Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 352/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , toho času

, vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. -424 zo 6. októbra 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. septembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 3 písm. d)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Okresného súdu Bratislava IV. (ďalej len „okresný súd“) č. k. -424

zo 6. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).

2. Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol napadnutým

rozhodnutím okresného súdu odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

za spáchanie ktorého mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov

nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia.

3. Sťažovateľ proti namietanému rozsudku okresného súdu podal ústavnému súdu

sťažnosť, v ktorej žiadal, aby zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil na

ďalšie konanie a súčasne prikázal okresnému súdu vypočuť svedka ‒poškodeného, ktorý sa

nachádza v súčasnosti v cudzine a nebol v trestnom konaní predtým pred súdom riadne

vypočutý, čo je nosnou/kľúčovou argumentáciou sťažovateľa v konaní pred ústavným

súdom v súvislosti s porušením jeho označeného práva podľa dohovoru. Súčasne žiada, aby

mu ústavný súd ustanovil v tomto konaní advokáta.

II.

4. Podľa (ďalej len ,a“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu označeného práva napadnutým rozhodnutím

okresného súdu

6. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania aj návrh z dôvodu nedostatku

svojej právomoci na jeho prejednanie, ak právomoci ústavného súdu prechádza právomoc

iného orgánu verejnej moci. V je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý

znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa

zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv

pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd

teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže (mohol) domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným

štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (, , , ,

).

7. V prípade konania pred všeobecnými súdmi musí tiež sťažovateľ ochranu svojich

základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto

konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom, pretože v opačnom prípade ústavný

súd nedisponuje právomocou na posúdenie takejto argumentácie (,

, , , ). Súčasne ústavný súd nie

je súdom skutkovým a nemá právo prikazovať okresnému súdu, aby vypočul svedkov

v trestnom konaní, ako to požaduje sťažovateľ v bode 3.

8. Podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je tiež oprávnený poskytovať ochranu

ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred

všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a v okolnostiach veci

ustanovenými procesnými úkonmi (, ).

9. Podľa sťažnosť tiež nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ústavný súd v danom

prípade poukazuje na skutočnosť, že proti nemu bolo možné podať odvolanie ako riadny

účinný opravný prostriedok, ale aj dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok podľa

príslušných ustanovení , kde mohol sťažovateľ uvedenú argumentáciu

v bode 3 predniesť dávno ešte pred podaním sťažnosti najprv pred všeobecnými súdmi (čo

sťažovateľ zrejme nevyužil, pretože to zo sťažnosti nevyplýva). Z tohto dôvodu preto

ústavný súd jeho sťažnosť bez ďalšieho odmietol podľa

okrem nedostatku svojej právomoci, a pre neprípustnosť v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

11. Vzhľadom na to nebolo už zo strany ústavného súdu potom potrebné zaujať

stanovisko ani k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným

súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2018