Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 115/2018
PDF · 290.94 KB
No categories available
II. ÚS 115/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. septembra 2018
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Sergeja Kohuta prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátkou Mgr. Margarétou
Lukačovičovou, advokátska kancelária BUZINGER & PARTNERS s. r. o., Námestie
Martina Benku 15, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 115/2007
a takto
rozhodol:
1. Základné právo , na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 115/2007 p o r u š e n é b o l i .
2. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý
zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť
, trovy právneho zastúpenia v sume 585,75 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur
a sedemdesiatpäť centov) na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Margaréty Lukačovičovej,
advokátska kancelária BUZINGER & PARTNERS s. r. o., Námestie Martina Benku 15,
Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 115/2018-17 z 15. februára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 115/2007.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol účastníkom súdneho konania
vedeného na okresnom súde ako žalovaný v prvom rade. Súdne konanie sa na okresnom
súde začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia 31. decembra 2007.
3. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Okresný súd spočiatku konal aktívne, avšak iba o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Uznesením sp. zn. 15C 115/07-83 z 11. februára 2008 návrh
navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Krajský súd
v Bratislave uznesením sp. zn. 14 Co 240/2008-124 z 19. septembra 2008 odvolanie
navrhovateľky proti uvedenému uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia odmietol.
Uznesením sp. zn. 15 C 115/07 zo 4. februára 2009 okresný súd navrhovateľke
nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh na nariadenie predbežného
opatrenia. Uznesením sp. zn. 15 C 115/07–180 z 15. júna 2009 okresný súd zamietol aj
ďalší návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd v Bratislave
uznesením sp. zn. 9 Co 245/09-217 zo 14. augusta 2009 odmietol odvolanie navrhovateľky
proti uvedenému uzneseniu okresného súdu zo 4. februára 2009 a zároveň potvrdil uvedené
uznesenie okresného súdu z 15. júna 2009.
Za uvedené obdobie desiatich rokov sa vo veci samej konalo iba jedno pojednávanie,
a to 19. marca 2013, ktoré okresný súd odročil na neurčito.
Od uvedeného pojednávania bol okresný súd v predmetnej veci nečinný. Až listom
zo 14. septembra 2017 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 pracovných dní
oznámil súdu, či súhlasí so späťvzatím návrhu žalobkyne v prvom rade. Prílohou uvedenej
výzvy bolo podanie žalobkyne v prvom rade doručené okresnému súdu už 14. augusta 2013,
ktorým žalobkyňa svoj návrh na začatie konania zobrala v celom rozsahu späť. Listom
z 13. októbra 2017 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že súhlasí so späťvzatím žaloby
žalobkyňou v prvom rade. Zároveň požiadal súd, aby v predmetnej veci postupoval
bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ sa z dôvodu odstránenia právnej neistoty, v ktorej sa dlhodobo nachádza
z dôvodu nečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu v predmetnej veci, podaním
z 13. októbra 2017 obrátil na predsedníčku Okresného súdu Bratislava I so sťažnosťou
proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Dňa 27. novembra 2017 bolo sťažovateľovi doručené upovedomenie o spôsobe
vybavenia uvedenej sťažnosti, v ktorom predsedníčka okresného súdu vyhodnotila sťažnosť
sťažovateľa ako dôvodnú.
Dňa 29. januára 2018 bolo sťažovateľovi doručené predvolanie na v poradí druhé
pojednávanie v predmetnej veci, ktoré okresný súd vytýčil na 9. februára 2018.
Doteraz vo veci nebolo rozhodnuté ani len neprávoplatne.“
4. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd svojím nesprávnym (neefektívnym)
postupom a nečinnosťou v napadnutom konaní porušil základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z dôvodu nečinnosti
a nesprávneho postupu okresného súdu je sťažovateľ už viac ako desať rokov nedôvodne
vystavený značnému stavu právnej neistoty, čo je zjavne neprimerané aj s ohľadom
na priemernú dĺžku súdneho konania v Slovenskej republike.
5. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
«Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15C 115/2007 porušil
základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15C 115/2007 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € (slovom:
„pätnásťtisíc eur“), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava I je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho
zastúpenia zvýšenú o daň z pridanej hodnoty v zákonom ustanovenej výške na účet
spoločnosti BUZINGER & PARTNERS s. r. o., so sídlom..., vedený v..., č. účtu:... do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»
6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne listom evidovaným
pod sp. zn. 1 SprV 129/2018 zo 7. marca 2018 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá
predložila podrobný chronologický prehľad procesných úkonov konania, uviedla vyjadrenie
zákonnej sudkyne v napadnutom konaní a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy
v konaní sp. zn. 15 C 115/2007 dňa 13.10.2017. Potvrdzujem, že predmetnú sťažnosť
v správnom denníku evidujeme a bola riešená pod 1SprV/171/2017.
Aj keď je nepochybné, že tunajší súd vo veci nekonal vždy bezodkladne, som toho
názoru, že k predĺženiu konania podstatnou mierou prispeli najmä žalobkyne v 1. a 2. rade.
Žalobkyňa v 1. rade nezaplatila včas súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, opätované nereagovala na výzvu súdu týkajúcu sa zaplatenia
súdneho poplatku za podaný návrh. Následne žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov,
pričom súd musel dokonca opakovane rozhodovať o jej oslobodení od platenia súdnych
poplatkov. Tunajší súd tiež rozhodoval o pripustení žalobkyne v 2. rade do konania, pričom
sa súdu nedarilo doručovať písomnosti súdu žalobkyni v 2. rade. Žalobkyňa v 1. rade ani
po výzve súdu neoznámila aktuálnu adresu pobytu žalobkyne v 2. rade, a to ani
po opakovaných výzvach a ani po uložení poriadkovej pokuty. Rovnako ani žalobkyňa
v 2. rade po uložení poriadkovej pokuty neoznámila súdu, či trvá na podanej žalobe, resp. či
sa pripája k späťvzatiu žaloby žalobkyňou v 1. rade. Hoci žaloba bola podaná dňa
31.12.2007, tunajší súd sa zaoberal poplatkovou povinnosťou žalobkyne v 1. rade ešte
v roku 2012, keď predložil spis sp. zn. 15 C 115/2007 Krajskému súdu v Bratislave
na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne v 1. rade proti uzneseniu zo dňa 15.02.2012,
č. k. 15 C 115/2007-402, ktorým tunajší súd návrh sťažovateľa na odňatie oslobodenia
od súdnych poplatkov žalobkyne v 1. rade zamietol.
K prieťahovosti namietanej sťažovateľom, a teda k nečinnosti tunajšieho súdu
od 19.03.2013 si dovolím uviesť s poukazom na prehľad jednotlivých úkonov vykonaných
v spise sp. zn. 15 C 115/2007, že tunajší súd v tejto veci konal priebežne a nedochádzalo
k zbytočným prieťahom. Zároveň dňa 09.02.2018 sa konalo pojednávanie, na ktorom
tunajší súd vo veci rozhodol. Súčasne poukazujem na skutočnosť, že v období od 19.05.2008
do 20.10.2008, od 16.07.2009 do 14.08.2009 a od 02.08.2012 do 29.10.2012 sa spis
sp. zn. 15 C 115/2007 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave za účelom rozhodnutia
o odvolaní žalobkyne v 1. rade.
V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, aby zvážil
dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie v plnej uplatnenej výške vzhľadom na skutočnosť, že tunajší súd priebežne
koná.“
V liste predsedníčka okresného súdu zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v danej veci.
6.1 Zákonná sudkyňa uviedla tieto skutočnosti:
„Spis 15C/34/2002 mi bol pridelený ako zákonnej sudkyni dňa 13.07.2017, v súlade
so schváleným Dodatkom č. 6 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2017,
spolu s ďalšími 626 spismi v hlavných agendách.
K uvedenému postupu súdu zhrniem len toľko, že je zrejmé, že v rozhodnom čase súd
konal tak ako je uvedené vyššie. Je potrebné zdôrazniť , že žalobkyne samé svojím konaním
sťažovali celé konanie, nakoľko na výzvy súdu opakovane nereagovali vôbec alebo
oneskorene, v čase platnosti O.s.p. bol aj výrazný problém s doručovaním písomností
žalobkyniam, dokonca i právnej zástupkyni žalobkyne 1, ktorá opäť na výzvy súdu
nereagovala. Domnievam sa, že v konaní nedošlo po pridelení veci mne ako zákonnej
sudkyni k prieťahom, že súd postupoval plynulo, vytýčil pojednávanie s prihliadnutím
na skutočnosť, že procesné riešil otázku späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne 1, pričom
stanovil termín na 09.02.2018 o 11.00 hod. V deň kedy bolo žalobcovi 1 doručené
predvolanie na pojednávanie, teda 29.01.2018, bola podaná jeho ústavná sťažnosť.
