Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2TdoV/21/2013

Najvyšší súd 2 Tdo V 21/20 13

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Harabina a sudcov JUDr. J. Serbovej, JUDr. Viliama Dohňanského, JUDr. Pavla Farkaša

a JUDr. Gabriely Šimonovej na neverejnom zasadnutí 4. februára 2014 v Bratislave, v trestnej

veci obvineného Ing. M. G., PhD. a spol., vedenej na Špecializovanom trestnom súde

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. , prerokoval dovolania,

ktoré podali obvinení Ing. M. G., PhD., zastúpený advokátmi Mgr. M. P. a JUDr. M. K., J. B.

a Ing. J. K., zastúpení advokátom JUDr. M. K. a Ing. J. S., zastúpený advokátom JUDr. T. B.,

proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. júna 2013, sp. zn. ,

a podľa , , a , z dôvodu uvedeného v

písm. i/ v znení neskorších predpisov, takto

rozhodol:

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. júna 2013, sp. zn.

,

b o l p o r u š e n ý z á k o n.

v ustanovení , a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanoveniach ,

Tr. v znení a Dohovoru o ochrane

2

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovoru“) v neprospech obvinených

Ing. M. G., PhD., J. B., Ing. J. S. a Ing. J. K..

Napadnuté uznesenie sa z r u š u j e .

Zrušuje sa aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica z 27. júla 2011, sp. zn. BB - , v odsudzujúcom výroku o vine

a treste u obvinených Ing. M. G., PhD. (skutky v bodoch 1, 2, 4, 6), J. B. (skutok v bode 1),

Ing. J. S. (skutok v bode 4) a Ing. J. K. (skutok v bode 5).

V dôsledku toho s pouţitím per analogiam a Dohovoru sa

napadnuté rozhodnutie a rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica z 27. júla 2011, sp. zn. BB - , zrušuje aj u obvinených L. B.

(skutky v bodoch 1 a 3) a Ing. Ľ. M. (skutok v bode 4).

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ktoré

sa týkajú obvinených Ing. M. G., PhD., J. B., Ing. J. S., Ing. J. K., L. B. a Ing. Ľ. M., ak

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica

sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica

(ďalej len „špecializovaný trestný súd“) z 27. júla 2011, sp. zn. BB - , boli uznaní

za vinných obvinení Ing. M. G., PhD. v bodoch 1/, 2/, 4/ z pokračovacieho trestného činu

podvodu formou spolupáchateľstva podľa , , Tr.

Zb. v znení (ďalej len „Tr. zák.“) a v bode 6/ z trestného činu podvodu

formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 50 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., J. B. v bode

1/ z trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4

Tr. zák., L. B. v bode 1/ z trestného činu podvodu formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/,

§ 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a v bode 3/ z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti

podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., Ing. J. S. v bode 4/ z trestného činu podvodu

formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., Ing. Ľ. M. v bode 4/

3

z trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr.

zák., Ing. J. K. v bode 5/ z trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.

2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe

1/ obvinený Ing. M. G., PhD. spoločne s obvineným J. B. ako spoločníci a konatelia

spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X. a obvinený J. B. aj ako konateľ

spoločnosti F., s.r.o. K., X., K., IČO X., po dohode s obvineným P. C., konajúcim v mene

spoločnosti B., spol. s r.o. K., P. X., K., IČO X., ktorému vystavil 1. februára 1997

plnomocenstvo na zastupovanie tejto spoločnosti jej jediný spoločník a konateľ L. B.,

v úmysle vylákať prostriedky zo štátneho rozpočtu v prospech spoločnosti L. W. L., s.r.o. L.,

Pri L. 1, L., IČO X., odpredajom liehu bez spotrebnej dane z liehu a bez dani z pridanej

hodnoty a jeho spätného odkúpenia, ale uţ so spotrebnou daňou z liehu a s daňou z pridanej

hodnoty, ktorý si následne spoločnosť uplatnila u správcu dane ako nárok na vrátenie

spotrebnej dane z liehu a ako daň na vstupe pri dani z pridanej hodnoty, za týmto účelom

fingovali odpredaj časti podniku spoločnosti B., spol. s r.o. K., P.X., K., IČO X., Zmluvou

o predaji časti podniku z 18. marca 1997- čerpaciu stanicu na vodu, hoci odpredali

nepouţívanú nehnuteľnosť spolu s prílohou k predmetnej zmluve č. 2 z 18. marca 1997,

ktorou deklarovali predaj aj 350 000 litrov absolútneho alkoholu, ktorý akoby sa

v nehnuteľnosti bol nachádzal, hoci tam nebol a ani tam neboli na jeho uskladnenie ţiadne

moţnosti, pričom k tejto zmluve následne vypracovali aj 2 faktúry, a to faktúru č X.

z 18. marca 1997, ktorá bola vystavená na sumu 8.625.900,- Sk (286.327,42 Eur) bez

spotrebnej dane z liehu a bez dane z pridanej hodnoty a faktúru č. X. z 18. marca 1997, ktorá

bola vystavená na sumu 1.874.100,- Sk (62.208,72 Eur) bez spotrebnej dane z liehu a bez

dane z pridanej hodnoty, ako aj 4 dodacie listy č. X. aţ č. X. z 18. marca 1997, ktoré tvorili

podklady pre daňové priznania oboch spoločností, následne spoločnosť L. W. L., s.r.o. L., Pri

L. X., L., IČO X., ten istý lieh a v tom istom mnoţstve odkúpila späť, avšak uţ so spotrebnou

daňou z liehu a s daňou z pridanej hodnoty od spoločnosti F., s.r.o. K., H. X., K., IČO X.,

a to faktúrou č. X. z 24. marca 1997, ktorá bola vystavená na sumu 112.791.000,- Sk, z ktorej

spotrebná daň z liehu predstavovala čiastku 84.000.000,- Sk (2.788.289,10 Eur) a daň

z pridanej hodnoty predstavovala čiastku 21.091.000,- Sk (700.092,94 Eur), ktorú faktúru si

spoločnosť L. W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X. zapracovala do svojho daňového

priznania za mesiac marec 1997 a zároveň si uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane

z liehu, ktorý jej správca dane v sume 84.000.000,- Sk (2.788.289,10 Eur) aj priznal

a poukázal na účet č. X. vedený v Poľnobanke a. s. expozitúra L.;

4

následne po tom ako správca dane D.Ú. K. I neuznal spoločnosť F., s.r.o. K., H. X., K.,

IČO X. ako platcu spotrebnej dane z liehu pre tento prípad (teda bez nároku na vrátenie

spotrebnej dane z liehu a bez vzniku daňovej povinnosti pri odpredaji liehu), obvinení zmenili

účtovné doklady dodávateľa spoločnosti F., s.r.o. K., H. X., K., IČO X. na dodávateľa

spoločnosť B., spol. s r.o. K., P. X., K., IČO X., ktorého faktúru č. X. z 21. marca 1997

vystavenú na celkovú sumu 112.791.000,- Sk (3.743.975,30 Eur) si spoločnosť L. W. L.,

s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X. zapracovala do daňového priznania dane z pridanej hodnoty za

mesiac apríl 1997 v sume 21.091.000,- Sk (700.092,94 Eur) ako daň na vstupe, takto obvinení

konali za pomoci obvineného L. B., ktorý jednak ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti

B. spol. s r.o., K., P. 2, K., IČO X. a tieţ za účelom realizácie tohto obchodného prípadu

obvinený L. B. 24. marca 1997 zaloţil pre túto spoločnosť beţný účet č. X. v Poľnobanke,

a. s., expozitúra L., ku ktorému mal ako jediný dispozičné právo, pričom od 11. apríla 1997

mal k tomuto účtu dispozičné právo aj splnomocnenec, obvinený P.C., na ktorý cez

spoločnosť F., s.r.o. K. H. X., Košice, IČO X. boli poukázané peniaze v sume 40.000.000,-

Sk (1.327.756,70 Eur) od spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., Pri L.X., L., IČO X., z ktorých

obvinený L. B. ako osoba oprávnená na dispozíciu s týmto účtom sumu 10.140.000,- Sk

(336.586,33 Eur) spätne poukázal pre spoločnosť L. W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO

31 710 891, sumu 6.000.000,- Sk (199.163,51 Eur) vybral na 3 krát v hotovosti, sumu

7.000.000,- Sk (232.357,43 Eur) predisponoval na termínovaný účet spoločnosti B. spol. s r.o.

