Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 284/2018
PDF · 243.26 KB
No categories available
I. ÚS 284/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská správcovská
a reštrukturalizačná, k. s., Horná 23, Banská Bystrica, ako správcu konkurznej podstaty
úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a. s. v konkurze, zastúpenej advokátom JUDr.
Tomášom Hláčikom, Železničná 173, Brusno, vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4 Obdo 3/2017 z 31. januára 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s.,
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2018
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s.,
Horná 23, Banská Bystrica (ďalej len „sťažovateľka), ako správcu konkurznej podstaty
úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a. s. v konkurze (ďalej len „úpadca“), vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obdo
3/2017 z 31. januára 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“ alebo „napadnuté
uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením
rozhodol o dovolaní veriteľa v incidenčnom konaní. ako správca
konkurznej podstaty úpadcu (ďalej len „veriteľ“), si prihlásil
pohľadávku do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu, ktoré sťažovateľka ako
správca úpadcu, pokiaľ ide o poradie, poprela, a to z dôvodu spriaznenosti veriteľa
s úpadcom. Vzhľadom na uvedené podal veriteľ Okresnému súdu Košice I (ďalej len
„okresný súd“) proti sťažovateľke ako správcovi úpadcu ‒žalovanému v 1. rade a ďalšiemu
veriteľovi ‒žalovanému v 2. rade žalobu o určenie poradia popretej pohľadávky.
3. Okresný sud uznesením č. k. 26 Cbi 9/2015-43 zo 17. decembra 2015 (ďalej len
„uznesenie okresného súdu“) zastavil konanie o určenie poradia popretej pohľadávky
prihlásenej do konkurzného konania v celkovej výške 22 264 075,61 € a súčasne rozhodol
o nepriznaní náhrady trov konania účastníkom. Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd
tým, že veriteľovi bola uznesením č. k. 26 Cbi 9/2015-37 z 15. októbra 2015 podľa § 32
ods. 11 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o konkurze“) uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania
vo výške 322,65 € v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia a veriteľ
v stanovenej lehote a ani do rozhodnutia súdu poplatok nezaplatil.
4. Na odvolanie veriteľa (proti výroku uznesenia okresného súdu o zastavení
konania), ako aj sťažovateľky (proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania) Krajský súd
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 3 CoKR 16/2016-72 z 27. júna 2016
(ďalej len „uznesenie krajského súdu“) uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení
konania ako vecne správne potvrdil a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania
účastníkom zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd skutočnosť, že veriteľ 2. februára
2016 uhradil preddavok na trovy konania vo výške 322,65 € v lehote na podanie odvolania
proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania pre nezaplatenie preddavku,
nevyhodnotil ako spôsobilú privodiť zrušenie tohto uznesenia okresného súdu, pretože
podľa krajského súdu preddavok na trovy konania podľa § 32 ods. 11 zákona o konkurze
nie je súdnym poplatkom a jeho právne opodstatnenie je upravené iba v zákone o konkurze.
Incidenčné konania sú vyvolané konkurzom alebo reštrukturalizáciou a riadia sa
Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len „OSP“). Ustanovenie § 141a OSP a postup
podľa § 10 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdnych poplatkoch“) nie je možné v danom prípade použiť ani za situácie, že veriteľ ako
žalobca preddavok na trovy konania poukázal na účet súdu v lehote na podanie odvolania.
5. Na dovolanie veriteľa najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie
krajského súdu aj uznesenie okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
a v podstatnej časti odôvodnenia svojho uznesenia uviedol:
„42. Podľa § 32 ods. 11 ZoKR (v znení účinnom od 01.01.2012), súd uloží
navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť preddavok na trovy
konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby podľa
osobitného predpisu (ktorým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov). Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak
popierajúci veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne,
že popretie pohľadávky je neúčinné.
43. Preddavok na trovy konania v zmysle citovaného §-u 32 ods. 11 ZoKR
zabezpečuje vymožiteľnosť prípadnej náhrady trov konania. Povinnosť zložiť preddavok na
trovy konania má veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka a ktorý je v právnej pozícii
žalobcu a aj veriteľ, ktorý poprel pohľadávku a je v pozícii žalovaného. Zloženie preddavku
žalobcom je podmienkou, aby súd rozhodoval o podanej žalobe. Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii ako špeciálny právny predpis nerozlišuje subjekty na strane žalobcu tak,
ako ich rozlišuje na strane žalovaného, kedy odlišuje žalovaného, ktorým je správca
a žalovaného, ktorým je popierajúci veriteľ. Na to, aby bolo popretie pohľadávky
žalovaným ako popierajúcim veriteľom účinné, musí zložiť preddavok, v opačnom prípade
súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne, že popretie je neúčinné. Zložený
preddavok sa použije na náhradu trov konania, ak bude zaviazaný na náhradu ten účastník,
ktorý preddavok zložil. Pokiaľ zaviazaný na náhradu trov konania nebude, súd rozhodne o
vrátení preddavku alebo jeho časti.