Napokon súd poznamenáva, že nakoľko neboli spenené podmienky pre odročenie
pojednávania, keď sa strany nedostavili bez ospravedlnenia, resp. sa ospravedlnili 20 minút
pred pojednávaním z nepreskúmateľných dôvodov (žalovaný 1), súd pojednával v ich
neprítomnosti a vec rozhodol.“
6.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne už v ústavnej sťažnosti
z 29. januára 2018 oznámil, že netrvá na verejnom ústnom pojednávaní vo veci.
V podaní doručenom ústavnému súdu 23. júla 2018 v reakcii na uvedené vyjadrenie
okresného súdu okrem iného uviedol:
«Z obsahu vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu Bratislava I aj priloženého
vyjadrenia zákonnej sudkyne je zrejmé, že okresný súd za obdobie viac ako desať rokov
trvajúceho konania vykonával iba úkony procesného a administratívneho charakteru,
pričom predmetom konania, t.j. vecou samou, sa vôbec nezaoberal...
Ako sme už uviedli v ústavnej sťažnosti, prvé pojednávanie v uvedenej právnej veci
sa konalo až 19. marca 2013, teda po viac ako piatich rokoch od začatia konania, pričom,
ako je zrejmé z obsahu zápisnice o pojednávaní, na pojednávaní vôbec nedošlo k
prejednaniu veci samej. Súd hneď v úvode pojednávania konštatoval vadu pri doručení
predvolania na pojednávanie žalobkyni v druhom rade a pojednávanie následne odročil na
neurčito.
Sťažovateľ bol v konaní aktívny a súdu poskytol maximálnu súčinnosť potrebnú
na rýchle prejednanie a rozhodnutie veci. Sťažovateľ ako žalovaný v prvom rade sa k žalobe
podrobne vyjadril už podaniami doručenými okresnému súdu 7. a 8. februára 2008,
ku ktorým priložil aj viacero listinných dôkazov preukazujúcich zjavnú nedôvodnosť žaloby
založenú iba na nepodložených tvrdeniach žalobkyne v prvom rade.
Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu a napokon aj zo samotného rozsudku Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 15C 115/2007 z 9. februára 2018, okresný súd mal k dispozícii
všetky podklady pre rozhodnutie vo veci samej už 8. februára 2008, teda presne desať rokov
a jeden deň predtým, ako vo veci rozhodol.
S konštatovaním predsednícky Okresného súdu Bratislava I, že od 19. marca 2013
súd „konal priebežne a nedochádzalo k zbytočným prieťahom“ nemožno súhlasiť. Už len
samotná skutočnosť, že súdu trvalo viac ako 4 roky, kým vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril,
či súhlasí so späťvzatím žaloby žalobkyňou v prvom rade, je v zjavnom rozpore s uvedeným
tvrdením predsedníčky súdu.
... Pokiaľ ide o apel predsedníčky Okresného súdu Bratislava I, aby ústavný súd
zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi
zadosťučinenie v plnej uplatnenej výške, a to vzhľadom na skutočnosť, že „tunajší súd
priebežne koná“, zastávame názor, že požadované finančné zadosťučinenie je v nadväznosti
na uvedený skutkový a právny stav veci, svojvoľný postup súdu, extrémne prieťahy v
súdnom konaní (konanie o veci samej sa pritom celý čas nachádzalo iba na súde prvého
stupňa) a význam konania pre sťažovateľa, t. j. to, čo bolo pre sťažovateľa v stávke
(rozhodovanie o platnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
značnej majetkovej hodnoty; právna neistota tiež ohľadom užívania týchto nehnuteľností
a investovania do nich) úplne dôvodné a primerané.
Sťažovateľom požadovaná výška finančného zadosťučinenia je tiež, v súlade
s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva...
