Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 504/2017
PDF · 220.22 KB
No categories available
II. ÚS 504/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Lajosa Mészárosa (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti
PRIFOL, s. r. o., Slovenského národného povstania 6, Rozhanovce, právne zastúpenej
advokátkou Mgr. Evou Lutterovou, advokátska kancelária, Lidické námestie 12, Košice,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 111/2011
a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti PRIFOL, s. r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 38 Cb 111/2011 p o r u š e n é b o l i .
2. Obchodnej spoločnosti PRIFOL, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Obchodnej spoločnosti PRIFOL, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho
zastúpenia v sume 459,33 € (slovom štyristopäťdesiatdeväť eur a tridsaťtri centov), ktorú j e
Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky Mgr. Evy Lutterovej,
advokátska kancelária, Lidické námestie 12, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 504/2017-12 z 3. augusta 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIFOL, s. r. o.
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 38 Cb 111/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:
«... Právna zástupkyňa sťažovateľa dňa 18.5.2011 požiadala porušovateľa - Okresný
súd Košice II o vydanie platobného rozkazu v obchodnej veci navrhovateľa: PRIFOL, s.r.o.,
044 42 Rozhanovce, ul. SNP č. 6, proti odporcovi:
, o zaplatenie istiny vo výške 2 408,77 € + prísl. Okresný súd
Košice II v tejto veci vydal platobný rozkaz dňa 6.6.2011, kde uložil odporcovi, aby do 15
dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 2 408,77 €, úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 408,77 € od 4.9.2009 do zaplatenia, nahradil
trovy konania vo výške 144 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 202,46 € právnej
zástupkyni navrhovateľa, alebo aby v tejto lehote podal odpor na tomto súde. Odporca dňa
30.6.2011 podal na Okresnom súde Košice II odpor proti platobnému rozkazu. Následne
právna zástupkyňa dňa 26.7.2011 podala stanovisko k odporu.
Od tohto momentu porušovateľ vo veci do dnešného dňa nekonal. Vo veci nebolo
vytýčené jediné pojednávanie, nevykonávali sa žiadne úkony. Nakoľko porušovateľ po dobu
5 rokov vo veci nekonal porušil tak čl. 48, ods. 2 Ústavy SR...
Máme za to, že porušovateľ svojím konaním spôsobil zbytočné prieťahy v konaní,
ktoré aj sám potvrdil v písomnom stanovisku zo dňa 9.3.2016. Právna zástupkyňa
sťažovateľa dňa 3.3.2016 podala sťažnosť na prieťahy v konaní na porušovateľa
v predmetnej veci. Porušovateľ v stanovisku k sťažnosti uviedol, že sťažnosť na prieťahy
v konaní od 21.8.2015 pokladá za dôvodnú, v konaní zistil prieťahy, bolo zrušené
pojednávanie pre práceneschopnosť zákonného sudcu, ktoré bolo nariadené na 7.3.2016.
Napriek tomu, že porušovateľ označil sťažnosť za dôvodnú, v predmetnej veci dodnes
nenariadil žiadne pojednávanie ako uvádzal v stanovisku, taktiež vo veci nevykonal žiadny
úkon.
Taktiež sme toho názoru, že porušovateľ porušil aj právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Právna zástupkyňa dňa 18.4.2016 u porušovateľa telefonicky preverila, či
porušovateľ už vytýčil pojednávanie alebo vo veci vykonal iný úkon smerujúci
k zabezpečeniu plynulosti konania. Následne zistila, že porušovateľ k danému dňu žiadne
pojednávanie nevytýčil, ani nevykonal iný úkon v predmetnej veci...
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou pri rozhodovaní o sťažnosti zohľadňuje tri základné kritériá:
Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo viacerých prípadoch konštatuje,
že spory o priznanie uplatnených nárokov napr. z bezdôvodného obohatenia alebo
zaplatenia kúpnej ceny tovaru tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov
a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité. Doterajší zdĺhavý
priebeh napadnutého konania nebol závislý od skutkovej náročnosti prerokovávanej veci
a ani súd nenamietal vo svojom stanovisku k sťažnosti pripadnú právnu alebo skutkovú
zložitosť veci.
Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom pri
posudzovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Je nepochybné, že sťažovateľovo správanie neprispelo k prieťahom v konaní, nakoľko
sťažovateľ reagoval pohotovo a neodkladne.
