Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 284/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská správcovská

a reštrukturalizačná, k. s., Horná 23, Banská Bystrica, ako správcu konkurznej podstaty

úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a. s. v konkurze, zastúpenej advokátom JUDr.

Tomášom Hláčikom, Železničná 173, Brusno, vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 31. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2018

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s.,

Horná 23, Banská Bystrica (ďalej len „sťažovateľka), ako správcu konkurznej podstaty

úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a. s. v konkurze (ďalej len „úpadca“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

3/2017 z 31. januára 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“ alebo „napadnuté

uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením

rozhodol o dovolaní veriteľa v incidenčnom konaní. ako správca

konkurznej podstaty úpadcu (ďalej len „veriteľ“), si prihlásil

pohľadávku do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu, ktoré sťažovateľka ako

správca úpadcu, pokiaľ ide o poradie, poprela, a to z dôvodu spriaznenosti veriteľa

s úpadcom. Vzhľadom na uvedené podal veriteľ Okresnému súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) proti sťažovateľke ako správcovi úpadcu ‒žalovanému v 1. rade a ďalšiemu

veriteľovi ‒žalovanému v 2. rade žalobu o určenie poradia popretej pohľadávky.

3. Okresný sud uznesením č. k. -43 zo 17. decembra 2015 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) zastavil konanie o určenie poradia popretej pohľadávky

prihlásenej do konkurzného konania v celkovej výške 22 264 075,61 € a súčasne rozhodol

o nepriznaní náhrady trov konania účastníkom. Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd

tým, že veriteľovi bola uznesením č. k. -37 z 15. októbra 2015 podľa § 32

ods. 11 o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze“) uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania

vo výške 322,65 € v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia a veriteľ

v stanovenej lehote a ani do rozhodnutia súdu poplatok nezaplatil.

4. Na odvolanie veriteľa (proti výroku uznesenia okresného súdu o zastavení

konania), ako aj sťažovateľky (proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania) Krajský súd

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -72 z 27. júna 2016

(ďalej len „uznesenie krajského súdu“) uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení

konania ako vecne správne potvrdil a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania

účastníkom zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd skutočnosť, že veriteľ 2. februára

2016 uhradil preddavok na trovy konania vo výške 322,65 € v lehote na podanie odvolania

proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania pre nezaplatenie preddavku,

nevyhodnotil ako spôsobilú privodiť zrušenie tohto uznesenia okresného súdu, pretože

podľa krajského súdu preddavok na trovy konania podľa § 32 ods. 11 zákona o konkurze

nie je súdnym poplatkom a jeho právne opodstatnenie je upravené iba v zákone o konkurze.

Incidenčné konania sú vyvolané konkurzom alebo reštrukturalizáciou a riadia sa

(ďalej len „OSP“). Ustanovenie a postup

podľa o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“) nie je možné v danom prípade použiť ani za situácie, že veriteľ ako

žalobca preddavok na trovy konania poukázal na účet súdu v lehote na podanie odvolania.

5. Na dovolanie veriteľa najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie

krajského súdu aj uznesenie okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

a v podstatnej časti odôvodnenia svojho uznesenia uviedol:

„42. Podľa § 32 ods. 11 ZoKR (v znení účinnom od 01.01.2012), súd uloží

navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť preddavok na trovy

konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby podľa

osobitného predpisu (ktorým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov). Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak

popierajúci veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne,

že popretie pohľadávky je neúčinné.

43. Preddavok na trovy konania v zmysle citovaného §-u 32 ods. 11 ZoKR

zabezpečuje vymožiteľnosť prípadnej náhrady trov konania. Povinnosť zložiť preddavok na

trovy konania má veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka a ktorý je v právnej pozícii

žalobcu a aj veriteľ, ktorý poprel pohľadávku a je v pozícii žalovaného. Zloženie preddavku

žalobcom je podmienkou, aby súd rozhodoval o podanej žalobe. Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii ako špeciálny právny predpis nerozlišuje subjekty na strane žalobcu tak,

ako ich rozlišuje na strane žalovaného, kedy odlišuje žalovaného, ktorým je správca

a žalovaného, ktorým je popierajúci veriteľ. Na to, aby bolo popretie pohľadávky

žalovaným ako popierajúcim veriteľom účinné, musí zložiť preddavok, v opačnom prípade

súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne, že popretie je neúčinné. Zložený

preddavok sa použije na náhradu trov konania, ak bude zaviazaný na náhradu ten účastník,

ktorý preddavok zložil. Pokiaľ zaviazaný na náhradu trov konania nebude, súd rozhodne o

vrátení preddavku alebo jeho časti.

