Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 138/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcu Petra Brňáka a sudcu Milana

Ľalíka o sťažnosti spoločnosti ,

a , zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou

Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti a

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré

j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti

a trovy konania v sume 343,84 € (slovom

tristoštyridsaťtri eur a osemdesiatštyri centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Emílie

Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla

2018 doručená sťažnosť spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), a

[(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), spolu ďalej len „sťažovatelia“], vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že namietané konanie okresného súdu

bolo iniciované na základe žalobného návrhu sťažovateľky v 1. rade, prostredníctvom

ktorého si uplatňuje náhradu škody vo výške 1 757 546,20 Sk s príslušenstvom. Návrh bol

doručený okresnému súdu 3. augusta 2007. Sťažovateľ v 2. rade sa stal účastníkom konania

(t. j. navrhovateľom v 2. rade) na základe uznesenia okresného súdu č. k. -234

z 10. septembra 2013, ktorým okresný súd pripustil zámenu účastníka na strane

navrhovateľa v 2. rade. V namietanom konaní okresného súdu nebolo do dňa podania

ústavnej sťažnosti meritórne rozhodnuté.

3. Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na celkovú dĺžku namietaného konania

okresného súdu, pričom pozornosť ústavného súdu upriamili najmä na skutočnosť, že

v období od 25. októbra 2013 dosiaľ za viac ako 4 roky a 4 mesiace sa neuskutočnilo žiadne

pojednávanie vo veci samej.

4. Sťažovatelia tvrdia, že k prieťahom a porušeniu primeranej lehoty v zmysle čl. 6

ods. 1 dohovoru neprispeli, mali a majú záujem na urýchlenom prerokovaní veci

a rozhodnutí o uplatnenom nároku o odškodnení v súlade s čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny

základných práv a slobôd v súlade s a 3 , k čomu však v dôsledku

obštrukcií okresného súdu pod tlakom moci a zneužitím práva „ultra vires“ nedošlo.

5. Sťažovatelia zároveň poukázali na skutočnosť, že sťažovateľka v 1. rade podala

23. augusta 2013 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá

vo svojom stanovisku z 19. septembra 2013 sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú.

6. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd v namietanom konaní „nekoná efektívne,

nekoná sústredene, porušuje zásadu rýchlosti súdneho konania, čo má a malo v konečnom

dôsledku za následok, že ochrana práv sťažovateľov v dôsledku neefektívneho konania, ad

hoc úkonov súdu s výraznými časovými odstupmi, zjavnej nečinnosti porušovateľa

vykazujúcej známky odmietnutia spravodlivosti nedosiahla požadovanej kvality a rýchlosti

zákonného rozhodnutia vo veci samej“.

7. Sťažovatelia zhrnuli, že vec je v prípade sťažovateľky v 1. rade v nerozhodnutom

stave od 3. augusta 2007, teda viac ako 10 rokov a 3 mesiace, a v prípade sťažovateľa

v 2. rade od 10. septembra 2013, teda viac ako 4 roky a 7 mesiacov.

8. V súvislosti s uloženou povinnosťou zo strany okresného súdu sťažovateľovi

v 2. rade sťažovatelia uviedli, že sťažovateľ v 2. rade „namiesto toho aby dosiahol

rozhodnutia vo veci samej o uplatnenom nároku sa stal vinou porušovateľa, šikany

a zneužitia práva obeťou porušenia dohovoru, keďže porušovateľ mu zneužitím práva

a v dôsledku zjavne tendenčného konania rozhodnutím uložil povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania žalovanej a to v extrémnej výške, v sume 39 617 Eur podľa §-u 141a

a to všetko uznesením z 26. septembra 2014 č. k. -290, ktoré je stále

právoplatné a vykonateľné, porušovateľ aj po náleze Ústavného súdu SR sp. zn.

z 11. mája 2016 ho odmieta zrušiť vydaním požadovaného rozhodnutia

sťažovateľom v 2. rade v zmysle jeho návrhu na zrušenie uznesenia č. k. -290

z 26.09.2014... čo sťažovateľ v 2. rade vníma ako obštrukciu porušovateľa na úkor rovnosti

a spravodlivosti súdneho konania, na úkor rýchlosti konania vo veci samej, čo iba vinou

porušovateľa neprípustne a ústavne neakceptovateľne predlžuje konanie a rozhodnutie

vo veci samej, keďže porušovateľ o tomto návrhu sťažovateľa od 13.09.2016 nekonal

s urýchlením, doposiaľ ústavne konformne nerozhodol, hoc bol k tomu povinný a to

bezodkladne.“.

