Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 352/2018
PDF · 98.92 KB
No categories available
I. ÚS 352/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , toho času
, vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 3 T 127/2014-424 zo 6. októbra 2015
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
26. septembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 3 písm. d)
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV. (ďalej len „okresný súd“) č. k. 3 T 127/2014-424
zo 6. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).
2. Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol napadnutým
rozhodnutím okresného súdu odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),
za spáchanie ktorého mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.
3. Sťažovateľ proti namietanému rozsudku okresného súdu podal ústavnému súdu
sťažnosť, v ktorej žiadal, aby zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil na
ďalšie konanie a súčasne prikázal okresnému súdu vypočuť svedka ‒poškodeného, ktorý sa
nachádza v súčasnosti v cudzine a nebol v trestnom konaní predtým pred súdom riadne
vypočutý, čo je nosnou/kľúčovou argumentáciou sťažovateľa v konaní pred ústavným
súdom v súvislosti s porušením jeho označeného práva podľa dohovoru. Súčasne žiada, aby
mu ústavný súd ustanovil v tomto konaní advokáta.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
K namietanému porušeniu označeného práva napadnutým rozhodnutím
okresného súdu
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania aj návrh z dôvodu nedostatku
svojej právomoci na jeho prejednanie, ak právomoci ústavného súdu prechádza právomoc
iného orgánu verejnej moci. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý
znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa
zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv
pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd
teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný
súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,
že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže (mohol) domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov
nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným
štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 90/06, I. ÚS 662/2014,
7. V prípade konania pred všeobecnými súdmi musí tiež sťažovateľ ochranu svojich
základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto
konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom, pretože v opačnom prípade ústavný
súd nedisponuje právomocou na posúdenie takejto argumentácie (III. ÚS 90/03,
III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04, IV. ÚS 266/08, IV. ÚS 340/2013). Súčasne ústavný súd nie
je súdom skutkovým a nemá právo prikazovať okresnému súdu, aby vypočul svedkov
v trestnom konaní, ako to požaduje sťažovateľ v bode 3.
8. Podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je tiež oprávnený poskytovať ochranu
ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred
všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a v okolnostiach veci Trestným poriadkom
ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť tiež nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
10. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ústavný súd v danom
prípade poukazuje na skutočnosť, že proti nemu bolo možné podať odvolanie ako riadny
účinný opravný prostriedok, ale aj dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok podľa
príslušných ustanovení Trestného poriadku, kde mohol sťažovateľ uvedenú argumentáciu
v bode 3 predniesť dávno ešte pred podaním sťažnosti najprv pred všeobecnými súdmi (čo
sťažovateľ zrejme nevyužil, pretože to zo sťažnosti nevyplýva). Z tohto dôvodu preto
ústavný súd jeho sťažnosť bez ďalšieho odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
okrem nedostatku svojej právomoci, a pre neprípustnosť v spojení s § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
11. Vzhľadom na to nebolo už zo strany ústavného súdu potom potrebné zaujať
stanovisko ani k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným
súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2018