44. Žalobca preddavok na trovy konania v sudom ustanovenej lehote 15 dní od

doručenia uznesenia prvoinštančného súdu o uložení povinnosti zložiť preddavok,

neuhradil, uhradil (zložil) ho až v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu súdu prvej

inštancie o zastavení konania.

45. Procesnú situáciu, kedy k úhrade preddavku na trovy konania, dôjde v lehote na

podanie odvolania proti zastavujúcemu uzneseniu prvoinštančného súdu (keďže podanie

odvolania proti uvedenému procesnému rozhodnutiu zákon nevylučuje), zákon o konkurze

a reštrukturalizácii neupravuje, ktorá skutočnosť však jednoznačne nesmie isť na úkor práv

účastníka konania/strany sporu a obmedziť ho v prístupe k súdu (spravodlivosti). Rovnako

by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti, rigidné vylúčenie primeranej aplikácie §-u 10

ods. 3 veta prvá (v znení účinnom do 30.06.2016). podľa ktorej

prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,

ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania. V obidvoch

prípadoch, leda tak v prípade preddavkovej povinnosti podľa ZoKR, ako aj poplatkovej

povinnosti podľa ZoSP (i keď dovolací súd zhodne s odvolacím súdom má za to, že

preddavok na trovy konania nie je súdnym poplatkom), ide z hľadiska povinnej osoby

a zákonných následkov o typovo identickú peňažnú povinnosť...

49. Zhrnúc vyššie uvedený skutkový stav, kedy sud prvej inštancie uznesenie

o zastavení konania nezrušil, ale vec postúpil odvolaciemu súdu, ktorý zastavujúce

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, dovolací súd zastáva názor, že

žalobcovi bez ústavne akceptovateľného dôvodu bolo, napriek tomu, aký je zmysel a účel

inštitútu preddavkov na trovy konania, odopreté právo na prístup k súdu.

50. V prejednávanej veci leda odvolací súd nielenže nápravu vadného postupu súdu

prvej inštancie nezjednal, ale naopak, jeho potvrdením zaťažil svoje konanie procesnou

vadou v zmysle . Dovolací súd preto uznesenie odvolacieho súdu č. k.

-72 zo dňa 27.06.2016 podľa zrušil, rovnako zrušil aj

uznesenie súdu prvej inštancie č. k -43 zo dňa 17.12.2015 o zastavení konania

[nakoľko toto uznesenie na uznesenie odvolacieho súdu obsahovo nadväzuje (§ 449 ods. 2

)] a vec vrátil prvoinštančnému sudu na ďalšie konanie ( )...“

6. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie ňou označených základných a iných

práv uznesením najvyššieho súdu v dôsledku podľa nej nesprávnych právnych záverov

najvyššieho súdu v otázke dôsledkov nezaplatenia preddavku žalobcom v incidenčnom

konaní v stanovenej lehote, resp. jeho zaplatenia v odvolacej lehote na odvolanie proti

uzneseniu o zastavení incidenčného konania pre nezaplatenie preddavku.

7. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci z dôvodu nesprávnej

interpretácie právnej normy sťažovateľka uviedla: «Napádané rozhodnutie je výsledkom

nesprávneho právneho posúdenia veci, vedúceho k popretiu účelu ako aj významu právnej

normy obsiahnutej v ust. . Za právnu otázku od ktorej posúdenia záviselo

Napádané rozhodnutie možno označiť otázku aplikácie ust.

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do

30.06.2016 (ďalej aj len ako „ZSP“ alebo aj len ako „Poplatkový zákon“) na procesnú

situáciu predpokladanú v dispozícii právnej normy obsiahnutej v ust. . ...

Z odôvodnenia Napádaného rozhodnutia plynie že argumentácia Dovolacieho súdu

má byť postavená na logickom výklade za použitia argumentom per analogiam (resp.

argumentom a simili) a tvrdení o zohľadnení ústavnoprávneho princípu spravodlivosti. ...

