Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 283/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Kristínou Jošthovou, M. R. Štefánika 10, Žilina, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. z 11. januára 2018 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. z 3. mája 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna

2018 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 11. januára 2018 (ďalej len „uznesenie okresného súdu

z 11. januára 2018“) a uznesením okresného súdu sp. zn. z 3. mája 2018

(ďalej len „uznesenie okresného súdu z 3. mája 2018“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi ako povinnému je

okresným súdom vedené exekučné konanie pod sp. zn. a povereným súdnym

exekútorom pod sp. zn. 376 EX 813/17 na návrh oprávneného

o vymoženie pohľadávky 600 605 CZK na základe exekučného titulu

„právoplatného a vykonateľného Rozsudku obvodného súdu Praha 10 zo dňa 18.11.2015,

č.k: -208 spolu s Rozsudkom mestského súdu v Prahe, zo dňa 31.10.2016,

č.k.: -298 a Uznesenia mestského súdu v Prahe zo dňa 06.03.2017, č.k.:

- 550 spolu s Uznesením zo dňa 06.03.2017, č.k.: - 548“.

3. Okresný súd napadnutými uzneseniami rozhodoval o návrhu sťažovateľa na

zastavenie označeného exekučného konania, ktorý bol doručený poverenému exekútorovi

28. júla 2017. Uznesením z 11. januára 2018 vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný

súd podľa § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol návrh sťažovateľa na zastavenie

exekúcie a uznesením z 3. mája 2018 vydaným sudcom okresný súd zamietol sťažnosť

sťažovateľa proti uzneseniu z 11. januára 2018, plne sa stotožniac s dôvodmi uznesenia

vydaného vyšším súdnym úradníkom.

4. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie ním označených základných a iných

práv napadnutými uzneseniami okresného súdu a vo svojej rozsiahlej sťažnostnej

argumentácii polemizuje s podľa neho nesprávnymi závermi okresného súdu o neuhradení

vymáhanej pohľadávky zložením plnenia do notárskej úschovy, ako to tvrdil sťažovateľ

v návrhu na zastavenie exekúcie.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

u Okresného súdu Banská Bystrica uznesením č. k. zo dňa 11.01.2018

a uznesením č.k. zo dňa 03.05.2018 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica uznesením č. k. zo dňa

11.01.2018 a Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa

03.05.2018 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Banská Bystrica vracia na ďalšia konanie.

3. Okresný súd Banská Bystrica je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie

sťažovateľovi vo výške 7.000, - eur (slovom sedemtisíc eur) na účet právneho zástupcu

sťažovateľa.

4. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi

trovy exekúcie vedenej pod

č. 376/EX 813/17-19Ek/11/2017 do 15 dní od doručenia tohto nálezu

5. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do

15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

9. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

11. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

12. Ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.

, ).

13. Vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu z 11. januára 2018 vydanému vyšším

súdnym úradníkom ústavný súd konštatuje nedostatok svojej právomoci, pretože predmetné

uznesenie bolo predmetom prieskumu konajúcim sudcom okresného súdu na základe

prípustného opravného prostriedku. Keďže v napadnutom uznesení z 3. mája 2018 sa

konajúci sudca v plnom rozsahu stotožnil s vlastnými závermi uvedenými v odôvodnení

uznesenia z 11. januára 2018, ústavný súd posudzoval dôvodnosť sťažnosti vo vzťahu

k týmto záverom a konštatuje, že argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú

spochybniť ich ústavnú udržateľnosť či dostatočnosť ich odôvodnenia a spôsobilú založiť

dôvod na zásah ústavného súdu v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2

.

