Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 349/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, , a ,

, zastúpených advokátom JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátska kancelária,

Kováčska 40, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom

pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. septembra 2017 doručená sťažnosť , a

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti:

«... Sťažovateľ v 1. rade, Sťažovateľ v 2. rade, Sťažovateľ v 3. rade (ďalej spolu aj

ako „Sťažovatelia“) ako zamestnanci uzatvorili s mestom Žiar nad Hronom ako

zamestnávateľom pracovné zmluvy, predmetom ktorých bolo dojednanie podmienok výkonu

práce sťažovateľov pre mesto Žiar nad Hronom. Sťažovatelia pracujú pre mesto Žiar nad

Hronom ako mestskí policajti, s výkonom práce v meste Žiar nad Hronom.

Sťažovateľ v 1. rade je v pracovnoprávnom pomere s mestom Žiar nad Hronom od

02.09.1991, Sťažovateľ v 2. rade je v pracovnoprávnom pomere s mestom Žiar nad Hronom

od 01.04.2003 a Sťažovateľ v 3. rade je v pracovnoprávnom pomere s mestom Žiar nad

Hronom od 01.03.2003.

V roku 2010 došlo k zmene náčelníka mestskej polície v Žiari nad Hronom, kde bol

do funkcie menovaný . Podľa názoru Sťažovateľov svoju

úlohu ľudsky, odborne ani profesionálne nezvládal, čo za krátke obdobie malo za následok

vznik situácií, ktoré boli na hranici zákonnosti. Sťažovatelia ako aj ďalší príslušníci

mestskej polície mesta Žiar nad Hronom neostali nečinní a obrátili sa na príslušný orgán

(v danom prípade na primátora mesta Žiar nad Hronom, ktorý menoval náčelníka mestskej

polície) so žiadosťou o nápravu. Následne Sťažovatelia poukázali na nedostatky v riadiacej

činnosti náčelníka mestskej polície písomne.

Dokument, v ktorom Sťažovatelia a ostatní mestskí policajti poukázali na nedostatky

v riadiacej činnosti náčelníka mestskej polície bol doručený mestu Žiar nad Hronom dňa

25.07.2010.

Napriek ústnemu upozorneniu primátora Sťažovateľom v 1. rade na nedostatky

v činnosti náčelníka ako predkladateľa návrhov do programu obecného zastupiteľstva

a následnému písomnému upozorneniu mesta Žiar nad Hronom ako zamestnávateľa

zo strany Sťažovateľov, ako aj ostatných príslušníkov mestskej polície mesta Žiar nad

Hronom, ktoré mu bolo doručené dňa 09.02.2011, sa do programu rokovania obecného

zastupiteľstva prerokovanie nedostatkov náčelníka nedostalo. Z akého dôvodu sa

upozornenie o nedostatkoch v riadiacej činnosti náčelníka nedostalo do programu

rokovania obecného zastupiteľstva, ktoré v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 Zákona o obecnej

polícii rozhoduje o vymenovaní a odvolaní náčelníka mestskej polície nie je Sťažovateľom

zrejmé. S prihliadnutím na charakter spôsobu konania mesta Žiar nad Hronom ako

zamestnávateľa dávame Ústavnému súdu do pozornosti aj výpoveď primátora Ivana

Černaja zo dňa 16.10.2012, ktorý uviedol, že „Náčelník dostal odo mňa úlohu znížiť počet

zamestnancov na 17, s tým, že odo mňa nedostal žiadne odporúčanie, že ktorí konkrétni

policajti to majú byť. Povedal som mu, že to záleží na ňom koho si nechá.“ Vtedajší

primátor vedel o sťažnosti vo veci nedostatkov v činnosti náčelníka a keďže ho do funkcie aj

sám navrhol je možné predpokladať, že náčelník vedel o podnete iniciovanom Sťažovateľmi.

Primátor vedel koncom roka 2010 o stave mestskej polície, ako aj o dobrovoľnom

ukončení činnosti mestského policajta k 31.1.2011, vedel, že v januári

2011 mestský policajt hrubo porušil pracovnú disciplínu pričom mu bola

daná okamžitá výpoveď z pracovného pomeru, ktorú primátor následne sám zrušil, vedel že

ďalší dvaja príslušníci mestskej polície majú pracovnú zmluvu na dobu určitú, a to do

31.1.2011, resp. 31.3.2011, avšak situáciu nechal vyriešiť osobe, voči ktorej bola podaná

sťažnosť Sťažovateľmi, o ktorej nebolo platne rozhodnuté. Sťažovatelia v dobrej viere

uviedli skutočnosti, ktoré mali prispieť k zisteniu a objasneniu činnosti vtedajšieho

náčelníka , o ktorej sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho

zamestnania.

