Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 358/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská autobusová doprava

Zvolen, a. s., Balkán 53, Zvolen, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý,

spol. s r. o., Horná 13, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš

Suchý, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. -55 z 26. januára 2016 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. mája 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s.

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra

2018 doručená sťažnosť, podaná na poštovú prepravu 27. septembra 2018, obchodnej

spoločnosti Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva nebyť odňatý zákonnému

sudcovi podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -55 z 26. januára

2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 22. mája 2018 (ďalej len

„uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením

potvrdil na základe odvolania sťažovateľky uznesenie krajského súdu, ktorým bolo

zastavené konanie o správnej žalobe sťažovateľky o preskúmanie zákonnosti správy

o zistení nezrovnalostí č. N 21500965/S02 v spojení so žiadosťou o vrátenie finančných

prostriedkov č. 27110230532/Z04 zo 14. októbra 2015 vydanými Inplementačnou

agentúrou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dôvodom

zastavenia konania bol najvyšším súdom odobrený záver krajského súdu o tom, že označená

správa a žiadosť nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu vzhľadom na ich

predbežný charakter.

3. Sťažovateľka v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie namieta porušenie

ňou označených základných a iných práv uznesením krajského súdu z 26. januára 2016

(ktoré v petite chybne označuje nesprávnou spisovou značkou ako „5S/15/2015-55“) aj

uznesením najvyššieho súdu tým, že oba súdy dospeli k nesprávnym záverom pri

vyhodnotení spôsobilosti označenej správy a žiadosti ako predmetu prieskumu v správnom

súdnictve, a ústavnému súdu navrhuje, aby o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.01.2016, č. k. -55,

a Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.05.2018, sp. zn. , bolo porušené

základné právo sťažovateľa podľa ,

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľa

podľa .

Ústavný súd Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.01.2016, č. k.

-55, a Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.05.2018, sp. zn.

zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu SR a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie, aby v nej znovu konali a rozhodli.

Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet právneho

zástupcu sťažovateľa… do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

7. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

K namietanému porušeniu základných a iných práv uznesením krajského súdu

8. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uvádza, že jeho právomoc poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám sa riadi princípom subsidiarity a je daná iba vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy, ktoré sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto právomoc ústavného súdu nastupuje až vtedy, ak

nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

9. Ústavný súd konštatuje, že prieskum uznesenia krajského súdu bol na základe

riadneho opravného prostriedku v právomoci najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, čo

vylučuje právomoc ústavného súdu na preskúmanie napadnutého uznesenia krajského súdu,

preto ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu odmietol

podľa pre nedostatok svojej právomoci.

10. Ústavný súd zdôrazňuje, že jeho judikatúra v otázke posudzovania náležitostí

sťažnosti sa postupne sprísňuje. Preto vzhľadom na formuláciu petitu sťažnosti

sťažovateľky, zastúpenej kvalifikovaným advokátom (v petite sťažnosti je nesprávne

označená spisová značka uznesenia krajského súdu), by bol v danom prípade naplnený aj

dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre nesplnenie predpísaných náležitostí.

K namietanému porušeniu základných a iných práv uznesením najvyššieho

súdu

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

12. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

13. Ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.

, ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj

Európsky súd pre ľudské práva.

14. Vo vzťahu k záverom v napadnutom uznesení najvyššieho súdu ústavný súd

argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ich ústavnú

udržateľnosť a nezistil, že by posudzované rozhodnutie bolo svojvoľné alebo v zjavnom

vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou,

či nedostatočne odôvodnené, a tým mohlo zakladať dôvod na zásah ústavného súdu v súlade

s jeho právomocami ustanovenými v .

15. Ústavný súd v celom rozsahu odkazuje na podrobné a vyčerpávajúce

odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu, v ktorom sa najvyšší súd dostatočne vysporiadal

so sťažovateľkou nastolenými odvolacími argumentmi, v podstate sa zhodujúcimi s jeho

sťažnostnou argumentáciou, keď uviedol:

„8. Najvyšší súd… dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože na súdny

prieskum napadnutých úradných listov chýba správnym súdom právomoc...

11. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už v minulosti riešil otázku

právomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutých správnych aktov (správy

a žiadosti podľa ), pričom postoj súdu k tejto otázke nebol úplne

jednoznačný, keďže sa vyskytlo i rozhodnutie podporujúce názor žalobcu o prípustnosti

súdneho preskúmania takýchto správnych aktov (sp. zn. zo dňa 28.04.2016).

Na toto rozhodnutie upozorňuje i žalobca. Je však treba povedať, že ide o rozhodnutie

ojedinelé, ktoré je skôr výnimkou z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu.

V aktuálnej rozhodovacej činnosti tohto súdu sa nevyskytujú názory, ktoré by sa

nezhodovali s právnymi závermi vyslovenými k tejto otázke v napr. v uznesení zo dňa

08. júna 2016 sp. zn. v obdobnej veci:...

12. Na uvedené právne závery nadviazal Najvyšší súd i napr. v uznesení sp. zn.

zo dňa 14.02.2017…

13. K podobným záverom dospeli senáty Najvyššieho súdu (napr. v rozhodnutiach

sp. zn. , , ) i v procesnom prostredí Správneho

súdneho poriadku (), ktorý s účinnosťou od 01.07.2016 nahradil

v časti týkajúcej sa správneho súdnictva, pričom rovnako ako stanovuje

neprípustnosť súdneho preskúmania rozhodnutí predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za

následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (§ 7 ods. 1 písm. e/ Správneho

súdneho poriadku).

14. Konajúci senát sa stotožňuje s vyššie citovanými právnymi názormi Najvyššieho

súdu, pričom poukazuje na nutnosť dodržiavania zásady právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta

prvá ), t.j. že v obdobných veciach je možné sa od

predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba vtedy, ak sa

podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia.

Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na

riešenie obdobných vecí...

15. Keďže žalobca bol postupom, ktorý stanovuje pre prípad

zistenia nezrovnalosti, zatiaľ len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov z fondov

Európskej únie, nedošlo ešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu

a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu záväzným uložením právnej povinnosti,

proti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné prostriedky.

16. Ani skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí sťažovateľovi jej

navýšenie v prípadnom budúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne

informatívnej povahe Správy a Žiadosti, ktorými bol žalobca vyzvaný na vrátenie

finančných prostriedkov. Výzva na ich zaplatenie je totiž povinným štádiom riešenia

nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním finančného príspevku, bez ktorého nie je možné

pristúpiť v zmysle k uplatneniu rozhodovacích kompetencií

riadiaceho orgánu v správnom konaní začatom podľa § 27a ods. 5 tohto zákona, v ktorom

(za predpokladu, že k nemu dôjde) bude môcť žalobca uplatniť všetky procesné práva

účastníka konania, vrátane administratívnych opravných prostriedkov. Ak bude výsledkom

tohto konania právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bude žalobca

považovať za nezákonné, bude oprávnený podrobiť toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu

správnym súdom, ktorý na podklade jeho žalobných námietok preskúma zákonnosť procesu

verejného obstarávania, v ktorom podľa doterajších tvrdení žalovaných došlo k vzniku

nezrovnalosti.

17. Z uvedených dôvodov nemožno námietky žalobcu uvedené v odvolaní považovať

za dôvodné a preto nepochybil krajský súd, keď konanie vo veci zastavil. O zákonnosti

takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd a preto uznesenie krajského súdu ako

vecne správne podľa potvrdil...“

16. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv

uznesením najvyššieho súdu, odmietol jej sťažnosť v tejto časti z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

17. Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2018