K., P. X., K., sumu 15.500.000 Sk (514.505,74 Eur) previedol na beţný účet č. 175 335-136

spoločnosti B. spol. s r.o. Košice, P. 2, Košice a sumu 1.350.000,- Sk (44.811,79 Eur)

previedol na účet č. 0324 1010 spoločnosti P. s.r.o., pričom takýmto svojim konaním obvinení

spôsobili štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým riaditeľstvom SR, N.

ul. č. X., B. B. škodu vo výške 105.091.000,- Sk (3.488.382,13 Eur), z čoho suma vo výške

84.000.000 Sk (2.788.289,10 Eur) predstavuje neoprávnene vyplatený nárok na vrátenie

spotrebnej dane z liehu a suma 21.091.000 Sk (700.092,94 Eur) predstavuje daň z pridanej

hodnoty neoprávnene zahrnutú do dani na vstupe a ovplyvňujúca daňovú povinnosť

spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO 31 710 891, za mesiac apríl 1997,

2/ obvinený Ing. M. G., PhD. ako spoločník a konateľ spoločnosti L. W. L., s.r.o. L.,

Pri L. X., L., IČO X., po vzájomnej dohode s obvineným P.C., ktorý bol splnomocnený

konať za spoločnosť A., spol. s r.o., O. X., B., IČO X., v úmysle vylákať prostriedky zo

štátneho rozpočtu v prospech spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X., fingovali

uzavretie zmluvy o sprostredkovaní z 24. januára 1997, ktoré plnenie z predmetnej zmluvy

5

akoby poskytla spoločnosť A., spol. s r.o., O. X., B. pre spoločnosť L. W. L., s.r.o. L., Pri L.

X., L., IČO X. a následne P. C., splnomocnený konať za spoločnosť A., spol. s r.o., O. X., B.,

IČO X., vystavil za sprostredkovateľskú spoločnosť A., spol. s r.o., O. X., B., IČO X.,

faktúru č. X. a X. z 27. januára 1997, ktorú následne obvinený Ing. M. G., PhD. nechal

zapracovať do daňového priznania k dani z pridanej hodnoty spoločnosti L. W. L., s.r.o. L.,

Pri L. X., L., IČO X. v sume 12.190.000,- Sk (404.633,87 Eur) ako daň na vstupe za mesiac

január 1997, v dôsledku čoho dosiahnutý nadmerný odpočet spoločnosti správca dane aj

priznal a poskytol formou preúčtovania na existujúci daňový nedoplatok na spotrebnej dani

z liehu, hoci ţiadne zdaniteľné plnenie poskytnuté nebolo, uzavretie zmluvy

o sprostredkovaní len zinscenovali za účelom získania finančného prospechu vo výške

12.190.000,- Sk (404.633,87 Eur) v prospech spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO

X., ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpenej D.R. SR, N. ul. č. X., B.B.,

3/ obvinený L. B. ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti B., spol. s r.o. K., P. X.,

K., IČO X., na poţiadanie splnomocnenca P.C., konajúceho za spoločnosť A., spol. s r.o., O.

X., B., IČO X., ktorý nadobudol finančné prostriedky spôsobom uvedeným v skutku pod

bodom 2/, zriadil 4. februára 1997 účet č. X. v Poľnobanke, a.s., filiálka K., na ktorý mu

splnomocnenec P. C. za spoločnosť A., spol. s r.o., O. X., B., IČO X., príkazom zo 4.

februára 1997 poslal finančné prostriedky formou bezhotovostného prevodu vo výške

7.500.000,- Sk (248.954,39 Eur) z účtu X., ktorý bol zriadený 27. januára 1997 v Poľnobanke,

a.s., expozitúra L. a ktorý patril spoločnosti A., spol. s r.o., O. X., B., IČO X.;

následne obvinený L. B. napriek vedomosti o skutku v bode 2/ za účelom zatajenia

jeho spáchania a ukrytia prostriedkov z neho pochádzajúcich, celkovo v 9-tich prípadoch

vykonal výber hotovosti v celkovej sume 4.965.000,- Sk (164.807,80 Eur), sumu 1.000.000,-

Sk (33.193,92 Eur) previedol na účet spoločnosti Z., s.r.o. P. X., L. M., IČO X., sumu

1.444.000,- Sk (51.251,41 Eur) previedol na účet spoločnosti F. S., s.r.o., R. č. X., K., IČO

X., ako úhradu kúpy motorového vozidla pre svoju osobu, a to aţ do úplného vyčerpania

prostriedkov na účte, pričom ako konateľ spoločnosti B., spol. s r.o. K., P. X., K.,

IČO X. vystavil pre spoločnosť A., spol. s r.o., O. X., B., IČO X. aj písomné potvrdenie, ţe

čiastka 7.500.000,- Sk (248.954,39 Eur), uhradená bankovým prevodom z 5. februára 1997 je

čiastočnou úhradou faktúry č. X. a X. s tým, ţe toto potvrdenie vydal na základe ţiadosti

spoločnosti A., spol. s r.o., O. X., B.,

6

4/ v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

v prospech spoločnosti S. L., s.r.o. S. N.V., Pri L. X., L., IČO X., zastúpenej spoločníkom

a jediným konateľom obvineným P. C., uplatnením si neoprávneného nároku na vrátenie

spotrebnej dane z liehu, hoci aj na úkor zvýšenia daňových nedoplatkov v spoločnosti M.,

s.r.o. K., P. 17, S.Ľ., IČO X., v ktorej konateľmi a spoločníkmi boli obvinení Ing. J. S. a M.

Č. a v spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X., v ktorej bol v tom čase jedným zo

spoločníkov obvinený Ing. M. G., PhD., ktorý v tom čase zastával funkciu generálneho

riaditeľa, po vzájomnej dohode pribliţne v auguste 1997 sa rozhodli, ţe uskutočnia obchod

s objemom 410.000 la liehu od dodávateľa L. W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X., pre

odberateľa spoločnosť S. L., s.r.o. S. Nová Ves, Pri L. X., L., IČO X., a následným predajom

tohto liehu od dodávateľa S. L., s.r.o. S. N.V., Pri L. X., L., IČO X. pre odberateľa

spoločnosť M., s.r.o. K., P. X., S.Ľ., IČO X. a posledným predajom 410.000 la liehu od

dodávateľa spoločnosť M., s.r.o. K., P. X., S.Ľ., IČO X., späť pre odberateľa spoločnosť

L. W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X. tak,

ţe potom ako spoločnosť S. L., s.r.o. S. N.V., Pri L. X., L., IČO X., nepoţiada

o vrátenie spotrebnej dane z liehu pri nákupe zdaneného liehu od spoločnosti L. W. L., s.r.o.

L., Pri L. X., L., IČO X., a ani neprizná daňovú povinnosť pri jeho následnom predaji

spoločnosti M., s.r.o., K., P. 17, S.Ľ. vydá spoločnosť M., s.r.o., K., P. 17, S.Ľ., IČO X.

daňový doklad, z ktorého si táto spoločnosť uplatní nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu,

ktorý táto spoločnosť po úhrade z príslušného daňového úradu pošle na účet spoločnosti S. L.,

s.r.o., S. N.V., Pri L. X., L., IČO X., ako čiastočnú úhradu faktúry za nákup liehu;

za tým účelom obvinení Ing. J. S. a M. Č. ako spoločníci a konatelia spoločnosti M.,

s.r.o. K., P. X., S.Ľ., IČO X. dodatkom č. 2 k spoločenskej zmluve o zaloţení spoločnosti

z 13. augusta 1997 zámerne zmenili sídlo spoločnosti M., s.r.o., K. do pôsobnosti D.Ú. L. a tu

zaregistrovali spoločnosť M., s.r.o., K. pod novým sídlom spoločnosti a to so sídlom K. X.,

L., IČO X. ako platcu spotrebnej dane z liehu a platcu dane z pridanej hodnoty;

následne 16. septembra 1997 splnomocnili na ďalšie konanie vo všetkých právnych

a daňových úkonoch za spoločnosť M., s.r.o. K., K. X., L., IČO X. obvineného Ing. Ľ. M.,

v minulosti pracovníka D.Ú. K., ktorý toho istého dňa, t.j. 16. septembra 1997 na pokyn

obvinených Ing. J. S. a M. Č. zriadil beţný účet číslo X. v Poľnobanke a.s., expozitúra v L.

ako účet nový, nezaťaţený daňovými exekúciami, ktoré spoločnosť M., s.r.o. K., P. X., S.Ľ.,

IČO X. mala na účtoch pre styk s D.Ú. v K.;

následne obvinený Ing. M. G., PhD. ako konateľ a generálny riaditeľ spoločnosti L.