... Uvedeným zjavne nezákonným (arbitrárnym) postupom okresného súdu bol
sťažovateľ dlhodobo (viac ako 10 rokov) vystavený stavu značnej právnej neistoty, a to
vo veci, ktorá mala pre neho osobitný význam. Porušovanie svojich práv sťažovateľ
pociťuje ako značnú psychickú traumu, ktorá ho nedôvodné a neprimerane dlho zaťažovala
a spôsobila mu množstvo zbytočných problémov (ujmu) v majetkovej aj nemajetkovej sfére.»
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
8. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 115/2007:
Dňa 31. decembra 2007 bola podaná žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.
Okresný súd uznesením z 9. januára 2008 vyzval žalobkyňu v 1. rade na zaplatenie
súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia.
Dňa 11. februára 2008 okresný súd uznesením č. k. 15 C 115/2007-83 návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Z dôvodu podaného odvolania žalobkyňou v 1. rade bol spis 19. mája 2008
predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie.
Krajský súd uznesením č. k. 14 Co 240/2008-124 z 19. septembra 2008 odvolanie
odmietol.
Dňa 20. októbra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 12. novembra 2008 bol okresnému súdu doručený ďalší návrh žalobkyne
v 1. rade na vydanie predbežného opatrenia.
Dňa 19. novembra 2008 okresný súd uznesením sp. zn. 15 C 115/2007 vyzval
žalobkyňu v 1. rade, aby opravila návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 20. novembra 2008 okresný súd vyzval žalobkyňu v 1. rade na zaplatenie
súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 12. decembra 2008 okresný súd vyzval žalobkyňu v 1. rade, aby súdu predložila
doklady preukazujúce jej oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesením č. k. 15 C 115/2007-158 zo 4. februára 2009 okresný súd žalobkyni
v 1. rade nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh na vydanie predbežného
opatrenia.
Dňa 11. marca 2009 súd opätovne vyzval žalobkyňu v 1. rade na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 15. júna 2009 súd uznesením č. k. 15 C 115/2007-180 návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.
Z dôvodu podaného odvolania okresný súd 16. júla 2009 predložil spis krajskému
súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne v 1. rade.
Krajský súd uznesením č. k. 9 Co 245/2009-217, 9 Co 269/2009 zo 14. augusta 2009
odvolanie odmietol a spis vrátil okresnému súdu.
Okresný súd 8. septembra 2009 doručoval rozhodnutie odvolacieho súdu stranám
sporu.
Dňa 9. decembra 2009 okresný súd vyzval žalobkyňu v 1. rade na zaplatenie súdneho
poplatku za žalobu.
V dňoch 15. februára 2010 a 12. marca 2010 okresný súd zisťoval v učtárni súdu,
či žalobkyňa v 1. rade zaplatila súdny poplatok za žalobu.
Dňa 10. júla 2010 sa okresný súd dopytoval Geodetického a kartografického ústavu,
či žalobkyňa v 1. rade vlastní akékoľvek nehnuteľnosti nachádzajúce sa na území
Slovenskej republiky.
Dňa 22. júla 2010 okresný súd uznesením č. k. 15 C 115/2007-283 priznal žalobkyni
v 1. rade oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 28. septembra 2010 okresný súd prípisom vyzval žalobkyňu v 1. rade, aby
odpovedala na otázky týkajúce sa jej majetkových pomerov vzhľadom na podanie
sťažovateľa zo 17. augusta 2010, ktorý poukázal na skutočnosť, že majetkové pomery
žalobkyne v 1. rade neodôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Okresný súd uznesením z 5. januára 2011 pripustil ďalšiu stranu sporu na strane
žalobcu a toho istého dňa vyzval žalobcu v 2. rade, aby sa vyjadril k žalobe, taktiež požiadal
Správu katastra Piešťany a Správu katastra Bratislava o doručenie listov vlastníctva,
z ktorých by vyplývalo, že žalobkyňa v 1. rade bola vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou
príslušných nehnuteľností.
Dňa 16. decembra 2011 okresný súd doručoval vyjadrenie žalovaného v 2. rade
ostatným stranám sporu.
Dňa 15. februára 2012 okresný súd uznesením č. k. 15 C 115/2007-402 návrh
sťažovateľa na odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov žalobkyne v 1. rade zamietol.
Dňa 2. augusta 2012 okresný súd z dôvodu podaného odvolania proti uzneseniu spis
predložil krajskému súdu.