9. V súvislosti s kritériami, ktoré ústavný súd skúma pri namietanom porušení

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, sťažovatelia konštatovali, že vec považujú za jednoduchú po právnej stránke,

ďalej že vec má pre nich mimoriadny význam a že svojím správaním neprispeli

k vzniknutým prieťahom zo strany okresného súdu.

10. Poukazujúc na relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP“), sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

vo veci samej takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa

a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod č.k.

porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 10.300,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť jej

do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Eur,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

5. Obchodnej spoločnosti priznáva úhradu trov

konania v sume 315,84 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jeho

právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

6. priznáva úhradu trov konania v sume 315,84 Eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

11. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky

ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie, a preto

ju uznesením č. k. -16 z 18. apríla 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1

a 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)].

12. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 23. apríla 2018

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

13. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku č.

doručenom ústavnému súdu 31. mája 2018 uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v 2. rade podal sťažnosť na

prieťahy v konaní sp. zn. listom zo dňa 23.08.2013. Potvrdzujem, že

v správnom registri tunajšieho súdu evidujeme túto sťažnosť sťažovateľa na prieťahy

v konaní sp. zn. v jeho podaniach zo dňa 04.08.2013 a zo dňa 23.08.2013,

ktorá je evidovaná sp. zn. Spr. 2236/2015. Táto sťažnosť sťažovateľa bola vybavená dňa

19.09.2013 tak, že k objektívnym prieťahom v konaní došlo, a to jednak z dôvodu zmeny

zákonného sudcu a aj podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne potrebou naštudovania

rozsiahleho spisu ako aj potrebou rozhodovania o viacerých procesných návrhoch

a s konštatovaním, že súd vo veci v čase vybavenia sťažnosti koná ďalej riadne

a bezprieťahovo...

V správnom registri tunajšieho súdu evidujeme i ďalšiu sťažnosť sťažovateľa

v 2. rade na prieťahy v konaní sp. zn. , a to sťažnosť zo dňa 03.10.2014

evidovanú pod sp. zn. Spr. 2343/2014, ktorá bola dňa 10.11.2014 vybavená ako dôvodná

s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, avšak s poukazom na skutočnosť, že dĺžku

konania ovplyvnilo okrem skutočnosti, že vo veci došlo tri krát k zmene zákonného sudcu, aj

správanie žalobcu, ktorý navrhoval nové dôkazy v priebehu celého konania a uplatnil

viaceré procesné návrhy, o ktorých musel súd rozhodnúť. Dovoľujem si poukázať na

skutočnosť, že pri vybavení tejto sťažnosti sťažovateľa súd vyhodnotil sťažnosť opätovne

vo vzťahu k priebehu celého konania, teda bez ohľadu na vybavenie vyššie uvedenej jeho

predchádzajúcej sťažnosti...

Po preštudovaní spisového materiálu sp. zn. mám zato, že

v predmetnom konaní ide o skutkovo a právne zložitú vec, čo vyplýva zo samotného

predmetu konania, ktorým je náhrada škody voči štátu, ktorá bola spôsobená pri výkone

verejnej moci...

Čo sa týka celkovej dĺžky konania, táto bola podľa môjho názoru spôsobená

vo významnej miere samotnými sťažovateľmi. V tejto súvislosti rovnako odkazujem na

priloženú Odpoveď na sťažnosť sp. zn. Spr. 2236/2015 ako aj na Upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti sp. zn. Spr. 2343/2014, na konštatovania, že k prieťahom v konaní

došlo, resp. dĺžku konania ovplyvnilo rozhodovanie o viacerých procesných návrhoch

sťažovateľov, ktorí navrhovali nové dôkazy v priebehu celého konania a uplatnili viaceré

procesné návrhy, o ktorých musel súd rozhodnúť. Je nepochybné, že strana sporu je

oprávnená využívať zákonnom ustanovené prostriedky na obhajovanie svojich práv, avšak

úkony súdu, ktoré boli vykonané v súvislosti s takýmito procesnými úkonmi nemožno

pričítať podľa môjho názoru na ťarchu konajúceho súdu. K celkovej dĺžke konania prispela

nepochybne i skutočnosť, že v konaní došlo trikrát k zmene zákonného sudcu a vec bola od

začiatku konania doposiaľ pridelená na prejednanie štyrom zákonným sudcom.

