Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 396/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného

advokátkou JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, Sládkovičova 7, Nitra, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súkromie podľa a 2 Slovenskej

republiky a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. februára 2017,

základných práv podľa a 2, a a 2 Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. februára 2017, postupom Krajského súdu

v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. apríla 2017

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 12. júla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súkromie podľa a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života

podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. februára 2017 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“), základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 1 a 2

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom, postupom

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 26. apríla 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 12. júla 2018 (ďalej len „uznesenie

najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresným súdom bolo pod sp. zn.

vedené proti sťažovateľovi ako obžalovanému konanie pre obzvlášť závažný zločin

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) a ods. 2 písm. c) Trestného

zákona s poukazom na a . Okresný súd napadnutým

rozsudkom zo 14. februára 2017 uznal sťažovateľa za vinného z označeného trestného činu

a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne

so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

trest prepadnutia veci aj finančnej hotovosti a uložil mu ochranné ambulantné

protitoxikomanické liečenie a ochranný dohľad na dobu 2 rokov.

3. Krajský súd na základe odvolania sťažovateľa rozhodol napadnutým rozsudkom

z 26. apríla 2017 tak, že zrušil napadnutý výrok vo výroku o treste a uložil sťažovateľovi

trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia vecí.

4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol

najvyšší súd napadnutým uznesením z 12. júla 2018 tak, že dovolanie odmietol, pretože

podľa neho neboli splnené dôvody dovolania podľa .

5. Podľa sťažovateľa najvyšší súd jeho dovolanie „posúdil povrchne a formalisticky“

a svoje „rozhodnutie len formálne, povrchne a nedostatočne odôvodnil“ a riadne sa

nevysporiadal s jeho dovolacími dôvodmi, ktorými namietal, že krajský súd nerozhodol

o časti jeho odvolania smerujúcemu proti výroku o vine (pričom nesúhlasí s názorom ním

zaznamenaným v súdnej praxi, že „ak odvolací súd ponechá odvolaním nedôvodne

napadnutú časť rozsudku nedotknutú, pretože na základe čiastočne dôvodného odvolania

zrušil inú časť napadnutého rozsudku, má toto vo vzťahu ku odvolacím súdom nedotknutej

časti napadnutého rozsudku, právne účinky zamietnutia odvolania“). Ďalej sa nevysporiadal

s dovolacím dôvodom, ktorým namietal nevysporiadanie sa krajského súdu s odvolacou

námietkou o porušení jeho práva na obhajobu [«tým, že nebolo vyhovené žiadosti obhajcu

o nazretie do utajovaných príloh spisu v celom rozsahu spisového materiálu“,

V prípravnom konaní… vyšetrovateľ zamietol žiadosť obhajcu obžalovaného (v tom čase

„zadržaného“), zúčastniť sa na úkonoch trestného konania», aj nezákonne vykonávanými

výsluchmi svedkov), ako ani s dovolacím dôvodom, že rozhodnutia okresného súdu

a krajského súdu sú založené na dôkazoch, ktoré podľa sťažovateľa neboli vykonané

zákonným spôsobom („odposluchy a záznamy z telekomunikačnej prevádzky“)].

6. Sťažovateľ uviedol, že okresný súd „prečítaním nezákonných záznamov

z telekomunikačnej prevádzky na verejnom pojednávaní verejne porušil moje právo na

súkromie podľa a 2 a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného

života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru, nakoľko odposluchy a záznam z telekomunikačnej

prevádzky boli vykonané v rozpore so zákonom“.

7. Sťažovateľ tiež uviedol, že sa nestotožňuje «s názorom dovolacieho súdu, že

dovolací dôvod nemôže napĺňať porušenie zásady „in dubio pro reo“, nakoľko táto zásada

sa týka iba skutkových zistení» a „s názorom dovolacieho súdu, že námietky, ohľadne

zaistenia peňažných prostriedkov finančnej hotovosti vo výške 2 340,-Eur sú

neopodstatnené, lebo mi boli vrátené, keďže nebol odôvodnený záver, že by pochádzali

z trestnej činnosti...“.

8. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné práva , podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 50

ods. 1 a 2 a právo podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením sp. zn. zo dňa

12.07.2018 porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 12..07.2018 zrušuje.

3. Základné práva , podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 50

ods. 1 a 2 a právo podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn. -1036 zo dňa 26.04.2017

porušené boli.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn.

-1036 zo dňa 26.04.2017 zrušuje.

5. Základné práva , podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 50

ods. 1 a 2 , právo podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na súkromie podľa a 2

Slovenskej republiky a na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1

a 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu v Nitre vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn.