Napokon sa ústavný súd zaoberá hodnotením postupu daného súdu v namietanom
konaní, pričom vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy
v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho
neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej
neistoty. V tomto prípade sme presvedčení, že k zbytočným prieťahom došlo samotnou
nečinnosťou všeobecného súdu...
Navrhujeme, aby Ústavný súd po preskúmaní všetkých skutočností v náleze vyslovil,
že v predmetnom konaní 38 Cb/111/2011 došlo porušeniu základného práva a slobody,
uvedeného v druhej hlave Ústavy SR, v siedmom oddiely, t.j. práva na súdnu a inú právnu
ochranu, prameňom ktorého je čl. 48 Ústavy SR...
Taktiež sme toho názoru, že porušovateľ porušil aj právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Taktiež žiadame Ústavný súd SR, aby priznal sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie (§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde) vo výške 2 000,- €, ktoré predstavuje
škodu za čas nečinnosti a zbytočných prieťahov porušovateľa za obdobie 5 rokov...
Taktiež žiadame Ústavný súd o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za 3
vykonané úkony...»
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1 SprV 610/2017
z 31. augusta 2017 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného
súdu z 25. septembra 2017.
3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov
vykonaných v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„... V súlade s ustanovením § 31 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, po oboznámení s predloženou
sťažnosťou a so spisom, v ktorom sú namietané prieťahy v konaní, kde sťažovateľ vystupuje
v procesnom postavení žalobcu, Vám predkladám prehľad procesných úkonov vykonaných
tunajším súdom v predmetnej veci:
- dňa 25.5.2011 doručená súdu žaloba o zaplatenie 2.408,77 Eur s prísl., konanie
vedené pod sp. zn. 38Rob 132/2011,
- dňa 6.6.2011 vydaný platobný rozkaz,
- dňa 30.6.2011 podaný odpor proti platobnému rozkazu zo strany žalovaného,
- dňa 7.7.2011 vydané uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný
odpor,
- dňa 26.7.2011 doručené súdu vyjadrenie žalobcu k podanému odporu,
- dňa 21.11.2011 vec prevedená do registra Cb, konanie vedené pod sp. zn.
- dňa 25.11.2011 referát sudcu na prípravu spisu,
- dňa 12.12.2011 vydané uznesenie o poučení účastníkov konania,
- dňa 12.1.2012 doručené súdu vyjadrenie žalovaného,
- z dôvodu dlhodobej zákonnej neprítomnosti sudcu bola vec dňa 11.10.2012
prevedená do súdneho oddelenia iného sudcu v súlade s rozvrhom práce Opatrením
predsedu súdu č. 7/2012,
- z dôvodu končenia práceneschopnosti zákonného sudcu dňa 2.11.2012 vec vrátená
pôvodnému sudcovi,
- dňa 25.11.2015 nariadené pojednávanie na termín 7.3.2016,
- z dôvodu dlhodobej zákonnej neprítomnosti sudcu bola vec dňa 4.4.2016 prevedená
do súdneho oddelenia iného sudcu v súlade s rozvrhom práce Opatrením predsedu súdu
č. 8/2016,
- dňa 6.7.2016 nariadené pojednávanie na termín 22.11.2016,
- dňa 22.11.2016 odročený termín pojednávania na 7.2.2017,
- na pojednávaní 7.2.2017 vyhlásený rozsudok,
- dňa 15.4.2017 doručené súdu odvolanie žalovaného,
- dňa 16.6.2017 doručené súdu podanie žalobcu k odvolaniu,
- dňa 28.8.2017 vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.
S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu vykonaných úkonov možno konštatovať,
že vo veci došlo k obdobiam nečinnosti, nerozhodnutie vo veci je však dané aj objektívne,
prekážkami v práci zákonného sudcu (opakovanými a zároveň prerušovanými
práceneschopnosťami), ktoré ale neumožňovali orgánom riadenia a správy súdu vykonať
opatrenia smerujúce k prerozdeleniu vecí v jeho senáte v súlade so zákonom a rozvrhom
práce.
Následne, z dôvodu dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného
sudcu (práceneschopnosť) došlo dňa 4.4.2016 k prevedeniu veci do súdneho oddelenia
iného sudcu, v zmysle vykonaného opatrenia za účelom zabezpečenia plynulosti konania.