14. Ústavný súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia

okresného súdu z 11. januára 2018, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil konajúci sudca

v napadnutom uznesení z 3. mája 2018 a z ktorého vyplýva, že v danej veci bolo

rozhodujúcim posúdenie skutkovej okolnosti, či zložením sumy zodpovedajúcej vymáhanej

pohľadávke v exekučnom konaní v notárskej úschove došlo k splneniu povinnosti uloženej

sťažovateľovi exekučným titulom. Okresný súd sa s touto podstatnou otázkou náležite

vysporiadal, keď uviedol:

„5. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že

- sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa 61k ods. 1 písm. a,c,d: ktoré

odôvodnil nasledovne:

- jeho snahou bolo po právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu plniť to čo

mu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie uložilo a za týmto účelom sa snažil kontaktovať

pr. zástupcu žalobcu, ale márne. Zároveň uložil dlžnú čiastku do notárskej úschovy, ale

žalobca si dlžnú čiastku neprevzal ani sa mu za týmto účelom neozval, a to ani on sám, ani

prostredníctvom svojho právneho zástupcu

- žiadneho - oprávneného nepozná, nikdy sa s ním nestretol

a neskontaktoval a teda nevie o akú osobu sa jedná, a preto sa domnieva že u tejto osoby,

ako osoby žalobcu chýbala jej aktívna legitimácia v spore, v ktorom bol vydaný exekučný

titul, ktorý je predmetom tohto exekučného konania

- osvedčenie k rozsudku v občianskych a obchodných veciach bolo vydané na tlačive

iného členského štátu, tým pádom na nesprávnom tlačive, a teda je podľa názoru povinného

neúčinné a ani nebolo povinnému doručené, a tak, podľa názoru povinného nie je

právoplatné.

6. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie bolo súdu doručené vyjadrenie právneho

zástupcu oprávneného, v ktorom uviedol, že:

- námietky na existenciu oprávneného, vyplývajú z nesprávneho dátumu narodenia,

rôznych pochybení súdov a advokátov, ktoré sú postavené na chybe v písaní, pri dátume

narodenia oprávneného, ktorá vznikla pri vypracovávaní žaloby, ktorá ale bola súdom

napravená v súlade zo zákonom, a to opravnými uzneseniami, ktoré boli povinnému

doručené, povinný len účelovo využíva

- z toho, že povinný si nechal po rozhodnutí Mestského súdu v Prahe vyznačiť

doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na rozsudku Obvodného súdu Praha 10, mu muselo

byť jasné koľko a komu má zaplatiť, naviac mu opravné uznesenia boli doručené, pričom on

túto skutočnosť ignoruje

- nie je pravda že sa s povinným nekontaktoval, rozprával sa s jeho advokátom

, ktorý o situácii povinného vedel a chápal ju, ale ktorý už povinného

v súčastnosti nezastupuje

- rozprával sa aj sa s notárkou , u ktorej bola zriadená

notárska úschova, kde povinný trval na vyplatení dlžnej sumy z úschovy osobe, s uvedeným

zlým dátumom narodenia pri oprávnenom, pričom mu boli predmetné opravné uznesenia

doručené

- na záver pr. zástupca oprávneného navrhol súdu návrh povinného na zastavenie

exekúcie zamietnuť...

28. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných

titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov)

vydaných v základnom konaní - tzv. materiálnu vykonateľnosť. Exekučný súd je teda

viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať.

V prípade ak by existovali vady v čase priebehu základného konania tie sa do exekučného

konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre

exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Námietka povinného

ohľadom identifikácie oprávneného bola vyriešená v základnom konaní. Ako už bolo

povedané exekučný súd nie je príslušný skúmať túto námietku.

29. Vo vzťahu plnenia prostredníctvom notárskej úschovy, bola naviazaná na

nesplniteľnú podmienku (t.j. označenie oprávneného), pretože nemohlo dôjsť k reálnemu

prevzatiu finančných prostriedkov z úschovy, a teda nemohlo ani dôjsť k zániku

vymáhaného nároku...

31. Súd preskúmaním veci dospel k záveru, že povinný sa domáha toho, čoho sa

domáhal počas súdneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. V návrhu

na zastavenie exekúcie povinný nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali

okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani že je tu dôvod podľa osobitného

predpisu pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprístupné, ibaže ho

bolo možné v konaní už skôr uplatniť, alebo že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia

vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61 k ods. 1 písm. a),c),d) Exekučného poriadku,

a teda návrh na zastavenie v súlade s § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.“

15. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených práv

uznesením okresného súdu z 3. mája 2018, odmietol jeho sťažnosť v tejto časti z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti podľa a sťažnosť v časti

smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu z 11. januára 2018 odmietol pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie.

16. Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018