Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 402/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej Advokátskou kanceláriou VIS LEGIS s. r. o., Panenská 7, Bratislava,

v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Janette Prétiová, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn.

z 28. júna 2018, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. septembra 2018 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 28. júna 2018 (ďalej len

„napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka je povinnou

v napadnutom exekučnom konaní vedenom pred okresným súdom, kde exekučným titulom

je rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. z 26. januára 2006 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 18. novembra 2008. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že označeným rozsudkom

Okresného súdu Bratislava III bola odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody a bola

jej uložená povinnosť zaplatiť poškodenému sumu 59 749,05 € z titulu náhrady škody.

Proti označenému rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie, ktorým namietala výrok

o vine, treste, ako aj o náhrade škody. Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajca

sťažovateľky modifikoval svoje odvolanie tak, že namietal len výrok o treste. Výrok

týkajúci sa náhrady škody ponechal na úvahu súdu. O odvolaní krajský súd rozhodol už

označeným rozsudkom sp. zn. z 18. novembra 2008 tak, že zrušil napadnutý

rozsudok vo výroku o treste, odsúdil sťažovateľku na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov

a podmienečne odložil výkon trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Posledným

výrokom rozsudku konštatoval, že inak napadnutý rozsudok ostáva nedotknutý. Poškodený

podal návrh na vykonanie exekúcie 28. novembra 2016, kde exekučným titulom bol

odsudzujúci rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu, proti ktorému

sťažovateľka v napadnutom konaní podala námietky. Predmetom jej námietok bolo

tvrdenie, že nárok je premlčaný, keďže výrok o náhrade škody nadobudol právoplatnosť

uplynutím lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie (teda ešte v roku

2006, pozn.), s poukazom na to, že sťažovateľka v rámci konania o odvolaní svoje

odvolanie modifikovala. Okresný súd o námietkach sťažovateľky rozhodol napadnutým

uznesením tak, že ich ako nedôvodné zamietol.

3. Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že napadnutým uznesením okresného súdu boli

porušené jej označené práva tým, že okresný súd v rámci exekučného konania neposkytol

ochranu jej právam, keď nesprávne posúdil ňou namietané rozhodné skutočnosti. Podstata

argumentácie sťažovateľky spočíva v tvrdení, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný

až po uplynutí 10 rokov a vzhľadom na jej námietku premlčania vznesenú v námietkach

proti exekúcii okresný súd mal predmetnú exekúciu zastaviť.

4. Vychádzajúc z uvedeného a jej sťažnostnej argumentácie, sťažovateľka navrhuje

ústavnému súdu, aby po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, ktorým vysloví

porušenie jej označených práv napadnutým uznesením okresného súdu, napadnuté

uznesenie okresného súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov

konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

9. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

10. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu

( ) a práva na spravodlivý proces ( dohovoru) zaručiť každému

prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi

a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu,

vo veci konať a rozhodnúť (m. m. ). Súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom

predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným

a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom

(m. m. , , , ).

11. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych

garancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany (porov. právnu vetu nálezu ; ďalej

napr. aj ).

12. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje

za potrebné poukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať

zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá

príčinu doň zasahovať (m. m. , , ).

13. Podstatou námietok sťažovateľky smerujúcich proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu je jeho nedostatočné odôvodnenie, ktoré podľa jej názoru nezohľadnilo jej

námietky, a preto je aj vecne nesprávne.

14. V relevantnej časti napadnutého uznesenia okresný súd uvádza:

„... Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala povinná odvolanie, ktorým namietala výrok o vine

a treste i náhrade škody. Z rozsudku odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že na verejnom

zasadnutí krajského súdu povinná prostredníctvom svojho obhajcu modifikovala odvolanie

tak. že ním namietala len výrok o treste, pričom výrok týkajúci sa náhrady spôsobenej škody

ponechala na úvahu súdu. Krajský súd v Bratislave o podanom odvolaní rozhodol tak. že

zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a výkon trestu podmienečne odložil

na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. V prípade výroku týkajúceho sa náhrady spôsobenej

škody, tento krajský súd ponechal nedotknutý, nakoľko dospel k záveru, že ten zodpovedá

výsledkom vykonaného dokazovania a použitému zákonnému ustanoveniu. Obe rozhodnutia

nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.11.2008.