Mesto Žiar nad Hronom ako žalovaný v konaní vo veci samej tvrdilo, že jeho cieľom

bolo zefektívniť činnosť mestskej polície, pričom je zrejmé, že do 31.3.2011 mohla byť

ukončená zamestnanecká činnosť s ďalšími štyrmi príslušníkmi mestskej polície, bez

akéhokoľvek nároku na odstupné, pričom sám jeden príslušník mestskej polície k 31.1.2011

ukončil zamestnaneckú činnosť.

Sťažovatelia nesúhlasili s výpoveďami zo dňa 14.02.2011 považovali ich za neplatné

a trvali na tom, aby im zamestnávateľ ďalej prideľoval prácu, ten však vymenil zámky na

pracovisku, čím znemožnil vstup Sťažovateľom na pracovisko a postavil ich počas

výpovednej doby mimo službu s tým, že im v tom čase platil náhradu mzdy.

Sťažovatelia následne žalobou zo dňa 31.07.2011 na Okresnom súde Žiar nad

Hronom podali žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Sťažovatelia sa počas súdneho konania viackrát snažili žiadosťami o späťzaradenie

do služby resp. o prijatie do pracovného pomeru, čo vyplýva zo žiadosti Sťažovateľov zo

dňa 14.3.2011, 14.1.2013 ako aj zo žiadosti Sťažovateľa v 1. rade zo dňa 31.7.2013, na

ktoré mesto Žiar nad Hronom ako žalovaný vždy odpovedalo, že voľné pracovné miesto

nemá, pričom jeho tvrdenia sa nezakladali na pravde, čo vyplýva aj zo správy o stave

mestskej polície za rok 2013, v ktorej sa uvádza, že k 31.1.2013 ukončil pracovný pomer

jeden mestský policajt, k 30.6.2013 ukončil pracovný pomer náčelník a v

mesiaci júl tragicky zahynul inšpektor . Mesto Žiar nad Hronom namiesto

toho, aby prideľoval prácu Sťažovateľom prijalo do pracovného pomeru v mesiaci február

jedného nového zamestnanca a 1.8.2013 troch nových zamestnancov, ktorí museli

absolvovať trojmesačný výcvik, počas ktorého im mesto Žiar nad Hronom platilo mzdu,

pričom boli mimo službu a súčasne im platilo výcvik namiesto toho, aby pridelilo prácu

Sťažovateľom, čo je z hľadiska efektívnosti finančných zdrojov nehospodárne.

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.: -189 zo dňa

16.10.2012 bol zamietnutý návrh Sťažovateľov vo veci neplatného skončenia pracovného

pomeru.

Písomným podaním zo dňa 01.12.2012 Sťažovatelia podali odvolanie proti

rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.: -189 zo dňa 16.10.2012,

v ktorom sa domáhali najmä, aby súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a rozhodol

o neplatnosti skončenia pracovného pomeru Sťažovateľov a aby uložil mestu Žiar nad

Hronom povinnosť uhradiť Sťažovateľom náhradu mzdy v sume ich priemerného

mesačného zárobku, a to za čas od 01.06.2011 do času keď im mesto Žiar nad Hronom ako

žalovaný umožní pokračovať v práci.

Písomným podaním sťažovateľov zo dňa 07.02.2013 označeným ako prípis

k odvolaniu zo dňa 03.12.2012 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, pod

spisovou značkou: -189 zo dňa 16.10.2012 sa Sťažovatelia v závere podania

opätovne domáhali, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a rozhodol

o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sťažovateľov a aby uložil mestu Žiar nad

Hronom povinnosť uhradiť Sťažovateľom náhradu mzdy v sume ich priemerného

mesačného zárobku, a to za čas od 01.06.2011 do času keď im mesto Žiar nad Hronom

umožní pokračovať v práci.

Písomným podaním zo dňa 27.06.2014 bola sťažovateľmi podaná sťažnosť na postup

súdu vo veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. č. .

Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici prešetril sťažnosť a odpoveďou zo dňa

18.07.2014 vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú.

