Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 472/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. apríla 2018,

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 19. januára 2017

a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. z 11. júla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna

2018 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 19. apríla 2018 (ďalej len

„uznesenie najvyššieho súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 19. januára 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)

a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 11. júla 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava ČVS: ORP 884/3-VYS-B5-2015

vznesené obvinenie pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 a 4 písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

na podklade trestného oznámenia, ktoré proti sťažovateľovi podal Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „úrad práce“). Sťažovateľ mal na základe falošných

dokumentov vylákať od úradu práce dotáciu na poskytnutie služieb osobnej asistencie.

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V uznesením z 24. februára 2016

podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) vzniesol proti sťažovateľovi obžalobu č. k.

-7. Sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu uznaný za vinného

zo spáchania pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 4 písm. a)

, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 64 mesiacov

v zariadení pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu

bolo rozsudkom okresného súdu uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou

formou a taktiež povinnosť nahradiť škodu vo výške 4 783,08 € úradu práce. Sťažovateľ

podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, v ktorom namietal porušenie práva

na obhajobu a práva na spravodlivý súdny proces, pretože okresný súd odmietol vypočuť

podľa jeho názoru najdôležitejších svedkov, a to (teraz )

a , a namiesto toho len prečítal výpovede oboch svedkýň z prípravného

konania napriek tomu, že sťažovateľ trval na ich opätovnom výsluchu.

3. Z príloh k sťažnosti sťažovateľa je zrejmé, že o jeho odvolaní rozhodol krajský súd

rozsudkom tak, že zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsob jeho výkonu,

pričom sťažovateľovi uložil súhrnný trest vo výmere 5 rokov a 4 mesiacov a na výkon trestu

ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok

ostal nezmenený.

4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, v ktorom ako dovolacie

dôvody uviedol: 1. podľa zásadným spôsobom

došlo k porušeniu práva obhajoby sťažovateľa, 2. podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného

poriadku prvostupňový súd vykonal dokazovanie nezákonným spôsobom a 3. podľa § 371

ods. 1 písm. g) nesprávne právne posúdil zistený skutok. Napadnutým

uznesením najvyššieho súdu bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté. Predmetné uznesenie

bolo sťažovateľovi doručené 13. júna 2018. Sťažovateľ zastáva názor, že odmietnutím

dovolania najvyšší súd nemal možnosť zistiť, či došlo napadnutými rozhodnutiami

okresného súdu a krajského súdu k porušeniu sťažovateľových práv. Týmto postupom

najvyššieho súdu došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv.

5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol takto: „Základné právo

sťažovateľa , , tr. bytom: , t.č.:

na obhajobu podľa čl. 47 ods. 2 ÚSSR a na spravodlivý súdny proces

podľa článku 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

nezákonným spôsobom dokazovania a na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

uznesením NS SR zo dňa 19.04.2018 pod sp. zn. , Rozsudkom KS BA zo dňa

19.01.2017 pod sp. zn.: , Rozsudkom OS BA V zo dňa 11.07.2016 sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie NS SR zo dňa 19.04.2018 pod sp. zn. 5Tdo

86/2017, Rozsudkom KS BA zo dňa 19.01.2017 sp. zn. , Rozsudkom OS BA 5

zo dňa 11.07.2016 sp. zn. a podľa článku 127 ods. 2 SR vracia vec

OS BA 5 na ďalšie konanie.

Ústavný súd SR podľa . SR priznáva

, tr. bytom: ... primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 5.000,- EUR, ktoré je OS BA V... povinný zaplatiť do 2 mesiacov od vyhlásenia

tohto nálezu.“

6. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie obhajcu v konaní pred ústavným

súdom.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

9. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

tieto minimálne práva: mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnený návrh ide preto vtedy, ak pri jeho predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie

(napr. , , , ).

K namietanému porušeniu a dohovoru

rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského súdu

12. V súvislosti so sťažovateľom napádaným rozsudkom okresného súdu

a rozsudkom krajského súdu ústavný súd predovšetkým poukazuje na princíp subsidiarity

zakotvený v , obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo

domáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto

ochranu nemôže poskytnúť iný súd.

13. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

14. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

15. Podľa opravným prostriedkom proti rozsudku

súdu prvého stupňa je odvolanie. Zo sťažnosti, ako aj z príloh sťažnosti podanej ústavnému

súdu je zrejmé, že sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie ihneď

po vyhlásení rozsudku. Svoje odvolanie následne písomne dodatočne odôvodnil sám, ako aj

prostredníctvom ustanovenej obhajkyne. Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľ sa mohol

prostredníctvom jemu dostupných prostriedkov priznaných mu zákonom domáhať

preskúmania ním namietaného rozsudku okresného súdu, čo napokon aj účinne využil,

pričom predmetom jeho odvolania boli identické námietky, aké proti rozsudku okresného

súdu uvádza aj v sťažnosti podanej ústavnému súdu a s ktorými sa v rámci svojej

prieskumnej právomoci vysporiadal už krajský súd.

