvodnú, v konaní zistil prieťahy, bolo zrušené

pojednávanie pre práceneschopnosť zákonného sudcu, ktoré bolo nariadené na 7.3.2016.

Napriek tomu, že porušovateľ označil sťažnosť za dôvodnú, v predmetnej veci dodnes

nenariadil žiadne pojednávanie ako uvádzal v stanovisku, taktiež vo veci nevykonal žiadny

úkon.

Taktiež sme toho názoru, že porušovateľ porušil aj právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Právna zástupkyňa dňa 18.4.2016 u porušovateľa telefonicky preverila, či

porušovateľ už vytýčil pojednávanie alebo vo veci vykonal iný úkon smerujúci

k zabezpečeniu plynulosti konania. Následne zistila, že porušovateľ k danému dňu žiadne

pojednávanie nevytýčil, ani nevykonal iný úkon v predmetnej veci...

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou pri rozhodovaní o sťažnosti zohľadňuje tri základné kritériá:

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo viacerých prípadoch konštatuje,

že spory o priznanie uplatnených nárokov napr. z bezdôvodného obohatenia alebo

zaplatenia kúpnej ceny tovaru tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité. Doterajší zdĺhavý

priebeh napadnutého konania nebol závislý od skutkovej náročnosti prerokovávanej veci

a ani súd nenamietal vo svojom stanovisku k sťažnosti pripadnú právnu alebo skutkovú

zložitosť veci.

Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom pri

posudzovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Je nepochybné, že sťažovateľovo správanie neprispelo k prieťahom v konaní, nakoľko

sťažovateľ reagoval pohotovo a neodkladne.

Napokon sa ústavný súd zaoberá hodnotením postupu daného súdu v namietanom

konaní, pričom vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty. V tomto prípade sme presvedčení, že k zbytočným prieťahom došlo samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu...

Navrhujeme, aby Ústavný súd po preskúmaní všetkých skutočností v náleze vyslovil,

že v predmetnom konaní došlo porušeniu základného práva a slobody,

uvedeného v druhej hlave SR, v siedmom oddiely, t.j. práva na súdnu a inú právnu

ochranu, prameňom ktorého je SR...

Taktiež sme toho názoru, že porušovateľ porušil aj právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Taktiež žiadame Ústavný súd SR, aby priznal sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie ( ) vo výške 2 000,- €, ktoré predstavuje

škodu za čas nečinnosti a zbytočných prieťahov porušovateľa za obdobie 5 rokov...

Taktiež žiadame Ústavný súd o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za 3

vykonané úkony...»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.

z 31. augusta 2017 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného

súdu z 25. septembra 2017.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„... V súlade s ustanovením § 31 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, po oboznámení s predloženou

sťažnosťou a so spisom, v ktorom sú namietané prieťahy v konaní, kde sťažovateľ vystupuje

v procesnom postavení žalobcu, Vám predkladám prehľad procesných úkonov vykonaných

tunajším súdom v predmetnej veci:

- dňa 25.5.2011 doručená súdu žaloba o zaplatenie 2.408,77 Eur s prísl., konanie

vedené pod sp. zn. ,

- dňa 6.6.2011 vydaný platobný rozkaz,

- dňa 30.6.2011 podaný odpor proti platobnému rozkazu zo strany žalovaného,

- dňa 7.7.2011 vydané uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný

odpor,

- dňa 26.7.2011 doručené súdu vyjadrenie žalobcu k podanému odporu,

- dňa 21.11.2011 vec prevedená do registra Cb, konanie vedené pod sp. zn.

,

- dňa 25.11.2011 referát sudcu na prípravu spisu,

- dňa 12.12.2011 vydané uznesenie o poučení účastníkov konania,

- dňa 12.1.2012 doručené súdu vyjadrenie žalovaného,

- z dôvodu dlhodobej zákonnej neprítomnosti sudcu bola vec dňa 11.10.2012

prevedená do súdneho oddelenia iného sudcu v súlade s rozvrhom práce Opatrením

predsedu súdu č. 7/2012,

- z dôvodu končenia práceneschopnosti zákonného sudcu dňa 2.11.2012 vec vrátená

pôvodnému sudcovi,

- dňa 25.11.2015 nariadené pojednávanie na termín 7.3.2016,

- z dôvodu dlhodobej zákonnej neprítomnosti sudcu bola vec dňa 4.4.2016 prevedená

do súdneho oddelenia iného sudcu v súlade s rozvrhom práce Opatrením predsedu súdu

č. 8/2016,

- dňa 6.7.2016 nariadené pojednávanie na termín 22.11.2016,

- dňa 22.11.2016 odročený termín pojednávania na 7.2.2017,

- na pojednávaní 7.2.2017 vyhlásený rozsudok,

- dňa 15.4.2017 doručené súdu odvolanie žalovaného,

- dňa 16.6.2017 doručené súdu podanie žalobcu k odvolaniu,

- dňa 28.8.2017 vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.