W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X., odpredal spoločnosti S. L., s.r.o. S.N.V. Pri L. X., L.,

7

IČO X., zastúpenej spoločníkom a jediným konateľom obvineným P. C. 410.000 la liehu

jemného rafinovaného a to faktúrou č. X. z 22. augusta 1997 účtovanou so spotrebnou daňou

z liehu vo výške 98.400.000,- Sk (3.266.281,60 Eur) a s daňou z pridanej hodnoty vo výške

25.196.960,- Sk (836.385,84 Eur) pri jednotkovej cene 27,20 Sk (0,903 Eur) za 1 la liehu,

spoločnosť S. L., s.r.o. S. N.V., Pri L. X., L., IČO X. ako dodávateľ, následne odpredala ten

istý lieh, v tom istom objeme, bez zmeny jeho podstaty a úpravy, ako aj bez vyskladnenia zo

skladových priestorov spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X. a jeho prijatia na

sklad odberateľovi, spoločnosti M., s.r.o. K., K. X., L., IČO X. a to faktúrou č. X.

z 30. septembra 1997, pričom spoločnosť S. L., s.r.o. S. N.V., Pri L. X., L., IČO X. nebola

oprávnená tento obchod účtovať so spotrebnou daňou z liehu vo výške 98.400.000,- Sk

(3.266.281,60 Eur) a ani s daňou z pridanej hodnoty vo výške 24.895.200,- Sk (826.369,24

Eur), pri jednotkovej cene 24 Sk (0,797 Eur), pričom predmetná faktúra znela na celkovú

sumu 133.135.200 Sk (4.419.279,03 Eur), lebo spoločnosť vôbec nebola oprávnená nakladať

s jemným rafinovaným liehom a teda nebola oprávnená ani od tohto liehu vystaviť daňový

doklad, spoločnosť M., s.r.o. K., K. X., L., IČO X., za ktorú z poverenia konateľov

spoločnosti obvinených M. Č. a Ing. J. S. od 16. septembra 1997 konal nimi splnomocnený

obvinený Ing. Ľ. M., ten istý lieh opäť bez zmeny jeho podstaty a úpravy, bez prijatia na sklad

a jeho vyskladnenia, ako dodávateľ, odpredala na dvakrát v celkovom mnoţstve 410.000 la

naspäť spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X. ako odberateľovi a to faktúrou č.

.z 22. októbra 1997 najprv 380.000 la liehu, pri jednotkovej cene 24,20 Sk (0,803 Eur)

a ďalšou faktúrou č. X. z 3. novembra 1997 bolo odpredaných zvyšných 30.000 la liehu, pri

rovnakej jednotkovej cene, spolu so spotrebnou daňou z liehu v súhrne vo výške 98.400.000,-

Sk (3.266.281,60 Eur) a daňou z pridanej hodnoty v súhrne vo výške 24.914.060,- Sk

(826.995,28 Eur), čím sa lieh dostal opäť do vlastníctva spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., Pri L.

X., L., IČO X., hoci jej priestory nikdy ani neopustil, keďţe spoločnosť L. W. L., s.r.o. L., Pri

L. X., L., IČO X., zastúpená obvineným Ing. M. G., PhD. na strane skladovateľa

a spoločnosť S. L., s.r.o., S. N.V., Pri L. X., L., IČO X., zastúpená splnomocneným

zástupcom obvineným P. C. na strane ukladateľa, uzatvorili zmluvu o skladovaní z 22.

augusta 1997 na skladovanie jemného rafinovaného liehu v mnoţstve 410.000 la v nádrţi č.

68, 30. septembra 1997 bola uzatvorená zmluva o skladovaní medzi spoločnosťou L. W. L.,

s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X., zastúpená obvineným Ing. M. G., PhD. na strane skladovateľa

a spoločnosťou M., s.r.o. K., K. X., L., IČO X., zastúpenou splnomocnencom obvineným

Ing. Ľ. M., na skladovanie toho istého liehu a v tom istom mnoţstve, avšak v tomto prípade

v nádrţi č. 078, pričom obidve tieto zmluvné strany uzatvorili aj ďalšiu zmluvu o skladovaní

8

z 30. októbra 1997 na uskladnenie toho istého liehu, ale v mnoţstve 30.000 la v nádrţi č. 32,

pričom spoločnosť M., s.r.o. K., K. X., L., IČO X. si z nakúpeného liehu uplatnila nárok na

vrátenie spotrebnej dane z liehu 98.400.000,- Sk (3.266.281,60 Eur), hoci spoločnosť S. L.,

s.r.o., S. N.V., Pri L. X., L., IČO X., ako dodávateľ túto daňovú povinnosť nepriznala,

konatelia spoločnosti M., s.r.o. K., K. X., L., IČO X. obvinení Ing. J. S. a M. Č. vyuţili, ţe

D.Ú. v L. nebol informovaný o výške ich daňových nedoplatkov z D.Ú. K., oznámili D.Ú. L.

číslo novozaloţeného účtu spoločnosti M., s.r.o. K., K. X., L., IČO X. a to č. ú. X. (neskoršie

č. účtu X.), s ktorým mohli voľne disponovať a na ktorý bol následne D.Ú. L. aj nárok na

vrátenie spotrebnej dane z liehu vo výške 98.400.000,- Sk (3.266.281,60 Eur) platobným

poukazom č. X. z 13. októbra 1997 tejto spoločnosti vyplatený;

vzápätí bola touto sumou t.j. 98.400.000 Sk (3.266.281,60 Eur) uhradená časť faktúry

č. X. z 30. septembra 1997 spoločnosti S. L., s.r.o. S. N.V., Pri L. X., L., IČO X., a to aj

napriek tomu, ţe táto spoločnosť nemohla vystaviť daňový doklad a sama si pri predaji liehu

ani nepriznala daňovú povinnosť k spotrebnej dani z liehu; takýmto konaním obvinení Ing. M.

G., PhD., Ing. J. S., M. Č. spolu s obvineným Ing. Ľ. M. obohatili spoločnosť S. L., s.r.o. S.

N.V., Pri L. X., L., IČO X. o sumu 98.400.000,- Sk (3.266.281,60 Eur) a v rovnakej výške

poškodili štátny rozpočet Slovenskej republiky, zastúpenej D.R. SR, N. ul. č. X., B.B.,

5/ obvinená Ing. J. K. ako spoločníčka a konateľka spoločnosti P., spol. s r.o., K. X.,

P., IČO X. a od 19. októbra 1998 aj ako predsedníčka predstavenstva spoločnosti P., a.s., K.

X., P., IČO X., od 5. novembra 1998 s názvom spoločnosti W. L., a.s., Z. X., S. N.V., IČO

X., na ktorú sa 19. októbra 1998 pretransformovala spoločnosť P., spol. s r.o., K. X., P., IČO

X., po dohode s obvineným Ing. J.N., v úmysle obohatiť sa vykázaním zvýšenia nákladov

ovplyvňujúcich daňové povinnosti, uzavreli fiktívnu Zmluvu o sprostredkovaní medzi

spoločnosťou P., spol. s r.o., K. X., P., IČO X. ako záujemcom a spoločnosťou X. holding,

a.s., H. X., Ţ., IČO X. ako sprostredkovateľom, následne predstierali plnenie tejto zmluvy,

pričom dodávateľ spoločnosť X. holding, a.s., H. X., Ţ., IČO X., za ktorú konal bez

splnomocnenia obvinený Ing. J. N., vystavil fiktívnu faktúru s odmenou pre sprostredkovateľa

č. X. z 12. októbra 1998 v celkovej výške 18.450.000,- Sk (612.427,80 Eur), so základom

dane vo výške 15.000.000,- Sk (497.908,78 Eur) a s vyčíslenou daňou z pridanej hodnoty vo

výške 3.450.000,- Sk (114.519,02 Eur) a následne túto sumu obvinená Ing. J. K. aj postupne

vyplatila, a to pokladničným výdavkovým dokladom z 23. novembra 1998 v sume 4.950.000,-

Sk (164.309,89 Eur), ktorá predstavovala 23% daň z pridanej hodnoty vyfakturovanej

spomenutou faktúrou č. X. z 12. októbra 1998, výdavkovým pokladničným dokladom z 20.