44. Žalobca preddavok na trovy konania v sudom ustanovenej lehote 15 dní od
doručenia uznesenia prvoinštančného súdu o uložení povinnosti zložiť preddavok,
neuhradil, uhradil (zložil) ho až v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o zastavení konania.
45. Procesnú situáciu, kedy k úhrade preddavku na trovy konania, dôjde v lehote na
podanie odvolania proti zastavujúcemu uzneseniu prvoinštančného súdu (keďže podanie
odvolania proti uvedenému procesnému rozhodnutiu zákon nevylučuje), zákon o konkurze
a reštrukturalizácii neupravuje, ktorá skutočnosť však jednoznačne nesmie isť na úkor práv
účastníka konania/strany sporu a obmedziť ho v prístupe k súdu (spravodlivosti). Rovnako
by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti, rigidné vylúčenie primeranej aplikácie §-u 10
ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. (v znení účinnom do 30.06.2016). podľa ktorej
prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,
ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania. V obidvoch
prípadoch, leda tak v prípade preddavkovej povinnosti podľa ZoKR, ako aj poplatkovej
povinnosti podľa ZoSP (i keď dovolací súd zhodne s odvolacím súdom má za to, že
preddavok na trovy konania nie je súdnym poplatkom), ide z hľadiska povinnej osoby
a zákonných následkov o typovo identickú peňažnú povinnosť...
49. Zhrnúc vyššie uvedený skutkový stav, kedy sud prvej inštancie uznesenie
o zastavení konania nezrušil, ale vec postúpil odvolaciemu súdu, ktorý zastavujúce
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, dovolací súd zastáva názor, že
žalobcovi bez ústavne akceptovateľného dôvodu bolo, napriek tomu, aký je zmysel a účel
inštitútu preddavkov na trovy konania, odopreté právo na prístup k súdu.
50. V prejednávanej veci leda odvolací súd nielenže nápravu vadného postupu súdu
prvej inštancie nezjednal, ale naopak, jeho potvrdením zaťažil svoje konanie procesnou
vadou v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.. Dovolací súd preto uznesenie odvolacieho súdu č. k.
3CoKR/16/2016-72 zo dňa 27.06.2016 podľa § 449 ods. 1 C. s. p. zrušil, rovnako zrušil aj
uznesenie súdu prvej inštancie č. k 43Cbi/9/2015-43 zo dňa 17.12.2015 o zastavení konania
[nakoľko toto uznesenie na uznesenie odvolacieho súdu obsahovo nadväzuje (§ 449 ods. 2
C. s. p.)] a vec vrátil prvoinštančnému sudu na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.)...“
6. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie ňou označených základných a iných
práv uznesením najvyššieho súdu v dôsledku podľa nej nesprávnych právnych záverov
najvyššieho súdu v otázke dôsledkov nezaplatenia preddavku žalobcom v incidenčnom
konaní v stanovenej lehote, resp. jeho zaplatenia v odvolacej lehote na odvolanie proti
uzneseniu o zastavení incidenčného konania pre nezaplatenie preddavku.
7. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci z dôvodu nesprávnej
interpretácie právnej normy sťažovateľka uviedla: «Napádané rozhodnutie je výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia veci, vedúceho k popretiu účelu ako aj významu právnej
normy obsiahnutej v ust. § 32 ods. 11 ZKR. Za právnu otázku od ktorej posúdenia záviselo
Napádané rozhodnutie možno označiť otázku aplikácie ust. § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do
30.06.2016 (ďalej aj len ako „ZSP“ alebo aj len ako „Poplatkový zákon“) na procesnú
situáciu predpokladanú v dispozícii právnej normy obsiahnutej v ust. § 32 ods. 11 ZKR. ...
Z odôvodnenia Napádaného rozhodnutia plynie že argumentácia Dovolacieho súdu
má byť postavená na logickom výklade za použitia argumentom per analogiam (resp.
argumentom a simili) a tvrdení o zohľadnení ústavnoprávneho princípu spravodlivosti. ...