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.: -340 zo dňa

30.04.2015 doručený Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 04.06.2015 bol zrušený

rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k -189 zo dňa 16.10.2012,

pričom odvolací súd sa návrhom sťažovateľov uložiť mestu Žiar nad Hronom povinnosť

uhradiť im náhradu mzdy v sume ich priemerného mesačného zárobku, a to za čas od

01.06.2011 do času, keď mesto Žiar nad Hronom umožní sťažovateľom pokračovať v práci

vôbec nezaoberal.

Súd sa otázkou nároku na náhradu mzdy od podania návrhu na začatie konania,

ktorý bol súdu doručený dňa 01.08.2011 a písomných podaní sťažovateľov zo dňa

01.12.2012, 07.02.2013, 29.07.2013, 30.07.2015, 15.10.2016, 29.06.2016 zaoberal až na

pojednávaní dňa 08.03.2016 kedy zamietol uznesením „zmenu návrhu v jeho rozšírení

o zaplatenie náhrady mzdy sťažovateľmi v 1 až 3 rade“.

Vzhľadom na postup Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod

sp.zn.č. ako aj Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod

sp.zn.č. , ktorý sa uplatneným nárokom na náhradu mzdy zaoberal až na

pojednávaní dňa 08.03.2016 a svojim postupom odňali sťažovateľom možnosť konať pred

súdom, sťažovatelia z dôvodu právnej istoty písomným podaním zo dňa 23.03.2016 podali

odvolanie proti uzneseniu súdu prijatom na pojednávaní dňa 08.03.2016.

Na pojednávaní konanom dňa 08.03.2016 Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd

prvej inštancie rozhodol o neplatnosti skončenia pracovných pomerov Sťažovateľov tak, že

určil, že skončenie pracovných pomerov Sťažovateľov výpoveďami zo dňa 14.02.2011 je

neplatné.

Vzhľadom k skutočnosti, že súd prvej inštancie nerozhodol o časti nároku

Sťažovateľov vo veci náhrady mzdy z dôvodu právnej istoty písomným podaním zo dňa

26.04.2016 Sťažovatelia podali odvolanie voči časti rozsudku Okresného súdu Žiar nad

Hronom, zo dňa 08.03.2016, sp.zn. č. -425 z dôvodu, že sa nerozhodlo o časti

nárokov Sťažovateľov vo veci náhrady mzdy a súčasne uvedeným písomným podaním

navrhli doplnenie rozsudku.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo dňa 05.05.2016. sp.zn. č.: 6Cpr/2/2011-

468 zamietol návrh sťažovateľov na doplnenie rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom

zo dňa 08.03.2016 č. k.: -425.

Proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 05.05.2016, sp.zn. č.:

-468, ktorý zamietol návrh na doplnenie rozsudku sťažovatelia písomným

podaním zo dňa 24.05.2016 podali odvolanie.

Písomným podaním zo dňa 04.05.2016 označeným ako „Odvolanie odporcu voči

Rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 08.03.2016, č.k. -425“

bolo Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručené odvolanie proti rozsudku Okresného súdu

Žiar nad Hronom, ktorý určil, že skončenie pracovného pomeru sťažovateľov výpoveďami

zo dňa 14.02.2011 je neplatné.

Sťažovatelia sa písomným podaním zo dňa 06.06.2016 vyjadrili k vyššie uvedenému

písomnému podaniu zo dňa 04.05.2016, ktoré bolo označené ako „Odvolanie odporcu voči

Rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 08.03.2016, č.k. -425“.

K písomnému podaniu sťažovateľov zo dňa 06.06.2016 sa písomným podaním zo dňa

13.07.2016 vyjadrilo mesto Žiar nad Hronom, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žiar

nad Hronom dňa 13.07.2016.

Písomné vyjadrenie mesta Žiar nad Hronom zo dňa 13.07.2016 doručené Okresnému

súdu Žiar nad Hronom dňa 13.07.2016 a písomné vyjadrenie mesta Žiar nad Hronom

zo dňa 16.05.2016 k odvolaniu sťažovateľov proti časti rozsudku Okresného súdu Žiar nad

Hronom boli Okresným súdom Žiar nad Hronom doručené sťažovateľom na vyjadrenie až

dňa 27.02.2017.

Písomnými podaniami zo dňa 08.03.2017 sa sťažovatelia vyjadrili k písomnému

vyjadreniu mesta Žiar nad Hronom zo dňa 13.07.2016 a k písomnému podaniu zo dňa

16.05.2016.