Po prevedení veci do iného súdneho oddelenia a zániku funkcie sudcu pôvodného súdneho
oddelenia bolo vo veci nariadené pojednávanie s prihliadnutím na stav a počet vecí v
senáte novej zákonnej sudkyne a po vykonanom dokazovaní bolo vo veci rozhodnuté...
Zároveň udávam, že v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov netrvám na tom, aby ústavný súd
konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho...“
3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu
okresného súdu v posudzovanom konaní zaujala toto stanovisko:
„... 1. OS Košice II vo svojom stanovisku potvrdil odôvodnenosť ústavnej sťažnosti,
sám potvrdil, že došlo k nečinnosti zo strany súdu, vec nebola rozhodnutá v zákonnej lehote
a v konaní došlo k prieťahom zo strany súdu.
2. V zastúpení sťažovateľa oznamujem, že netrváme na tom, aby ústavný súd konal
o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasíme s upustením od neho.
3. Žiadame aby ústavný súd priznal sťažovateľovi obchodnej spoločnosti PRIFOL,
s.r.o. Rozhanovce primerané finančné odškodnenie vo výške 2 000,- €, ktoré predstavuje
škodu za čas nečinnosti a zbytočných prieťahov porušovateľa za obdobie 5 rokov, ako aj
náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie pred ústavným súdom v súlade
s ustanovením § 11 ods. 3 vyhl. 655/2004 v znení nasl. predpisov O náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb...“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá je
uvedená v bode I/3.1 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa
spornými nestali, keďže ani sťažovateľka vo svojej replike nemala námietky proti takto
opísanému skutkovému stavu. Rovnaké relevantné skutočnosti zistil ústavný súd aj z obsahu
súvisiaceho spisu (ktorý mu bol zapožičaný až 11. mája 2018), preto pri posudzovaní
napadnutého konania z týchto vychádzal, avšak opomenul duplicitné opísanie týchto
úkonov.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci
„o zaplatenie istiny 2 408,77 € s prísl. (za objednané práce)“ postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 111/2011 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľky (v procesnom postavení žalobkyne) na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že neprimeraná
dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.
Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo
právnu zložitosť predmetnej veci.
10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil takú významnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Zbytočné prieťahy v napadnutom konaní
teda neboli vyvolané správaním sťažovateľky.
10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej
veci a konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných
dôvodov dlhodobo nečinný, konkrétne od 2. novembra 2012 do 25. novembra 2015 (tri
roky). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
troch rokov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom
článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným
prieťahom, pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo správania sťažovateľky, ale iba
v dôsledku nečinnosti súdu. Na „objektívne okolnosti“, teda na práceneschopnosť
zákonného sudcu, na ktorú v danej veci poukázal predseda okresného súdu, nebolo možné
prihliadať, pretože išlo o dlhodobú práceneschopnosť (viac ako šesť mesiacov), a preto
predseda okresného súdu mal vo veci prijať včas adekvátne opatrenia, pretože aj ústava
v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez
zbytočných prieťahov (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru
ústavného súdu). I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa
nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu, v okolnostiach danej veci na dlhodobú
práceneschopnosť zákonného sudcu bolo potrebné včas reagovať a bolo treba riadne a včas
ustanoviť náhradného zákonného sudcu. Okrem uvedeného ústavný súd opakovane
zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.
Pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti preto nemožno prihliadnuť na skutočnosti
označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na
prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
11. Pretože vo veci bol 7. februára 2017 vyhlásený rozsudok (ktorý nadobudol
právoplatnosť 9. novembra 2017), ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky podľa § 56
ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde a o tomto návrhu rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto nálezu v bode 4.
12. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 €, „ktoré
predstavuje škodu za čas nečinnosti a zbytočných prieťahov porušovateľa za obdobie 5
rokov“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky
považuje za primerané vo výške 1 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že cieľom
primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná
náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03), ako aj na predmet sporu („zaplatenie istiny 2 408,77 €
s prísl.“) a najmä aj na to, že okresný súd v posudzovanom konaní 7. februára 2017 vo veci
meritórne rozhodol, pričom toto rozhodnutie je v súčasnosti už právoplatné.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný
ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného
súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 18. apríla 2016
a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 25. septembra 2017). Za dva úkony
vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál v sume
dvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 patrí odmena v sume 147,33 €
a režijný paušál v sume 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 459,33 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkou
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2018