Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 519/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina,

v mene ktorej koná advokát Mgr. Ľubomír Hagara, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. septembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania

(žalovaným v 5. rade) vedeného Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. , predmetom ktorého je určenie neplatnosti dražby a ktoré bolo

začaté 12. marca 2010. Podľa tvrdenia sťažovateľa „do dnešného dňa nebolo vo veci

právoplatne rozhodnuté (takmer 8 a pol roka)“.

Sťažovateľ tvrdí, že už prvé odvolacie konanie, ktoré bolo krajským súdom vedené

pod sp. zn. , bolo poznačené zbytočnými prieťahmi. Podľa vyjadrenia

predsedu krajského súdu v odpovedi na sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní sp. zn.

Spr. 2124/15 z 29. apríla 2015, ktoré sťažovateľ predložil v prílohe sťažnosti, bola táto

sťažnosť dôvodná vzhľadom na to, že „vec... bola predložená tunajšiemu súdu dňa

18.11.2013... a vo veci bude senát konať v priebehu tretieho štvrťroka 2015“.

V čase podania sťažnosti ústavnému súdu bolo ďalšie odvolacie konanie na krajskom

súde vedené pod sp. zn. a okresný súd vec predložil krajskému súdu

21. júna 2017. Podľa tvrdenia sťažovateľa „súd v období od 21.06.2017 riadne nekonal,

došlo tak k prieťahom v konaní zavineným konaním súdu (v spojení s predchádzajúcimi

prieťahmi v konaní)“.

3. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na „dôležitosť konania v predmetnej veci a jeho

vplyv na iné konania, ktoré sú do právoplatného skončenia veci prerušené“.

V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza, že podal „žalobu o vypratanie bytu, ktoré

konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. a toto bolo

uznesením č. -37 zo dňa 09.09.2011 prerušené do právoplatného skončenia

konania (7 rokov sa vo veci nekoná)“.

Ďalej sťažovateľ uvádza, že „... podal na Okresný súd Bratislava V dňa 13.04.2012

žalobu o zaplatenie 1.733.10 Eur s prísl., ktorá suma predstavuje bezdôvodné obohatenie

žalobkyne, ktorá napriek užívaniu bytu neuhrádza za služby spojené s užívaním bytu

a sťažovateľ tak bol nútený zo strany správcu bytového domu uhradiť

nedoplatok za obdobie, v ktorom ho užíva žalobkyňa... V tomto konaní sa žalobkyňa

návrhom zo dňa 07.02.2014 domáhala prerušenia konania do právoplatného skončenia

konania . Prvostupňový súd vo veci vydal uznesenie č. -119 dňa

11.02.2014, v ktorom návrh odporkyne na prerušenie konania zamieta. Proti uzneseniu

podala žalobkyňa odvolanie a v súčasnosti nie je vo veci ani rozhodnuté o odvolaní

žalobkyne (4 roky 7 mesiacov)... Aj v tomto konaní podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy

v konaní spôsobené Krajským súdom v Bratislave. V odpovedi zo dňa 23.04.2015 predseda

krajského súdu uviedol, že sťažnosť je dôvodná a za účelom zabránenia ďalším prieťahom

bude vec sledovať. Do dnešného dňa Krajský súd v Bratislave nekonal (viac ako 4 roky).“.

A napokon sťažovateľ uvádza, že „Vzhľadom k skutočnosti, že sťažovateľ nemal

finančné prostriedky na úhradu za služby spojené s užívaním tohto bytu,

ho zažalovala o zaplatenie, a tak prebieha na Okresnom súde Žilina konanie vedené

pod sp. zn. , ktoré je rovnako prerušené do právoplatného skončenia konania

. V súčasnosti dlh sťažovateľa voči predstavuje sumu

20.833,80 Eur.“.

4. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 18. júla 2018 podal kvalifikovanú sťažnosť

na zbytočné prieťahy v napadnutom konaní, ktorú podpredseda krajského súdu vyhodnotil

ako dôvodnú.

5. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného konštatuje, že „nadobudol dôvodnú obavu,

že... prísľub predsedu krajského súdu zostane obdobne ako v konaní

nenaplnený a môže dôjsť opätovne k situácii, že vec nebude rozhodnutá niekoľko rokov“.