Krajský súd uznesením č. k. 9 Co 353/2012-410 z 28. septembra 2012 odvolanie
zamietol.
Dňa 29. októbra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 5. novembra 2012 okresný súd doručoval uznesenie odvolacieho súdu stranám
sporu.
Dňa 17. januára 2013 bol nariadený termín pojednávania na 19. marec 2013.
Dňa 19. marca 2013 sa konalo pojednávanie, ktoré súd odročil na neurčito z dôvodu
zisťovania informácie od ošetrujúceho lekára žalobkyne v 1. rade, z dôvodu vyriešenia
otázky vznesenej námietky zákonného sudcu a z dôvodu zisťovania kontaktnej adresy
žalobkyne v 2. rade.
Dňa 31. júla 2013 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne v 1. rade
pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, aby oznámila adresu ošetrujúceho lekára
žalobkyne v 1. rade, zároveň súd oznámil, že na námietku proti zákonnému sudcovi nebude
prihliadať, keďže nespĺňa náležitosti.
Dňa 28. augusta 2013 okresný súd uznesením č. k. 15 C 115/2007-438 rozhodol,
že žalobkyňa v 1. rade je povinná zaplatiť sťažovateľovi a žalovanému v 2. rade sumu 15 €,
každému samostatne.
Dňa 26. novembra 2013 okresný súd prípisom zisťoval u žalobkyne v 2. rade, či trvá
na podanej žalobe, resp. či sa pripája k späťvzatiu žaloby žalobkyňou v 1. rade.
Dňa 19. februára 2014 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne v 1. rade,
aby oznámila aktuálny pobyt žalobkyne v 2. rade, keďže sa súdu nepodarilo doručiť prípis
z 26. novembra 2013.
Dňa 14. apríla 2014 okresný súd pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty opätovne
vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne v 1. rade, aby oznámila aktuálny pobyt žalobkyne
v 2. rade.
Dňa 17. júna 2014 okresný súd opätovne doručoval výzvu právnej zástupkyni
žalobkyne v 1. rade prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru.
Dňa 14. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. 15 C 115/2007-456 uložil právnej
zástupkyni žalobkyne v 1. rade poriadkovú pokutu.
Dňa 26. februára 2015 okresný súd prípisom žiadal o poskytnutie súčinnosti
pri zisťovaní pobytu žalobkyne v 2. rade jej zamestnávateľa, ako aj Obvodné oddelenie
Policajného zboru.
Dňa 9. júna 2015 súd požiadal zamestnávateľa žalobkyne v 2. rade o doručenie
výzvy, či žalobkyňa v 2. rade trvá na podanej žalobe, resp. či sa pripája k späťvzatiu žaloby
žalobkyňou v 1. rade.
Dňa 9. septembra 2015 súd opätovne doručoval výzvu žalobkyni v 2. rade
prostredníctvom zamestnávateľa, avšak pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.
Okresný súd uznesením č. k. 15 C 115/2007-475 z 21. decembra 2015 uložil
žalobkyni v 2. rade poriadkovú pokutu. Súčasne predmetné uznesenie doručoval žalobkyni
v 2. rade prostredníctvom jej zamestnávateľa.
Dňa 4. septembra 2017 okresný súd vyzval sťažovateľa a žalovaného v 2. rade,
či súhlasia so späťvzatím žalobkyne v 1. rade.
Dňa 19. októbra 2017 sa okresný súd dopytoval listom registra obyvateľov
Slovenskej republiky na aktuálny pobyt žalobkyne v 2. rade. V rovnaký deň bol súdu
doručený súhlas sťažovateľa so späťvzatím žaloby zo strany žalobkyne v 1. rade.
Okresný súd 3. januára 2018 nariadil termín pojednávania na 9. február 2018.
Dňa 10. januára 2018 okresný súd zverejnil oznámenie o konaní pojednávania
na úradnej tabuli súdu a jeho webovom sídle, keďže žalovaná v 2. rade sa na adrese svojho
trvalého pobytu nezdržuje.
Dňa 9. februára 2018 okresný súd pojednával a rozsudkom rozhodol vo veci.
III.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
10. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 115/2007 došlo k porušovaniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
13. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(napr. II. ÚS 26/95).
14. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd
pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií
postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
14.1 Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti sporu, ústavný súd konštatuje,
že konanie vo veci sťažovateľa, ktorého predmetom je rozhodovanie o neplatnosti kúpnej
zmluvy, nemožno hodnotiť ako skutkovo náročné. Ústavný súd nezistil ani právnu zložitosť
posudzovanej veci sťažovateľa, keďže táto tvorí stálu súčasť agendy všeobecných súdov
a je regulovaná zreteľnou právnou úpravou. Ústavný súd je toho názoru, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon
ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo
právnu zložitosť predmetnej veci.
14.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní
z hľadiska druhého kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd nezistil žiadnu
okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či
a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.
14.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu v posudzovanom
konaní.
Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu dospel k záveru, že závažnými
nedostatkami, ktoré narušili plynulosť konania, boli obdobia nečinnosti, v ktorých okresný
súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka.
Krátkodobejšie obdobie pasivity kvantifikovateľné nečinnosťou v rozsahu približne
desiatich mesiacov zistil ústavný súd v období konania od 5. januára 2011, keď pripustil
ďalšiu stranu sporu na strane žalobcu, do 16. decembra 2012, keď doručoval vyjadrenie
žalovaného v 2. rade ostatným stranám sporu.
Okresný súd zostal opätovne nečinný, a to zhruba štyri mesiace v období konania
od marca 2013, keď zisťoval aktuálny pobyt žalobkyne v 2. rade, do 31. júla 2013, keď
vykonal ďalšie procesné úkony v konaní.
Napokon bolo obdobie pasivity na strane okresného súdu, v ktorom tento nekonal
bez existencie zákonnej prekážky, identifikované v období konania od 21. decembra 2015,
keď uložil žalobkyni v 2. rade poriadkovú pokutu, do 4. septembra 2017, keď okresný súd
vyzval sťažovateľa, či súhlasí so späťvzatím žalobkyne v 1. rade (nečinnosť v celkovom
rozsahu 20 mesiacov).
15. Ústavný súd konštatuje, že relevantným faktorom, ktorý mal negatívny dopad
na plynulý priebeh posudzovaného konania, bol postup okresného súdu a zbytočné
prieťahy, ktorých sa dopustil v dôsledku označených období nečinnosti (v celkovom
rozsahu dvoch rokov a desiatich mesiacov). Zároveň konštatuje, že ani úkony, ktoré boli
vykonané mimo uvedených období nečinnosti opakovane (úkony v priebehu roka 2015),
neboli efektívne.
16. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
viac ako dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalovaný v súdnom spore počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
17. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
18. Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo
slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo
slobody porušil, vo veci konal.
Aj keď ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj
porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
neuložil okresnému súdu príkaz, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Konanie bolo
totiž v čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené
(prijatím rozsudku 9. februára 2018). Na základe uvedeného ústavný súd o tomto návrhu
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.
Povinnosť okresného súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov
v potenciálnom prípade vrátenia veci na základe možného opravného
prostriedku prvostupňovému súdu na ďalšie konanie napokon vyplýva pre okresný súd
priamo z ústavy garantujúcej toto základné právo sťažovateľa.
19. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 €
odôvodnil sťažovateľ neprimeranou dĺžkou konania a s tým súvisiacim stavom právnej
neistoty.
Vzhľadom na všetky okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je
dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené
priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného
porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za primerané v sume
2 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že v čase podania ústavnej
sťažnosti sťažovateľ vedel o nariadenom pojednávaní, na ktorom bola vec medzičasom
okresným súdom rozhodnutá.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
20. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľ žiadal aj o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom, ktorých
sumu špecifikoval na 390,50 €. Ústavný súd mu priznal trovy konania v požadovanej sume,
pričom prihliadol aj na právny úkon podania písomného stanoviska k vyjadreniu okresného
súdu a pripočítal aj sumu za tento právny úkon.
Sťažovateľovi teda vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou
za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 29. januára
2018 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 23. júla 2018).
Za tri úkony vykonané v roku 2018 patrí odmena v sume trikrát po 153,50 € a režijný paušál
v sume trikrát po 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 488,13 €, ku ktorej bolo treba pripočítať
20 % DPH, teda sumu 97,62 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú
celkovú sumu 585,75 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
21. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť
dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. septembra 2018