Sťažovatelia súčasne s prihliadnutím na prijaté uznesenie Okresného súdu Žiar nad

Hronom na pojednávaní dňa 08.03.2016, ktorý rozhodol o zamietnutí „zmeny návrhu v jeho

rozšírení o zaplatenie náhrady mzdy sťažovateľmi v 1 až 3 rade“, ktorý Sťažovatelia

uplatnili najneskôr odvolaním zo dňa 01.12.2012, z dôvodu právnej istoty a plynutie

premlčacích lehôt osobitnou žalobou o náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia

pracovného pomeru zo dňa 31.03.2016 opätovne uplatnili na Okresnom súde Žiar nad

Hronom svoje nároky.

Okresný súd Žiar nad Hronom osobitné konanie, v ktorom Sťažovatelia opätovne

uplatnili svoje nároky na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného

pomeru vedie pod sp.zn.č. , pričom uvedené konanie bolo Okresným súdom

Žiar nad Hronom prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom

súde Žiar nad Hronom pod sp.zn.č. .

Sťažovatelia sa priebežne informovali na Krajskom súde v Banskej Bystrici o stave

odvolacieho konania vedeného pod sp.zn. č. , o ktorom sa ku dňu podania

sťažnosti nerozhodlo.

... K právomoci ústavného súdu konať o ústavnej sťažnosti a k porušeniu základných

práv a slobôd

Zamietnutím žalobného návrhu Sťažovateľov rozsudkom Okresného súdu Žiar nad

Hronom zo dňa 16.10.2012, najmä z dôvodu nesústredenosti súdu a nesprávneho právneho

posúdenia veci v spojení so zásadou iura novit curia došlo k zrejmému pochybeniu súdu

prvého stupňa, čoho dôsledkom bolo, že Sťažovatelia boli nútení domáhať sa ochrany

svojich práv v rámci odvolacieho konania. Týmto postupom súdu prvého stupňa boli

v konaní vyvolané zbytočné prieťahy, čím bolo zasiahnuté do práva Sťažovateľov na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z SR, čo malo

dopad na skutočnosť, že mesto Žiar nad Hronom Sťažovateľom naďalej ako zamestnávateľ

neprideľovalo prácu, neplatilo im mzdu ani jej náhradu, Sťažovateľom vznikli počas ich

nezamestnanosti ďalšie náklady spojené s odvolacím konaním a bola ovplyvnená schopnosť

Sťažovateľov splácať svoje dlhodobé záväzky, čo malo priamy súvis s ich finančnou situáciu

a vznikajúcimi dlhmi.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd aj napriek tomu, že vec

nevykazovala po skutkovej stránke zvýšenú náročnosť, konanie na odvolacom súde

prebiehalo od podania odvolania Sťažovateľmi do doručenia rozsudku odvolacieho súdu

Okresnému súdu Žiar nad Hronom tri a pol roka.

V rámci odvolacieho konania nebolo nariadené pojednávanie, odvolací súd

nerozhodol o nároku Sťažovateľov na náhradu mzdy a v odvolacom konaní posudzoval len

otázku, či rozhodnutie, ktoré by bolo hmotnoprávnym predpokladom pre podanie výpovede

bolo prijaté a či ho prijalo obecné zastupiteľstvo mesta Žiar nad Hronom a po jej

zodpovedaní bolo potrebné aplikovať ustanovenia platných právnych predpisov Slovenskej

republiky.

Charakter sporu (pracovná vec) si vyžaduje, aby ochrana práv bola rýchla,

dostatočne účinná, čo v konečnom dôsledku šetrí náklady nielen účastníkom konania, ale aj

samotnému súdu.

Sťažovatelia majú za to, že Krajský súd v Banskej Bystrici v rámci odvolacieho

konania vo veci konal neefektívne a so značnými prieťahmi vo svojej činnosti o čom svedčí

aj odpoveď predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Jaroslava Galiu, ktorý

sťažnosť na prieťahy v konaní považoval za dôvodnú. Sťažovatelia majú za to, že postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako odvolacieho súdu boli v konaní vyvolané zbytočné

prieťahy, čím bolo zasiahnuté do práva Sťažovateľov na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov vyplývajúce z SR a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý svojím uznesením zo dňa

30.04.2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Okresný súd Žiar nad Hronom na nariadenom pojednávaní dňa 08.03.2016

rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom svojím uznesením prijatým

na pojednávaní zamietol zmenu návrhu v jeho rozšírení o zaplatenie náhrady mzdy

sťažovateľmi v 1 až 3 rade. ktorej sa sťažovatelia v konaní domáhali najneskôr od

01.12.2012.