Sťažovateľ je presvedčený, že s prihliadnutím na jazykové (gramatické) vyjadrenie
normatívneho textu ust. § 32 ods. 11 ZKR, základné zásady konkurzného konania (ktoré je
ako celok regulované prísnymi, spravidla prekluzívnymi lehotami), ktorými je zásada
rýchlosti a hospodárnosti tohto konania... a účel a zmysel predmetného ustanovenia…
nemožno pri jeho interpretácii analógiu zákona ako výkladovú metódu vôbec použiť keďže
v danom prípade sa nejedná o medzeru v práve či nejednoznačné znenie zákona
pripúšťajúce viaceré výklady a výsledky interpretácie ako dôvodí v Napádanom rozhodnutí
Dovolací súd, naopak, možno uvažovať skôr nad úmyslom zákonodarcu prípustnosť
zaplatenia preddavku na trovy konania v lehote na podanie odvolania výslovne
nepripustiť...
Podobnosť inštitútu preddavku na trovy incidenčného konania s inštitútom súdneho
poplatku z hľadiska povinnej osoby nie jej podľa názoru Sťažovateľa daná nakoľko súdny
poplatok platí v zmysle ZSP poplatník, ktorým je navrhovateľ poplatkového úkonu
(žalobca), pričom preddavok na trovy incidenčného konania podľa ust. § 32 ods. 11 ZKR
platí nielen žalobca (veriteľ popretej pohľadávky), ale aj žalovaný (popierajúci veriteľ).
Aplikácia ust. § 10 ods. 3 ZSP na dispozíciu právnej normy obsiahnutej v ust. § 32 ods. 11
ZKR neobstojí v danom kontexte predovšetkým preto, že v situácii, že (nielen žalobca, ale
aj) žalovaný zložil preddavok na trovy konania až v lehote na podanie odvolania, je táto
(aplikácia) z podstaty veci vylúčená, keďže zákonným následkom zmeškania lehoty na
zaplatenie preddavku na trovy konania zo strany žalovaného nemá byt v zmysle dikcie ust
§ 32 ods. 11 ZKR rozhodnutie o zastavení konania ale rozhodnutie o tom že popretie
pohľadávky je neúčinné Prijatie záveru, že ust. § 10 ods. 3 ZSP možno aplikoval na
dispozíciu právnej normy obsiahnutej v ust. § 32 ods. 11 ZKR len pokiaľ ide o zmeškanie
lehoty na zaplatenie preddavku na trovy konania žalobcom by znamenalo neodôvodnené
popretie ústavnoprávneho princípu rovnosti strán sporu...
Aplikácia ust. § 10 ods. 3 ZSP na procesnú situáciu predpokladanú v dispozícii
právnej normy obsiahnutej v ust. § 32 ods. 11 ZKR tak ako ju vykonal v Napádanom
rozhodnutí Dovolací súd, zavádza neakceptovateľnú disproporciu medzi žalobcom
(veriteľom popretej pohľadávky) a žalovaným (popierajúcim veriteľom) spočívajúcu
v skutočnosti, že keď žalobca (veriteľ popretej pohľadávky) zloží preddavok v lehote na
podanie odvolania, sankcia v podobe zastavenia incidenčného konania sa neuplatní, zatiaľ
čo keď žalovaný (popierajúci veriteľ) zloží preddavok v lehote na podanie odvolania nebude
to mať na rozhodnutie súdu o tom. že (veriteľské) popretie je neúčinné, žiadny dopad, a je
preto neudržateľná a nemajúca oporu v platnom práve...