Sťažovateľ je presvedčený, že s prihliadnutím na jazykové (gramatické) vyjadrenie

normatívneho textu ust. , základné zásady konkurzného konania (ktoré je

ako celok regulované prísnymi, spravidla prekluzívnymi lehotami), ktorými je zásada

rýchlosti a hospodárnosti tohto konania... a účel a zmysel predmetného ustanovenia…

nemožno pri jeho interpretácii analógiu zákona ako výkladovú metódu vôbec použiť keďže

v danom prípade sa nejedná o medzeru v práve či nejednoznačné znenie zákona

pripúšťajúce viaceré výklady a výsledky interpretácie ako dôvodí v Napádanom rozhodnutí

Dovolací súd, naopak, možno uvažovať skôr nad úmyslom zákonodarcu prípustnosť

zaplatenia preddavku na trovy konania v lehote na podanie odvolania výslovne

nepripustiť...

Podobnosť inštitútu preddavku na trovy incidenčného konania s inštitútom súdneho

poplatku z hľadiska povinnej osoby nie jej podľa názoru Sťažovateľa daná nakoľko súdny

poplatok platí v zmysle ZSP poplatník, ktorým je navrhovateľ poplatkového úkonu

(žalobca), pričom preddavok na trovy incidenčného konania podľa ust.

platí nielen žalobca (veriteľ popretej pohľadávky), ale aj žalovaný (popierajúci veriteľ).

Aplikácia ust. § 10 ods. 3 ZSP na dispozíciu právnej normy obsiahnutej v ust. § 32 ods. 11

neobstojí v danom kontexte predovšetkým preto, že v situácii, že (nielen žalobca, ale

aj) žalovaný zložil preddavok na trovy konania až v lehote na podanie odvolania, je táto

(aplikácia) z podstaty veci vylúčená, keďže zákonným následkom zmeškania lehoty na

zaplatenie preddavku na trovy konania zo strany žalovaného nemá byt v zmysle dikcie ust

rozhodnutie o zastavení konania ale rozhodnutie o tom že popretie

pohľadávky je neúčinné Prijatie záveru, že ust. § 10 ods. 3 ZSP možno aplikoval na

dispozíciu právnej normy obsiahnutej v ust. len pokiaľ ide o zmeškanie

lehoty na zaplatenie preddavku na trovy konania žalobcom by znamenalo neodôvodnené

popretie ústavnoprávneho princípu rovnosti strán sporu...

Aplikácia ust. § 10 ods. 3 ZSP na procesnú situáciu predpokladanú v dispozícii

právnej normy obsiahnutej v ust. tak ako ju vykonal v Napádanom

rozhodnutí Dovolací súd, zavádza neakceptovateľnú disproporciu medzi žalobcom

(veriteľom popretej pohľadávky) a žalovaným (popierajúcim veriteľom) spočívajúcu

v skutočnosti, že keď žalobca (veriteľ popretej pohľadávky) zloží preddavok v lehote na

podanie odvolania, sankcia v podobe zastavenia incidenčného konania sa neuplatní, zatiaľ

čo keď žalovaný (popierajúci veriteľ) zloží preddavok v lehote na podanie odvolania nebude

to mať na rozhodnutie súdu o tom. že (veriteľské) popretie je neúčinné, žiadny dopad, a je

preto neudržateľná a nemajúca oporu v platnom práve...

V kontexte účelu a zmyslu porovnávaných právnych noriem (ust. § 10 ods. 3 ZSP

a ust. ) a účelu a zmyslu inštitútu súdneho poplatku a preddavku na trovy

incidenčného konania, poznanie ktorého (účelu a zmyslu) je podľa dikcie zákona, právnej

vedy aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu pre identifikáciu právnej normy, ktorá sa

môže a má v situácii absencie relevantnej právnej normy na danú právnu vec použiť