16. Podľa dovolanie možno podať proti

právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené

ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania

podľa § 371. Zo sťažnosti, ako aj z príloh sťažnosti podanej ústavnému súdu je zrejmé, že

sťažovateľ podal mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie, ktoré odôvodnil takto:

„V písomných dôvodoch svojho dovolania (č.l. 217-221) obvinený v rámci dôvodu podľa

uviedol, že v prípravnom konaní bolo zásadným spôsobom

porušené jeho právo na obhajobu, a to tým, že aj napriek uloženiu psychiatrického liečenia

ambulantnou formou rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. mu

nebol ustanovený obhajca s poukázaním na , ako aj na výpoveď svedkov

na hlavnom pojednávaní z 11. júla 2016. Napriek vyhláseniu, že sa nežiadal zúčastniť

na vyšetrovacích úkonoch aj tak mal byt' upovedomený riadne a včas, pričom ak tak

policajt nepostupoval, konal v rozpore s Dohovoru a v rozpore s ..

K dôvodu podľa obvinený uviedol, že prvostupňový súd

vykonal dokazovanie nezákonným spôsobom, keď na hlavnom pojednávaní dňa 19. apríla

2016 prečítal výpovede svedkov, a to a , hoci obvinený

na takýto postup v zmysle ustanovenia nedal súhlas. Osobný výsluch

svedkyne bol nevyhnutný vzhľadom na jeho obranu, a preto mal

prvostupňový súd svedkyňu predvolať a vypočuť. Bez možnosti klásť otázky bola predmetná

svedkyňa podľa obvineného jediným dôkazom na uznanie jeho viny, že je neprípustné

a takéto konanie je porušením jeho práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa obvineného jeho súhlas na prečítanie

svedeckých výpovedí prvostupňový súd založil na tom, že nedal súhlas v zmysle výzvy súdu

pred prvým hlavným pojednávaním, a to návrhom na vypočutie svedkov pred súdom a teda

súhlasil s návrhom prokurátora uvedeným v obžalobe, pričom podľa obvineného to

nenahrádza jeho súhlas v zmysle .. Ďalej obvinený v rámci dôvodu

podľa namietal, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, nie je

trestným činom a rozhodnutia súdov sú založené na nesprávnom právnom posúdení, pričom

jeho konanie nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu pokračovacieho zločinu

subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. s poukázaním

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .“

Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľ sa mohol prostredníctvom jemu dostupných

mimoriadnych prostriedkov priznaných mu zákonom domáhať preskúmania ním

namietaného rozsudku krajského súdu, čo napokon aj účinne využil, pričom predmetom

jeho dovolania boli totožné námietky, aké uvádza aj v sťažnosti podanej ústavnému

súdu a s ktorými sa v rámci svojej prieskumnej právomoci vysporiadal už najvyšší súd.

17. Vzhľadom na už uvedené východiská sa ústavný súd v súlade s princípom

subsidiarity svojej právomoci zaoberal predovšetkým tým, či sú splnené podmienky konania

pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti rozsudku okresného súdu

a rozsudku krajského súdu, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne konať

a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia označených článkov

a dohovoru, pretože preskúmavanie jeho postupu a záverov bolo zverené krajskému

súdu ako odvolaciemu súdu vo vzťahu k rozsudku okresného súdu, resp. najvyššiemu súdu

ako dovolaciemu súdu vo vzťahu k rozsudku krajského súdu. Práve týmto inštančne

nadriadeným súdom patrila právomoc posúdiť, či sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná, alebo

nie.

18. Z tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá

smerovala proti rozsudku okresného súdu a rozsudku krajského súdu, pre nedostatok

právomoci.

K namietanému porušeniu a dohovoru

uznesením najvyššieho súdu

19. Sťažovateľ namietal porušenie svojich práv zaručených a dohovorom aj

v súvislosti s uznesením najvyššieho súdu, ktorým tento podľa § 382 písm. e) Trestného

poriadku dovolanie sťažovateľa odmietol.

20. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že mu zásadne neprislúcha hodnotiť

vykonané dôkazy tak, ako to požaduje sťažovateľ vo svojej sťažnosti. Takýto postup

ústavného súdu by bol nielen v príkrom rozpore s uvedenými úlohami ústavného súdu, ale

popieral by aj základnú zásadu ústnosti a bezprostrednosti, ktoré vytvárajú najlepšie

predpoklady na zistenie materiálnej pravdy (nález ústavného súdu sp. zn.

zo 7. júla 2016).

21. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní sťažovateľ opieral,

nekorešpondoval so skutočne uvedenými argumentmi sťažovateľa. Pokiaľ podané dovolanie

iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenia upravujúce dôvody, ale v skutočnosti

obsahuje argumenty mimo aplikovaného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré treba

odmietnuť.

22. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) najvyšší súd uviedol:

„S poukázaním na uplatnený dovolací dôvod podľa je

potrebné uviesť, že v prípade obvineného nedošlo k žiadnemu zásadnému porušeniu jeho

práva na obhajobu, nakoľko sa v prípade obvineného nejednalo ani o prípad povinnej

obhajoby v zmysle , pretože v prípravnom konaní policajt aj dozorujúci

prokurátor správne a v súlade so zákonom vyhodnotil situáciu obvineného, keď aj v zmysle

znaleckého posudku zo 4. decembra 2015 vypracovanom

a (č. l. 70-81) usúdili, že obvinený je schopný sa sám

obhajovať aj bez obhajcu, pričom obvinený v čase spáchania skutku mohol svoje konanie

ovládať a bol aj schopný chápať zmysel trestného konania... Svoje obhajobné práva mohol

obvinený uplatňovať na hlavných pojednávaniach, ako aj na verejnom zasadnutí, kde bola

prítomná aj jeho ustanovená obhajkyňa, pričom o konaní hlavného pojednávania... bol

riadne upovedomený, termín zobral na vedomie, avšak aj napriek tomu sa ho nezúčastnil

(č. l. 130-137). Po vzatí do väzby mu bola opatrením Krajského súdu v Bratislave

zo 14. decembra 2016, sp. zn. (č. l. 159) ustanovená obhajkyňa

, nakoľko sa naplnili dôvody povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 1 písm. a)

“

23. K dovolaciemu dôvodu podľa najvyšší

súd uviedol: „Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne,

musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že

by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto

prípade nemožno vyvodzovať len zo skutočností, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré

navrhol obvinený, prípadne vykonané dôkazy nevyhodnotil podľa jeho predstáv. V rámci

namietania čítania svedeckých výpovedí a je potrebné

uviesť, že tieto dôkazy boli vykonané správne a v súlade so zákonom, pričom obvinený mal

možnosť sa vyjadriť k podanej obžalobe..., ku ktorej nemal žiadne námietky, pričom mal

právo sa vyjadriť aj k prečítaným výpovediam na hlavnom pojednávaní, avšak v danom

momente nenamietal ich čítanie a vykonanie.“

24. K dovolaciemu dôvodu podľa najvyšší

súd uviedol: „Dovolací súd uvádza, že okresný aj krajský súd správne a v súlade

so zákonom právne kvalifikovali a vyhodnotili konanie obvineného na podklade ustáleného

skutkového stavu ako spáchanie trestného činu subvenčného podvodu v zmysle § 225 ods. 1,

ods. 4 písm. a) Tr zák., keď ho odsúdili po posúdení aktuálneho odpisu registra trestov,

osobnosti obvineného...“

25. Ústavný súd je toho názoru, že v konaní pred najvyšším súdom nedošlo

k porušeniu alebo ohrozeniu práva sťažovateľa garantovaného v čl. 6 ods. 3 dohovoru,

keďže sťažovateľovi bola v celom konaní poskytnutá možnosť aj za pomoci ustanovenej

obhajkyne uplatňovať svoje procesné práva. Pokiaľ ide o základné právo podľa čl. 47 ods. 2

, ústavný súd uvádza, že právnou pomocou sa rozumie predovšetkým profesionálna

právna pomoc poskytovaná osobami, ktoré sú podľa zákona oprávnené poskytovať právnu

pomoc ako súčasť svojho povolania. Základné právo na právnu pomoc vychádza

zo zodpovedajúcej verejnoprávnej povinnosti orgánov uvedených v

nebrániť účastníkovi konania v tom, aby v konaní využíval právnu pomoc. Žiadny

z uvedených orgánov nesmie brániť oprávnenému právnemu zástupcovi poskytujúcemu

právnu pomoc, aby sa zúčastňoval konania, aby konal v mene zastúpeného. Sťažovateľovi

nebolo nijakým spôsobom bránené, aby využíval právnu pomoc na svoju obranu. Ako z už

uvedeného vyplýva, v konaní bol vyhotovený znalecký posudok

a , z ktorého záverov vyplýva, že sťažovateľ je

schopný sa sám obhajovať aj bez obhajcu.

26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

27. Podľa zaužívanej praxe (napr. , ) ústavný súd môže

ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu (t. j. advokáta), ak taká

osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto

predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť

(m. m. ).

28. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade

u sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom. Podľa názoru ústavného súdu je totiž z obsahu sťažnosti a z výsledku jej

posúdenia ústavným súdom zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. ).

29. Keďže nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel.

30. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd sa uvedeným nárokom

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2018