9

januára 1999 v sume 3.500.000,- Sk (116.178,71 Eur), výdavkovým pokladničným dokladom

z 22. februára 1999 v sume 1.000.000,- Sk (33.193,92 Eur) a výdavkovým pokladničným

dokladom z 8. marca 1999 v sume 9.000.000,- Sk (298.745,26 Eur), túto faktúru obvinená

Ing. J. K. zaviedla do účtovníctva spoločnosti P., spol. s r.o., K. X., P., IČO X., hoci ţiadne

plnenie z nej poskytnuté nebolo a sumu 15.000.000,- Sk (497.908,78 Eur) ako základ dane

uplatnila v nákladoch spoločnosti P., spol. s r.o., K. X., P., IČO X. v daňovom priznaní k dani

z príjmov právnických osôb za rok 1998 a zároveň sumu 3.450.000,- Sk (114.519,02 Eur)

uplatnila ako „daň na vstupe“ v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za spoločnosť

W. L., a.s., Z. X., S. N.V., IČO X. za 4. štvrťrok 1998, ktoré obvinená Ing. J. K. podala 20.

januára 1999 na Daňový úrad L., čím uviedli do omylu Daňový úrad L.; takýmto svojím

konaním obvinená spôsobila škodu štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpenej D.R.

SR, N. ul. č. X., B.B., lebo neoprávnene zo štátneho rozpočtu získala sumu vo výške

6.000.000,- Sk (199.163,51 Eur) na dani z príjmu právnickej osoby, ktorú uplatnila za

spoločnosť P., spol. s r.o., K. X., P., IČO X., ako aj sumu 3.450.000,- Sk (114.519,02 Eur),

ktorú uplatnila ako daň na vstupe v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za spoločnosť

W. L., a.s., Z. X., S. N.V., IČO X.,

6/ obvinený Ing. M. G., PhD. ako spoločník a konateľ spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., Pri

L. X., L., IČO X., a zároveň jej generálny riaditeľ spolu s obvineným Ing. J. N. konajúcim za

spoločnosť K. s.r.o., A. X., K., IČO X., v úmysle obohatiť sa vykázaním zvýšenia nákladov

ovplyvňujúcich daňové priznanie, ako aj získať v hotovosti peniaze z pokladne spoločnosti L.

W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X.,

v presne nezistený deň v mesiacoch október - november 1998 uzavreli fiktívnu zmluvu

o sprostredkovaní z 2. februára 1998 medzi záujemcom, spoločnosťou L. W. L., s.r.o., L., Pri

L. X., L., IČO X. a spoločnosťou K. s.r.o., A. X., K., IČO X., ako sprostredkovateľom,

s predmetom zabezpečenia príleţitosti na uzatvorenie zmluvy o predaji rafinovaného liehu

a výrobkov na báze liehu s treťou osobou s odmenou pre sprostredkovateľa 12.000.000,- Sk

(398.327,02 Eur) bez dane z pridanej hodnoty, ktorá bude zaplatená najneskôr do 31. októbra

1998;

následne bez uskutočnenia reálneho plnenia zmluvy obvinený Ing. J. N. za spoločnosť

K. s.r.o., A. X., K., IČO X., ako dodávateľa, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie tejto

spoločnosti na základe plnej moci zo 14. októbra 1998, vystavil fiktívnu faktúru č. X.

s odmenou pre sprostredkovateľa 12.000.000 Sk (398.327,02 Eur) a aj s daňou z pridanej

hodnoty vo výške 2.760.000 Sk (91.615,22 Eur) spolu na čiastku 14.760.000 Sk (489.942,24

10

Eur), ktorú spoločnosť L. W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X., prevzala 23. októbra 1998

a ktorú sumu aj následne spoločnosť L. W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X., postupne

vyplatila a to výdavkovým pokladničným dokladom z 23. októbra 1998 v sume 3.960.000 Sk

(131.447,91 Eur), výdavkovým pokladničným dokladom z 26. októbra 1998 v sume

5.000.000 Sk (165.969,59 Eur), výdavkovým pokladničným dokladom z 27. októbra 1998

v sume 3.000.000 Sk (99.581,76 Eur), výdavkovým pokladničným dokladom z 2. novembra

1998 v sume 2.800.000 Sk (92.942,97 Eur), pričom túto faktúru obvinený Ing. M. G., PhD.

predloţil na spracovanie pracovníkom ekonomického úseku spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., Pri

L. X., L., IČO X., a suma dane z pridanej hodnoty vo výške 2.760.000 Sk (91.615,22 Eur)

bola následne zaúčtovaná ako „daň na vstupe“ v daňovom priznaní za mesiac október 1998,

čím došlo k prevýšeniu „dane na vstupe“ nad „daňou na výstupe“ a takto získaný nadmerný

odpočet v sume 228.822 Sk (7.595,50 Eur) im daňový úrad preúčtoval na daňový nedoplatok

na spotrebnej dani z liehu;

takýmto konaním uviedli D.Ú. L. do omylu, čím spôsobili škodu vo výške 2.531.178

Sk (84.019,72 Eur), ktorá mala byť vyčíslená ako daňová povinnosť spoločnosti L. W. L.,

s.r.o., L., Pri L. 1, L., IČO X., pri neuplatnení si fiktívnej faktúry č. X.

Za tieto trestné činy špecializovaný trestný súd uloţil obvineným Ing. M. G., PhD.

podľa § 250 ods. 4, § 35 ods. 1, § 39a ods. 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., čl. 6

ods. 1 Dohovoru úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na výkon ktorého ho

zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny a peňaţný trest vo výmere 40.000 Eur

a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu náhradný trest odňatia slobody vo

výmere 2 roky, J. B. podľa § 250 ods. 4, § 39a ods. 3, § 53 ods. 1, §54 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, na výkon ktorého

bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny a peňaţný trest vo výmere 15.000 Eur a pre

prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere

12 mesiacov, Ing. J. K. podľa § 250 ods. 4, § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54

ods. 2, ods. 3 Tr. zák., čl. 6 ods. 1 Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého

výkon podmienečne odloţil a určil skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov a peňaţný trest vo

výmere 10.000 Eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu náhradný trest

odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, Ing. J. S. podľa § 250 ods. 4, § 39a ods. 3, § 53 ods.

1, § 54 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., čl. 6 ods. 1 Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere 3 roky

so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny a peňaţný trest vo výmere

15.000 Eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu náhradný trest odňatia

11

slobody vo výmere 12 mesiacov, L. B. podľa § 252 ods. 4, § 35 ods. 1, § 39a ods. 3, § 53 ods.

1, § 54 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., čl. 6 ods. 1 Dohovoru úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

4 roky so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny a peňaţný trest vo

výmere 20.000 Eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu náhradný trest

odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov a Ing. Ľ. M. podľa § 250 ods. 4, § 39a

ods. 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., čl. 6 ods. 1 Dohovoru trest odňatia slobody vo

výmere 3 roky so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny a peňaţný trest

vo výmere 15.000 Eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu náhradný trest

odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Zároveň obvinená Ing. J. K. bola podľa oslobodená spod

obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR Bratislava, sp. zn.

VII Gv 375/04-225 z 25. mája 2007, pre skutok v bode 1/ súdu prvého stupňa, obţalobou

právne kvalifikovaný ako pomoc k trestnému činu podvodu podľa §10 ods. 1 písm. c/, § 250

ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

Rozsudok špeciálneho súdu nadobudol právoplatnosť 4. júna 2013, kedy odvolací súd

uznesením sp. zn. podľa odvolania obvinených Ing. M. G., PhD.,

Ing. J. K., J. B., L. B., Ing. J. S. a Ing. Ľ. M. zamietol.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo obvinenému Ing. M. G., PhD. a jeho obhajcovi

doručené 30. augusta 2013, J. B. a jeho obhajkyni 2., resp. 3. septembra 2013, Ing. J. K.

11. septembra 2013 a jej obhajcovi 30. augusta 2013, Ing. J. S. 2. septembra 2013 a jeho

obhajcovi 30. augusta 2013.

Špecializovaný trestný súd 9. decembra 2013 predloţil najvyššiemu súdu dovolania

obvinených Ing. M. G., PhD. z 22. júna 2013 (faxom) potvrdené písomne 25. júna 2013, J. B.

z 19. júla 2013, Ing. J. K. z 8. októbra 2013 a Ing. J. S. z 1. októbra 2013. Predchádzal tomu

postup súdu prvého stupňa, ktorý na základe pokynu najvyššieho súdu daného po vrátení veci

(dovolanie obvineného Ing. G., PhD, sp. zn. ) ako predčasne predloţenej,

poučil dovolateľa v zmysle a vyzval ho, aby sa vyjadril, či trvá na

pôvodne podanom dovolaní. Vyjadrenie obhajcov dovolateľa Ing. G., PhD., o trvaní na

pôvodne podanom dovolaní je súčasťou spisového materiálu (JUDr. K. na č.l. 8939 a Mgr. P.

na č.l. 8952). Obdobne postupoval súd prvého stupňa aj vo vzťahu k obvinenému B., ktorého

12

dovolanie bolo tak ako u obvineného Ing. G., PhD. podané v čase, keď obvinený nemal ešte

doručené dovolaním napadnuté rozhodnutie. Vyjadrenie jeho obhajcu, JUDr. K., ţe trvá na

pôvodne podanom dovolaní je na č.l. 8940.