-969 zo dňa 14.02.2017 porušené boli.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu v Nitre sp. zn.:

-969 zo dňa 14.02.2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

7. Okresný súd v Nitre je povinný uhradiť sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000,-€ na účet právneho zástupcu

sťažovateľa JUDr. Zuzany Jóžovej Boreckej, advokátky… do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

8. Okresný súd v Nitre, Krajský súd Nitra a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú

povinné spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania

vo výške 296,45 € na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Zuzany Jóžovej Boreckej,

advokátky… do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

12. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

13. V súlade s princípom subsidiarity právomoci ústavného súdu nie je v právomoci

ústavného súdu realizovať prieskum sťažovateľom namietaného postupu a rozsudku

okresného súdu, ktorých prieskum bol predmetom odvolacieho konania vedeného krajským

súdom. Ústavný súd preto podľa odmietol sťažnosť

v tejto časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

15. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

16. Ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.

, ).

17. Podstatnou sťažnostnou námietkou sťažovateľa bolo jednak nedostatočné

odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorý sa podľa sťažovateľa nevysporiadal dostatočne

a správne s jeho odvolacími námietkami proti rozsudku okresného súdu, ako aj

nedostatočné odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu, ktorý sa podľa sťažovateľa

nedostatočne a nesprávne vysporiadal s jeho dovolacími námietkami.

18. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou, ako aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,

sťažnosť č. 46129/99) považoval lehotu na podanie sťažnosti proti rozsudku krajského súdu

za zachovanú, a preto meritórne posúdil pri predbežnom prerokovaní sťažnosti napadnutý

postup a rozsudok krajského súdu aj postup a uznesenie najvyššieho súdu.

19. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozsudku okresného súdu, rozsudku

krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu konštatuje, že argumentácia sťažovateľa nie

je spôsobilá spochybniť ich ústavnú udržateľnosť a nezistil, že by posudzované rozhodnutia

krajského súdu a najvyššieho súdu boli svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore či

urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne

odôvodnené, a tým mohli zakladať dôvod na zásah ústavného súdu v súlade s jeho

právomocami ustanovenými v .

20. Ústavný súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozsudku krajského súdu,

z ktorého je zrejmé, že odvolacie námietky sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu, tak

ako to konštatoval aj krajský súd, sa zhodovali s jeho obhajobou v základnom konaní,

s ktorou sa okresný súd podrobne a vyčerpávajúco vysporiadal, s čím sa krajský súd plne

stotožnil. Preto sťažnostné argumenty o nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského

súdu nie sú spôsobilé založiť možnosť porušenia sťažovateľom označených práv

namietaným postupom a rozsudkom krajského súdu.

21. Pokiaľ sťažovateľ v dovolaní proti rozsudku krajského súdu namieta postup

a závery krajského súdu pri odvolacom prieskume rozsudku okresného súdu, obdobne ako

aj v sťažnostnej argumentácii, ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd ústavne

akceptovateľne sťažovateľom koncipované dovolacie argumenty nevyhodnotil ako

spôsobilé naplniť ním označené dovolacie dôvody, keď uviedol:

«Obvinený uplatnil dôvod v zmysle ustanovenia , podľa

ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na

obhajobu…

Obvinený , ako už bolo vyššie uvedené, v rámci uplatneného

dovolacieho dôvodu namietal, že neboli vykonané navrhované dôkazy, boli vykonané

nezákonné výsluchy svedkov, obžaloba bola podaná pre iný skutok ako bolo vznesené

obvinenie, nebolo vyhovené žiadosti obhajcu o nazretie do utajovaných príloh v celom

rozsahu, vyšetrovateľ zamietol žiadosť obhajcu zúčastniť sa úkonov trestného konania

v rámci ustanovenia , namietal aj nepoužitie zásady „in dubio pro reo“,

pričom podľa obvineného bola porušená prezumpcia neviny. V tejto súvislosti dovolací súd

považuje za potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá

pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov - ustanovenia § 2 ods. 10

a 12 a Podľa nich bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu,

ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie. Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov zákon

nestanovil žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej

skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle

uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej

úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Rovnako tak ani hodnotenie dôkazov

spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nepredstavuje porušenie jeho práva

na obhajobu zásadným spôsobom. Ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby

boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) hodnotené v jeho prospech. Podľa zistenia

dovolacieho súdu postupovali pri hodnotení vykonaných dôkazov oba nižšie súdy v súlade

s vyššie uvedenými ustanoveniami. Skutočnosť, že súdy neakceptovali obranu obvineného,

nemožno považovať za zásadné porušenie jeho práva na obhajobu.

