Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 419/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Ladislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

Lesy mesta Spišská Nová Ves s. r. o., Novoveská cesta 9304/28, Spišská Nová Ves –

Novoveská Huta, zastúpenej advokátom JUDr. Marekom Radačovským, Žriedlová 3,

Košice, ktorou namieta porušenie základných práv podľa a

Slovenskej republiky v spojení s porušením a ods. 3

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv

postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 15. augusta 2017, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lesy mesta Spišská Nová Ves s. r. o. o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. októbra 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lesy mesta Spišská Nová

Ves s. r. o., Novoveská cesta 9304/28, Spišská Nová Ves – Novoveská Huta (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) v spojení s porušením

písm. a) a ods. 3 , práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 8 Všeobecnej deklarácie

ľudských práv (ďalej len „všeobecná deklarácia“) postupom Okresného súdu Spišská Nová

Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“) a jeho uznesením z 15. augusta 2017 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že v konaní o splnení povinnosti

medzi žalobcom – obchodnou spoločnosťou ,

(ďalej aj „žalobca“), a sťažovateľom ako žalovaným okresný súd rozsudkom

č. k. -248 z 5. februára 2016 takto rozhodol:

„Žalovaný je povinný dodať žalobcovi tovar podľa Doplnku č. 4, bod 4, zo dňa

1. 5. 2009 Kúpnej zmluvy č. LM-1/2009 zo dňa 9. 1. 2009, teda plnenie v rozsahu

podľa citovaného doplnku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku a je prílohou

tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný dodať žalobcovi tovar podľa Doplnku č. 2, bod 4, zo dňa

1. 3. 2009 Kúpnej zmluvy č. LM-1/2009 zo dňa 9. 1. 2009, teda plnenie v rozsahu

podľa citovaného doplnku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku a je prílohou

tohto rozsudku.

Súd na návrh žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vylučuje na samostatné

konanie a rozhodne osobitným uznesením.

Súd o trovách konania rozhodne osobitným uznesením.“

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -293

z 31. januára 2017 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu z 31. januára 2017 podal sťažovateľ dovolanie a žiadal

odložiť vykonateľnosť rozsudku okresného súdu z 5. februára 2016 v spojení s rozsudkom

krajského súdu z 31. januára 2017.

Následne bolo sťažovateľovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie vo veci

exekúcie sp. zn. EX 79/2017 o vymoženie inej povinnosti podľa § 192 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“). Predmetná exekúcia bola vedená na podklade exekučného

titulu – rozsudku okresného súdu z 5. februára 2016 v spojení s rozsudkom krajského súdu

z 31. januára 2017 (ďalej aj „exekučný titul“).

Sťažovateľ po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podal námietky

proti exekúcii, o ktorých rozhodol okresný súd napadnutým uznesením z 15. augusta 2017

tak, že námietky proti exekúcii zamietol.

Námietky sťažovateľa v sťažnosti podľa sú v zásade zhodné

s tými, ktoré uviedol v námietkach proti exekúcii a ktoré smerovali proti nevykonateľnosti

exekučného titulu. V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„10) S ohľadom na uvedený 1. a 2. výrok, nie je z povahy výroku zrejmé nasledovné:

a) Aké je obdobie plnenia, na ktoré súd zaviazal povinného - mesiac, kvartál, rok,

do budúcna nepretržito... Aj ak by došlo ku výkonu exekúcie, do dnešného dňa nie je zrejmé,

v akom časovom horizonte je zaviazaný povinný plniť.

b) Z výrokom uvedených doplnkov tiež nevyplýva skutočnosť, v akom rozsahu existuje

povinnosť plniť.

c) Z doplnkov nevyplýva, aký objem dreva a drevenej hmoty je povinný zaviazaný

plniť. Túto vadu nedokážeme ani pri vynaložení všetkého úsilia zistiť ani z Rozsudku ani

z doplnkov ani pri ich vzájomnej konfrontácii.

d) Ak by aj Rozsudok zaväzoval na nepretržité plnenie, absentuje zohľadnenie

výpovede doplnkov zo strany povinného.“

Sťažovateľ spochybňuje právny záver okresného súdu, podľa ktorého nie je

oprávnený posudzovať, resp. preskúmavať exekučný titul. Podľa sťažovateľa jeho námietky

nesmerovali „voči exekučnému titulu, ale voči pokračovaniu v exekučnom konaní, nakoľko

exekučný titul, ktorý je riadne vykonateľný po materiálnej stránke, absentuje. V súvislosti

s horeuvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu R 58/1997, je príslušný súd povinný skúmať

zákonnosť exekučného titulu po celú dobu konania a v prípade, ako je náš, kde absentuje

zákonný exekučný titul, exekúciu zastaviť. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi mal posudzovať

Námietky proti exekúcii nie len z formálneho hľadiska, ale aj z obsahové hľadiska, ktorým

bolo jasne poukázané na nezákonnosť exekučného titulu, a exekúciu bezodkladne zastaviť.“.