Dovolací súd sa oboznámil s vlastným písomným podaním obvineného G., ako aj s

jeho doplnením prostredníctvom obhajcu Mgr. P., ktoré boli dovolaciemu súdu doručené

3., resp. 8. januára 2014.

Obvinení sa domáhali, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v ich neprospech

z dôvodu uvedeného v ustanovení Ing. J. K. uplatnila i dovolací

dôvod podľa písm. g/ a Ing. M. G., PhD. v doplneniach dovolania okrem písm. g/ aj písm. c/,

písm. d/, písm. h/.

Obvinený Ing. M. G., PhD. v súvislosti s poukázal na

absenciu poučenia v zmysle predsedom senátu, ktorý tým nerešpektoval

imperatív uvedený v predmetnom ustanovení. Namietal čítanie jeho výpovede z prípravného

konania bez toho, aby to navrhol jeho obhajca alebo prokurátor. Spochybnil postup súdu na

hlavnom pojednávaní 29. júna 2009. Po zistení, ţe JUDr. B., obhajca obvinených M. a S., sa

nedostavil a po oznámení JUDr. K., obhajcu dovolateľa, ţe ho JUDr. B. poţiadal

o zastupovanie, bolo hlavné pojednávanie otvorené aj bez súhlasu dovolateľa a bez

preukázania sa substitučnou plnou mocou. Tým došlo k porušeniu práva na obhajobu nielen

u obvineného M., ale aj dovolateľa. Nevypočutím svedka P. (v čase spáchania ţalovaných

skutkov spoločník a konateľ spoločnosti L. W. L., s.r.o.) bolo porušené jeho právo vypočuť

svedkov vo svoj prospech. Neprimeraná dĺţka konania (viac ako 16 rokov) zmarila jeho právo

účinne sa brániť vzneseným obvineniam. Po tak dlhej dobe nebolo prakticky moţné

zabezpečiť dôkazy svedčiace v jeho prospech, vypočuť svedkov, ktorí by si na veci pamätali

a vedeli podať relevantnú výpoveď. Trestné stíhanie malo byť zastavené podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru, pretoţe zasahovalo do základných práv obvineného. Nemal moţnosť pripraviť sa

na výsluch obvineného S., lebo nebol o ňom informovaný v dostatočnom predstihu a nebolo

mu doručené uznesenie o spojení veci. Súd nereagoval na tieto pochybenia a zásahy do práv

na obhajobu, ktoré sú obsahom podania doručeného súdu pri predbeţnom prejednaní

obţaloby. Vyšetrovateľ 30. marca 2007 pripustil isté procesné pochybenia. Návrhy na

doplnenie dokazovania obhajobou predloţené pred preštudovaním spisu, boli bez zákonného

podkladu odmietnuté vyšetrovateľom, čím došlo k vedomému zmareniu moţnosti brániť sa

13

obvineniu uţ v prípravnom konaní.

Dovolací dôvod podľa je daný tým, ţe neboli splnené

podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obvineného, pretoţe súhlas

podľa nebol daný výslovne.

K dovolaciemu dôvodu podľa uviedol, ţe pri

rozhodovaní o vine na úkony, ktoré vykonal Špeciálny súd do 4. augusta 2009, nemohol

Špecializovaný trestný súd prihliadať, lebo ich sám nevykonal. U skutku v bode 4, súd zaloţil

svoje rozhodnutie na zápisniciach Daňového úradu Bratislava II, ktoré neboli na hlavnom

pojednávaní prečítané. Opakované daňové kontroly boli realizované bez opory v zákone a bez

toho, aby mal daňový úrad k dispozícii účtovné doklady posudzovanej spoločnosti. Došlo

k zásahu do princípu právnej istoty. Súčasťou spisového materiálu sú záznamy z prvotných

daňových kontrol, ktoré vykonal D.Ú. L. a ktoré konštatovali vecnú správnosť uplatnených

nárokov a daňových povinností. Vytýkal prečítanie výpovede svedka P. z 13. marca 2003,

k výsluchu ktorého došlo pred vznesením obvinenia zo skutku v bode 4, v dôsledku čoho

nebol výsluch vykonaný kontradiktórne.

Podľa namietal porušenie ustanovení ,

Tr. zák. () a ustanovení , ().

„Hoci súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval existenciu dôvodov pre

mimoriadne zníženie trestu, jedine v jeho prípade sa neriadil ustanovením § 40 ods. 3 Tr. zák.

Výrok o treste však musí byť jasný a zrozumiteľný tak, aby bol preskúmateľný, akými

ustanoveniami sa súd riadil pri ukladaní konkrétneho druhu a výmery trestu.“, „...súd pri

aplikácii zmierňovacieho ustanovenia § 40 Tr. zák. nesmie s odvolaním sa na § 35 ods. 1 Tr.

zák. ani pri súbehu viacerých trestných činov určiť inú spodnú hranicu trestnej sadzby než 1

rok. Ak súd vychádzal z inej spodnej hranice, porušil tým hmotnoprávne ustanovenie

v neprospech dovolateľa“. Poukázal na nedôsledné plnenie revíznej

povinnosti zo strany odvolacieho súdu, keď nekriticky akceptoval rozhodnutie súdu prvého

stupňa. Konštatoval, ţe skutok v bode 6 bol nesprávne hodnotený ako samostatný trestný čin.

V súlade s § 89 ods. 19 Tr. zák. mal byť posudzovaný nanajvýš ako jeden čiastkový útok

pokračujúcej trestnej činnosti. Nebolo moţné prihliadať na priťaţujúcu okolnosť v podobe

spáchania viacerých trestných činov ani postupovať v zmysle § 35 ods. 1 Tr. zák. Skutok

v bode 4 nenapĺňa znaky trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného

14

v mesiaci august 1997. Namietal absenciu znaku „uvedenie do omylu alebo vyuţitie omylu“,

subjektívnej stránky trestného činu, ako aj znaku „vznik škody“. Navyše trestnosť tohto činu

zanikla z dôvodu premlčania. V čase keď sa skutok v bode 4 stal, nepostihoval

konania spočívajúce v neoprávnenom uplatnení si nároku na vrátenie spotrebnej dane. Také

konanie sa stalo trestným aţ po 1. septembri 1999. Toto si uvedomovali aj orgány

prípravného konania, čoho dôkazom má byť nezákonný postup pri zmene právnej

kvalifikácie. Rovnaké závery platia aj vo vzťahu ku skutku v bode 1 rozsudku. Namietal, ţe

zo skutkových záverov súdu prvého stupňa v skutku 6/ nie je moţné ustáliť, či mu je kladené

za vinu vylákanie prostriedkov z pokladne spoločnosti (trestný čin podvodu) alebo

vyhotovenie dokladov, ktoré majú vplyv na vlastnú daňovú povinnosť tak, ţe určitému

subjektu je v konečnom dôsledku vymeraná niţšia alebo ţiadna daň (trestný čin skrátenia

dane). Zo skutkovej vety v bode 4 rozsudku nie je zrejmé, v čom mal spočívať podiel

dovolateľa na spáchanom trestnom čine. Zdôraznil, ţe za spoločnosť X, s. r.o. si všetky

povinnosti vo vzťahu k daňovému úradu splnil.

Vo vzťahu k dôvodu podľa poukázal na nerešpektovanie

ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák., ako aj čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie.

Trest odňatia slobody v spojení s peňaţným neprimerane prísnym vo výške 40.000,- Eur

popiera účel trestania.