V kontexte účelu a zmyslu porovnávaných právnych noriem (ust. § 10 ods. 3 ZSP
a ust. § 32 ods. 11 ZKR) a účelu a zmyslu inštitútu súdneho poplatku a preddavku na trovy
incidenčného konania, poznanie ktorého (účelu a zmyslu) je podľa dikcie zákona, právnej
vedy aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu pre identifikáciu právnej normy, ktorá sa
môže a má v situácii absencie relevantnej právnej normy na danú právnu vec použiť
(aplikovať). Sťažovateľ zdôrazňuje, že keďže (a) zloženie preddavku na trovy konania podľa
ust § 32 ods. 11 ZKR predstavuje osobitnú procesnú podmienku incidenčného konania,
pričom tento má byt v konečnom dôsledku použitý na náhradu trov konania úspešnej strany
a keďže (b) zavedenie tejto peňažnej povinnosti malo a priori zabrániť šikanóznemu
zneužívaniu práva zo strany ostatných konkurzných veriteľov, pretože aplikačná prax
ukázala, že bežne dochádzalo k často účelovému popieraniu pohľadávok konkurzných
veriteľov, čo neprimerane predlžovalo dĺžku konkurzných konaní ako aj vytváralo
podmienky na vytváranie rôznych foriem nátlaku na popretých veriteľov, pripadne pokusov
o profitom motivované a nekorektné vedenie incidenčných súdnych sporov (dodatočné
uznania pohľadávok, späťvzatia žalôb bez racionálneho zdôvodnenia a pod.), niet
rozumného argumentu pre ktorý by bolo žiaduce viazať nezrušiteľnosť rozhodnutia
o zastavení incidenčného konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania až na
márne (z pohľadu zaplatenia preddavku) uplynutie lehoty na podanie odvolania proti
uzneseniu o zastavení konania kedže (a) súdne poplatky majú zabrániť neodôvodneným
a zbytočným súdnym sporom prenesením zodpovednosti na navrhovateľa úkonu alebo
konania v zmysle znášania rizika, že mu v prípade neúspechu súdny poplatok nebude
vrátený s úmyslom motivovať navrhovateľa k uváženiu, či bude zaťažovať súdny systém
podávaním nedôvodných a neúčelných návrhov, no (b) zároveň sú súdne poplatky
z fiškálneho hľadiska významným príjmom štátneho rozpočtu ktorého zmyslom je aspoň
čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo strany účastníkov konania je
na mieste uvažovať o úmysle zákonodarcu poskytnúť na zaplatenie súdneho poplatku
poplatníkovi dodatočnú lehotu práve z tohto dôvodu podobnosť inštitútu preddavku na trovy
incidenčného konania s inštitútom súdneho poplatku nie je daná ani z hľadiska ich účelu
a zmyslu…»
8. Vo vzťahu k námietke o nekonzistentnosti napádaného rozhodnutia s právnym
názorom veľkého senátu najvyššieho súdu sťažovateľka uviedla: «Z obsahu odôvodnenia
Napádaného rozhodnutia plynie, že Dovolací súd považuje Uznesenie za nesprávne
z dôvodu, že Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie, a neskôr Krajský súd v
Košiciach ako odvolací súd podľa názoru Dovolacieho súdu vec nesprávne právne posúdil,
keď na prejednávanú právnu vec (nezaplatenie preddavku na trovy konania Žalobcom) síce
aplikoval správnu právnu normu (ust § 32 ods. 11 ZKR), ale túto nesprávne interpretoval,
keď nepoužil ústavne konformný výklad a logický výklad argumentum per analogiam tohto
ustanovenia podľa ust § 10 ods. 3 ZSP...
V zmysle bodu 50. Odôvodnenia Napádaného rozhodnutia ,,[v] prejednávanej veci
teda odvolací súd nielenže nápravu vadného postupu súdu prvej inštancie nezjednal, ale
naopak, jeho potvrdením zaťažil svoje konanie procesnou vadou v zmysle ust § 420 písm. f)
C. s p.“...
V uznesení Dovolacieho súdu zo dňa 19 04 2017 sp. zn.: 1 VCdo/2/2017, veľký senát
občianskoprávneho kolégia zdôraznil že... Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá
vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP ...
Tým, že Dovolací súd nerešpektoval právny názor veľkého senátu vyjadrený vo vyššie
citovanej právnej vete obsiahnutej v uznesení Dovolacieho súdu zo dňa 19 04 2017 sp. zn.:
1 VCdo/2/2017 a dôvodiac právnym názorom o nesprávnom právnom posúdení veci
v podobe nesprávnej interpretácie správnej právnej normy súdmi nižšieho stupňa zrušil
Uznesenie pre vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm f/ CSP, nielenže porušil
ústavnoprávny princíp právnej istoty, ale konal v príkrom rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky...»