Okresný súd Žiar nad Hronom ako prvostupňový súd v konaní disponoval

dokumentmi, ktoré boli podkladom pre konanie o náhrade mzdy a aj napriek tomu, že

neboli splnené zákonné predpoklady na postup Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorý na

pojednávaní konanom dňa 08.03.2016 zamietol zmenu návrhu v jeho rozšírení, o nároku na

náhradu mzdy sťažovateľov súd prvého stupňa nerozhodol.

Sťažovatelia využili všetky možné procesné prostriedky (odvolanie proti uzneseniu

Okresného súdu Žiar nad Hronom prijatom na pojednávaní dňa 08.03.2016, odvolanie

proti časti rozsudku Okresného súd Žiar nad Hronom, nakoľko sa nerozhodlo o časti

nárokov sťažovateľov vo veci náhrady mzdy vrátane návrhu na doplnenie rozsudku podľa §

166 v tom čase platnom , odvolanie

proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 05.05.2016, ktorý zamietol návrh

sťažovateľov na doplnenie rozsudku), aby Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvého

stupňa v konaní vedenom pod sp.zn.č. rozhodol vo veci nároku sťažovateľov

na náhradu mzdy.

Sťažovatelia majú za to, že im postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom bola

nielen odňatá možnosť konať pred súdom, čím bolo zasiahnuté do práva sťažovateľov

vyplývajúce z SR, ale svojou neefektívnosťou a značnými prieťahmi

vo svojej činnosti Okresný súd Žiar nad Hronom sťažovateľom až dňa 27.02.2017 doručil

vyjadrenia mesta Žiar nad Hronom zo dňa 13.07.2016 doručené Okresnému súdu Žiar nad

Hronom dňa 13.07.2017 a zo dňa 16.05.2016 doručené Okresnému súdu Žiar nad Hronom

dňa 17.05.2017, čím svojím konaním zasiahol do práva sťažovateľov na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z SR a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Aj napriek vyjadreniam sťažovateľom zo dňa 08.03.2017 k písomným podaniam

mesta Žiar nad Hronom, ktoré boli Sťažovateľom doručené Okresným súdom Žiar nad

Hronom až dňa 27.02.2017 a skutočnosti, že ide o pracovnoprávny spor, v ktorom sa

vyžaduje, aby ochrana práv bola rýchla a dostatočne účinná, ako aj fakt, že vec nevykazuje

po skutkovej stránke zvýšenú náročnosť, Krajský súd v Banskej Bystrici už raz vec prejednal

a sú mu známe okolnosti prípadu, ku dňu podania sťažnosti nedošlo k rozhodnutiu

Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp.zn. č.

.

V zmysle vyššie uvedeného Sťažovatelia majú za to, že konaním Okresného súdu Žiar

nad Hronom v konaní vedenom pod sp.zn. č. ako súdom prvého stupňa,

konaním Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacím súdom v konaní pod sp.zn. č.

ako aj konaním Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod

sp.zn. č.: boli porušené práva Sťažovateľov na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov vyplývajúce z SR, právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva vyplývajúceho z SR.

Z uvedených dôvodov má Ústavný súd Slovenskej republiky právomoc konať o tejto

ústavnej sťažnosti podľa SR.

... Sťažovatelia majú za to, že im postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom

a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo porušené právo na spravodlivé súdne

konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

SR a SR.

Aktívne procesne legitimovanou osobou na podanie ústavnej sťažnosti je podľa

SR fyzická alebo právnická osoba, ak namieta porušenie svojich základných

práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Do podania tejto ústavnej sťažnosti nemajú Sťažovatelia vedomosť o tom, že by bolo

rozhodnuté o ich odvolaní v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici vedenom

pod sp.zn. č.: . V tejto súvislosti Sťažovatelia uvádzajú, že ústavnú sťažnosť

podávajú z dôvodu pokračujúcich prieťahov, ktoré boli spôsobené konaním Okresného súdu

Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp.zn. č. , Krajským súdom v Banskej