Obvinený J. B. uplatnením dôvodu podľa namietal, ţe

konajúce súdy nevyhodnotili komplexne stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania pre

spoločnosť, okolnosti spáchania skutku, osobu obvineného, mieru jeho zavinenia, moţnosť

nápravy a dĺţku konania. Nie je moţné preskúmať, ktorým odsekom ustanovenia

§ 40 Tr. zák. sa súdy riadili a z akej trestnej sadzby vychádzali. Mala byť pouţitá dolná

hranica trestnej sadzby 1 a nie 5 rokov, odvolací súd si nesplnil revíznu povinnosť

a nekriticky akceptoval rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Obvinená Ing. J. K. označila napadnuté rozhodnutie za nezákonné, účelové, ktoré

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Dovolací súd by mal posudzovať vec podľa zákona

účinného v čase spáchania skutkov. Poukázala na nezákonnosť, arbitrárnosť a účelovosť

postupu OČTK v prípravnom konaní. Faktúra č. X. ani zmluva o sprostredkovaní, na ktorých

je postavený skutok v bode 5/, nie sú súčasťou spisového materiálu. V rámci dôvodu podľa §

371 ods. 1 písm. g/ namietala, ţe predloţené návrhy na doplnenie dokazovania súd

15

odmietol. Nesúhlasila s hodnotením vykonaných dôkazov. Výpoveď svedka V. je

nevierohodná, chaotická a účelová. Za zavádzajúcu označila výpoveď svedka Siváka.

K dôvodu podľa namietala, ţe odsúdenie za trestný čin podvodu

podľa , vychádzalo z domnienok, čiastkových podkladov, bez

toho, aby výpovede svedkov boli podopreté hodnovernými dôkazmi.

Obvinený Ing. J. S. podľa konštatoval,

ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Zníţenie trestu odňatia slobody určené súdom prvého stupňa sa minulo účelu trestu. Mal

mu byť uloţený výchovný podmienečný trest.

Podľa sa prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR vyjadrila

k dovolaniam obvinených Ing. M. G., PhD. a J. B. V konaní nebol porušený zákon. Nedošlo

k porušeniu práva na obhajobu a zistený skutok bol správne právne posúdený.

V zmysle sa na rozhodnutie o dovolaniach obvinených aplikoval

v znení novely

Dovolací súd ( ) zistil, ţe dovolania sú prípustné (,

), boli podané oprávnenými osobami ( ), v zákonnej

lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1,

ods. 3 ). Spĺňajú podmienky predpokladané v , ako aj obsahové

náleţitosti v

Po preskúmaní spisu a prerokovaní veci na neverejnom zasadnutí dovolací súd zistil,

ţe dovolania sú dôvodné. Dovolací dôvod uvedený v naplnený

bol. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. júna 2013, sp. zn. ,

u obvinených Ing. M. G., PhD., J. B., Ing. J. K., Ing. J. S., L. B. a Ing. Ľ. M. bol porušený

zákon v ustanovení a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanoveniach , §

88 Tr. v znení a Dohovoru v ich

neprospech.

Podľa účinného od 1. septembra 2011 dovolací súd môţe rozhodnúť

aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, ţe dôvody dovolania, ktoré bolo podané

16

v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú

k postupu podľa a

V zmysle ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania

podľa , vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach,

o ktoré sa tento dôvod opiera.

Podľa súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd

zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému

rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa

okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný

len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho

moţno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti

výrok o vine, zruší vţdy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo

výroku o vine svoj podklad a ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Konštrukcia a štruktúra jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1

písm. a/ aţ n/ , resp. aj stanovuje, ţe dovolanie, ako mimoriadny

opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu vo veci samej, je určené na

nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb.

Podľa dovolanie moţno podať len, ak rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však

dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.

V zmysle dôvody podľa ods. 1 písm. i/ a podľa ods. 3 nemoţno

pouţiť, ak porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

Dovolací dôvod v je daný v prípadoch, keď rozhodnutie

súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pouţitá zákonná formulácia vyjadruje, ţe

dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby

17

spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.

Tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou aplikáciou zákonných znakov skutkovej podstaty

trestného činu na zistený skutkový stav, ktorým je dovolací súd viazaný a nesprávnej

aplikácie iných noriem hmotného práva. Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní

o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania podľa

len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej

vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného

trestného činu.

Trestný čin ako určitú právnu konštrukciu vymedzuje uzavretým

komplexom presne definovaných objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré v súhrne

vytvárajú skutkovú podstatu trestného činu. Ako sa skutok prejavuje vo vonkajšom svete,

definuje predovšetkým objektívna stránka skutkovej podstaty, ktorá je tvorená súhrnom

znakov charakterizujúcich konanie a následok vrátane kauzálneho vzťahu medzi nimi.

Trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu moţnosť),

čo sa podľa právnej teórie, ako aj súdnej praxe chápe aj ako zásada pomocnej úlohy trestnej

represie (zásada subsidiarity), podľa ktorej má byť trestné právo pouţité len ako najkrajnejší

prostriedok a len pri typovo najzávaţnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov

a hodnôt, teda len tam, kde iné moţnosti (prostriedky ostatných právnych odvetví) nie sú

dostatočné. Prostriedkom ultima ratio musia byť v oblasti aplikácie a interpretácie trestného

práva akcentované právne princípy, ktoré primárne súvisia s posudzovaním trestnosti činu.

Podľa Tr. zák. ( v znení ) je

trestným činom pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone.

Čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je nepatrný, nie je trestným činom,

aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu (§ 3 ods. 2 Tr. zák.).

Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne, ţe

postačí zavinenie z nedbanlivosti (§ 3 ods. 3 Tr. zák.).

Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného

záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami,

18

okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho

pohnútkou (§ 3 ods. 4 Tr. zák.).

Podľa § 88 Tr. zák. na okolnosť, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby,

prihliadne sa len vtedy, keď pre svoju závaţnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti

trestného činu pre spoločnosť.

Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, ţe uvedie niekoho do

omylu alebo vyuţije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú,

potresce sa odňatím slobody aţ na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňaţným trestom

alebo prepadnutím veci (§ 250 ods. 1 Tr. zák.).

Odňatím slobody na päť aţ dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v ods. 1 škodu veľkého rozsahu (§ 250 ods. 4 Tr. zák.).

Na naplnenie objektívnej stránky trestného činu podvodu sa vyţaduje konanie, t.j. aby

páchateľ uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl, ďalej príčinná súvislosť medzi

konaním a následkom (táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu), ako

aj následok vo forme škody a obohatenia (touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku malá

škoda a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí). Spúšťacím mechanizmom pri

trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo vyuţívanie omylu iného, pretoţe

len v prípadoch, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom

inej osoby, môţe ísť o spáchanie trestného činu podvodu.

Spoločný základ podvodných konaní spočíva v „omyle“ inej osoby (osoby odlišnej od

páchateľa). Omyl ako rozpor predstavy so skutočnosťou v zmysle skutkovej podstaty

trestného činu podvodu musí mať určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť

prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Ak však osoba v omyle

vykonávajúca majetkovú dispozíciu má povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy

alebo zvyklosti) preskúmať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými

a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy,

bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty trestného

činu podvodu. V posudzovanej veci nejde o situáciu, ţe samotné uvedenie nepravdy, ktorej

preskúmavanie nie je beţné, resp. omyl ani pri zvýšenej miere opatrnosti nemoţno rozpoznať,

19

prípadne osoba vykonávajúca dispozíciu nie je objektívne schopná v určitom čase a stave

disponujúcimi prostriedkami prípadný omyl eliminovať. V danom prípade je potrebné brať do

úvahy aj tzv. dodrţanie obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu alebo

ktorej omyl chce páchateľ vyuţiť. Je absolútnou samozrejmosťou a úplne legitímne

očakávať od štátnych zamestnancov daňových úradov nielen odborno-profesionálnu

znalosť pozitívneho daňového práva, ale aj tomu zodpovedajúci profesionálny prístup

k vyššej miere opatrnosti. Pokiaľ by tomu tak nebolo, ťažko môžeme hovoriť, že ide

o daňové orgány.

Skutky, z ktorých boli obvinení uznaní za vinných, musia byť v tzv. skutkovej vete

rozsudku vymedzené tak, aby formálne zodpovedali znakom skutkovej podstaty príslušného

trestného činu. V tomto smere sa súd prvého stupňa dostatočne nevysporiadal so všetkými,

vyššie popísanými okolnosťami tvoriacimi objektívnu stránku trestného činu podvodu. Uţ

samotný odvolací súd, konštatoval nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkov v bodoch 2/, 5/, 6/

prvostupňového rozsudku.

V konaní o dovolaní nie je najvyšší súd viazaný rozsahom revíznej povinnosti

v zmysle , ktorá sa viaţe na odvolací súd, ale je sám povinný vyhodnotiť

skutočný rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu.

Podľa § 4 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, alebo

b) vedel, ţe svojím konaním môţe také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť,

a pre prípad, ţe ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.