6. Sťažovateľ sa, poukazujúc na celkovú neprimeranú dĺžku konania pred okresným

súdom, ktoré sa vedie od roku 2010, a tiež na nečinnosť krajského súdu, ktorý počas

odvolacieho konania nevykonal žiadny relevantný úkon, domnieva, že bolo porušené jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod č. bolo porušené.

Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000,- Eur

(slovom tridsaťtisíc eur), ktoré je mu Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 390,50 Eur na účet právneho zástupcu sťažovateľa... do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

11. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( tiež napr. , , , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

12. Sťažovateľ podal kvalifikovanú sťažnosť na zbytočné prieťahy 18. júla 2018.

Krajský súd na jeho sťažnosť reagoval podaním sp. zn. z 9. augusta 2018

tak, že ju považoval za dôvodnú, avšak podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení

uviedol, že „v predmetnom konaní zistil nečinnosť, ktorej príčiny sú však dané okolnosťami

objektívnej povahy, so zreteľom na aktuálne množstvo spisov v súdnom oddelení 10 Co...“,

a zároveň sťažovateľa ubezpečil, že „je predpoklad prejednania a rozhodnutia... do konca

októbra 2018.“.

13. Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd 25. októbra 2018 rozhodol

v napadnutom konaní rozsudkom tak, že prvostupňové rozhodnutie okresného súdu

potvrdil.

14. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu (ústavnú) sťažnosť už 13. septembra 2018

a v nej žiadal, aby ústavný súd vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom krajského súdu v napadnutom konaní, ktoré trvá jeden rok a tri mesiace

(od júna 2017), poukazujúc tiež na celkovú neprimeranú dĺžku konania pred okresným

súdom a zbytočné prieťahy v predošlom odvolacom konaní. Hoci je pravdou, že v čase

podania (ústavnej) sťažnosti nebolo o odvolaní ešte rozhodnuté, v krátkom čase po prijatí

opatrení zo strany podpredsedu krajského súdu už 25. októbra 2018 krajský súd vo veci

rozhodol.

15. Okolnosti danej veci, najmä to, že sťažnosť sťažovateľa podľa § 3 ods. 7 a § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) bola úspešná a v jeho veci krajský súd

rozhodol v krátkom čase po podaní sťažnosti, a tým prípadný prieťah v konaní aj odstránil,

viedli ústavný súd k tomu, že sťažnosť vo vzťahu ku krajskému súdu nie je v čase

rozhodovania ústavného súdu opodstatnená. Nemožno ani pripustiť, že by napadnuté

konanie bolo na hranici ústavne akceptovateľnej doby z hľadiska kritérií a požiadaviek

zaručujúceho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, keďže celkovo trvalo jeden rok a štyri mesiace (od júna 2017 do októbra 2018).

Prípadný výrok ústavného súdu o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

, ktorý požadoval v petite sťažnosti, by bol neadekvátny súčasnému stavu

napadnutého konania.

16. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. ,

, ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí

vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ). Ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ).

17. Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého

mal sťažovateľ právo podľa zákona o súdoch, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo

ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil

ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Po prešetrení vybavenia sťažnosti

podpredsedom krajského súdu, ktorý uznal dôvodnosť sťažnosti, krajský súd už plynulo

vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu veci a napokon 25. októbra 2018 aj rozhodol.

18. Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,

nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127

na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej

judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie

opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, ).

19. Postup krajského súdu v napadnutom konaní nebol bez prieťahov (čomu

nasvedčuje aj odpoveď podpredsedu krajského súdu sp. zn. z 9. augusta

2018), avšak po využití účinných prostriedkov nápravy sa postup krajského súdu

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle .

20. K uvedenému je pre úplnosť potrebné tiež uviesť, že ústavný súd pri rozhodovaní

o sťažnosti sťažovateľa, súc viazaný petitom návrhu v zmysle § 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde, sa zaoberal sťažnosťou len v rozsahu, v akom predmet konania vymedzil

právny zástupca sťažovateľa pri špecifikácii petitu sťažnosti, a bližšie preto nepreskúmaval

aj postup okresného súdu. V sťažnosti je totiž oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný

súd je podľa viazaný návrhom na začatie konania.

Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia,

ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa

svojich práv ( ).

21. Tieto skutočnosti viedli ústavný súd k tomu, že sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu

ku krajskému súdu odmietol už pri predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018