Bystrici v konaní vedenom pod sp.zn. č. , zo strany súdov aj napriek

sťažnosti Sťažovateľov nedošlo k náprave, naďalej dochádza k prieťahom aj na Krajskom

súde v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp.zn. č. a s prihliadnutím na

skutočnosť, že neexistuje iný súd, ktorý by Sťažovateľom mohol poskytnúť ochranu ich

základným právam, neexistujú iné opravné prostriedky ani iné právne prostriedky, ktoré by

zákon na ochranu základných práv Sťažovateľom poskytoval a na ktorých použitie by boli

Sťažovatelia oprávnení a jediným účinným prostriedkom ochrany na vykonanie nápravy je

podanie tejto ústavnej sťažnosti.

Ústavnému súdu súčasne dávame do pozornosti skutočnosť, že dĺžka konania

o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, konanie mesta Žiar nad Hronom, ktoré

neprideľuje Sťažovateľom prácu a neposkytuje im mzdu ani jej náhradu sa bytostne dotýka

schopnosti Sťažovateľov zabezpečovať svojím rodinám základné potreby, čoho dôsledkom

boli vzniknuté dlhy a následné exekúcie vzhľadom na dlhodobú neschopnosť splácať svoje

záväzky.

V súvislosti s vyššie uvedeným dávame Ústavnému súdu do pozornosti rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva z 22.novembra 2016 vo veci Grešáková proti Slovenskej

republike, ktorý v konaní uviedol, že prieťahy sa môžu vyskytnúť na rôznych stupňoch

konania alebo aj pred rôznymi súdmi konajúcimi v jednej veci na tom istom stupni. V tejto

súvislosti ESĽP pripomenul, že v prípadoch týkajúcich sa dĺžky konania bude požiadavka,

aby bola ochrana práv jednotlivca poskytnutá ústavným súdom porovnateľná s ochranou

poskytovanou ESĽP, splnená iba vtedy, ak bude braná do úvahy celková dĺžka konania.

... Z vyššie uvedených dôvodov došlo k závažnému zásahu do práv Sťažovateľov na

spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľom bolo postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom

a Krajského súdu v Banskej Bystrici znemožnené efektívne chrániť ich porušované práva.

Tým, že Sťažovateľom nebola poskytnutá účinná a rýchla ochrana, v konaní pred

Okresným súdom Žiar nad Hronom a v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici

došlo k prieťahom v súdnom konaní, pričom naďalej dochádza k porušovaniu práv

Sťažovateľov, čoho následkom je neprimeraná dĺžka konania presahujúca viac ako 6 rokov

v tak závažnej veci ako je pracovnoprávny spor, ktorý súvisí priamo s potrebou

zabezpečovania príjmov pre rodiny Sťažovateľov a v ktorom je súd povinný pristupovať

so zvýšenou obozretnosťou, sa Sťažovatelia doposiaľ nedomohli svojich práv. Prieťahy

vzniknuté postupom a činnosťou Okresného súdu Žiar nad Hronom a Krajským súdom

v Banskej Bystrici majú za následok vznik dlhov Sťažovateľov, ktoré vyústili až do

exekučných konaní vedených voči Sťažovateľom. V prípade, ak aj dôjde k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru v prospech Sťažovateľov,

dlhy, ktoré im doposiaľ vznikli dlhodobo ovplyvnia majetkové pomery rodín Sťažovateľov.

S ohľadom na uvedené si Sťažovateľ v 1. rade uplatňuje primerané zadosťučinenie za

porušenie práva na spravodlivý proces vo výške 6000,- EUR, Sťažovateľ v 2. rade si

uplatňuje primerané zadosťučinenie za porušenie práva na spravodlivý proces vo výške

6000,- EUR a Sťažovateľ v 3. rade si uplatňuje primerané zadosťučinenie za porušenie

práva na spravodlivý proces vo výške 6000,- EUR, čo síce Sťažovateľom nenahradí viac

ako šesť rokov pretrvávajúce finančné problémy, ani nepokryje vzniknuté dlhy, ale

vzhľadom na spôsobenú ujmu Sťažovatelia považujú za významné z pohľadu verejného

záujmu si ju aspoň v tejto výške uplatniť.

Sťažovatelia na základe uvedených skutočností navrhujú, aby senát Ústavného súdu

Slovenskej republiky prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vydal nasledovné uznesenie

Sťažnosť , a prijíma na

ďalšie konanie.