V tomto smere za závaţný nedostatok dovolací súd povaţuje i formuláciu formy

úmyselného zavinenia, ktorú pouţil vo svojom odôvodnení súd prvého stupňa a s ktorou

sa odvolací súd nevysporiadal („....obžalovaní minimálne vedeli, že svojim konaním môžu

porušiť alebo ohroziť záujem chránený a pre prípad, že takéto porušenie

alebo ohrozenie spôsobia, boli s tým uzrozumení. Konali minimálne v nepriamom úmysle

podľa Tr. zák.“). Interpretačné pravidlo uvedené v Tr.

Zb., ţe pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne, ţe

postačí zavinenie z nedbanlivosti, sa zásadne vzťahuje na všetky trestné činy uvedené

20

v osobitnej časti . Z tohto dôvodu, najmä ak súd v odôvodnení rozsudku

konštatuje „minimálne nepriamy úmysel“, treba aj u majetkových trestných činov pri tejto

forme zavinenia preukázať vôľovú zloţku konania obvineného. Priamy úmysel za inak

rovnakých okolností je totiţ závaţnejší ako úmysel nepriamy. Rovnako miera zavinenia

je u priameho úmyslu vyššia. Ak nie je jasné, akú formu úmyselného zavinenia povaţoval súd

za preukázanú, ide o zásadný nedostatok rozsudku, ktorý je z tohto dôvodu v odvolacom

konaní nepreskúmateľný.

Napriek týmto zásadným nedostatkom špecializovaný trestný súd pri posudzovaní

trestnosti činu prihliadol aj na okolnosti, ktoré podmieňujú pouţitie vyššej trestnej sadzby,

bez predchádzajúceho náleţitého vysporiadania sa s ustanovením § 88 Tr. zák., ktoré

vyjadruje poţiadavku zákona, aby okolnosti podmieňujúce pouţitie vyššej trestnej sadzby boli

posudzované materiálne, pričom stupeň nebezpečnosti konkrétneho trestného činu

je naplnený komplexom všetkých okolností prípadu vrátane tých, ktoré existujú mimo rámca

skutkovej podstaty trestného činu. Vytýkané nedostatky odvolací súd neodstránil.

Najvyšší súd zo spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa (str. 133) ďalej

zistil, ţe súd pri ukladaní trestov jednotlivým obvineným zohľadnil dĺţku konania vo svetle

práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a dospel k záveru, ţe uloţenie trestu

odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe by bolo nespravodlivé. Z tohto dôvodu,

obvineným, okrem Ing. M. G., PhD., vymeral tresty pod dolnú hranicu trestnej sadzby, K.

dokonca podmienečný trest odňatia slobody. Dôvodom, pre ktorý nebol aj G. uloţený trest

pod dolnú hranicu trestnej sadzby, mala byť skutočnosť, ţe tomuto obvinenému ako jedinému

ukladal úhrnný trest podľa § 35 ods. 1 Tr. zák. Takéto tvrdenie je však v priamom rozpore

s výrokovou časťou rozsudku, pretoţe úhrnný trest odňatia slobody podľa § 35 ods. 1 Tr. zák.

bol uloţený aj B.. V tomto smere je potrebné dať za pravdu dovolateľom, ţe výrok o treste

musí byť jasný a zrozumiteľný tak, aby bolo preskúmateľné, akými ustanoveniami sa súd

riadil pri jeho ukladaní. Je právne nesprávne, ak súd mimoriadne zníţi trest bez toho, aby vo

výroku uviedol príslušné ustanovenie tak, ako to urobil súd prvého stupňa.

V zmysle judikatúry ESĽP, na ktorú je potrebné v tejto súvislosti upozorniť,

sa vyţaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a presvedčivé. Práve odôvodnenie

rozhodnutia je zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Podcenenie povinnosti

súdu vytvoriť presvedčivé rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti,

21

zreteľne vyvoláva účinky arbitrárnosti a porušenia základného práva účastníka konania

na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako aj jeho práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu

ochranu predpokladá, ţe účastníkovi konania sa táto ochrana dostane v zákonom

predpokladanej kvalite a v primeranom čase, pričom výklad a pouţívanie zákonných

ustanovení príslušných procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené

právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru ( ).

Dovolací súd sa zásadne zaoberá len otázkou správnosti právneho posúdenia skutku

vo vzťahu k tomu skutkovému stavu, ktorý zistili niţšie súdy. Nesprávnym právnym

posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, ţe skutok bol v napadnutom rozhodnutí

kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny trestný čin alebo ţe išlo o iný

trestný čin. Dovolací dôvod podľa pripúšťa podanie dovolania

aj vtedy, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho

ustanovenia. Navyše v konaní o dovolaní nie je najvyšší súd viazaný rozsahom revíznej

povinnosti v zmysle , ktorú vykonal odvolací súd, ale je povinný sám

posúdiť rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu, a to aj z hľadiska kritérií pouţitých

na aplikáciu okolnosti podmieňujúcej pouţitie vyššej trestnej sadzby príslušného

hmotnoprávneho ustanovenia.

Podľa čl. 6 Dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Je nutné uviesť, ţe ani dovolacie konanie

nestojí mimo rámca práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného článkom 6 Dohovoru.

Podstata práva na spravodlivý proces spočíva v oprávnení kaţdého reálne sa domáhať

ochrany svojich práv na súde a v povinnosti súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,

aby uplatneným právam bola poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Spravodlivý proces

spočíva nielen v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto v určitej kvalite ale aj

v primeranom čase dostať.

V spojení so zistenými nedostatkami nie je moţné opomenúť trestnú vec M. Č., ktorý

bol súdom prvého stupňa uznaný za vinného v bode 4/ rozsudku z trestného činu podvodu

formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., hoci o jeho sťaţnosti

22

proti vzneseniu obvinenia prokurátor vôbec nerozhodol. Toto vážne procesné pochybenie,

ktoré je v rozpore s ústavnými princípmi a základnými zásadami ,

odstránil až odvolací súd, ktorý uznesením z 18. decembra 2012, sp. zn. ,

napadnutý rozsudok vo vzťahu k tomuto obvinenému v celom rozsahu zrušil a trestné

stíhanie zastavil.

Podľa ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolací súd

v prospech niektorého obţalovaného, na prospech aj ďalšiemu spoluobţalovanému alebo

zúčastnenej osobe, ktorá nepodala odvolanie, rozhodne odvolací súd vţdy aj v ich prospech.

Rovnako rozhodne v prospech obţalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na ktorého

základe rozhodol v prospech zúčastnenej osoby. Predpokladom tohto postupu však je,

ţe o všetkých obţalovaných sa rozhodlo v tom istom konaní tým istým rozsudkom.

Podľa medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných

slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon,

a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,

majú prednosť pred zákonmi.

Zásadu beneficium coahesionis vyjadrenú v umoţňuje

uplatňovať len v odvolacom konaní. V danom prípade však dovolací súd túto zásadu uplatnil

aj vo vzťahu k obvinenému L. B., ktorý síce dovolanie nepodal, ale vzhľadom na princípy

spravodlivého súdneho konania (čl. 6 Dohovoru) a na skutočnosť, ţe skutok v bode 1/

v preskúmavanom rozhodnutí sa týka nielen dovolateľov Ing. M. G., PhD. a J. B., ale aj L. B.

Zrušenie rozhodnutí súdov oboch stupňov je totiţ aj v jeho prospech z dôvodu, pre ktorý

došlo k ich zrušeniu v prospech Ing. M. G., PhD. a J. B. V tomto smere bolo potrebné vo

vzťahu k obvinenému L. B. rozhodnúť aj o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa v časti

týkajúcej sa skutku 3/, pretoţe tento priamo súvisí so skutkom v bode 2/ rozsudku. Rovnako

pouţil túto zásadu v dovolacom konaní aj vo vzťahu k Ing. Ľ. M., ktorý síce dovolanie

nepodal, ale skutok v bode 4/ preskúmavaného rozhodnutia sa týka nielen dovolateľov Ing.

M. G., PhD. a Ing. J. S., ale aj tohto obvineného. Zrušenie rozhodnutí súdov oboch stupňov je

aj v jeho prospech z dôvodu, pre ktorý došlo k ich zrušeniu v prospech Ing. M. G., PhD. a Ing.

J. S. Inak by vznikla nelogická situácia spočívajúca v tom, ţe identický skutok u jednej osoby

by bol zrušený, ale u druhej by ostal právoplatný. Nepochybne by to vyvolalo v budúcnosti

23

ďalšie opravné konanie u obvinených L. B. a Ing. Ľ. M. Napokon o samotnej snahe Ing. Ľ. M.

iniciovať zmenu napadnutých rozhodnutí v rámci dovolacieho konania, svedčí aj jeho podanie

zo 14. októbra 2013 (č.l. 8946).