Nakoľko po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku súdu prvého

stupňa do podania návrhu na vykonanie exekúcie k súdnemu exekútorovi nedošlo zo strany

povinnej k dobrovoľnému plneniu, podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie dôvodne.

Povinná sa vo svojich námietkach odvoláva na to, že nárok vymáhaný v predmetnej

exekúcii je premlčaný. Tvrdila, že uplynula 10-ročná premlčacia doba, nakoľko rozsudok

nebol napadnutý čo do výroku o náhrade škody, ale len o vine a treste, preto bola toho

názoru, že napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade škody nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť pred podaním odvolania, najneskôr dňa 03.02.2006 a keďže oprávnený

doručil návrh na vykonanie exekúcie k súdnemu exekútorovi dňa 28.11.2016. podal ho

po lehote.

Z doposiaľ uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu

Bratislava III č.k. PK zo dňa 26.01.2006 bola povinná o.i. zaviazaná zaplatiť

oprávnenému sumu 59.749,05 Eur (1.800.000,- Sk) z titulu náhrady škody spôsobenej

trestným činom, ktorá je predmetom vymáhania tejto exekúcie. Uvedený rozsudok napadla

povinná odvolaním, čo do výroku o vine a treste i náhrady škody, ktoré neskôr pozmenila už

len čo do výroku o treste, pričom výrok týkajúci sa náhrady škody ponechala na úvahu

súdu, ktorý sa ním rozhodol zaoberať, a keďže mal za to, že súd prvého stupňa vecne

a právne správne posúdil spôsobenú škodu, ponechal ho nedotknutý. Preto je exekučný súd

toho názoru, že právoplatnosť a vykonateľnosť na rozsudku súdu prvej inštancie bola

správne vyznačená v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu.

Nakoľko rozhodnutie, ktorým sa priznáva nárok oprávnenému vymáhaný

v predmetnej exekúcii, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.11.2008 a návrh

na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 28.11.2016. možno

konštatovať, že oprávnený si súdom priznaný nárok uplatnil včas.“

15. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného po preskúmaní odôvodnenia označeného

odsudzujúceho rozsudku krajského súdu, ako aj napadnutého uznesenia okresného súdu,

dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní o námietkach sťažovateľky nevybočil

z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov a preskúmal ich po právnej

i skutkovej stránke, pričom dostatočným spôsobom svoje závery odôvodnil. Ústavný súd

dospel k záveru, že sťažovateľkou uplatnená argumentácia je zjavne neopodstatnená, keďže

nesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti s možným porušením jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

16. V zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného súdu v súdnom konaní postup súdu

v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako porušovanie základných

ľudských práv (napr. , , ).

17. Okresný súd sa podľa názoru ústavného súdu ústavne konformným spôsobom

vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, keď konštatoval, že výrok o náhrade

škody nadobudol právoplatnosť až v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu. Nepochybne

to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, ktorý v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že „pokiaľ ide o výrok týkajúci sa náhrady spôsobenej škody, tento

krajský súd ponechal nedotknutý. Zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania

a použitému zákonnému ustanoveniu.“. Výraz použitý krajským súdom vo výroku

odsudzujúceho rozsudku „inak napadnutý rozsudok ostáva nedotknutý“ v okolnostiach

posudzovanej veci neznamená, že nebol predmetom jeho skúmania v rámci odvolacieho

konania, ale to, že po preskúmaní výroku o náhrade škody ho nebolo potrebné meniť

pre jeho vecnú správnosť. Sťažovateľka síce svoje odvolania modifikovala, avšak pokiaľ

ide o odvolaním napadnutý výrok týkajúci sa náhrady škody, ten ponechala na úvahu súdu,

čo nemožno považovať za späťvzatie odvolania v tejto jej časti, preto výrok o náhrade

škody jednoznačne bol predmetom odvolacieho konania a nadobudol právoplatnosť až

po rozhodnutí odvolacieho súdu.

18. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že námietky porušenia

označených práv napadnutým uznesením okresného súdu sú nedôvodné, a preto sťažnosť

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

19. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2018