A po vykonanom dokazovaní vyniesol tento Nález:

1. Základné právo sťažovateľa v 1. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom súdu v namietanom konaní porušené bolo.

2. Sťažovateľovi v 1. rade priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6000 €, z ktorej

je Okresný súd v Žiari nad Hronom povinný zaplatiť mu 1500 € a Krajský súd v Banskej

Bystrici 4500 €.

3. Základné právo sťažovateľa v 2. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom súdu v namietanom konaní porušené bolo.

4. Sťažovateľovi v 2. rade priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6000 €, z ktorej

je Okresný súd v Žiari nad Hronom povinný zaplatiť mu 1500 € a Krajský súd v Banskej

Bystrici 4500 €.

5. Základné právo sťažovateľa v 3. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom súdu v namietanom konaní porušené bolo.

6. Sťažovateľovi v 3. rade priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6000 €, z ktorej

je Okresný súd v Žiari nad Hronom povinný zaplatiť mu 1500 € a Krajský súd v Banskej

Bystrici 4500 €.

7. Krajskému súdu v Banskej Bystrici a Okresnému súdu v Žiari nad Hronom

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľovi v 1. rade,

sťažovateľovi v 2. rade a sťažovateľovi v 3. rade trovy konania spolu vo výške 551,60 € (2x

právny úkon vo výške 1/6 výpočtového základu znížený o 50% podľa § 11 ods.3 v spojení

s vyhlášky , čo pre sťažovateľa 1 predstavuje trovy vo výške

147,33 €, sťažovateľa 2 trovy vo výške 147,33 € a sťažovateľa 3 trovy vo výške 147,33 €

a 2x režijný po 8,84 €, čo predstavuje spolu sumu vo výške 459,67, ku ktorej je účtovaná

DPH keďže právny zástupca sťažovateľov je platcom DPH) do 30 dní od doručenia tohto

nálezu na účet právneho zástupcu.»

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

5. Z obsahu sťažnosti, ako i z jej petitu vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru (i)

postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ii) v konaní vedenom pod sp. zn.

a (iii) v konaní vedenom pod sp. zn. .

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

6.1 Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej

lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

7. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

7.1 Napadnuté konanie sa na okresnom súde skončilo 8. marca 2016 vyhlásením

rozsudku č. k. -425. Teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

(20. septembra 2017) už netrvalo.

7.2 Napadnuté konanie sa na krajskom súde skončilo 30. apríla 2015 vyhlásením

rozsudku č. k. -340. Teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

(20. septembra 2017) už netrvalo.

7.3 Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

7.4 Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní vyhlásil

rozsudok 8. marca 2016 a krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. ešte

predtým 30. apríla 2015, teda v uvedené dni boli tieto konania skončené. Sťažovatelia sa

napriek tomu na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou až podaním 20. septembra 2017,

t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súdoch, ktoré sťažovatelia

označili za účastníkov konania, už netrvalo a konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom

nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis ).

7.5 Vzhľadom na uvedené skutočnosti a pretože sťažovatelia sa v predmetnej veci

domáhali ochrany svojho základného práva podľa a podľa

dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom a krajským súdom

namietané porušenie práv už netrvalo, a teda bola odstránená ich právna neistota, pripadalo

do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti v týchto častiach pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

8. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

8.1 Vychádzajúc zo sťažnosti, ako aj z rozsudku krajského súdu sp. zn.

, ktorým bolo napadnuté konanie 31. októbra 2017 skončené, možno

konštatovať, že napadnuté konanie krajského súdu bolo začaté začiatkom roka 2017

a v mesiaci október 2017 bolo rozhodnuté. Uvedeným rozsudkom krajský súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Napadnuté konanie pred krajským súdom trvalo

necelých desať mesiacov.

9. V súvislosti s uvedeným skutkovým stavom ústavný súd poukazuje na svoju

doterajšiu judikatúru (napr. , , ), podľa ktorej nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že

ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ).

10. Ústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a dohovoru.

Obdobie takmer desiatich mesiacov, ktoré krajský súd potreboval na meritórne rozhodnutie

v danej veci, ešte nemožno považovať za porušenie práv sťažovateľov garantovaných

v citovanom článku a dohovoru.

11. S ohľadom na uvedené skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd

mohol postup krajského súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľov

v tejto časti podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

12. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou

rozhodovacou činnosťou ústavný súd rozhodol podľa

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2018