Dovolím si poukázať i na skutočnosť, že v období od 09.11.2015 do 18.05.2017 sa

spis nachádzal na Najvyššom súde SR, kde bol tunajším súdom predložený na rozhodnutie

o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -305

zo dňa 28.05.2015.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej republiky

a v prípade záveru o porušení práv sťažovateľa, žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť

a primeranosť finančného zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v celej uplatnenej výške.

Týmto Vám oznamujem, že Okresný súd Bratislava I podľa ustanovenia § 30 ods. 2

o organizácií Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, netrvá na ústnom

prerokovaní veci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky...“

14. Predsedníčka okresného súdu zároveň k vyjadreniu pripojila chronologický

prehľad úkonov okresného súdu a vyjadrenie aktuálneho zákonného sudcu

, ktorý v ňom uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„S argumentáciou sťažovateľa sa nestotožňujem. V rozhodnom období najprv súd

rozhodoval o zámene účastníkov na strane žalobcov a to na návrhy sťažovateľa, následne

uznesením... rozhodol o uložení povinnosti sťažovateľovi zložiť preddavok na trovy konania

vo výške 39.617 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2.10.2014 a vykonateľnosť

2.12.2014. Uvedené uznesenie bolo sťažovateľom napadnuté odvolaním aj dovolaním,

pričom v oboch prípadoch došlo k odmietnutiu opravného prostriedku a spis bol dňa

18.5.2017 vrátený Okresnému súdu Bratislava I po rozhodnutí o dovolaní.

Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy

konania je právoplatné a vykonateľné, pričom do dnešného dňa toto zrušené nebolo, ani

nebol zložený preddavok, súd listom zo dňa 28.2.2018 oznámil sťažovateľovi, že predmetné

uznesenie je stále právoplatné a vyzval ho na vyjadrenie k svojmu podaniu, z ktorého

nebolo zrejmé či žiada zastavenie konania vo veci, resp. či toto má súd považovať z

hľadiska obsahu za späťvzatie žaloby. Sťažovateľ sa vyjadril podaniami doručenými súdu

dňa 13.4.2018 a 4.5.2018 tak, že žalobu neberie späť.

S prihliadnutím na stav vec a výzvu Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nový

zákonný sudca môžem k veci uviesť toľko, že v danej veci som vytýčil termín pojednávania

na 5.9.2018.

V súčasnej dobe však má za to, že nie sú splnené podmienky na vytýčenie termínu

pojednávania a tieto neboli splnené počas celého sťažovateľom namietaného obdobia.

Na základe vyššie uvedené považujem sťažnosť za nedôvodnú.“

15. Ústavný súd zaslal citované vyjadrenia právnej zástupkyni sťažovateľov

a zároveň ju v súlade s vyzval, aby sa vyjadrila, či

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, ak ústavný súd dospeje k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Právna zástupkyňa sťažovateľov písomne

odpovedala podaním doručeným ústavnému súdu 13. júna 2018, pričom k vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu ani zákonného sudcu sa osobitne nevyjadrila, len súhlasila,

aby ústavný súd v danej veci upustil od ústneho pojednávania.

16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

17. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

18. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v a práva upraveného v dohovoru

postupom okresného súdu v ich právnej veci.

19. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

20. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

21. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

22. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného do 30. júna

2016).

23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. , , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

24. Pokiaľ ide o prvé posudzované kritérium, ústavný súd konštatuje, že predmet

namietaného konania, t. j. uplatňovanie náhrady škody podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov

je sporom patriacim do štandardnej agendy všeobecných súdov v rámci ich rozhodovacej

činnosti.

Ústavný súd však konštatuje, že namietané konanie je v súčasnosti skomplikované aj

tým, že okresný súd sa v súvislosti s už uloženými trovami konania musí vysporiadať

s právnymi účinkami nálezu ústavného súdu sp. zn. , v ktorom ústavný súd

vyslovil, že (na základe ktorého bola uložená

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania) nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

. Uvedená skutočnosť však nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania v celom

jeho rozsahu takmer 11 rokov bez čo i len jedného prvostupňového rozhodnutia vo veci.

25. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že dĺžku namietaného súdneho konania značne ovplyvnili aj

početne podané procesné návrhy zo strany sťažovateľov. Ústavný súd zohľadňuje, že

sťažovatelia ako účastníci konania majú nesporne právo na procesné úkony, ktoré

v napadnutom konaní urobili, na druhej strane však poukazuje na to, že za prieťahy

vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nemožno pripísať

zodpovednosť na vrub súdu konajúcemu vo veci. Poukazujúc na doterajšiu judikatúru, čas,

ktorý bol nevyhnutný na rozhodnutie o procesných návrhoch sťažovateľov, ústavný súd

nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (m. m. ,

).

26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Po dôkladnom

preskúmaní vyjadrení účastníkov konania a spisového materiálu ústavný súd konštatuje, že

zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu boli spôsobené jednak nečinnosťou okresného

súdu, ako aj jeho neefektívnym a nesústredeným postupom.

27. Pozornosti ústavného súdu neuniklo, že v súdnom spise sa nenachádza žiadna

listina, ktorá by deklarovala, či sa vôbec uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd

odročil 3. mája 2011 na 13. september 2011. V spise okresného súdu z daného obdobia sa

však nachádza poznámka z 9. júla 2012, ktorá jasne indikuje nesústredenosť v postupe

okresného súdu, keďže konajúca sudkyňa (ani iní zamestnanci okresného súdu) v danom

časovom období nevedela, kde sa od 1. februára 2012 nachádza súdny spis. Z uvedeného

dôvodu okresný súd v danom období zvažoval jeho rekonštrukciu. Keďže sa v súdnom spise

nenachádzajú žiadne listiny, ktoré by deklarovali akúkoľvek aktivitu okresného súdu

v danom období, t. j. od 3. mája 2011 do 2. októbra 2012 (jeden rok a štyri mesiace),

ústavný súd hodnotí dané obdobie ako obdobie nečinnosti, ktoré vzniklo v dôsledku

nesústredeného postupu okresného súdu.

28. Druhé obdobie nečinnosti v napadnutom konaní okresného súdu ústavný súd

zaznamenal v období od 2. októbra 2012, keď okresný súd uznesením pripustil zmenu na

strane navrhovateľa v 2. rade, ako aj zmenu petitu, do 13. mája 2013, keď vyzval odporcu

v konaní na vyjadrenie. Dané obdobie absolútnej nečinnosti okresného súdu a ním

spôsobené prieťahy v napadnutom konaní trvali 7 mesiacov.

29. Napokon, v nadväznosti na celkovú dĺžku napadnutého konania (11 rokov)

ústavný súd dáva do pozornosti svoju rozsiahlu konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že

nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (m. m. , , ,

). Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania a skutočnosť, že v konaní

nie je ani takmer po jedenástich rokoch meritórne rozhodnuté, možno činnosť okresného

súdu v napadnutom konaní hodnotiť ako činnosť značne neefektívnu.

30. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu

z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľov a postupu okresného súdu,

zohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté,

dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom

konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

III.

31. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , postupom okresného súdu prikázal

okresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výrokovej časti nálezu).

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

33. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

34. Sťažovateľka v 1. rade vo svojej sťažnosti požadovala finančné odškodnenie

v sume 10 300 € a sťažovateľ v 2. rade požadoval finančné odškodnenie v sume 10 000 €.

Sťažovatelia svoje požiadavky odôvodňovali právnou neistotou a tým, že doterajší priebeh

konania vykazuje znaky zbytočných prieťahov.

35. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä

charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľov, ich správanie počas

predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania a skutočnosť, že vo veci zistil

namietané porušenie označených práv.

Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom

priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej

z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti, ústavný súd považoval

za odôvodnené priznať sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

v sume každému po 1 000 € (bod 3 výrokovej časti nálezu).

36. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateľa v 2. rade ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

37. Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) úhradu

trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom. Základná sadzba odmeny za

úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní

dvoch alebo viacerých osôb, je 76,75 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky)

a hodnota režijného paušálu je 9,21 €.

38. S poukazom na výsledok konania vznikol každému zo sťažovateľov nárok

na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2018 (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 171,92 € vrátane režijného paušálu,

t. j. spolu u oboch sťažovateľov spolu v sume 343,84 €.

39. Ústavný súd nepriznal úhradu trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko

k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti

významné pre rozhodnutie ústavného súdu.

40. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2018