Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 432/2018
PDF · 152.88 KB
No categories available
II. ÚS 432/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária s. r. o., Námestie sv. Egídia 93,
Poprad, v mene ktorej koná advokát JUDr. Jozef Beňo, PhD., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 229/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2018
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 229/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „... ako žalobca sa žalobou zo dňa 07.09.2015
voči žalovaným , podanou na Okresnom súde Bratislava I
dňa 09.09.2015, domáhal, rozhodnutia o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu a zaujatosti sudcov rozhodcovského súdu - Stály rozhodcovský súd JSM so sídlom
Cukrová 14, Bratislava.
Konanie o žalobe sa pôvodne viedlo na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
37Cb/157/2015, neskôr pod sp. zn. 9C/229/2015.
Sťažovateľ podaním zo dňa 22.09.2015 predložil súdu prílohy k žalobe. Okresný súd
Bratislava I po podaní žaloby dňa 09.09.2015 a doložení príloh k žalobe vyzval sťažovateľa
k predloženiu plnej moci a to podaním zo dňa 09.02.2016. Sťažovateľ plnú moc doručil
súdu dňa 29.02.2016. Následne Okresný súd Bratislava I vyzval sťažovateľa k úhrade
súdneho poplatku výzvou 9C/229/2015-47 zo dňa 11.04.2016. Výzva bola sťažovateľovi
doručená dňa 18.04.2016 a sťažovateľ súdny poplatok v poskytnutej lehote (dňa
20.04.2016) uhradil. Sťažovateľ následne podaním zo dňa 13.10.2016 žiadal súd o
vytýčenie pojednávania. Okresný súd Bratislava I podaním doručeným sťažovateľovi dňa
27.04.2017 ho vyzval k vyjadreniu sa k vyjadreniu žalovaných. Sťažovateľ vo vyjadrení zo
dňa 22.05.2017 uviedol, že zotrváva na doterajšom vyjadrení. Okresný súd Bratislava I
následne až k dnešnému dňu nevykonal vo veci žiaden úkon, preto sťažovateľ opakovane
urgoval príslušný súd o konanie a rozhodnutie vo veci podaním zo dňa 15.01.2018.
Z uvedeného je zrejmé, že na Okresný súd Bratislava I bola podaná žaloba doplnená
o prílohy v mesiaci september 2015 a od doloženia plnej moci, zaplatenie súdneho poplatku
a vyjadrenia sa k vyjadreniu žalovaného v máji 2017 - teda po dobu 11 mesiacov - Okresný
súd Bratislava I nevykonal vo veci jediný úkon.“.
3. Podľa názoru sťažovateľa „Okresný súd Bratislava I nepostupoval v konaní sp. zn.
9C/229/2015 tak, aby bolo možné jeho postup a konanie kvalifikovať ako rešpektovanie
... Nadmerný nápad na Okresnom súde Bratislava I nemôže byť dôvodom pre vznik
prieťahov už v štádiu podania žaloby, predtým, ako súd vôbec zistí naplnenie procesných
podmienok pre konanie. Napokon toto ani nemôže byť dôvodom zmarenia práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a štát tým nie je zbavený zodpovednosti
za pomalé konanie, či skôr nekonanie, spôsobujúce zjavne zbytočné prieťahy v súdnom
konaní.“.
4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa , nar... na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/229/2015 bolo
porušené.
Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/229/2015 prikazuje
konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sťažovateľovi , nar... priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 4.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Okresnému súdu Bratislava I ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu
zástupcovi Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., za zastupovanie v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, vo výške 390,50 € na účet vedený v... pobočka
, IBAN... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže sťažnosť podať fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným
zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv
a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
9. Z obsahu sťažnosti, ako i z jej petitu zjavne vyplýva, že sťažovateľ namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
III.
11. Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom
právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe
subsidiarity.
12. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza
zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ústavný súd v systéme ochrany
základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa
uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa
na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu
subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, I. ÚS 480/2013, II. ÚS 544/2017). Zásada subsidiarity
reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci
všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané
13. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil
možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
14. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia
„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme
a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí
za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný
súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych
prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným
z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania
vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
15. Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je
kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní nepodal a ani
netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto
dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde), ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03,
II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu
predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo
účinnú ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
a preto bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť už pri jej predbežnom prerokovaní.
16. Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, že sťažnosť sťažovateľa
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. septembra 2018