Odvolací súd nesplnil dôsledne revíznu povinnosť ( veta druhá ).

Dovolací súd preto na základe vyslovil vo výroku tohto rozsudku

uvedené porušenie zákona v neprospech obvinených Ing. M. G., PhD., J. B., Ing. J. K., Ing. J.

S., L. B. a Ing. Ľ. M. Podľa zrušil v celom rozsahu rozhodnutia súdov

oboch stupňov, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia

na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad. V zmysle špecializovanému trestnému súdu

prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Mohol tak urobiť, lebo

rozhodoval o dovolaniach v prospech obvinených Ing. M. G., PhD., J. B., Ing. J. S. a Ing. J.

K., a na základe uţ v rímskom práve uplatňovanej zásady beneficium coahesionis v súlade

s čl. 6 Dohovoru u L. B. a Ing. Ľ. M.

V rámci nového prerokovania veci musí prvostupňový súd reagovať na námietky

obsiahnuté v dovolaniach, pokiaľ ide o vysporiadanie sa so všetkými okolnosťami tvoriacimi

skutkové podstaty do úvahy prichádzajúcich trestných činov, najmä okolností podmieňujúcich

pouţitie vyššej trestnej sadzby. Aţ po komplexnom zhodnotení stupňa nebezpečnosti činu pre

spoločnosť z hľadísk uvedených v § 3 ods. 4 Tr. zák. moţno v konkrétnom prípade dospieť

k záveru, či je reálne naplnená uvedená materiálna podmienka. Pokiaľ nebude materiálny

predpoklad uvedený v § 88 Tr. zák. naplnený, nie je moţné pouţiť prísnejšiu kvalifikáciu

trestného činu a v takom prípade bude prichádzať do úvahy trestný postih podľa základných,

resp. miernejších skutkových podstát. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude i to, aby

v novom konaní na základe vykonaných dôkazov dospel k jednoznačnému záveru o forme

zavinenia vrátane dôkaznej argumentácie, na ktorej je zaloţená. Pokiaľ by zistené okolnosti

pripúšťali rôzne závery z hľadiska zavinenia páchateľa, bude nutné postupovať podľa zásady

„in dubio pro reo“, pretoţe ide o okolnosť, ktorá ma vplyv aj na určovanie výmery trestu.

V zmysle toho bude nevyhnutné, aby sa prvostupňový súd v naznačených

súvislostiach, bliţšie špecifikovaných v odôvodnení rozhodnutia, vysporiadal s vytýkanými

pochybeniami. Rovnako sa musí podrobne vysporiadať s konaniami daňových subjektov

z hľadiska moţnej daňovej optimalizácie. V tomto smere dovolací súd nesúhlasí s názorom

24

odvolacieho súdu, ţe „....akýkoľvek právny úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich právnych

úkonov, vykonávaných na účel dosiahnutia opačného efektu, teda faktického deficitu štátu

prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej podstaty

príslušného druhu dane“, keďţe daňový únik môže byť nielen nelegálny (taký, ktorý

je v rozpore s právnymi predpismi), ale aj legálny, ktorý len využíva určitý priestor

poskytnutý právnymi predpismi. V tejto spojitosti dovolací súd pripomína, ţe daňové

konanie a trestné konanie sú samostatnými konaniami, ktoré sa navzájom síce dopĺňajú

(najmä pokiaľ ide o preberanie výsledkov daňových kontrol do trestného konania), avšak sú

na sebe nezávislé (v trestnom konaní môţe byť rozsah skrátenej dane ustálený v inej výške

ako v daňovom konaní a podobne).

K ostatným dovolacím dôvodom, ktoré uplatnili obvinení G. (§ 371 ods. 1 písm. c/,

písm. d/, písm. g/) a K. (§ 371 ods. 1 písm. g/) je predovšetkým potrebné poukázať na § 371

ods. 4 , podľa ktorého dôvody podľa ods. 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno pouţiť, ak táto

okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju

najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister

spravodlivosti. Obaja dovolatelia túto podmienku nesplnili, navyše ich tvrdenia ani

nezakladajú dovolacie dôvody podľa , , Neumoţnenie

obvinenému, aby urobil niektoré z vyhlásení podľa , je síce neţiaduce,

nejde však o zásadné porušenie práva na obhajobu tak, ako to vyţaduje § 371 ods. 1 písm. c/

Dovolací súd nezistil ani naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

, pretoţe na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obvineného G. boli

splnené podmienky. Zo zápisnice z hlavného pojednávania dovolací súd zistil,

ţe obvinený G. bol 30. júna 2009 na ňom prítomný aţ do jeho prerušenia za účelom

prestávky, pričom sa do pojednávanej miestnosti uţ nevrátil, ale prostredníctvom svojho

obhajcu poţiadal o uvoľnenie a zároveň súhlasil s tým, aby sa pokračovalo v jeho

neprítomnosti. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe pojem „výslovný“ vykladá

a aplikuje súdna prax v zmysle „jednoznačný, jasný“ (pozri Slovník slovenského jazyka –

SAV 1997, str. 841). Nevyţaduje sa teda, aby subjekt pouţil presne slová zákona, ale je

nevyhnutné, aby vôľa bola prejavená jednoznačne, jasne tak, ţe vylučuje dôvodné

pochybnosti. Taktieţ v dovolacom konaní nemoţno úspešne namietať nesúhlas s hodnotením

vykonaných dôkazov, resp. odmietnutie návrhov na ich vykonanie tak, ako to urobili obvinení

pri dovolacom dôvode podľa V tomto smere totiţ nejde

o aplikáciu hmotného práva, ale o aplikáciu procesných predpisov. Rovnako nesprávne je

25

tvrdenie obvineného o tom, ţe na úkony vykonané Špeciálny súdom nebolo moţné prihliadať.

Špeciálny súd bol predchodca Špecializovaného trestného súdu, konal a rozhodoval podľa

rovnakých hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov ako ostatné súdy.

Vzhľadom na argumenty uplatnené v dovolaniach je vhodné ešte pripomenúť, ţe dĺţka

konania, ktorá s prihliadnutím na obťaţnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu

a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane

presahuje dĺţku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá môţe

odôvodniť pri ukladaní trestu pouţitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40

ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 – teraz § 39 ods. 1 Tr. zák. – a uloţenie trestu

odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom (R č. 10/1-2011),

resp. v zmysle judikatúry ESĽP za istých okolnosti i meritórne ukončenie veci zastavením

trestného stíhania alebo oslobodením spod obţaloby.

Hmotnoprávne ustanovenie § 39 Tr. zák. (resp. § 40 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006) o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody svojou povahou

a významom sa primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu

a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a nasl. a na rozdiel od ustanovení § 41,

§ 42 (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu) alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Tr.

zák., ktoré sú taktieţ hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, ho nemoţno podriadiť pod

„nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“, zakladajúce dovolací dôvod podľa

Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôţe obstáť v dôsledku toho, ţe je

chybný výrok o vine, moţno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len

prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa

Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa a

ods. 1 písm. h/ je taký, ţe prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom

a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky

tohto vzťahu potom vyplýva, ţe samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie

ustanovení kogentnej povahy viaţucej sa k rozhodovaniu o treste môţe byť napadnutý

prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu,

ktorý sa viaţe k takému výroku.

26

Dovolací dôvod podľa nie je naplnený tým, ţe

obvinenému nebol uloţený trest za pouţitia § 39 Tr. zák. (resp. § 40 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006), v dôsledku čoho uloţený trest má byť neprimeraný lebo pokiaľ súd

nevyuţil moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci

nezníţenej trestnej sadzby, nemoţno tvrdiť, ţe trest bol uloţený mimo trestnú sadzbu

ustanovenú za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného.

Neaplikácia ustanovenia § 39 Tr. zák. resp. § 40 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006

nezakladá ţiadny dovolací dôvod (R č. 5/1-2011).

Úlohou súdu prvého stupňa bude:

- určiť zákonu zodpovedajúce právne posúdenie veci s prihliadnutím na skutočnosti

vyjadrené v tomto rozhodnutí, vrátane ustanovení a Tr. v znení

neskorších predpisov,

vyrovnať sa s postojom obvinených v otázke uloţenia trestu,

reagovať na ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré vyjdú najavo na hlavnom pojednávaní.

Špecializovaný trestný súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací

súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Keďţe napadnuté

rozhodnutia boli zrušené len v dôsledku dovolaní podaných v prospech obvinených, nemôţe

v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v ich neprospech (, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 4. februára 2014

JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Kristína Cíchová