Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 339/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Tomášom Čverčkom, Čajakova 5, Košice, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a , práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -472 z 25. januára 2018

() a sťažnosť ,

a ,

zastúpených advokátom JUDr. Michaelom Medviďom, Wurmova 4, Košice, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa , , , a

Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -472

z 25. januára 2018 () a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť vedenú pod sp. zn. a sťažnosť

a vedenú pod sp. zn. s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosť , a

o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2018

doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -472 z 25. januára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Sťažnosť je vedená pod sp. zn. a bola pridelená sudkyni spravodajkyni

Jane Laššákovej, ktorá je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 schváleného plénom Ústavného súdu

Slovenskej republiky v znení dodatku č. 1 z 5. apríla 2017 a dodatku č. 2 z 20. decembra

2017 (ďalej len „rozvrh práce“) členkou druhého senátu ústavného súdu.

2. Ústavnému súdu bola 12. mája 2018 doručená sťažnosť

a (ďalej aj „sťažovateľky“, všetci spolu aj „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie základných práv podľa – napadnutým rozsudkom

krajského súdu.

Sťažnosť je vedená pod sp. zn. a bola pridelená sudkyni spravodajkyni

Jane Laššákovej, ktorá je podľa rozvrhu práce členkou druhého senátu ústavného súdu.

3. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli v procesnom postavení žalovaných

v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom žalobcom bola

(ďalej len „žalobkyňa“). Zo sťažnosti a z jej

príloh vyplýva, že predmetom určenia vlastníckeho práva boli v zmysle geometrického

plánu č. 47739410-12/2015 vyhotoveného

z 27. augusta 2015, úradne overeného Okresným úradom Košice II, katastrálnym odborom

4. septembra 2015 pod č. 764/2015 ako diel č. 1 parcela č. zastavané plochy

2

a nádvoria o výmere 30 m, diel č. 2 parcela č. zastavané plochy a nádvoria

22

o výmere 1 m, diel č. 3 parcela č. ostatná plocha o výmere 939 m, diel č. 4

2

parcela č. trvalé trávnaté porasty o výmere 3 099 m, diel č. 5 parcela č.

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere 130 m, diel č. 7 parcela č. zastavané plochy

22

a nádvoria o výmere 2 m, diel č. 8 parcela č. ostatné plochy o výmere 3 958 m,

2

diel č. 9 parcela č. zastavané plochy a nádvoria o výmere 365 ma diel č. 10

2

parcela č. trvalé trávnaté porasty o výmere 5 320 m(ďalej len „nehnuteľnosti“).

4. Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 41 C 49/2019-

337 zo 4. decembra 2015 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) určil, že vlastníčkou

nehnuteľností je žalobkyňa.

Proti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie. Krajský súd

napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu.

5. Podľa názoru sťažovateľa je napadnutý rozsudok krajského súdu zjavne

neodôvodnený a arbitrárny a vo svojej sťažnosti uviedol: «... nie je možné identifikovať

dôvody, ktoré viedli k ustáleniu takejto výmery sporných pozemkov. Vyššie citovaný výrok

bol výsledkom zmeny žaloby, ktorú Okresný súd Košice II. pripustil na pojednávaní dňa

04.12.2015. Príslušný návrh na zmenu žaloby bol Sťažovateľovi doručený krátkou cestou

na tomto pojednávaní, pričom vopred sa nemal možnosť s takto navrhovanou zmenou

oboznámiť.

Krajský súd v Košiciach sa namietaným porušením procedurálnych garancií ochrany

vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov v druhom vyvlastňovacom konaní nezoberá.

Krajský súd v Košiciach postupoval v rozpore s ústavným rámcom pravidiel

o doručovaní rozhodnutí do vlastných rúk, keď odvodil účinné doručenie rozhodnutia

o vyvlastnení vyššie uvedeným „pravdepodobným“ spôsobom. Vykonané dôkazy svedčia

o vadách doručenia, ktoré sa malo udiať pred 40 rokmi osobám, ktoré sú už po smrti. Tieto

pochybnosti za súčasného stavu nie je možné výsluchom týchto osôb odstrániť.

Pri pochybnosti o účinnosti doručenia by mala byť preferovaná ochrana

vlastníckeho práva dotknutých osôb a nie konvalidácia spornej zákonnosti mocenského aktu

štátu vydaného na úkor týchto osôb.

Krajsky súd v Košiciach vykladal príslušné procesné normy v rozpore

s požiadavkami na procedurálnu ochranu vlastníckeho práva pri vyvlastnení, čím porušil

právo Sťažovateľa vlastniť majetok podľa , právo

na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu...»

6. Sťažovateľky v sťažnosti uviedli: „Obvodný pozemkový úrad v Košiciach vydal

rozhodnutie č.229/7/2013-Kos. dňa 29.1.2013... bolo potvrdené po prešetrení, že vlastníctvo

k parcele č. o výmere 4506 m² neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu... a preto

súd túto skutočnosť nesprávne vyhodnotil v prospech žalobkyne, ktorej nevzniklo právne

nástupníctvo v predmetnej veci...