Sťažovateľ následne poukazuje na rozhodnutia ústavného súdu a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), z ktorých podľa neho vyplýva právny

záver, že exekučný súd má počas celého exekučného konania skúmať súlad exekučného

titulu so zákonom a tiež jeho materiálnu a formálnu vykonateľnosť.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

«13) Ďalším argumentom nevykonateľnosti Rozsudku je zamieňanie citácii názvov

jednotlivých doplnkov. Z predložených listín je titulom nárokovania oprávneného „Doplnok

č. 2 ku Kúpnej zmluve č. 1/LM-/2009“ a „Doplnok č. 4 ku Kúpnej zmluve č. 1/LM-/2009“.

Rozsudok vo svojom výroku uvádza ako číslo kúpnej zmluvy LM-1/2009. Uvedená vada

je o to vážnejšia, že ich Rozsudok vo svojej výrokovej časti zahŕňa ako integrálnu súčasť,

bez ktorej už vôbec nie zrejmý zámysel súdu uvedený vo výroku Rozsudku. Aj z tohto dôvodu

ide o materiálne nevykonateľný rozsudok. Dôvodom nevykonateľnosti Rozsudku

je aj neurčitosť a nezrozumiteľnosť doplnkov, ktoré sú jeho neoddeliteľnou súčasťou,

v zmysle čo sa má dodať a v akom rozsahu. Z uvedenej tabuľky vôbec nevyplýva

čo sa má plniť a v akom rozsahu sa má plniť. Nie je zrejmé, čo sa rozumie číslami v prvom

stĺpci tabuľky, nie sú nijako vysvetlené skratky uvedené v druhom stĺpci tabuľky

(IPV, III.A, III.B, III.C, SM/JD), nie je zrejmé čo znamená skratka „h. s.“ v prvom riadku

tabuľky (Doplnok č. 2) a v spojení s ňou čísla pri nej uvedené. V nadväznosti na to

nie je možné určiť cenu za takto požadovaný tovar. Uvedené je ešte viac zvýraznené tým,

že Rozsudok priamo na tieto neurčité ustanovenia odkazuje, a to bez akejkoľvek špecifikácie

nároku. Nie je pitom zrejmé ako exekútor sám určí, čo sa týmito neurčitými pojmami

rozumie.

... došlo ku absencii uvedených doplnkov, ktoré majú povahu neoddeliteľných súčastí

výroku rozsudku..., je zrejmým porušením práva na spravodlivý proces, ak absentuje

podstatná časť výroku rozsudku na ktorú odkazuje rozsudok, pričom tieto tvoria

neoddeliteľnú súčasť rozsudku, ktorý je v ďalšom procesnom postupe exekučným titulom.

Čo viac, táto neoddeliteľná časť nie je doručená strane, prípadne sa nenachádza ani

pri Rozsudku v súdnom spise 16 .

17) Súd sa v Uznesení o zamietnutí námietok nevysporiadal so spomenutou

absenciou doplnkov tvoriacich integrálnu súčasť výroku Rozsudku, zdôvodnil to len

konštatovaním, že je oprávnený pre účely námietky posudzovať len skutočnosti, ktoré sa

stali po vzniku exekučného titulu. Nazdávame sa, že exekučný titul vo svojej hmotnoprávnej

podobe tu nikdy nebol, nakoľko je predmetné rozhodnutie nevykonateľné. Materiálnu

nevykonateľnosť je možné dôvodiť jeho nepresnosťou, absenciu časového rozmeru v ktorom

sa má plniť, v akých objemoch a v akom rozsahu, teda povinný nevie, na aké plnenie

je povinný z výroku Rozsudku. Okrem uvedenej materiálnej nevykonateľnosti absentuje

neoddeliteľná súčasť výroku Rozsudku, ktorou sú doplnky uvedené v znení výroku a preto

rozhodovanie o námietkach, ako jediný možný iniciačný prvok pre účely začatia

incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie bol a je jediným možným riešením procesnej

obrany proti nezákonnému exekučnému titulu, na podklade ktorého bolo vydané

aj Uznesenie o zamietnutí námietok.»

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom

rozhodol tak, že vysloví porušenie jeho základných práv podľa a

v spojení s porušením a ods. 3 , práva podľa

dohovoru a práva podľa čl. 8 všeobecnej deklarácie postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a jeho uznesením z 15. augusta 2017, napadnuté uznesenie zruší a vec

vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory

všeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými

sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom

by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis

, , ).