Výsluchy svedkov boli takisto vykonané v súlade so zákonom, ktorých sa obhajkyňa

obvineného aj zúčastnila a mala možnosť im klásť otázky. Obhajkyni obvineného bol

predložený celý spis a súčasne jej bola poskytnutá fotokópia celého vyšetrovacieho spisu

sp. zn. KRP-124/1-VYS-NR-2015. S poukázaním na námietku obvineného, že mu bola

zamietnutá žiadosť, kde žiadal byť upovedomený o všetkých úkonoch vo veci a zúčastniť sa

ich, tak tu je potrebné uviesť, že o jednotlivých úkonoch boli obvinený aj jeho obhajkyňa

upovedomovaní, a to aj o výsluchoch svedkov, aj napriek zamietnutiu ich žiadosti, o čom

svedčia aj úradné záznamy.

K námietke obvineného ohľadne nepoužitia zásady „in dubio pro reo“

(v pochybnostiach v prospech obvineného), ktorá vyplýva z ustanovenia ,

je potrebné uviesť, že použitie predmetnej zásady prichádza do úvahy len vtedy, ak

pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po

vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť

k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu

veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Táto zásada sa týka iba skutkových

zistení. Nakoľko dovolací súd skutkové zistenia nemôže skúmať, preto je aplikácia tejto

zásady v dovolaní neprípustná.

Po preskúmaní spisového materiálu dovolací súd pokladá za dôležité uviesť, že

obvinený sa v rámci konania sám čiastočne priznal, že si zadovažoval hlavne marihuanu

v Novej pekárni v Nitre, pri stanici a marihuanu predával 0,5 gramu za 5,- Eur (č.l. 692-

693), pričom na základe vykonaného dokazovania bol obvinený usvedčený aj výpoveďou

svedkov, záznamom telekomunikačnej techniky, závermi znaleckého posudku, ako aj

zaistenými stopami z domovej prehliadky, kde na podklade všetkých vykonaných dôkazov

dospel okresný súd ku skutkovým záverom, ktorými je dovolací súd viazaný a nemôže ich

dopĺňať ani meniť. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil s ustáleným skutkovým

stavom, ako aj s výrokom o vine, a preto nemenil skutkový stav ani nezrušil výrok o vine, ale

iba výrok o treste...

Z vyššie uvedeného vyplýva, že podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty

stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu a poukazuje predovšetkým na nesprávne

skutkové zistenia, polemizuje s odôvodnením rozhodnutí súdov nižšieho stupňa.

Nedostatky napadnutého rozhodnutia obvinený uplatňoval v rámci dovolacieho

dôvodu podľa , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

... Z obsahu spisového materiálu pritom vyplýva, že odpočúvanie a záznamy

z telekomunikačnej prevádzky v posudzovanej veci boli nielen súdom, ale aj v prípravnom

konaní vykonané a zadovážené v súlade so zákonom, keď boli na predmetné odpočúvania

vydané príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v zmysle § 115 Tr.

por. S danými prepisom, ako aj so záznamom boli oboznámení obvinení aj jeho obhajkyňa.

Nie je opodstatnená argumentácia obvineného, že dôkazy tvoriace predmet skutku rozsudku

súdu prvého stupňa, boli získané nezákonne. S touto argumentáciou sa vyrovnal tak okresný

súd, ako aj krajský súd v napadnutom rozsudku. Z uvedených dôvodov dovolací súd

nemohol námietky obvineného uvedené v jeho dovolaní akceptovať.

Predmetným dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia

nemožno napadnúť spôsob hodnotenia dôkazov súdom, tak ako to namieta obvinený

vo svojom dovolaní. Nesprávne hodnotenie dôkazov možno skúmať a namietať v konaní

pred okresným súdom, ako aj v odvolacom konaní, avšak nie v dovolacom konaní...

V rámci dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia ,

podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej

trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin

nepripúšťa, obvinený namietal, že krajský súd nerozhodol o výroku o vine, a preto nemôže

byť zákonný výrok o treste s poukázaním na rozhodnutie R 14/1974. Krajský súd v danej

veci zrušil iba výrok o treste, pričom výrok o vine ostal nezmenený a krajský súd sa plne

stotožnil s výrokom o vine a taktiež s právnou kvalifikáciou, avšak nestotožnil sa s výškou

trestu spáchaného obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktorú znížil na 7 rokov, a to v rámci

zákonne ustanovenej trestnej sadzby za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1, 3 písm. c)

Tr. zák. Z ustáleného skutkového stavu vyplýva, že obvinený spáchal uvedený zločin

a krajský súd mu uložil trest v súlade so zákonom, nakoľko trest bol obvinenému uložený

ešte v rámci základnej trestnej sadzby po mimoriadnom znížení a zhodnotení osoby

obvineného. Vzhľadom na uvedené nebol naplnený ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. h) ..»

22. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených práv

postupom a rozsudkom krajského súdu ani postupom a uznesením najvyššieho súdu,

odmietol jeho sťažnosť v tejto časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25

ods. 2 .

23. Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. novembra 2018