9. V ďalšej argumentácii sťažovateľka vytýka nedostatočné odôvodnenie
napadnutého uznesenia, ktoré podľa nej spočíva okrem „nekonzistentnosti s právnym
názorom veľkého senátu Dovolacieho súdu“ aj v tom, že «Dovolací súd záver, že
v predmetnej právnej veci nie je možné použiť doslovný jazykový výklad ust. § 32 ods. 11
ZKR, ale pri interpretácii ust. § 32 ods. 11 ZKR je potrebné použiť logický výklad
argumentum per analogiam podľa ust. § 10 ods. 3 ZSP nepodoprel žiadnymi argumentami,
ale obmedzil sa výlučne na dve vágne konštatovania, že „by bolo v rozpore s princípom
spravodlivosti, rigidné vylúčenie primeranej aplikácie §-u 10 ods. 3 prvá veta zákona
č. 71/1992 Zb. (v znení účinnom do 30.06.2016)“ a že „[v] prípadoch, v ktorých
nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich zákonov (v danom prípade zákon o konkurze
a reštrukturalizácii a poplatkový zákon) pripúšťajú viaceré výklady a interpretácie, je
potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak
garantoval...“ ďalej v tom, že „Dovolací súd nepomenoval základné právo, ktoré by malo
byť obmedzené resp. v reálnom uplatnení akého práva malo byť Žalobcovi bránené
jazykovým výkladom ust. § 32 ods. 11 ZKR...».
10. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dna 31.01. 2018, sp. zn. 4Obdo/3/2017, porušené boli.
2 Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2018, sp. zn.
4Obdo/3/2017 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradil Sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia v sume 325,42 EUR... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet
jeho právneho zástupcu, JUDr. Tomáša Hláčika, Advokáta.“
II.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
14. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú
dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na
ďalšie konanie.
15. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na
kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,
mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
16. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také
rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných
rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne
závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené
závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,
I. ÚS 17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého
procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.
17. Ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04).
18. Vo vzťahu k záverom v napadnutom uznesení najvyššieho súdu ústavný súd
argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ich ústavnú
udržateľnosť a nezistil, že by posudzované rozhodnutie bolo svojvoľné alebo v zjavnom
vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou,
či nedostatočne odôvodnené, a tým mohlo zakladať dôvod na zásah ústavného súdu v súlade
s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.
19. Ústavný súd v celom rozsahu odkazuje na veľmi podrobne a vyčerpávajúce
odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu citované v prvej časti tohto
uznesenia.
20. K sťažnostným argumentom sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že tieto nie sú
spôsobilé spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu už s ohľadom na to,
že najvyšší súd v dovolacom konaní posudzoval rozhodnutie o zastavení konania pre
nesplnenie preddavkovej povinnosti žalobcom ako veriteľom v konkurze popretej
pohľadávky, teda rozhodnutie, ktoré zamedzilo meritórnemu prieskumu veci žalobcu
v incidenčnom konaní, a nie rozhodnutie vo veci samej.
21. Ak najvyšší súd v opomenutí analogickej aplikácie § 10 ods. 3 zákona o súdnych
poplatkoch v znení účinnom do 30. júna 2016 (a tým v neakceptovaní úhrady preddavku
žalobcom v odvolacej lehote proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania pre jeho
nezaplatenie) videl danosť vady konania spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred súdom
a uvedené náležite zdôvodnil s dôrazom na zachovanie princípu spravodlivosti
a zachovaním možnosti žalobcu konať pred súdom v merite veci, jeho záverom nie je
možné vytknúť ústavnú neakceptovateľnosť.
22. Ústavný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou nie je zjednocovanie rozhodovacej
činnosti najvyššieho súdu, ale výlučne prieskum rozhodnutí všeobecných súdov z hľadiska
možnosti porušenia základných práv sťažovateľov. Preto ani argument sťažovateľky
o rozpornosti záverov napadnutého uznesenia najvyššieho súdu s rozhodnutím veľkého
senátu občianskoprávneho kolégia vzhľadom na už uvedené nie je spôsobilý privodiť
možnosť porušenia ním označených práv.
23. Pokiaľ sťažovateľka vidí nesprávnosť záverov najvyššieho súdu v porušení
rovnosti strán, pričom hypoteticky vychádza z premisy, že najvyšší súd v napadnutom
uznesení vylúčil obdobnú analógiu, akú aplikoval v prípade veriteľa popretej pohľadávky,
a teda žalobcu v incidenčnom konaní, vo vzťahu k popierajúcemu veriteľovi ako
žalovanému ústavný súd konštatuje, že východiská tohto argumentu nemajú žiadnu oporu
v napadnutom uznesení, závery ktorého sa výlučne obmedzujú na dôsledky uhradenia
preddavku žalobcom v odvolacej lehote na zastavenie incidenčného konania
prvostupňovým súdom pre jeho nezaplatenie.
24. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv
uznesením najvyššieho súdu, navyše napadnuté rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím
vo veci, odmietol jej sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
25. Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, bolo už bez právneho
dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v petite jej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. augusta 2018