II.1 K namietanému porušeniu a dohovoru

Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (,

). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces ().

Okresný súd napadnutým uznesením z 15. augusta 2017 zamietol námietky

sťažovateľa proti exekúcii. V odôvodnení napadnutého uznesenia v podstatnom uviedol:

„11. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne

ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom,

ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať

začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Námietky smerujú proti exekúcii, nie

proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na

vykonanie exekúcie. Námietky musia byť riadne odôvodnené, na dodatočne uvedené dôvody

povinného sa neprihliada. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i

hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku

exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno

uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa

stalo podkladom na exekúciu.

12. Exekučný súd preto nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie, ktoré tvorí

podklad na vykonanie exekúcie, nakoľko námietky proti exekúcii nie sú opravným

prostriedkom proti exekučnému titulu. Základným procesným predpokladom pre vykonanie

exekúcie je vykonateľné rozhodnutie a exekučný súd preto v prvom rade skúma,

či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, čo v danom prípade

splnené bolo. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú

správnosť rozsudku všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť

či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky

exekučného titulu. Tvrdenia povinného v námietkach smerujú proti exekučnému titulu,

čo exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať. Pre úplnosť súd dodáva, že oprávnený

k návrhu na vykonanie exekúcie predložil riadny exekučný titul opatrený potvrdením

o právoplatnosti a vykonateľnosti spolu s Kúpnou zmluvou č. LM-1/2009 uzatvorenou

dňa 9. 1. 2009 a Doplnkami č. 1 až č. 4 k uvedenej Kúpnej zmluve.

13. Z uvedených dôvodov preto súd námietky povinného proti exekúcii

ako nedôvodné zamietol.“

Z argumentácie okresného súdu v napadnutom uznesení dostatočne vyplýva záver,

z akých dôvodov zamietol námietky sťažovateľa proti exekúcii. Okresný súd uviedol,

že vzhľadom na to, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozsudok, nebol

oprávnený preskúmavať jeho vecnú správnosť. Ústavný súd považuje toto právne posúdenie

za ústavne akceptovateľné, pričom nie je prejavom svojvôle (arbitrárnosti). Odôvodnenie

napadnutého uznesenia okresného súdu je dostatočné a vyčerpávajúce – sťažovateľ dostal

odpovede na ťažiskové právne otázky rámcujúce konanie o námietkach proti exekúcii.

Právne závery okresného súdu nie je potrebné zo strany ústavného súdu dopĺňať alebo

revidovať, naopak, ústavný súd môže na ne s ohľadom na sťažnostné námietky sťažovateľa

v plnom rozsahu odkázať, keďže podľa ústavného súdu sú ústavne udržateľné a obsahujú

relevantné a zrozumiteľne formulované právne argumenty.

Je neopodstatnená argumentácia sťažovateľa, v rámci ktorej poukazuje na judikatúru

ústavného súdu, resp. najvyššieho súdu, z ktorej vyplýva právny názor, že exekučný súd

je povinný počas celého exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu,

a to či je daná jeho formálna a materiálna vykonateľnosť.

V rozhodnutiach ústavného súdu, na ktoré sťažovateľ poukazuje (,

), a tiež v rozhodnutiach najvyššieho súdu (,

, ) boli exekučnými titulmi notárske zápisnice,

resp. rozhodcovské rozsudky. Napokon vo veci sp. zn. mal byť

exekučným titulom platobný výmer o predpise poistného a poplatku z omeškania s platením

poistného vydaný správcom konkurznej podstaty v mene úpadcu – zdravotnej poisťovne.

Najvyšší súd v predmetnej veci skúmal, či na správcu konkurznej podstaty prechádza právo

vydávať individuálne právne akty – platobné výmery, ktoré sú exekučným titulom.

V prípade sťažovateľa však o takéto veci nejde.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu v spojení s

písm. a) a ods. 3 , ako aj práva podľa všeobecnej deklarácie

Okresný súd v rámci posudzovania a vyhodnotenia námietok sťažovateľa proti

exekúcii preskúmal ich vecnú stránku, t. j. možné porušenie v spojení

s a ods. 3 , ako aj všeobecnej deklarácie, rozhodol o nich

a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil. Z tohto pohľadu nemožno uvažovať o porušení

práva podľa čl. 8 všeobecnej deklarácie. Ústavný súd nezistil ani také skutočnosti, ktoré by

umožňovali záver o porušení základného práva sťažovateľa podľa .

V prerokúvanom prípade ide o nútený výkon inej povinnosti uloženej sťažovateľovi

v rozsudku všeobecného súdu, preto nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o porušenie čl. 13

ods. 1 písm. a) a ods. 3 .

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa aj v tejto časti podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2018