Obvodný pozemkový úrad v Košiciach vydal rozhodnutie č.229/17/2013-Kos. dňa

26.2.2013 že mimo predmetnej kúpnej zmluvy k časti parcely č. vo výmere 1126 m²

bola uzavretá kúpna zmluva dňa 20.1.1978. Táto časť parcely bude predmetom osobitného

konania a rozhodovania. Následne časť parcely č. vo výmere 453 m² bola vyvlastnená

rozhodnutím č. Vys. 3824-1487/82-83-Kp. zo dňa 15.2.1983. K zvyšnej časti parcely zostalo

vlastnícke právo zachované...

V samotnom konaní bola opomenutá účastníčka konania dcéra Katherine Ann Sima,

rod. Sima, ktorá tvorí nerozlučné procesné spoločenstvo s ostatnými žalovanými na základe

dedičského rozhodnutia.

Obvodný národný výbor, odbor výstavby, územného plánu a architektúry Košice II,

rozhodnutím č. Vyst.3824-1487/82/83-Kp. dňa 15.2.1983 potvrdil tri mesiace pred smrťou

, že on a jeho sestra , , že je nesporne

preukázané výpismi z pozemkovej knihy, že vlastníci parcely stále majú vo vlastníctve

20 612 m².

Okresný súd Košice II 4 mesiace pred vydaním rozhodnutia dňa 4.12.2015 povolil

žalobkyni spracovanie duplicitného geometrického plánu za účelom prevodu pozemkov

na žalobcu, čo svedčí o tom, že ani sám žalobca nevedel, ktorého vlastníctva nehnuteľnosti

sa skutočne domáha...“

7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo ... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

v spojitosti s Dohovoru o ochrane ľudských práva

základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. - 472 zo dňa

25. januára 2018 porušené bolo.

2. Základné právo ... vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Krajského

súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. rozsudku Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. - 472 zo dňa 25. januára 2018 porušené bolo.

3. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -472

zo dňa 25. januára 2018 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie

konanie.

4. ... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

20.000,- Eur.“

8. Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol nálezom:

„1. Základné právo na spravodlivý proces, upravené v -50 Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn.:

porušené bolo.

2. Rozhodnutie Krajského súdu Košice, č. k. zo dňa 25.01.2018

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Krajskému súdu Košice prikazuje, aby vo veci konal, zakazuje pokračovať

v porušovaní základného práva na spravodlivý proces a prikazuje obnoviť stav pred

porušením základného práva.

4. Sťažovateľom v 1. a 2. rade priznáva trovy konania a právneho zastúpenia...“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej len „“) alebo Trestného

poriadku.

11. Podľa prvej vety v záujme hospodárnosti konania súd spojí

na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo

sa týkajú tých istých strán.

12. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

13. V záujme hospodárnosti konania podľa čl. II ods. 10 rozvrhu práce o spojení

ostatných vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo

súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje príslušný senát ústavného súdu

určený podľa bodu 5 rozvrhu práce, a to na návrh sudcu spravodajcu vo veci, ktorej spojenie

s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne

senát inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca

spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.

14. Zo sťažností vedených pod sp. zn. a sp. zn. vyplýva,

že obe sťažnosti sa týkajú toho istého konania pred krajským súdom, pričom obsah oboch

sťažností vzájomne súvisí. Sťažovateľ a sťažovateľky v konaní pred všeobecnými súdmi

vystupujú v procesnom postavení žalovaných.

15. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd v záujme hospodárnosti

konania podľa v spojení s rozhodol, že

veci ním vedené pod sp. zn. a sp. zn. spája na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

III.

16. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

17. Ústavný súd vlastnou činnosťou (dopytom na okresnom súde) zistil, že

sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu prostredníctvom okresného

súdu dovolanie 7. mája 2018. Sťažovateľky podali proti napadnutému rozsudku krajského

súdu prostredníctvom okresného súdu dovolanie 14. mája 2018.

18. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľa a sťažovateliek alebo citovania právnych záverov všeobecných súdov je

potrebné konštatovať, že sťažnosť nie je prípustná.

19. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ústavný súd v systéme ochrany

základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa

uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (, , ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

20. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné opravné prostriedky, ktoré mu

zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

21. Sťažovatelia podali proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie.

O dovolaní v ich veci bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“).

22. V zmysle už popísaných východísk možno hodnotiť, že právny poriadok

Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľom účinný právny prostriedok ochrany

základných práv a slobôd, ktorý sťažovatelia aj využili (t. j. podali dovolanie).

Inak povedané, v tejto chvíli sa sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť predčasne

podaná, keďže existuje iný orgán verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám sťažovateľov.

23. Ústavný súd uzatvára, že prijatím sťažnosti na ďalšie konanie by došlo k vzniku

ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali paralelne

viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (m. m. ,

, ). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte

neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by

malo negatívne (a len veľmi ťažko odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí

integrálnu súčasť princípov právneho štátu ( m. m. ).

24. Ako addendum ústavný súd zdôrazňuje právny názor, ktorý opakovane vo svojej

judikatúre vyslovil (akcentujúc pritom rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,

body 51, 53 a 54), a to, že v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní

bude sťažovateľom (v prípade opätovného obrátenia sa na ústavný súd) lehota

na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému rozsudku) krajského

súdu (m. m. , ).

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd sťažnosťou proti napadnutému

rozsudku krajského súdu meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol

ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2018