(aplikovať). Sťažovateľ zdôrazňuje, že keďže (a) zloženie preddavku na trovy konania podľa

ust predstavuje osobitnú procesnú podmienku incidenčného konania,

pričom tento má byt v konečnom dôsledku použitý na náhradu trov konania úspešnej strany

a keďže (b) zavedenie tejto peňažnej povinnosti malo a priori zabrániť šikanóznemu

zneužívaniu práva zo strany ostatných konkurzných veriteľov, pretože aplikačná prax

ukázala, že bežne dochádzalo k často účelovému popieraniu pohľadávok konkurzných

veriteľov, čo neprimerane predlžovalo dĺžku konkurzných konaní ako aj vytváralo

podmienky na vytváranie rôznych foriem nátlaku na popretých veriteľov, pripadne pokusov

o profitom motivované a nekorektné vedenie incidenčných súdnych sporov (dodatočné

uznania pohľadávok, späťvzatia žalôb bez racionálneho zdôvodnenia a pod.), niet

rozumného argumentu pre ktorý by bolo žiaduce viazať nezrušiteľnosť rozhodnutia

o zastavení incidenčného konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania až na

márne (z pohľadu zaplatenia preddavku) uplynutie lehoty na podanie odvolania proti

uzneseniu o zastavení konania kedže (a) súdne poplatky majú zabrániť neodôvodneným

a zbytočným súdnym sporom prenesením zodpovednosti na navrhovateľa úkonu alebo

konania v zmysle znášania rizika, že mu v prípade neúspechu súdny poplatok nebude

vrátený s úmyslom motivovať navrhovateľa k uváženiu, či bude zaťažovať súdny systém

podávaním nedôvodných a neúčelných návrhov, no (b) zároveň sú súdne poplatky

z fiškálneho hľadiska významným príjmom štátneho rozpočtu ktorého zmyslom je aspoň

čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo strany účastníkov konania je

na mieste uvažovať o úmysle zákonodarcu poskytnúť na zaplatenie súdneho poplatku

poplatníkovi dodatočnú lehotu práve z tohto dôvodu podobnosť inštitútu preddavku na trovy

incidenčného konania s inštitútom súdneho poplatku nie je daná ani z hľadiska ich účelu

a zmyslu…»

8. Vo vzťahu k námietke o nekonzistentnosti napádaného rozhodnutia s právnym

názorom veľkého senátu najvyššieho súdu sťažovateľka uviedla: «Z obsahu odôvodnenia

Napádaného rozhodnutia plynie, že Dovolací súd považuje Uznesenie za nesprávne

z dôvodu, že Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie, a neskôr Krajský súd v

Košiciach ako odvolací súd podľa názoru Dovolacieho súdu vec nesprávne právne posúdil,

keď na prejednávanú právnu vec (nezaplatenie preddavku na trovy konania Žalobcom) síce

aplikoval správnu právnu normu (ust ), ale túto nesprávne interpretoval,

keď nepoužil ústavne konformný výklad a logický výklad argumentum per analogiam tohto

ustanovenia podľa ust § 10 ods. 3 ZSP...

V zmysle bodu 50. Odôvodnenia Napádaného rozhodnutia ,,[v] prejednávanej veci

teda odvolací súd nielenže nápravu vadného postupu súdu prvej inštancie nezjednal, ale

naopak, jeho potvrdením zaťažil svoje konanie procesnou vadou v zmysle ust § 420 písm. f)

C. s p.“...

V uznesení Dovolacieho súdu zo dňa 19 04 2017 sp. zn.: , veľký senát

občianskoprávneho kolégia zdôraznil že... Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá

vadu zmätočnosti v zmysle ...

Tým, že Dovolací súd nerešpektoval právny názor veľkého senátu vyjadrený vo vyššie

citovanej právnej vete obsiahnutej v uznesení Dovolacieho súdu zo dňa 19 04 2017 sp. zn.:

1 a dôvodiac právnym názorom o nesprávnom právnom posúdení veci

v podobe nesprávnej interpretácie správnej právnej normy súdmi nižšieho stupňa zrušil

Uznesenie pre vadu zmätočnosti v zmysle písm f/ , nielenže porušil

ústavnoprávny princíp právnej istoty, ale konal v príkrom rozpore s

Slovenskej republiky...»

