Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 367/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Námestie sv. Egídia 93,

Poprad, v mene ktorej koná advokát Mgr. Pavol Antoš, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a a 2 a práva

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Prešove č. k. -1705 z 28. novembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojich základných práv podľa a a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -1705 z 28. novembra 2017 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Poprad (ďalej len „okresný

súd“) viedol konanie pod sp. zn. 13 C 1574/1991 o vydanie nehnuteľností medzi žalobcom

v 1. rade (ďalej len „žalobca v 1. rade“), žalobcom v 2. rade

(ďalej len „žalobca v 2. rade“), žalobkyňou v 3. rade

(ďalej len „žalobkyňa v 3. rade“), žalobcom vo 4. rade

(ďalej len „žalobca vo 4. rade“), žalobkyňou v 5. rade , žalobkyňou

v 6. rade , žalobcom v 7. rade , žalobcom

v 8. rade a žalovanou obchodnou spoločnosťou

, , odštepný závod

(ďalej len „žalovaná“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „V roku 2012 sme sa spolu s bratom

po smrti nášho otca, , zomrel 27.7.2010, dostali do majetkového súdneho

sporu, ktorý sa začal 12.12.1991 žalobou nášho starého otca, , zomrel

23.6.2003, a a na vydanie nehnuteľností

v katastrálnom území Kežmarok.

O vydanie domu popisné číslo a pozemku parc. číslo žiadali ako oprávnené

osoby z dôvodu protizákonného odobratia uvedených nehnuteľností, ktoré boli vlastníctvom

a jej brata , štátom.

... žaloba na vrátenie nehnuteľností bola podaná oprávnene, lebo súrodencom nášho

starého otca nebolo nič konfiškované v súlade s DPR č. 108/1945, ale naopak v úplnom

rozpore s týmto dekrétom im boli ich vlastnícke práva bezdôvodne odňaté.“

Predmetom konania o vydanie nehnuteľností boli nehnuteľnosti zapísané Okresným

úradom Kežmarok, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. , katastrálne územie

Kežmarok, a to dom so súpisným číslom a pozemok registra parcelné číslo ,

2

zastavané plochy a nádvoria s výmerou 465 m(ďalej len „nehnuteľnosti“).

3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom

č. k. -1496 z 1. marca 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“)

v konaní o vydanie nehnuteľností rozhodol tak, že žalovaná bola povinná vydať

spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo štvrtine žalobcovi v 1. rade a spoluvlastnícky

podiel vo štvrtine žalobcovi v 2. rade a ďalej určil, že do dedičstva po nebohom

patrí spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v polovici.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie. Krajský súd zmenil

rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietol.

4. Sťažovateľ vo vzťahu k porušeniu jeho základných práv napadnutým rozsudkom

uviedol: „... Krajský súd Prešov porušil naše i Dohovorom zaručené práva tým, že

sa našou žiadosťou o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach vôbec nezaoberal.

... aj tým, že vôbec nebral do úvahy revíziu národností .

Pri revízii ich národnosti nešlo o zmenu nemeckej národnosti na slovenskú, ale nemecká

národnosť bola škrtnutá a opravená na slovenskú s vysvetlením, že im patrila slovenská

národnosť.

... napriek našim protestom Krajský súd Prešov akceptoval ako účastníčku konania

osobu, ktorá k prejednávanej veci nemala žiadny vzťah, a teda účastníčkou konania podľa

zákona byť nemohla. Svedčí to o tom, že sudca spravodajca spis nenaštudoval, inak by

účastníčkou konania na Krajskom súde Prešov nebola.

... dôkazy o ohrození života nemeckým vojskom, ktorému nechcela

vydať potraviny z obchodu, aby ich zachránila pre miestnych obyvateľov Krajský súd

prehliadal. mala štatút protifašistickej bojovníčky.“

5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom:

„1. Porušenie základných ľudských práv podľa článku 46 odsek 1 a článku 48 odsek

1,2 a podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v súdnom konaní - 1705 bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu - 1705 sa zrušuje a vec sa vracia

na ďalšie konanie.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

8. Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

III.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

9. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľa alebo citovania právnych záverov všeobecných súdov je potrebné konštatovať,

že sťažnosť nie je prípustná.

10. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ústavný súd v systéme ochrany

základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa

uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (, , ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

11. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné opravné prostriedky, ktoré mu

zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

12. Ústavný súd šetrením zistil, že žalobca v 2. rade, žalobkyňa v 3. rade a žalobca

vo 4. rade podali prostredníctvom okresného súdu dovolania proti napadnutému rozsudku

krajského súdu. Sťažovateľ dovolanie nepodal.

13. Vzhľadom na dosiaľ uvedené sťažovateľ mohol podať proti rozsudku krajského

súdu dovolanie ako účinný prostriedok ochrany označených práv, čo však neurobil.

To zakladá neprípustnosť sťažnosti. Treba tiež dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil

(tým menej preukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

14. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne alebo ),

že v prípade podania opravného prostriedku (odvolanie či dovolanie) a súbežne podanej

sťažnosti ústavnému súdu je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí

o takomto opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pritom lehota na podanie

takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť č. 46129/99,

body rozsudku 51, 53 a 54 alebo vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť

č. 31419/04, body rozsudku 47 a 48) napadnutému opravným prostriedkom [riadnym alebo

mimoriadnym (m. m. )].

15. Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal predmetnou sťažnosťou pred rozhodnutiami

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podaných dovolaniach, mohol by neprípustne

zasiahnuť do rozhodovania všeobecných súdov.

16. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľa meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a ods. 2

17. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta aj porušenie základného práva

na zákonného sudcu podľa , ako aj základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu

a napadnutým rozsudkom krajského súdu. Sťažovateľ však nijakým spôsobom

neodôvodňuje porušenie uvedených základných práv.

18. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na nesplnenie povinnosti odôvodniť svoj

návrh (sťažnosť) je sťažnosť v tejto časti odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí s poukazom na a .

19. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2018