S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu vykonaných úkonov možno konštatovať,

že vo veci došlo k obdobiam nečinnosti, nerozhodnutie vo veci je však dané aj objektívne,

prekážkami v práci zákonného sudcu (opakovanými a zároveň prerušovanými

práceneschopnosťami), ktoré ale neumožňovali orgánom riadenia a správy súdu vykonať

opatrenia smerujúce k prerozdeleniu vecí v jeho senáte v súlade so zákonom a rozvrhom

práce.

Následne, z dôvodu dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného

sudcu (práceneschopnosť) došlo dňa 4.4.2016 k prevedeniu veci do súdneho oddelenia

iného sudcu, v zmysle vykonaného opatrenia za účelom zabezpečenia plynulosti konania.

Po prevedení veci do iného súdneho oddelenia a zániku funkcie sudcu pôvodného súdneho

oddelenia bolo vo veci nariadené pojednávanie s prihliadnutím na stav a počet vecí v

senáte novej zákonnej sudkyne a po vykonanom dokazovaní bolo vo veci rozhodnuté...

Zároveň udávam, že v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov netrvám na tom, aby ústavný súd

konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho...“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu

okresného súdu v posudzovanom konaní zaujala toto stanovisko:

„... 1. OS Košice II vo svojom stanovisku potvrdil odôvodnenosť ústavnej sťažnosti,

sám potvrdil, že došlo k nečinnosti zo strany súdu, vec nebola rozhodnutá v zákonnej lehote

a v konaní došlo k prieťahom zo strany súdu.

2. V zastúpení sťažovateľa oznamujem, že netrváme na tom, aby ústavný súd konal

o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasíme s upustením od neho.

3. Žiadame aby ústavný súd priznal sťažovateľovi obchodnej spoločnosti PRIFOL,

s.r.o. Rozhanovce primerané finančné odškodnenie vo výške 2 000,- €, ktoré predstavuje

škodu za čas nečinnosti a zbytočných prieťahov porušovateľa za obdobie 5 rokov, ako aj

náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie pred ústavným súdom v súlade

s ustanovením § 11 ods. 3 vyhl. 655/2004 v znení nasl. predpisov O náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb...“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá je

uvedená v bode I/3.1 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa

spornými nestali, keďže ani sťažovateľka vo svojej replike nemala námietky proti takto

opísanému skutkovému stavu. Rovnaké relevantné skutočnosti zistil ústavný súd aj z obsahu

súvisiaceho spisu (ktorý mu bol zapožičaný až 11. mája 2018), preto pri posudzovaní

napadnutého konania z týchto vychádzal, avšak opomenul duplicitné opísanie týchto

úkonov.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci

„o zaplatenie istiny 2 408,77 € s prísl. (za objednané práce)“ postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľky (v procesnom postavení žalobkyne) na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že neprimeraná

dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo

právnu zložitosť predmetnej veci.

10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil takú významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Zbytočné prieťahy v napadnutom konaní

teda neboli vyvolané správaním sťažovateľky.

10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej

veci a konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných

dôvodov dlhodobo nečinný, konkrétne od 2. novembra 2012 do 25. novembra 2015 (tri

roky). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

troch rokov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas

súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným

prieťahom, pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo správania sťažovateľky, ale iba

v dôsledku nečinnosti súdu. Na „objektívne okolnosti“, teda na práceneschopnosť

zákonného sudcu, na ktorú v danej veci poukázal predseda okresného súdu, nebolo možné

prihliadať, pretože išlo o dlhodobú práceneschopnosť (viac ako šesť mesiacov), a preto

predseda okresného súdu mal vo veci prijať včas adekvátne opatrenia, pretože aj

v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez

zbytočných prieťahov (pozri napr. a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru

ústavného súdu). I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa

nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu, v okolnostiach danej veci na dlhodobú

práceneschopnosť zákonného sudcu bolo potrebné včas reagovať a bolo treba riadne a včas

ustanoviť náhradného zákonného sudcu. Okrem uvedeného ústavný súd opakovane

zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.

Pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti preto nemožno prihliadnuť na skutočnosti

označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

11. Pretože vo veci bol 7. februára 2017 vyhlásený rozsudok (ktorý nadobudol

právoplatnosť 9. novembra 2017), ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky podľa § 56

ods. 3 písm. a) a o tomto návrhu rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu v bode 4.

12. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 €, „ktoré

predstavuje škodu za čas nečinnosti a zbytočných prieťahov porušovateľa za obdobie 5

rokov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky

považuje za primerané vo výške 1 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná

náhrada škody (napr. ), ako aj na predmet sporu („zaplatenie istiny 2 408,77 €

s prísl.“) a najmä aj na to, že okresný súd v posudzovanom konaní 7. februára 2017 vo veci

meritórne rozhodol, pričom toto rozhodnutie je v súčasnosti už právoplatné.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný

ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

13. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 18. apríla 2016

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 25. septembra 2017). Za dva úkony

vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál v sume

dvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 patrí odmena v sume 147,33 €

a režijný paušál v sume 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 459,33 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkou

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2018