9. V ďalšej argumentácii sťažovateľka vytýka nedostatočné odôvodnenie

napadnutého uznesenia, ktoré podľa nej spočíva okrem „nekonzistentnosti s právnym

názorom veľkého senátu Dovolacieho súdu“ aj v tom, že «Dovolací súd záver, že

v predmetnej právnej veci nie je možné použiť doslovný jazykový výklad ust. § 32 ods. 11

, ale pri interpretácii ust. je potrebné použiť logický výklad

argumentum per analogiam podľa ust. § 10 ods. 3 ZSP nepodoprel žiadnymi argumentami,

ale obmedzil sa výlučne na dve vágne konštatovania, že „by bolo v rozpore s princípom

spravodlivosti, rigidné vylúčenie primeranej aplikácie §-u 10 ods. 3 prvá veta zákona

č. (v znení účinnom do 30.06.2016)“ a že „[v] prípadoch, v ktorých

nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich zákonov (v danom prípade zákon o konkurze

a reštrukturalizácii a poplatkový zákon) pripúšťajú viaceré výklady a interpretácie, je

potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak

garantoval...“ ďalej v tom, že „Dovolací súd nepomenoval základné právo, ktoré by malo

byť obmedzené resp. v reálnom uplatnení akého práva malo byť Žalobcovi bránené

jazykovým výkladom ust. ...».

10. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dna 31.01. 2018, sp. zn. , porušené boli.

2 Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2018, sp. zn.

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradil Sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v sume 325,42 EUR... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet

jeho právneho zástupcu, JUDr. Tomáša Hláčika, Advokáta.“

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

14. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú

dané dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na

ďalšie konanie.

15. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

16. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

17. Ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.

, ).

18. Vo vzťahu k záverom v napadnutom uznesení najvyššieho súdu ústavný súd

argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ich ústavnú

udržateľnosť a nezistil, že by posudzované rozhodnutie bolo svojvoľné alebo v zjavnom

vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou,

či nedostatočne odôvodnené, a tým mohlo zakladať dôvod na zásah ústavného súdu v súlade

s jeho právomocami ustanovenými v .

19. Ústavný súd v celom rozsahu odkazuje na veľmi podrobne a vyčerpávajúce

odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu citované v prvej časti tohto

uznesenia.

20. K sťažnostným argumentom sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že tieto nie sú

spôsobilé spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu už s ohľadom na to,

že najvyšší súd v dovolacom konaní posudzoval rozhodnutie o zastavení konania pre

nesplnenie preddavkovej povinnosti žalobcom ako veriteľom v konkurze popretej

pohľadávky, teda rozhodnutie, ktoré zamedzilo meritórnemu prieskumu veci žalobcu

v incidenčnom konaní, a nie rozhodnutie vo veci samej.

21. Ak najvyšší súd v opomenutí analogickej aplikácie § 10 ods. 3 zákona o súdnych

poplatkoch v znení účinnom do 30. júna 2016 (a tým v neakceptovaní úhrady preddavku

žalobcom v odvolacej lehote proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania pre jeho

nezaplatenie) videl danosť vady konania spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred súdom

a uvedené náležite zdôvodnil s dôrazom na zachovanie princípu spravodlivosti

a zachovaním možnosti žalobcu konať pred súdom v merite veci, jeho záverom nie je

možné vytknúť ústavnú neakceptovateľnosť.

22. Ústavný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou nie je zjednocovanie rozhodovacej

činnosti najvyššieho súdu, ale výlučne prieskum rozhodnutí všeobecných súdov z hľadiska

možnosti porušenia základných práv sťažovateľov. Preto ani argument sťažovateľky

o rozpornosti záverov napadnutého uznesenia najvyššieho súdu s rozhodnutím veľkého

senátu občianskoprávneho kolégia vzhľadom na už uvedené nie je spôsobilý privodiť

možnosť porušenia ním označených práv.

23. Pokiaľ sťažovateľka vidí nesprávnosť záverov najvyššieho súdu v porušení

rovnosti strán, pričom hypoteticky vychádza z premisy, že najvyšší súd v napadnutom

uznesení vylúčil obdobnú analógiu, akú aplikoval v prípade veriteľa popretej pohľadávky,

a teda žalobcu v incidenčnom konaní, vo vzťahu k popierajúcemu veriteľovi ako

žalovanému ústavný súd konštatuje, že východiská tohto argumentu nemajú žiadnu oporu

v napadnutom uznesení, závery ktorého sa výlučne obmedzujú na dôsledky uhradenia

preddavku žalobcom v odvolacej lehote na zastavenie incidenčného konania

prvostupňovým súdom pre jeho nezaplatenie.

24. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv

uznesením najvyššieho súdu, navyše napadnuté rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím

vo veci, odmietol jej sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

25. Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018